Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/194/2013 z 29. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. júna 2014, sp. zn. 23Co/194/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2310220472.2 Krajský súd Trnava | 23Co/194/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2310220472.2 | 2014-06-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-630 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a16fc8c3-9684-4dce-bb3e-fe982dc67a3a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2310220472.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/194/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310220472
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2310220472.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a
členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľky: I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Y. XX, zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti odporkyni: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
V., Z. T. XX, zastúpená advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, Nová Doba 920/5, Galanta, o určenie
platnosti odstúpenia od zmluvy a určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 5C/316/2010 - 182 zo dňa 31. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 67,88 eura do
3 dní po právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol a navrhovateľku zaviazal
zaplatiť odporkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil
§ 48 ods. 1, § 517 ods. 1, § 151p ods. 1, 2, 3, 4, § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 80
písm. c) O.s.p.. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľka sa domáhala
svojho práva určovacím výrokom, súd skúmal naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa návrhom
navrhovateľka domáhala. Ustálená judikatúra súdov vychádza zo záverov, podľa ktorých naliehavý
právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo alebo právny vzťah ohrozený,
poprípade tam, kde by sa bez tohto určenia postavenie navrhovateľa stalo neistým. Určovacia žaloba
je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť
podkladom pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Na základe uvedeného súd
dospel k záveru, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom
určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže bez tohto určenie je ohrozené jej vlastnícke právo
vzhľadom na to, že v LV č. XXXX, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava
II. je ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti zapísaná odporkyňa a rozhodnutie súdu vo veci určenia
vlastníctva je spôsobilé vytvoriť pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu. Iba takouto žalobou
sa dá uskutočniť zmena zápisu v katastri nehnuteľností, pokiaľ súd posúdi odstúpenie od zmluvy o
vecnom bremene a darovacej zmluvy za platné. Naproti tomu je však súd toho názoru, že navrhovateľka
nemá naliehavý právny záujem v časti určenia platnosti odstúpenia od darovacej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena. Otázku platnosti resp. neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy a zmluvy
o zriadení vecného bremena si súd v danom prípade musí vyriešiť bez ohľadu na to, či má o uvedenom
nároku rozhodovať a musí ju posudzovať ako otázku predbežnú vo vzťahu k určeniu vlastníckeho
práva. Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že navrhovateľka v danej časti nároku nemala naliehavý
právny záujem a z tohto dôvodu súd návrh v časti určenia platnosti odstúpenia od darovacej zmluvy



a zmluvy o zriadení vecného bremena zamietol. Otázku platnosti odstúpenia od zmluvy je potrebné
vyriešiť s ohľadom na žalobu navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva. Právo odstúpiť od zmluvy
viaže Občiansky zákonník na slnenie predpokladov, ktorými sú existencia zmluvného záväzkového
právneho vzťahu, právo na odstúpenie od zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo zmluvy, prejav vôle
účastníka zmluvy od nej odstúpiť a zákon odstúpenie od zmluvy nezakazuje. Odstúpenie od zmluvy sa
najčastejšie uplatňuje ako forma sankcie za porušenie určitej povinnosti vyplývajúcej niektorej strane
zo zákona alebo zmluvy. Vo všeobecnosti je dôvodom odstúpenia od zmluvy jej uzavretie v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok (§49 OZ), omeškanie dlžníka s plnením dlhu (§ 517 ods. 1 OZ),
alebo poskytnutie vadného plnenia. Odstúpenie od zmluvy má za následok jej zrušenie od začiatku.
Platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ust. § 48 ods. 1 OZ má za následok
zánik len záväzkového právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol a nie tiež zánik vecného práva,
ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu.
