{"guid": "31c85814-f078-4720-9956-bf23b37b4144:eaaf275d-65dc-4d77-b762-a255c867826f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6411215515.1", "spisova_znacka": "2CoE/62/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/62/2019 z 17. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. júna 2019, sp. zn. 2CoE/62/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6411215515.1", "identifikacne_cislo": "6411215515", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2019-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eaaf275d-65dc-4d77-b762-a255c867826f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6411215515.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6411215515.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6411215515.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/62/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411215515
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6411215515.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom: Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: B. Y., nar.: X. H. XXXX,
trvale bytom: O. C. XXX/XXX, XXX XX F., občan Slovenskej republiky, na vymoženie pohľadávky vo
výške 139,04 Eur a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom,
Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 5523/2011,
o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/2243/2011-19 zo
dňa 18. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/2243/2011-19 zo dňa             18. decembra
2017   vo výroku I.   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 4Er/2243/2011-19 zo dňa 18. decembra 2017 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom
II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,23 Eur
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že
poverením č. 5613 043285 *  zo dňa 5. januára 2012  exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom: Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, ktorý ju
vedie pod sp. zn. EX 5523/11. Dňa 13. októbra 2017 bol exekučnému súdu doručený   podnet  súdneho
exekútora na  zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
a následne dňa 23. novembra 2017 aj exekučný spis EX 5523/2011. Exekučný súd mal z predloženého
exekučného spisu EX 5523/2011 za preukázané, že povinná nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a ani
hnuteľný majetok. Exekučný súd zistil, že voči povinnej je vedených ďalších desať exekučných konaní.
Z exekučného spisu mal exekučný súd za preukázané, že povinná toho času nepracuje a ani nepoberá
sociálne dávky. Povinná nemá v bankových inštitúciách vedený účet. V dôsledku uvedených skutočností
nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65
Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinnej. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo
v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Exekučný súd  vzhľadom  na uvedené exekúciu zastavil
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. je nemajetná, a teda jej
majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Následne rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Oprávnený má za to, že právo posúdiť, či
je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Oprávnený uviedol, že podľa
jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom



uviedol, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií.  Ďalej namietal,
že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie
pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie
predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné,
pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR.
Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené
tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor podaním zo dňa 5. septembra 2018, v ktorom
uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Súdny
exekútor následne poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach. Súdny
exekútor vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu
potvrdil.

5. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 29. októbra 2018, pričom
uviedol, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinná síce nemá žiaden majetok, ale
v budúcnosti by nejaký majetok mohla získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre
zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že
ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal,
že v danom prípade je povinná fyzická osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech
argumentu a reálneho predpokladu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Počet exekučných
konaní v Centrálnom registri exekúcií nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k skutočnosti, či
je povinná nemajetná. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinná
nadobudla majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva
oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou
v zmysle platných právnych predpisov. Zastavením exekúcie by sa oprávnenému odoprelo právo na
výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti. U povinnej nie je
vylúčené, že nadobudne majetok, ktorý môže podliehať exekúcii, napr. darom, prípade dedením. Taktiež
je možné, že povinná sa zamestná, a tak získa pravidelný príjem. Vzhľadom na uvedené oprávnený
žiadal, aby príslušný exekučný súd posúdil „žiadosť“ súdneho exekútora na zastavenie exekúcie ako
nedôvodnú.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné
konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013,
ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.



11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 5. januára 2012 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5613 043285 * proti povinnej. Podkladom na
udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Výkaz nedoplatkov
č. 1110036644 zo dňa 13. septembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.
októbra 2011. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie zo dňa 12. októbra 2017 označené ako
„Podnet na zastavenie exekučného konania“. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou
majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor
nepripojil k svojmu podnetu aj exekútorský spis, exekučný súd ho výzvou zo dňa 16. novembra 2017
vyzval na jeho predloženie. Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 23. novembra
2017, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd
musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho
exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci
výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na
vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny
exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinnej nebol
zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu
exekučného súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal
pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené
postavenie exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný
súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je
možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc
rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

13. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinnej.

14. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je len prechodná,
pričom nie je vylúčené, že povinná v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

15. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,
vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.



16. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res
iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na §  387 ods.  1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa       (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/2243/2011", "guid": "30c4b410-3973-4238-9ead-33aa8f3f3c16:0a2361e5-d64e-40ce-9700-333aa8be7859", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a652b660-57ec-4da1-8d10-bebf272c6932", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a652b660-57ec-4da1-8d10-bebf272c6932"}, {"guid": "ussr:7ee5d9a4-43df-4c18-b7c3-dd588179b65e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 185/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 185/2012 z 2. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-02", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ee5d9a4-43df-4c18-b7c3-dd588179b65e"}, {"guid": "ussr:1560e07e-4744-406d-9410-fbd6fa0034bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 452/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1560e07e-4744-406d-9410-fbd6fa0034bb"}], "citovane_v": [{"guid": "31c85814-f078-4720-9956-bf23b37b4144:6ff0e28a-9c24-4af4-95f3-f453fbb0f26a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6411215515.1", "spisova_znacka": "2CoE/62/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/62/2019 z 17. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6411215515.1"}]}