Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/542/2015 z 7. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 7. decembra 2016, sp. zn. 19Co/542/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3614205187.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/542/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3614205187.2 | 2016-12-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/120b299d-ad23-4492-b675-f875ad29cdb3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3614205187.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/542/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205187
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614205187.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu
E., zastúpený B. proti žalovanej C., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Z.,
zastúpený B., o zaplatenie 509,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 15. januára 2015, č.k. 5C/204/2014-43, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení neprijateľnej zmluvnej podmienky z r u š u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 357,20 Eur s
8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.04. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 7,50 Eur
a právneho zastúpenia v sume 69,90 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, konanie v časti zmluvnej pokuty 79,20 Eur zastavil. Súčasne
určil, že zmluvná podmienka, na základe ktorej úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z
istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom
na 7 mesiacov, za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny
pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi
žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dňa 04.10.2012 zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 400 Eur s
poplatkom 152 Eur a s úrokom vo výške 20 % z istiny pri úvere na 13 mesiacov, 14 % z istiny
pri úvere na 7 mesiacov, za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov, vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Žalovaná sa
zaviazala zaplatiť úver v 13-tich mesačných splátkach, z toho prvé tri splátky sa zaviazala splácať po
2 Eur mesačne k 10-temu dňu v mesiaci a ďalších 10 splátok po 54,60 Eur, splatných 30-
ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvu, uzavretú medzi stranami sporu, považoval súd
prvej inštancie za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. f) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, a to
celkovú splatnosť úveru a dobu trvania zmluvy, taktiež podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch neobsahuje jednoznačne stanovenú výšku úroku z úveru pre danú



zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, aby spotrebiteľ jednoznačne vedel, aká je skutočná výška úroku
platná pre spotrebiteľskú zmluvu, preto je v danom prípade žalobcom poskytnutý úver bezúročný
a bez poplatkov. Súčasne súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka, na základe ktorej úver je
poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a
vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, za poskytnutie úveru si
veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z
istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že je neprimerane vysoká, nie je individuálne dohodnutá, je uvedená
na formulárovom tlačive, žalovaná ako spotrebiteľ nemá možnosť ju individuálne vyjednávať. Celkom
odmena z úveru je 152 Eur, čo je 38 % z úveru, táto zmluvná podmienka je neprijateľná, teda absolútne
neplatná. Žalovaná celkom zaplatila na predmetný úver žalobcovi sumu 42,80 Eur. Žalobcovi vzniklo
právo na zaplatenie sumy 357,20 Eur (poskytnutý úver 400 Eur -splátka 42,80 Eur) s 8,75 %
úrokom z omeškania ročne od 15.04.2013 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru. Konanie v časti zmluvnej pokuty 79,20 Eur súd prvej inštancie zastavil podľa § 96 O.s.p., lebo
žalobca pred začatím konania vzal žalobu v tejto časti späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., § 9 ods. 8, ods. 2 písm.
f), písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a
to vo výrokoch II. a IV., t. j. vo výroku , ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil neprijateľnosť
zmluvnej podmienky. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d), písm. a) v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie výlučnú aplikáciu ustanovení Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vyslovil názor, že posudzovaná
zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
podľa ktorých zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie tento právny vzťah posudzovať. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/4/2012, rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15C/28/2014. Nesúhlasil tiež s tvrdením súdu prvej inštancie, že by
zmluvné dojednanie, zakotvujúce výšku úroku a odmeny, malo byť zmluvnou podmienkou, nakoľko ide
o povinné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka (úroky) a v zmysle §
499 Obchodného zákonníka (odplata, odmena). Zdôraznil, že je nutné odlišovať odplatu - odmenu od
dohodnutého zmluvného úroku a nestotožňovať tieto dva pojmy, ako to urobil súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia, keď úrok predstavuje cenu - výnos za poskytnutie úverovej čiastky,
pričom odplata - odmena na rozdiel od úroku je charakterizovaná tým, že nie je viazaná na reálne
poskytnutie úveru. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k
záveru, že pre zmluvné ustanovenie o úrokoch z úveru je v rozpore s dobrými mravmi, a preto bolo
nutné naň prihliadať ako na neplatné, čo malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti považoval i za neodôvodnené a v rozpore s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p.