V danom prípade účastníci konania uzavreli darovaciu zmluvu a v rámci darovacej zmluvy, zmluvu o
zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného užívania daru - bytu navrhovateľkou ako
darkyňou predmetnej nehnuteľnosti, s tým, že obdarovaná sa zaviazala znášať všetky finančné výdavky
spojené s opravami predmetného bytu a jeho príslušenstva počas trvania doživotného užívacieho práva
a doživotného práva bývania darkyne. Je pravdou, že dohoda o vecnom bremene je samostatným
právnym úkonom, avšak toto vecné bremeno bolo zriadené v súvislosti s darovacou zmluvou ako
ďalším právnym úkonom, a ktoré vecné bremeno je viazané práve na darovaciu zmluvu. Pokiaľ by tu
táto nebola, dohoda o vecnom bremene by nemala žiadny zmysel, preto je dôvodné predpokladať,
že pokiaľ bola porušená povinnosť v zmysle dohody o vecnom bremene, táto skutočnosť môže mať
dôsledky aj pokiaľ ide o darovaciu zmluvu. Preto ak navrhovateľka odstúpila od dohody o vecnom
bremene z dôvodu porušenia povinností podľa § 517 ods.1 OZ a odstúpila tiež i od darovacej zmluvy,
takýto úkon by mal právny účinok i na darovaciu zmluvu, pokiaľ by súd posúdil odstúpenie od darovacej
zmluvy za platné. Je preto potrebné sa vysporiadať s tým, či odstúpenie od darovacej zmluvy a zmluvy
o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporkyňou 06.09.1999, vykonané
navrhovateľkou listom zo dňa 03.07.2008 doručené odporkyni dňa 07.07.2008 je platné a navrhovateľka
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na Y. ul. č. XX v
I.. Účastníci konania v darovacej zmluve a zmluve o vecnom bremene možnosť odstúpenia od zmluvy
dojednanú nemajú a ani v zmysle zákona nie je možné od darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene
odstúpiť. Takúto možnosť však dáva ust. § 517 ods. 1 OZ. Základnou podmienkou omeškania dlžníka je
splatnosť dlhu. Odstúpeniu od zmluvy predchádza výzva veriteľa, ktorá obsahuje dodatočnú lehotu na
plnenie. Výzva veriteľa na plnenie (upomienka) je jednostranným právnym úkonom. Účelom upomienky
je ozrejmiť dlžníkovi, že omeškanie s plnením môže mať pre neho nepriaznivé následky. V upomienke
musí veriteľ určiť dodatočnú primeranú lehotu na plnenie. Dĺžka tejto lehoty musí byť so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu primerane dlhá na to, aby bolo vôbec možné dlh splniť. Navrhovateľka výzvou
z 27.05.2008 vyzvala odporkyňu na uhradenie nákladov na opravu kúpeľne vo výške 166.481 Sk v
lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzvu odporkyňa prevzala 02.06.2008. Ďalšiu výzvu na uhradenie
nákladov na opravu kúpeľne zaslala navrhovateľka dňa 16.06.2008, s tým, aby odporkyňa v lehote do
7 dní uhradila 166.481 Sk. Túto výzvu prevzala odporkyňa 18.06.2008, pričom na list z 27.05.2008
reagovala tým, že opravou bytu sa chápe uskutočnenie takých opráv a údržby, ktoré udržiavajú byt
v spôsobilom stave na jeho užívanie. Preto sa na ňu nevzťahuje povinnosť uskutočniť kompletnú
modernizáciu a rekonštrukciu kúpeľne a jej prispôsobenie navrhovateľkinmu zdravotnému stavu. Ďalej
uviedla, že navrhovateľka ako užívateľ bytu je povinná upozorniť na vzniknutú poruchu zariadenia, nie je
však oprávnená k tomu, aby opravy uskutočnila sama bez predchádzajúceho upozornenia na ich potrebu
a potom žiadala ich preplatenie. I keď navrhovateľka tvrdila, že odporkyňu upozorňovala na potrebu
opravy a rekonštrukcie kúpeľne, odporkyňa túto skutočnosť popiera a z vykonaného dokazovania (ani
výsluchom svedkov) súd toto preukázané nemá. Rovnako sa stotožňuje s názorom odporkyne, že v
zmysle zmluvy o vecnom bremene sa zaviazala znášať všetky finančné výdavky spojené s opravami
bytu, avšak nie s jeho rekonštrukciou a modernizáciou ako chcela navrhovateľka. Navyše odporkyňa
popiera aj tú skutočnosť, že v byte sa rekonštrukcia uskutočnila a v prípade ak aj áno, spochybnila
aj výšku nákladov s ňou spojenou, nakoľko podľa výkazu nákladov Z. A. (č.l. 12) je celková suma
139.900 Sk, teda iná, akú požadovala navrhovateľka vo výzvach z 27.05.2008 a zo 16.06.2008. Tu súd
poukazuje aj na samotný list - výzvu navrhovateľky z 27.05.2008, z ktorého nie je zrejmé, či samotná
rekonštrukcia už prebehla, resp. má prebehnúť a s ohľadom na vyjadrenie odporkyne táto okolnosť zo
strany navrhovateľky nie je preukázaná, rovnako ako ani to, že uvedenú sumu navrhovateľka zaplatila.
Z vyššie uvedeného je potom súd toho názoru, že odporkyňa sa nemohla dostať do omeškania s
plnením, keď nie je zrejmé, či bola navrhovateľkou nejaká oprava vykonaná (nie rekonštrukcia), či za



túto navrhovateľka zaplatila a v prípade ak áno, či išlo o takú opravu, ktorá by bola nevyhnutná. Otázne
je aj vykonanie odbornej skúšky elektrotechnikom, kde na posudkovej správe o odbornej prehliadke
a odbornej skúške elektrického zariadenia je dátum vykonania 12.06.2008, avšak samotná správa je
evidovaná pod č. 17/06/2009 zo dňa 17.06.2009. Z uvedeného dôvodu, potom neobstojí odstúpenie od
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z dôvodu omeškania v zmysle § 517 ods. 1
OZ, a preto ani odstúpenie od darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena súd nepovažuje
z týchto dôvodov za platné. K tvrdeniu navrhovateľky v tom, že sú tu splnené aj predpoklady na vrátenie
nehnuteľnosti v zmysle ust. § 630 OZ, súd udáva, že už z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.
