Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/48/2013 z 17. 4. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. apríla 2013, sp. zn. 20CoP/48/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1713200359.1
Krajský súd Bratislava | 20CoP/48/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1713200359.1 | 2013-04-17 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. b) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee41030d-2b96-4499-8a5a-da37bdde1505
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1713200359.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/48/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713200359
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1713200359.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. O., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v J., pracovisko R., F. N.. Č.. XX,
R., dieťa rodičov: matka - H.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N.. Č.. XX, L., zastúpená: AK Neuschlová,
s.r.o., IČO: 36 861 359, Dostojevského rad č. 4, Bratislava, S. - H.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. N..
Č.. XX, H., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu
Pezinok zo dňa 7. februára 2013, č. k. 11P/6/2013-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadala uložiť otcovi povinnosť odovzdať maloletého H. O., nar.
XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75
ods. 1, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vecne nesplnením zákonných podmienok pre nariadenie
navrhovaného predbežného opatrenia, keď mal z listinných dôkazov a z návrhu matky preukázané, že
neexistujú žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že zdravie, výchova a výživa maloletého
je v súčasnosti ohrozená alebo narušená, z dôvodu ktorého je žiaduci okamžitý zásah súdu. Poukázal na
skutočnosť, že rodičia dieťaťa sú v rozvodovom konaní, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.
10C/130/2009, v ktorom bude predmetom dokazovania otázka úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletému na čas po rozvode ich manželstva s tým, že   matkou uvádzané dôvody na nariadenie
predbežného opatrenia, že s otcom dieťaťa nie je možná komunikácia, čím sa vytvára nejednotnosť jeho
výchovy, otcom nie je rešpektovaná ako matka dieťaťa, ak aj jeho prejavy agresivity, sú iba vzťahovou
otázkou medzi manželmi (rodičmi dieťaťa), ktorú by si mali ako dospelí svojprávni ľudia riešiť nie súdnou
cestou, ale vzájomnou komunikáciou a určitým druhom empatie. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd
prvého stupňa ďalej uviedol, že deti majú rovnaké právo na starostlivosť oboch rodičov a preto nie je
možné akceptovať bránenie styku otca s dieťaťom matkou a otcovi ukladať povinnosť odovzdať dieťa do
jej výlučnej starostlivosti, nakoľko osobná striedavá starostlivosť podľa tvrdenia samotnej matky funguje
od mája 2008 doposiaľ.

Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletého dieťaťa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako
ja z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla
napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Nesúhlasila s
názorom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, že osobná striedavá starostlivosť
o maloletého funguje od mája 2008, nakoľko táto úprava nebola nikdy výsledkom dohody rodičov,
ale výsledkom autoritatívneho správania sa otca k matke, ktorá tento stav bola nútená akceptovať,
avšak sa s ním nestotožňuje a nepovažuje ho za prospešný pre dieťa. Namietla záver prvostupňového
súdu, že z ňou predložených listinných dôkazov nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by
preukazovali, že by bolo zdravie, výchova a výživa maloletého v súčasnosti ohrozená alebo narušená,
nakoľko tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z odborných vyjadrení, ktoré boli v priebehu posledného



