{"guid": "31c02e44-77a5-4be4-81a4-fbdead90538a:6429b8c7-7dd6-4c69-96d3-31ec1639624b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8108227240.3", "spisova_znacka": "20Co/58/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/58/2011 z 25. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. apríla 2012, sp. zn. 20Co/58/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8108227240.3", "identifikacne_cislo": "8108227240", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2012-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-169.odsek-2", "nazov": "§ 169 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-169.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-169"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-169"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6429b8c7-7dd6-4c69-96d3-31ec1639624b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8108227240.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8108227240.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8108227240.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/58/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108227240
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8108227240.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu S. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX Q. Q., T. X/X, právne zast. advokátom Prof. JUDr. F. Q., CSc. so sídlom H. XX, XXX XX O.,
proti žalovanému WUUDMASTER, s.r.o., so sídlom 082 42 Janov 29, IČO: 36 502 553, právne zast.
advokátom Mgr. Karolom Ševecom, so sídlom Prešov, Masarykova 13, o zaplatenie sumy 4.713,54 Eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25. 11. 2010, č. k. 16C
127/2009-214, proti rozhodnutiu Okresného súdu Prešov zo dňa 11. 1. 2011, č. k. 16C 127/2009-223 a
rozhodnutiu Okresného súdu Prešov zo dňa 5. 4. 2011, č. k. 16C 127/2009-293 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  rozsudok.

II. Žalovaný j e  p o v i n n ý  nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 695,98 Eur
na účet právneho zástupcu žalobcu Prof. JUDr. F. Q., CSc., advokáta so sídlom H. XX, XXX XX O., do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Z r u š u j e  uznesenie zo dňa 11. 1. 2011 č. k. 16C 127/2009-223.

IV. M e n í  uznesenie zo dňa 5. 4. 2011 č. k. 16C 127/2009-293 tak, že žalovanému sa priznáva
oslobodenie od súdnych poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
4.542,16 Eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.8.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi na
účet jeho právneho zástupcu trovy konania 1.676,61 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto
uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 282,50 Eur.

Napadnutým uznesením prvostupňový súd nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca sa domáha, aby súd
uložil žalovanému povinnosť plniť titulom záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o pôžičke