18C 265/2005-167 zo dňa 21.11.2007 a z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co 257/2008-201
zo dňa 26.05.2010, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo veci samej je zrejmé, že vzťahy
medzi účastníčkami sú narušené už dlhšiu dobu. Nie je možné nezáujem odporkyne (ako dcéry), voči
navrhovateľke vykladať striktne bez ďalších skutočností. Navrhovateľka má utajené číslo a odporkyňa
mohla navrhovateľku navštíviť iba za prítomnosti svojich sestier, s ktorými si nevychádza. Sám odvolací
súd konštatoval, že navrhovateľka bola pod vplyvom svojich dcér, ktoré neboli obdarované a aby bolo
možné nezáujem obdarovaného kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, je potrebné uviesť,
že aj samotný darca musí umožniť obdarovanému stretávanie sa a musí mať záujem na stretávaní
a poskytovaní pomoci a súčinnosti v starobe a chorobe. Pokiaľ odporkyňa nenavštevuje za účelom
poskytnutia pomoci navrhovateľku, ako svoju matku, je možné takéto správanie považovať za správanie
sa v rozpore so všeobecnými zásadami morálky, avšak ani takéto správanie nenadobudlo takú intenzitu,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ani v tomto konaní nebolo
preukázané, že by sa odporkyňa dopustila takého konania, resp. jej správanie voči navrhovateľke nie
je takého charakteru, že by sa to dalo kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Odporkyňa
nekomunikuje s navrhovateľkou z dôvodov, ktoré uvádzala aj v konaní vedenom pred OS Bratislava
II pod sp. zn. 18C 265/2005. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou dcérou J. S.,
sestrou odporkyne, ktorou je navrhovateľka zrejme ovplyvnená. Vzhľadom na vzájomne narušené
vzťahy ani vykanie odporkyne nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Skutočnosť, že
odporkyňa sa nezaujíma sa o zdravotný stav odporkyne či životné potreby a že takéto správanie nie je
v žiadnom prípade v súlade s morálnymi zásadami uplatňujúcimi sa vo vzťahu dcéry s matkou rovnako
nemožno považovať hrubé porušenie dobrých mravov, pokiaľ samotná navrhovateľka nemá na tom
záujem a i vzhľadom na ich narušené vzťahy. Tu súd poukazuje aj na už vyššie uvedené zdôvodnenie
Krajského súdu v Bratislave. Z uvedených dôvodov, keďže odporkyňa sa voči navrhovateľke nedopustila
správania, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, súd návrh navrhovateľky
na určenie vlastnícke práva z ohľadom na nesplnenie predpokladov uvedených v ust. § 630 OZ zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal právo na
zaplatenie trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie voči
predbežnému opatreniu vo výške 33 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 589,90 eura.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. z dôvodu, že postupom súdu sa účastníkovi konania odňala
možnosť konať pred súdom a z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolanie bolo
podané aj podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatou sporu je rozhodnutie, či sa jedná o taký špecifický
prípad, v ktorom by prvostupňový súd mohol vysloviť, že odporkyňa sa nedostala do omeškania so
splnením zmluvnej povinnosti a navrhovateľkino odstúpenie od zmluvy je tým neplatné, hoci bolo v
súdnom konaní jednoznačne preukázané, aké mala odporkyňa zmluvné povinnosti a aj skutočnosť,
že tieto zmluvné povinnosti si výslovne odmietla splniť. Navrhovateľka v odvolaní poukázala na to, že
súčasťou zmluvy o darovaní bolo v článku VI. zriadenie vecného premena v prospech navrhovateľky
ako darkyne, spočívajúce v práve doživotne užívať byt, ktorý bol predmetom daru a súčasne sa
odporkyňa ako obdarovaná zaviazala v článku VI. ods. 2 zmluvy znášať všetky finančné výdavky
spojené s opravami predmetného bytu a jeho príslušenstva počas trvania doživotného užívacieho práva
a doživotného práva bývania darkyne. Vzhľadom na akútnu potrebu kompletnej opravy kúpeľne v byte
a z dôvodu totálnej opotrebovanosti jej sanitárneho vybavenia, nevyhovujúceho stavu vykurovacích