roka vypracované psychológmi J.. H. P., J.. U. R. a J.. E. H., s ktorými sa súd prvého stupňa v
napadnutom rozhodnutí nezaoberal, resp. iba skonštatoval, že existujú dva názory odborníkov na
realizovanie striedavej osobnej starostlivosti. Poukázala na odborné posúdenie vypracované J.. H. P.
dňa 30.10.2012, z ktorého vyplýva, že pre maloletého je v tomto čase najvhodnejšia starostlivosť a
výchova a výchovné prostredie u matky so stretávaním sa s otcom počas dohodnutých dní v týždni
a nie striedavá starostlivosť, ktorá prináša výrazné rozdiely v jej úrovni, nakoľko u matky má dieťa
režim, dohľad a zodpovedajúcu starostlivosť s tým, že obdobný záver prijala vo svojom odbornom
vyjadrení zo dňa 16.08.2012 aj J.. U. R., ktorá skonštatovala, že vo vnútornom prežívaní maloletého H.
sa nachádzajú znaky anxiety a generalizovaného strachu, vyplývajúce z nedoriešenej rodinnej situácie,
keď v prežívaní rodiny sa maloletý identifikuje s postavou, ktorá potrebuje materskú podporu. Matka vo
svojom odvolaní ďalej uviedla, že aktuálny stav je dlhodobo neudržateľný aj s poukazom na objavujúce
sa znaky neurotického vývinu u dieťaťa, jeho opakovane verbalizovanú túžbu žiť s matkou a s otcom
sa stretávať, pričom podľa jej vedomostí, túto svoju túžbu dieťa prejavilo aj počas pohovoru, ktorý s
ním vykonal kolízny opatrovník počas šetrenia pomerov v jej domácnosti dňa 19.02.2013, v rozhovore
s J.. U. R., J.. dňa 06.02.2013 a preto vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 04.02.2013, v ktorom
konštatoval vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti, považuje za kontroverzné.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa a otec dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne
a odvolaniu matky nie je možné priznať úspech.

Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p), ako i po začatí konania v
súlade s ust. § 102 ods. 1 O.s.p. dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné, alebo
ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia  bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.,  predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že predbežným opatrením je možné
nariadiť účastníkovi, aby dieťa odovzdal do starostlivosti druhého z rodičov a súd aj z úradnej povinnosti
môže nariadiť odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti osoby,
ktorú určí. Obsah tohto predbežného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa,
ktorá je inštitútom rodinného práva upraveným v Zákone o rodine. Uvedené však neplatí o starostlivosti
o takéto dieťa, nakoľko starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia, je inštitútom
procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení,
keďže starostlivosť nie je totožná s výchovou. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého
z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré
neanticipuje otázku budúcej výchovy, pričom odovzdanie do starostlivosti druhého z rodičov alebo
starostlivosti súdom určenej tretej osoby trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého
dieťaťa.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je
možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým
je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch
typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Pri zisťovaní skutočností potrebných
pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu
bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie o tom, že bez predbežného opatrenia
by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Účelom predbežného opatrenia v konaní o
výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov budúcich účastníkov konania, resp. ochrana
potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu
spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.
Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má



svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru
o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto.
Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa
do starostlivosti druhého rodiča, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd podľa § 76 ods. 1 písm. b)
O.s.p., ďalej môže súd dočasne zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, ak
sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj vážne
ohrozený, alebo narušený podľa ust. § 75a ods. 1 O.s.p. a tiež nevstupovať dočasne do domu alebo bytu,
v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je povinný dôvodne podozrivý z násilia podľa ust. § 76 ods. 1
písm. g) O.s.p. a tiež inú povinnosť, keďže výpočet výrokov podľa § 76 ods. 1 O.s.p. je len príkladmý.
Výrokom predbežného opatrenia by sa nemalo priznávať právo, iba ukladať povinnosť. Rozhodnutím o
tom, že jeden z rodičov je povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, dochádza prakticky k rozhodnutiu
o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené.

Ústava SR v článku 41 zaručuje právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Dieťaťu rovnako
zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným
štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú
spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti
musí byť záujem dieťaťa. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa §
76 ods. 1 písm. b) O.s.p., je preto potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa
majú rodičia. Obsahom ich práva vychovávať dieťa je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy
dieťaťa, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať.

Právo mať  dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča alebo dieťaťa,
ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u
seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej
miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj
právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude
zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a
vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať
priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá zákon o rodine.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané,
že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad a súd nariadi predbežné opatrenie, keď je
priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia
prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci zákonné podmienky
na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. splnené neboli,
nakoľko z návrhu a ani z listinných dôkazov predložených matkou nevyplýva ohrozenie života a zdravia
dieťaťa, jeho výchovy a pod., pričom úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému
do rozvodu ich manželstva bude posudzovaná v konaní vo veci samej (návrh matky na zverenie dieťaťa
do jej osobnej starostlivosti, t. j. návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu do
rozvodu ich manželstva).

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktorého odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.