vo výške špecifikovanej petitom žalobného návrhu. Po korekcii prvotného tvrdenia žalovaného, že
žalovaná suma nie je sumou pôžičky, ako uviedol žalobca, ale sumou žalobcom realizovanej platby
na jeho vklad spoločníka, mal súd prvého stupňa za nesporné, že v čase keď bol žalobca jedným zo
spoločníkov a konateľov žalovaného, poskytol žalovanému peňažné čiastky, ktoré žalovaný zaúčtoval
ako sumy prijaté titulom finančnej výpomoci, okrem iných boli to aj sumy kvantifikované v žalobnom
návrhu 123.000.- a 19.000.-Sk. Za nesporné mal súd prvého stupňa aj to, že žalobcom poskytnuté
čiastky neboli žalovanému poskytnuté s tým, že by mali v jeho dispozičnej sfére zostať natrvalo, čo by
mohlo vykazovať znaky darovania, práve naopak, boli poskytnuté s tým, že je potrebné ich po určitom
čase vrátiť. Svedčí pre to aj výpoveď jediného súčasného spoločníka a konateľa žalovaného, ktorý v
čase, keď žalobca žalovanému peniaze poskytol, bol spoločníkom a konateľom žalovaného rovnako ako
žalobca, že aj on tak, ako žalobca, poskytol spoločnosti rovnakú finančnú pomoc, vrátená mu bude, keď
sa bude spoločnosti lepšie dariť. Záväzkový vzťah, do ktorého žalovaný so žalobcom poskytnutím súm
123.000,- Sk a 19.000,- Sk, vstúpil je preto zmluvou o pôžičke, ktorá bola uzavretá ústne, bezodplatne
s tým, že čas vrátenia, ktorý je síce obvyklou, ale nie nevyhnutnou zložkou zmluvy, dohodnutý nebol.
Na druhej strane však nebol ani ponechaný na vôľu dlžníka. Žalovaný okrem dodatočnej námietky
o tom, že sumu finančnej výpomoci v prevažujúcej časti žalobcovi už vrátil, t.j. čiastku 5.163,- Sk
11.11.2005 a 120.000,- Sk 31.1.2006, namietal prioritne, že ide o nárok premlčaný. Bolo preto potrebné,
vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie, vysporiadať sa s tým či nárok bol žalobcom uplatnený
na súde včas. Premlčanie je všeobecným inštitútom občianskeho práva, účelom ktorého je jednak
stimulovať subjekt uplatňujúci právo k jeho včasnému vykonaniu v záujme vlastnej ochrany, účelom
je aj vytvorenie bariéry časovo neobmedzeného stavu, v ktorom by boli subjekty, voči ktorým sa
právo uplatňuje, vystavené tomu, že plnenie povinnosti im môže uložiť súd. Prispieva tak k eliminácii
dlhotrvajúcich práv a im zodpovedajúcich povinností. Ako už bolo uvedené, splatnosť dlhu žalovaného zo
zmluvy o pôžičke dohodnutou nebola, t.j. bolo na rozhodnutí veriteľa, žalobcu, určiť čas plnenia a vyvolať
tým splatnosť dlhu zo záväzkového vzťahu. Žalobca žalovaného k zaplateniu vyzval listom zo dňa
10.8.2007 žiadajúc, aby žalovaný dlžnú sumu zaplatil do 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný prevzatie
výzvy nespochybnil, potvrdiť nevedel len správnosť žalobcom tvrdeného dátumu, kedy ju prevzal. Pokiaľ
žalobca podacím lístkom preukázal, že výzvu odoslal 16.8.2007, je vysoko pravdepodobné, takmer
určité, že deň splatnosti nastal, ako tvrdil žalobca, 24.8.2007. Až splatnosťou dlhu sa právo žalobcu stalo
nárokom - actio nata a mohlo sa objektívne vykonať po prvý raz v zmysle podania žaloby orgánu, ktorý
o jeho oprávnenosti môže rozhodnúť, t.j. dňom 24.8.2007, nie skôr, ako mienil žalovaný - 31.10.2005,
kedy bola pôžička poskytnutá, poukazujúc na judikát R 28/84. Právny názor vyjadrený v tomto judikáte
bol prekonaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 146/2008 z 31.7.2008, na ktorý súd
prvého stupňa odkázal. Žaloba bola súdu podaná 3.11.2008, t.j. včas, nárok premlčaný nebol. Čo sa
týka sumy, ktorú má žalovaný žalobcovi vrátiť, žiadanú sumu mal súd za dôvodnú v rozsahu 4.542,16
Eura. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému požičal sumy 123.000.- Sk a 19.000,- Sk, dôkazné
bremeno tvrdenia o tom, že požičaná suma bola mu vrátená, bolo na žalovanom. Žalovaný však toto
dôkazné bremeno neuniesol v celom rozsahu. Je pravdou, že z výpisov z účtu žalovaného vyplýva,
že žalobca dňa 10.1.2006 vybral čiastku 120.000,- Sk a dňa 11.11.2005 na účet, z ktorého poukázal
žalovanému peniaze, mu bola odoslaná suma 5.163.- Sk. V deň 11.11.2005 bola rovnaká čiastka
5.163,- Sk, poukázaná aj v prospech účtu vedeného na meno vtedajšieho druhého, dnes jediného
konateľa žalovaného. Pokiaľ žalobca potvrdil a spresnil, že ide o sumu, zaplatením ktorej žalovaný
sčasti plnil svoj záväzok k vráteniu sumy pôžičky, keďže v rovnaký deň rovnaká suma bola plnená aj
druhému konateľovi, znamená to, že v rozsahu tohto plnenia bol žalobný návrh nie oprávneným, čo je
dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti. Neunesenie dôkazného bremena žalovaným sa týka
vrátenia sumy 136.837,- Sk (4.542,16 Eura). Z hlavnej knihy analytickej evidencie, z výpisov z účtov
žalovaného vyplýva, že všetky transakcie, ktoré vo vzťahu k žalovanému realizoval žalobca a dnešný
konateľ žalovaného, boli realizované bezhotovostným prevodom, bezhotovostne boli realizované aj
platby žalovaného žalobcovi a dnešnému konateľovi žalovaného, a to časovo zhodne. Nemôže preto
obstáť tvrdenie žalovaného, že titulom pôžičky žalobcovi vrátil aj sumu 120.000,- Sk, toto tvrdenie je
v logickom rozpore s dôkazom výsluchom konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 30.9.2010, keď
uviedol, že finančná pomoc ním žalovanému poskytnutá mu zatiaľ vrátená nebola, ale bude „keď sa firme
bude lepšie dariť\". Ak obaja vtedajší konatelia a spoločníci v rovnakom čase poskytovali žalovanému
peniaze a v rovnakom čase im časť z nich žalovaný (po 5.163.- Sk) vrátil, je málo uveriteľné, že by
žalovaný bez akéhokoľvek povšimnutia dlhodobo nechal to, že žalobca by jednoducho z jeho účtu vybral
10.1.2006 sumu 120.000,- Sk, čím by bola pôžička splatená, a druhý konateľ by požičanú sumu vrátenú
nemal. Nie logickým je tiež to, že v ten istý deň -10.1.2006, keď si mal žalobca podľa tvrdenia žalovaného
vybrať sumu 120.000.- Sk a tým realizovať vrátenie pôžičky, by žalobca súčasne, rovnako ako aj U.