telies, nefunkčnosti odpadového systému a elektrických rozvodov požiadala navrhovateľka odporkyňu



listom zo dňa 27.05.2008 o úhradu nákladov spojených s opravou kúpeľne, nakoľko táto povinnosť
(záväzok) jej vyplýva priamo zo zmluvy. V liste, ktorý odporkyňa prevzala dňa 02.06.2008 navrhovateľka
poskytla odporkyni lehotu na úhradu nákladov na opravu kúpeľne a to do desiatich dní od doručenia
listu. Súčasťou listu navrhovateľky zo dňa 27.05.2008 bol i výkaz nákladov na opravu kúpeľne, ktorý si
žalobkyňa nechala vypracovať od stavebnej firmy, ktorú na opravu kúpeľne oslovila. Vo výkaze nákladov
na opravu kúpeľne bolo pri viacerých položkách uvedené, že tieto sú ku dňu vyhotovenia výkazu
nákladov na opravu kúpeľne po životnosti, nevyhovujúce alebo úplne nefunkčné. Keďže odporkyňa
si svoju povinnosť (záväzok) vyplývajúcu z darovacej zmluvy v lehote stanovenej navrhovateľkou
nesplnila, ani žiadnym spôsobom na výzvu zo dňa 27.05.2012 nereagovala, navrhovateľka jej zaslala
opätovnú výzvu zo dňa 16.06.2008 ktorú odporkyňa prevzala dňa 18.06.2008. Na výzvy odporkyňa
reagovala listom zo dňa 25.06.2008. Odporkyňa výslovne odmietla uhradiť náklady na opravu kúpeľne
a to čo i len čiastočne. Odporkyňa pritom nenavrhla žiadnu inú alternatívu, ktorou by bolo možné
vykonať opravu v menšom rozsahu alebo so zníženými nákladmi, ani nerozporovala existenciu svojej
povinnosti uhradiť náklady na opravu kúpeľne. Navrhovateľka vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa
výslovne odmietala plniť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, listom zo dňa 03.07.2008 doručeným
žalovanej 07.07.2008 odstúpila od zmluvy a požiadala žalovanú na vrátenie plnení, ktoré boli na
základe zmluvy poskytnuté. Medzi účastníčkami konania vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkovo
právny vzťah, kde je navrhovateľka oprávnená z vecného bremena doživotného užívania bytu (veriteľ)
a odporkyňa je nositeľom záväzku (dlžník). Odporkyňa sa zmluvou výslovne zaviazala uhradiť všetky
finančné výdavky spojené s opravami bytu. Medzi účastníčkami konania pritom nebol dohodnutý čas
plnenia odporkyne, t. j. nebolo dohodnuté, kedy mala odporkyňa povinnosť uhradiť finančné výdavky
spojené s opravami bytu. Navrhovateľka preto poukazujúc na všeobecné ustanovenie § 563 OZ uviedla
prvostupňovému súdu, že odporkyňa bola povinná plniť prvý deň po tom, ako ju navrhovateľka o
plnenie požiadala. Odporkyňa navrhovateľke plnenie neposkytla a to nielen v lehotách určených v
listoch zo dňa 27.05.2008 a 16.06.2008, ale dokonca výslovne odmietla navrhovateľke poskytnúť
plnenie. Navrhovateľka preto využila svoje zákonné právo a od zmluvy odstúpila listom zo dňa
03.07.2008. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy od začiatku, čo predpokladá
povinnosť každého účastníka vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Navrhovateľka súčasne
vyzvala odporkyňu na vrátenie daru (predmetného bytu), ktorý na základe zmluvy o darovaní odporkyňa
nadobudla. Navrhovateľka vyzvala odporkyňu na vrátenie predmetného bytu i z dôvodu naplnenia
znakov § 630 OZ, nakoľko odporkyňa ako obdarovaná z predmetnej zmluvy hrubo porušila dobré
mravy v zmysle tohto stanovenia. Navrhovateľka vidí hrubé porušenie dobrých mravov predovšetkým
v tom, že odporkyňa ako povinná z vecného bremena zriadeného v rámci darovacej zmluvy vyslovene
odmietla plniť svoju povinnosť uhradiť finančné náklady spojené s opravou bytu a jeho príslušenstva,
konkrétne kúpeľne v predmetnom byte, čo možno vzhľadom na vzťah účastníčok konania (dcéra a
matka) považovať za nemorálne a neetické, teda v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Takej istej
intenzity porušovania dobrých mravov, najmä s prihliadnutím na blízky príbuzenský vzťah účastníčok
konania považuje navrhovateľka i fakt, že odporkyňa už 5 rokov s navrhovateľkou nekomunikuje,
nezaujíma sa o ňu, o jej zdravotný stav, či životné potreby, čím nielenže porušuje povinnosti vyplývajúce
pre ňu ako dcéru navrhovateľky podľa zákona o rodine, ale takéto jej správanie nie je v žiadnom