3. Žalovaná a vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej
úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa
ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o vecný obsah
odvolania vo veci samej). Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení
CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, vo výroku o trovách



ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku o vyhlásení neprijateľnej
zmluvnej podmienky zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený vo výroku, ktorým bola uložená
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 357,20 Eur s príslušenstvom a vo výroku,
ktorým bolo konanie v časti zmluvnej pokuty v sume 79,20 Eur zastavené, v týchto výrokoch rozsudok
súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

7. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol výrok, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol
a súvisiace výroky o trovách konania a výrok o vyhlásení neprijateľnej zmluvnej podmienky.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu námietku, ktorá bola v odvolaní žalobcom vznesená,
týkajúcu sa nesprávnej aplikácie Občianskeho zákonník a zákona č. 129/2010 Z. z. na právny
vzťah strán sporu vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 04.10.2012, keď žalobca dôvodil, že v
danej veci mal súd aplikovať ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolací súd konštatuje,
že na danú vec ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. nesporne dopadajú, a
pokiaľ ich súd prvej inštancie aplikoval, bolo jeho právne posúdenie veci správne. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky
vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za
preukázané, a ktoré nie. Uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na
vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Odvolacia námietka žalobcu, uvedená v
podanom odvolaní, preto nemohla v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom
konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie veci.
Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach naň v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP odkazuje.

9. Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich z
úverových a podobných zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom, uzavretých podľa Obchodného
zákonníka, nejednotná. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v čl.
II. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a
právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

10. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred
účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy
uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle
§ 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské
zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6
Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v
Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných
náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“.

11. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o úvere
zo dňa 04.10.2012 je spotrebiteľským vzťahom a bez akýchkoľvek pochybností naň dopadá i zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

13. Podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa



Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na právny vzťah,
založený medzi stranami sporu, zmluvou o úvere a aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch platné a účinné v čase uzavretia zmluvy, ktoré zabezpečujú ochranu práv spotrebiteľa. Zhodne
so súdom prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere nespĺňala požiadavky stanovené zákonom o
spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne minimálne § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (dňa 04.10.2012), t. j. riadne neuvedenie doby
trvania zmluvy a údaju o celkovej splatnosti úveru, resp. nejasného uvedenia termínu konečnej
splatnosti úveru a doby trvania zmluvy, z ktorého dôvodu sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Preto súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu, vzhľadom na
zistený skutkový a právny stav, zamietol v časti prevyšujúcej priznanú istinu 357,20 Eur s príslušenstvom.

15. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšku
žalobu zamietol, ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách žalobcu, ktorých dôvodnosť a
výška neboli stranami sporu spochybnené.

16. Námietky žalobcu v podanom odvolaní smerovali i k výroku rozsudku súdu prvej inštancie o vyhlásení
neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď dôvodil, že povinnou náležitosťou zmluvy o úvere je úrok, ktorý
strany musia v spotrebiteľskom úvere dohodnúť s tým, že sadzbu úrokovej miery uviedol vo formáte
fixnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru v zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. a dôvodil, že je dôsledne potrebné rozlišovať pojem úrok a odplata. S touto odvolacou
námietkou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a má za to, že vyslovenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky súdom prvej inštancie bolo nedôvodné, nakoľko neboli splnené predpoklady stanovené v §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre takéto rozhodnutie súdu.

17. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení neprijateľnej
zmluvnej podmienky zrušil s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP (nejde o rozhodnutie vo veci
samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali).

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP tak,
že vyslovil, že žiadna zo strán pri čiastočnom úspechu v odvolacom konaní nemá na náhradu
trov odvolacieho konania právo.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).