Q. - konateľ žalovaného, poukazoval na účet žalovaného sumu 90.000,- Sk. Tvrdenie žalovaného v
tomto smere hodnotil súd len ako účelové, a to aj v kontexte s jeho pôvodným tvrdením, že žalovaná
suma bola sumou záväzku žalobcu k splateniu nového vkladu, pričom od tohto tvrdenia bez bližšieho
zdôvodnenia dodatočne upustil. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalobca vybral aj ďalšie sumy,
nie len sumu 120.000.-Sk, rovnako výbery realizoval aj súčasný konateľ žalovaného U. Q.. Je možné
predpokladať, že uvedeným spôsobom aj hotovostnou úhradou, ktorej predchádzal výber z účtu, sa
následne realizovali transakcie súvisiace so záväzkovými vzťahmi, do ktorých žalovaný vstupoval. Z
uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa nárok žalobcu v rozsahu, ako mu vyhovel titulom istiny
za dôvodný a preukázaný a nebol potrebný ani výsluch svedkov - účtovníkov žalovaného, správnosť
účtovania položiek totiž predmetom dokazovania nebola a naviac, žalovaný ani nerealizoval úkony, ktoré
by umožňovali súdu dôkaz výsluchom svedkov vykonať (neoznačil ich adresy, ani nezabezpečil účasť
na pojednávaní). Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania. Žalovaný sa do omeškania dostal dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty, v ktorej žalobca žiadal požičanú sumu vrátiť, t.j. dňom 25.8.2007 a v
uvedenom čase bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska 4,25 %, preto súd prvého
stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokom ako je uvedené vo výroku rozsudku. O
trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže žalobca bol neúspešný
v pomerne nepatrnej časti 3,6 %, súd prvého stupňa mu preto priznal plnú náhradu trov konania.