prípade v súlade s morálnymi zásadami uplatňujúcim sa vo vzťahu dcéry s matkou, naopak, takéto
správanie je podľa navrhovateľky v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa v priebehu konania
nikdy nenamietla, že je povinná znášať všetky finančné náklady spojené s opravami darovaného
bytu. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku fakticky len prevzal právnu argumentáciu
odporkyne, pričom konštatoval, že na základe toho je názoru, že odporkyňa sa nemohla dostať
do omeškania s plnením, keď nie je zrejmé, či bola navrhovateľkou nejaká oprava vykonaná (nie
rekonštrukcia) či za túto navrhovateľka zaplatila a v prípade, ak áno, či išlo o takú opravu, ktorá bola
nevyhnutná. Navrhovateľka sa nestotožňuje so závermi vyslovenými v napadnutom rozsudku, jeho
odôvodnenie považuje za nedostatočné a nesprávne. Navrhovateľka zastáva názor, že skutočnosť,
či rekonštrukcia kúpeľne v roku 2008 bola alebo nebola vykonaná, nemá žiaden vplyv na omeškanie
odporkyne s plnením zmluvnej povinnosti. Povinnosť odporkyne bola formulovaná ako všeobecná
povinnosť znášať všetky finančné výdavky spojené s opravami predmetného bytu a jeho príslušenstva. V
zmluve nebolo uvedené, či je odporkyňa povinná znášať náklady už vynaložené na opravu predmetného
bytu navrhovateľkou, alebo je povinná uhradiť opravu priamo subjektu, ktorý ju vykoná. Pod pojmom
„znášať finančné náklady“ je teda potrebné podľa názoru navrhovateľky rozumieť zaplatenie všetkých
nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s opravami predmetného bytu priamo subjektu, ktorý opravu výkonná
a pre prípad, že tieto náklady zaplatí tretia osoba (napríklad navrhovateľka) ich preplatenie. Je teda
zrejmé, že odporkyňa mala povinnosť znášať finančné náklady na opravu predmetného bytu bez



ohľadu na skutočnosť, či išlo o už vykonanú opravu, alebo o opravu, ktorá ešte mala byť vykonaná.
Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že odporkyňa sa nemohla dostať do omeškania
s plnením zmluvnej povinnosti, avšak tento svoj záver odôvodnil skutočnosťou, ktorá nemala žiaden
vplyv a nijak nesúvisí s povinnosťou odporkyne vyplývajúcou jej zo zmluvy a teda ani s jej omeškaním.
Ak mal súd za to, že takáto súvislosť existuje, mal to v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne
vysvetliť, čo však opomenul. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a zároveň nespĺňa formálne náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2
O.s.p., najmä z hľadiska jeho presvedčivosti. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku je v
zmysle ustálenej judikatúry potrebné považovať za odňatie možnosti navrhovateľky konať pred súdom.
Navrhovateľka dáva tiež do pozornosti, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v roku
2008 nebola rekonštrukcia kúpeľne vykonaná. Uvedené výslovne potvrdil vo svojej výpovedi zo dňa
12.03.2012 svedok A. L. a túto skutočnosť žiadna účastníčka konania nikdy nerozporovala a stala sa
nespornou. Skutkový záver prvostupňového súdu, ktorý na strane 11 napadnutého rozsudku uvádza..
„nie je zrejmé, či bola navrhovateľkou nejaká oprava vykonaná..“ teda nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnym skutkovým záverom,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a týmito nesprávnymi skutkovými závermi následne
odôvodňuje výrokovú časť napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku
stotožnil s názorom odporkyne, že odporkyňa bola povinná znášať náklady na opravy predmetného
bytu, avšak nie náklady na jeho rekonštrukciu. Navrhovateľke vôbec nie je zrejmé, či súd považoval
ňou vyčíslené náklady za náklady na rekonštrukciu ako celok, alebo za náklady na rekonštrukciu
považoval iba niektoré z položiek. Ak súd dospel k záveru, že odporkyňa nemala povinnosť uhradiť
náklady vyčíslené navrhovateľkou na opravu kúpeľne z dôvodu, že išlo fakticky o konštrukciu, bolo
úlohou súdu vyjadriť sa k jednotlivým položkám nákladov a uviesť, z akého dôvodu položku považuje za
rekonštrukciu. Uvedené mal súd uviesť najmä pri položkách, keď išlo o výmenu nefunkčných zariadení
alebo zariadení po strate životnosti. Napadnutý rozsudok sa v tomto smere javí ako nedostatočne
odôvodnený. Nakoľko nie je zrejmé, či súd považoval ňou vyčíslené náklady za náklady na rekonštrukciu,
alebo za náklady na rekonštrukciu považoval iba niektoré z položiek, navrhovateľka sa vyjadruje k
obom alternatívam, ku ktorým mohol súd prvého stupňa dospieť. Ak súd považoval za rekonštrukciu
iba niektoré položky z nákladov vyčíslených navrhovateľkou, bolo úlohou súdu v napadnutom rozsudku
jasne uviesť, ktoré položky považoval za opravu a ktoré už za rekonštrukciu. Následne bolo úlohou súdu
uviesť, prečo odmietnutie odporkyne znášať finančné náklady spojené s úhradou tých položiek, ktoré
súviseli s opravami, nepovažoval za porušenie zmluvnej povinnosti odporkyne. Uvedené mal vysvetliť
najmä s ohľadom na okolnosť, že v napadnutom rozsudku uznal povinnosť odporkyne znášať všetky
náklady spojené s opravami predmetného bytu. Nič z uvedeného prvostupňový súd v napadnutom
rozsudku nevysvetlil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že viaceré zariadenia v
predmetnom byte boli nefunkčné a bola nevyhnutná ich oprava. Prvostupňový súd však v napadnutom
rozsudku vôbec neuviedol, prečo považoval výmenu nebezpečných a nefunkčných zariadení v byte za
rekonštrukciu a nie za opravu. Záver prvostupňového súdu je pri tejto alternatíve v rozpore s vykonaným
dokazovaním a je nedostatočne odôvodnený. Napadnutý rozsudok tým trpí vadou nepreskúmateľnosti,
čím bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zo
dňa 02.08.2012 vyjadrila dôvodnú obavu, že svedok Ing. A. L. bol pred svojou výpoveďou vopred
oboznámený s predchádzajúcim priebehom súdneho konania, svoju výpoveď mal vopred pripravenú
a prekonzultovanú tak aby ňou reagoval na dovtedajší priebeh konania a vypovedal v prospech
odporkyne. Navrhovateľka žiadala, aby prvostupňový súd na výpoveď svedka neprihliadal z dôvodu
jej neobjektívnosti. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že námietku navrhovateľky
neuznáva nakoľko pokiaľ by mal súd považovať výpoveď Ing. L. za neobjektívnu z dôvodov uvedených
navrhovateľkou, z rovnakých dôvodov by mohol považovať za neobjektívne i výpovede svedkov J.
a O. S., ktorí žijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka zastáva názor, že takéto
vysvetlenie súdu prvého stupňa neobstojí je iba prebratím argumentu odporkyne. Svedkovia J. S. (dcéra
navrhovateľky a sestra odporkyne) a O. S. (zať navrhovateľky a švagor odporkyne) sú v príbuzenskom
vzťahu k obom účastníkom konania, pričom tento príbuzenský vzťah je na rovnakej úrovni. Svedok Ing.
L. je pritom manželom odporkyne a zaťom navrhovateľky, teda jeho príbuzenský vzťah k odporkyni je
nepochybne bližší ako jeho vzťah k navrhovateľke. Navrhovateľka zároveň dodáva, že dôvody, pre ktoré
považuje výpoveď Ing. L. za neobjektívnu nespočívajú iba v jeho príbuzenskom vzťahu na odporkyni.
Tieto dôvody navrhovateľka vymedzila širšie a súd sa s jej námietkou neobjektívnosti výpovede svedka
Ing. L. nedostatočne vysporiadal a rozhodol o nej nesprávne. Navrhovateľka v súdnom konaní uvádzala,
že odstúpila od zmluvy aj z dôvodu naplnenia znakov § 630 OZ, nakoľko odporkyňa ako obdarovaná
z predmetnej zmluvy hrubo porušila dobré mravy v zmysle tohto ustanovenia. Navrhovateľka videla



hrubé porušenie dobrých mravov predovšetkým v tom, že odporkyňa ako povinná z vecného bremena
zriadeného v rámci zmluvy vyslovene odmietla splniť svoju povinnosť znášať finančné náklady spojené
s opravou bytu a jeho príslušenstva, konkrétne kúpeľne. Navrhovateľka z dôvodu porušenia povinnosti
odporkyne dlhodobo nemohla užívať byt tak, ako na to má v zmysle zmluvy nárok a musí bývať u svojej
dcéry J. S.. Navrhovateľka by v prípade, ak by jej dcéra J. S. neponúkla strechu nad hlavou, musela
bývať predmetnom byte, ktorý vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky, ako aj nefunkčnosť viacerých
zariadení nachádzajúcich sa v byte bol nevyhovujúci, resp. by sa z navrhovateľky stala bezdomovkyňa.