Prvostupňový súd uznesenie zo dňa 11. 1. 2011 odôvodnil ust. § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položka č. 1 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Prvostupňový súd uznesenie zo dňa 5. 4. 2011 odôvodnil tým, že zmyslom ust. § 138 ods. 1 O.s.p. je,
aby sa účastníkom konania, ktorí sa ocitli vo výnimočnej a pre nich ťaživej situácii, nebránilo v uplatnení,
či bránení ich práv a povinnosť zaplatiť príslušný súdny poplatok. Pri podnikateľských subjektoch je
nutné, pokiaľ ide o posudzovanie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, rozlišovať,
či nepriaznivá situácia tohto subjektu vychádza z jeho podnikateľskej činnosti a nie je tu dôležité, či
postupoval pri tejto činnosti riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností alebo
postupoval nezodpovedne a sám si svoju situáciu zavinil, pretože všetko zahŕňa pojem podnikateľského
rizika. Nemožno pripustiť zásadu, aby sa dôsledky takéhoto rizika prenášali formou úľav z poplatkovej
povinnosti na štát. Takto zvýhodnené subjekty by totiž boli zvýhodňované voči iným podnikateľsky
úspešným subjektom. Celková zadlženosť nemá automaticky za následok oslobodenie od súdnych
poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku 282,50 Eur
súd prvého stupňa žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov za podané odvolanie nepriznal.

Proti rozsudku a proti napadnutým uzneseniam podal odvolanie žalovaný. V odvolaní proti rozsudku
navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, aby žalobu zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na vznesenú námietku premlčania a na to, že súd prvého
stupňa ju nepovažoval za dôvodnú a poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k.
4Cdo 146/2008 zo dňa 31.7.2008. Uvedený rozsudok Najvyššieho súdu podľa názoru odvolateľa treba
chápať ako rozhodnutie o jednom konkrétnom prípade, ktoré zároveň splatnosť záväzku spája s výzvou
na plnenie, avšak poukazuje na potrebu skúmania, či vo vzťahu k výzve na plnenie nedošlo k zreteľnému
odďaľovaniu výzvy na plnenie v závislosti na konkrétnych okolnostiach. Z napadnutého rozsudku je
však zrejmé, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou zreteľného odďaľovania výzvy na plnenie
zo dňa 16.8.2007 vo vzťahu k pôžičke zo dňa 21.10.2005 a pôžičke zo dňa 28.11.2005 tak, ako na
to bolo v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo 146/2008 zo dňa 31.7.2008. Ďalej uviedol, že
pôžičku uzavrel v mesiaci október roku 2005, potom nárok žalobcu na zaplatenie uplatňovanej istiny sa
premlčal najneskôr ku dňu 31.10.2008 a návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený súdu dňa
3.11.2008. Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol (R 28/84). Poukázal na to, že sa stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia R 28/84 a s poukazom na uvedené trvá na tom, že nárok žalobcu je premlčaný. Poukázal
ďalej na to, že treba zobrať na zreteľ spoločenský význam rozhodnutia uverejneného v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod poradovým č. R 28/84 vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. k. 4Cdo 146/2008 zo dňa 31.7.2008. Taktiež je potrebné zobrať na zreteľ záväznosť (právnu silu)
rozhodnutia uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod poradovým č. R 28/84 vo
vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo 146/2008 zo dňa 31.7.2008. Ďalej odvolateľ poukázal