Takéto správanie odporkyne možno vzhľadom na vzťah žalovanej a žalobkyne (dcéra a matka)
považovať za nemorálne a neetické a teda v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Prvostupňový súd v
napadnutom rozsudku odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/257/2008-201
v konaní, v ktorom sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnému bytu z dôvodu
vrátenia daru. V tomto konaní boli uplatnené odlišné dôvody, pre ktoré boli naplnené znaky hrubého
porušenia dobrých mravov. Navrhovateľka v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II
a na Krajskom súde v Bratislave neuviedla ako dôvod hrubého porušenia dobrých mravov správanie
odporkyne, ktorá vyslovene odmietla splniť svoju povinnosť znášať finančné náklady spojené s opravou
predmetného bytu. Uvedená skutočnosť znamená odlišný skutkový základ hrubého porušenia dobrých
mravov. V napadnutom rozsudku nestačilo poukázať iba na závery Krajského súdu v Bratislave, ale bolo
potrebné vysvetliť, prečo súd nepovažoval za hrubé porušenie dobrých mravov úmyselné porušenie
zmluvnej povinnosti odporkyne, ktorým bolo navrhovateľke znemožnené bývanie v predmetnom byte a
to vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah účastníčok konania. Napadnuté rozhodnutie je v tomto smere
nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, čím bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred
súdom. Z vyššie uvedených okolností je podľa názoru navrhovateľky dostatočne odôvodnený záver,
že prvostupňový súd pochybil, rozhodol nesprávne a nezákonne a preto navrhovateľka navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľky vyhovie a odporkyňu zaviaže
zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podaním
doručeným súdu 22.02.2013. Vo vyjadrení uviedla, že zo zmlúv a ani z rokovaní predchádzajúcich ich
uzavretiu nevyplýva, že by uzavretie darovacej zmluvy bolo podmienené uzavretím zmluvy o zriadení
vecného premena a preto sa odporkyňa domnieva, že vznik, zmenu a zánik zmlúv treba posudzovať
samostatne, ako aj povinnosti z nich vyplývajúce. Vzájomná podmienenosť zmlúv nebola zo strany
navrhovateľky žiadnym spôsobom preukázaná. Vychádzajúc z uvedeného mala odporkyňa za to, že
zákon ani zmluva nepripúšťajú možnosť odstúpenia od darovacej zmluvy a teda odstúpenie od darovacej
zmluvy je neplatné a v rozpore so zákonom. Nie je možné od nej odstúpiť ani z dôvodu omeškania s
plnením, nakoľko zo samotnej darovacej zmluvy pre obdarovanú nevyplýva žiaden záväzok, s ktorým
by sa mohla dostať do omeškania. Dohoda medzi účastníkmi konania o povinnosti povinnej z vecného
bremena znášať všetky finančné výdavky spojené s opravami bytu a jeho príslušenstva je modifikáciou
povinnosti uvedenej v ustanovení § 151n ods. 3 OZ, z ktorého je zrejmé, že obsahom povinnosti je
vynaloženie takých nákladov, ktoré majú smerovať výlučne k zachovaniu a oprave veci. OZ definuje
pojem opravy veci v ustanovení § 652 ods. 2 ako činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci,
následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Je teda zrejmé, že výška sumy požadovanej
navrhovateľkou za úhradu zo strany odporkyne na základe výpočtu prác značne presahuje pojem
opravy veci, keďže sa jedná o podstatnú úpravu veci (zmenu veci) a rekonštrukciu bytu (viď svedecké
výpovede), pričom na úhradu takýchto nákladov sa nielenže odporkyňa nezaviazala, ale s prihliadnutím
na jej status dôchodkyne, je splnenie takéhoto záväzku aj objektívne nemožné, a to najmä s prihliadnutím
na krátkosť lehoty poskytnutej na plnenie. Z uvedeného konania je zreteľný úmysel navrhovateľky, ktorej
cieľom nebolo získanie potrebných finančných prostriedkov (inak by si uplatnila nárok na plnenie), ale
určenie vlastníckeho práva k bytu. Vyjadrila súhlas s názorom súdu, že odporkyňa sa nemohla dostať
do omeškania s plnením ani z toho dôvodu, že ku dňu odstúpenia od zmluvy a vlastne do dnešného
dňa žiadne finančné výdaje súvisiace s opravou bytu vynaložené neboli, keďže k žiadnym opravám
ani neprišlo. Nie je pravdou, že sa odporkyňa o stav bytu nezaujímala, resp. by mala laxný prístup k
potrebe opráv, treba si však uvedomiť vzťahy a právnu neistotu v období rokov 2005 až 2008, kedy
pretrvával súdny spor z dôvodu požadovania vrátenia daru, kedy navrhovateľka odporkyni neumožnila
vstup do bytu a pasovala sa do pozície vlastníka bytu. Podľa názoru odporkyne prípadné oprávnené
nárokovanie si na náhradu nákladov by nedosahovalo takú intenzitu, aby sa mohlo kvalifikovať ako
hrubo porušujúce dobré mravy. Vzhľadom na uvedené sa odporkyňa domnieva, že navrhovateľka v



konaní pred súdom prvého stupňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala oprávnenosť nároku na
úhradu výdavkov, ktoré mali byť vynaložené na opravu veci, že odmietnutím úhrady požadovanej sumy
odporkyňa porušila svoju povinnosť, dostala sa do omeškania s plnením a odstúpenie je platné, nakoľko
spĺňa všetky formálne i materiálne podmienky. Z vedených dôvodov odporkyňa navrhla rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a odporkyni priznať i náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu po pripustení zmeny návrhu súdom prvého stupňa
uznesením zo dňa 13.06.2011, č. k. 5C 316/2010-65 je určenie, že odstúpenie od darovacej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporkyňou 06.09.1999,
vykonané navrhovateľkou listom zo dňa 03.07.2008, doručené odporkyni dňa 07.07.2008 je platné.