na to, že trvá na tom, že žalobcovi finančné prostriedky vrátil, tak ako to vyplýva z výpisov z bankového
účtu v súdnom spise. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, že
účelom výberu sumy 120.000,- Sk bola zrejme povinnosť realizácie platieb na mzdy zamestnancov,
sám nemá istotu vo svojom tvrdení a túto skutočnosť ani žalobca nepreukázal. Pokiaľ súd tvrdí, že je
nelogické, že dňa 10.1.2006 bola vrátená žalobcovi suma 120.000,-Sk a následne žalobca poukázal
na účet žalovanej spoločnosti sumu 90.000,- Sk poukázal na to, že predmetom sporu sú pôžičky z
roku 2005 a nie ďalšie obchodné transakcie medzi žalobcom, žalovanou spoločnosťou a súčasným
konateľom žalovaného, ktoré súd prvého stupňa ani neskúmal, takže jeho záver nemá oporu ani vo
vykonanom dokazovaní. Pokiaľ ide o sumu 90.000,-Sk, tak predmetom žaloby sú pôžičky len z roku
2005, na vrátenie ktorých bol vyzvaný. Žalobcom nebol vyzvaný na vrátenie údajnej pôžičky z 10.1.2006,
a preto vznáša námietku premlčania, nakoľko nebol žalobcom na vrátenie sumy 90.000,-Sk vyzvaný v
trojročnej premlčacej lehote, premlčalo sa právo žalobcu na výzvu na zaplatenie, a preto aj jeho nárok
na plnenie, ako to vyplýva zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo 146/2008 zo dňa
31.7.2008. Pokiaľ súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia aj za
úkon výzva žalovanému zo dňa 10.8.2007 tak neoprávnene, nakoľko zo súdnej praxe je zrejmé, že súdy
nepriznávajú náhradu za uvedený úkon.

V odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa 11. 1. 2011 odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a priznal žalovanému oslobodenie od súdnych
poplatkov. V odvolaní poukázal na to, že žalovaný sa dostal do sekundárnej platobnej neschopnosti
spôsobenej hospodárskou krízou prejavujúcou sa najmä ekonomickou nestabilitou jeho obchodných
partnerov, ako aj nepriaznivou situáciou na trhu v regióne, v ktorom pôsobí, čo sa odzrkadlilo aj na jeho
záporných hospodárskych výsledkoch.

V odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa 5. 4. 2011 navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu oslobodenie od súdnych poplatkov. V odvolaní uviedol, že
dosahuje už dlhšiu dobu negatívne hospodárske výsledky spôsobené predovšetkým hospodárskou
nestabilitou jeho obchodných partnerov, v dôsledku čoho sa dostáva do sekundárnej platobnej
neschopnosti, ktorú vystupňovala aj hospodárska kríza, ako aj nepriaznivá ekonomická situáciou na trhu
v regióne, v ktorom pôsobí.

K odvolaniu žalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a uznesenia prvostupňového súdu v zmysle zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p. s vytýčeným pojednávaním na deň 26. 4. 2012 a zistil, že odvolanie
žalovaného voči rozsudku je neopodstatnené a odvolania žalovaného proti uzneseniam sú dôvodné.

V danej veci vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací
súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a
na ktoré v ostatnom odkazuje.

V súvislosti s námietkami uvedenými v odvolaní odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku poukazuje na to, že práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu, žeby výber dňa
10. 1. 2005 vo výške 120.000,- Sk z účtu žalovaného bolo vrátenie predmetnej pôžičky. Práve naopak,
žalobca na odvolacom pojednávaní poukázal na to, že dňa 10. 1. 2005 120.000,- Sk bolo použitých časť
na mzdy, pričom išlo o 6 zamestnancov žalovaného a časť na rekonštrukciu budovy žalovaného, čiže
uvedených 120.000,- Sk bolo použitých na bežný chod obchodnej spoločnosti.

Vo vzťahu k namietanému premlčaniu odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.
4Cdo 146/2008 zo dňa 31. 7. 2008 s tým, že splatnosť môže byť určená dohodou, ustanovená právnym
predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom,



možno podľa § 563 OZ o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne
pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci
deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Podľa názoru  dovolacieho súdu aj v prípadoch, ktorých
čas plnenia nebol dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína
premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať.
I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova „mohlo a nie
„mohol“), nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok
chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany jeho
realizácie. Napr. z pôžičky vznikne subjektívne právo veriteľa na vrátenie požičanej veci. Nárok na jej
vrátenie mu však vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou. Až splatnosťou vzniká možnosť
uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom nároku. Pokiaľ by veriteľ podal žalobu skôr, ako by
požiadal dlžníka o splnenie dlhu, teda skôr, ako by nastala splatnosť dlhu, nebola by actio nata. Žaloba
by bola predčasná, pretože by ňou nebol uplatňovaný existujúci nárok. Na tomto závere nič nemení
skutočnosť, že doručením žaloby obsahujúcej výzvu na plnenie by nastali hmotnoprávne účinky tohto
úkonu spočívajúce vo vzniku nároku.

Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo
146/2008 zo dňa 31. 7. 2008 s tým, že žalobcov nárok nemôže byť premlčaný, pretože tak, ako to uviedol
súd prvého stupňa, že splatnosť pôžičky nastala 24. 8. 2007 a žaloba vo veci samej bola podaná 3. 11.
2008. Taktiež vzhľadom na uvedené nebolo dôvodné aplikovať § 3 ods. 1 OZ, pretože nebolo preukázané
zreteľné odďaľovanie výzvy na plnenie (zmluva o pôžičke dňa 24. 10. 2005 a výzva na plnenie zo dňa
10. 8. 2007). Z uvedeného dôvodu námietky odvolateľa v tomto smere sú neopodstatnené.

Neopodstatnená je aj odvolacia námietka vo vzťahu priznaniu náhrady trov konania za výzvu
žalovanému zo dňa 10.8.2007. Súd prvého stupňa postupoval zákonne a vecne správne, ak v
konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania aj za tento úkon. Náhrada trov konania za
predžalobnú výzvu nie je možné považovať za úkon účelný v prípade, ak nesúvisí priamo so súdnym
konaním. V danom prípade však výzvou zo dňa 10.8.2007  žalobca ako veriteľ sa domáhal zaplatenia
dlžnej sumy, t.j. touto výzvou žalovaného žalobca vyzval na plnenie a od tohto okamihu si v súlade s
právnou úpravou uplatnil aj úrok z omeškania. Za tohto stavu nie je možné dospieť k záveru, že by
v predmetnej veci bola výzva zo dňa 10.8.2007 úkonom neúčelným. Náhradu trov konania preto súd
prvého stupňa priznal v správnej výške.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie vo výške 282,50 Eur a vo vzťahu k napadnutému uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od
súdnych poplatkov žalovanému odvolací súd má za to, že odvolanie žalovaného je v tejto časti dôvodné.

Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podľa § 169 ods. 2 O.s.p. písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu,
ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať
odôvodnenie. Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy
obsahovať odôvodnenie.



Z obsahu spisu, t.j. z daňových priznaní za rok 2008, 2009 odvolací súd zistil nepriaznivú situáciu
žalovaného, preto postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie o nepriznaní oslobodenie
od súdnych poplatkov tak, že žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov priznáva.

Keďže odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a žalovanému priznal oslobodenie od
súdnych poplatkov, v zmysle ust.§ 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo
dňa 11.1.2011 č.k. 16C 127/2009-223, pretože podmienky za ktorých bolo vydané, zanikli.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 221 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 695,98 Eur
pozostávajúce z troch úkonov právnej služby: vyjadrenie k odvolanie zo dňa 25.1.2011, odpoveď na
výzvu odvolacieho súdu zo dňa 8.3.2011, účasť na pojednávaní. Základná sadzba tarifnej odmeny
vychádzajúc z predmetu konania, t.j. 4 542,16 Eur činí sumu 161,01 Eur. Na základe uvedeného odvolací
súd priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi 3x 161,01 Eur, režijný paušál 2x 7,41 Eur a 1x
7,63 Eur, ďalej náhradu za použitie motorového vozidla za cestu O. - F. a pojednávanie dňa 26.4.2012
vo výške 23,66 Eur a náhradu za stratu času za 4 začaté polhodiny, t.j. 4x 12,71 Eur. Spolu náhrada trov
odvolacieho konania vo výške 695,98 Eur, ktorú je žalovaný povinný nahradiť na účet právneho zástupcu
žalobcu Prof. JUDr. F. Q., CSc., advokáta so sídlom H. XX, XXX XX  O. do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/127/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}