Ďalej mal súd určiť, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností (bližšie špecifikovanej v
petite návrhu), bytu na Y. XX v I., ktorý bol predmetom darovania. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že
navrhovateľka s odporkyňou uzavreli dňa 06.09.1999 darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena, predmetom ktorej bol byt nachádzajúci sa na Y. XX v I.. Navrhovateľka, ktorá je matkou
odporkyne, darovala odporkyni, svojej dcére byt s tým, že v byte mohla ostať navrhovateľka bývať
do konca svojho života, na základe zriadeného vecného bremena. V zmluve o zriadení vecného
bremena sa odporkyňa (ako obdarovaná) zaviazala znášať všetky finančné výdavky spojené s opravami
predmetného bytu a jeho príslušenstva, počas trvania doživotného užívacieho práva navrhovateľky.
Rovnako bolo nesporným, že vzťah medzi navrhovateľkou a odporkyňou bol do jesene roku 2004
výborný, vzájomne si rozumeli, navrhovateľka bývala v dome odporkyne na vidieku. Ich vzájomné vzťahy
sa začali zhoršovať potom, ako navrhovateľku (v dome odporkyne) začala navštevovať jej dcéra J.
S., ktorá sa spolu s ďalšou dcérou navrhovateľky pani L. nevedeli zmieriť s tým, že navrhovateľka
darovala byt len odporkyni a postupne navrhovateľku tak ovplyvnili, že vzťahy medzi navrhovateľkou
a odporkyňou sa natoľko zhoršili, že odišla bývať od odporkyne do bytu v I.. Vzájomné vzťahy medzi
navrhovateľkou a odporkyňou sa zhoršili až natoľko, že vyústili do súdneho sporu, predmetom ktorého
bolo vrátenie daru, vedenom na Okresnom súde Bratislava II. Súd návrh navrhovateľky (zo dňa
24.11.2005) zamietol a jeho rozsudok potvrdil aj odvolací súd rozsudkom zo dňa 26.05.2010. Účastníčky
komunikovali len prostredníctvom súdu, odporkyňa nemala od bytu v Bratislave kľúče až do leta roku
2011. V apríli 2011 sa zdravotný stav navrhovateľky natoľko zhoršil, že musela byt v apríli 2011 opustiť a
nasťahovala sa k svojej dcére J. S.. Rovnako nebolo medzi účastníčkami sporným, že v období mája a
júna 2008 navrhovateľka písomne, listom vyzvala odporkyňu, aby zaplatila opravu kúpeľne, pretože bola
v pôvodnom, technicky nevyhovujúcom stave a náklady na opravu kúpeľne vyčíslila sumou 166.481 Sk.
Potom, ako odporkyňa odmietla žiadanú sumu zaplatiť z dôvodu, že nejde o opravu, ale o rekonštrukciu
kúpeľne, na čo sa v zmluve nezaviazala a navyše zo svojho dôchodku nebola schopná tak vysokú sumu
zaplatiť, odporkyňa listom zo dňa 03.07.2008 od darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena
odstúpila. Sporným ostalo, či odstúpenie od zmluvy je platné, čím by sa darovacia zmluva zrušila od
počiatku a či sa následkom odstúpenia od zmluvy stala vlastníčkou bytu opäť navrhovateľka.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem (v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p.) na určení, že odstúpenie od zmluvy je platné, pretože túto otázku si musí súd riešiť
vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako otázku predbežnú.



Odporkyňa počas celého konania namietala, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena
sú dve zmluvy a je potrebné sa z hľadiska zániku týchto zmlúv zaoberať nimi samostatne. S právnym
názorom odporkyne sa stotožnil aj odvolací súd a je toho názoru, že obe zmluvy po právnej stránke spolu
nesúvisia, každá z nich je upravená samostatnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, darovacia
zmluva je upravená v § 628 a nasledujúcich OZ a vecné bremená v § 151n a nasledujúcich OZ. Napokon
navrhovateľka si musela byť uvedenej skutočnosti vedomá, pretože na pojednávaní 18.05.2011 (č.l.57)
po takejto argumentácii právnej zástupne odporkyne len uviedla (prostredníctvom právneho zástupcu),
že takýto prístup by bol formalistickým a je potrebné sa pri posudzovaní zmluvy zaoberať rodinným a
hospodárskym úmyslom zmluvných strán v tom smere, aby navrhovateľka na staré kolená nestratila
strechu nad hlavou. Je možné súhlasiť s názorom navrhovateľky, že obidve zmluvy (darovacia a o
zriadení vecného bremena) súvisia spolu z hľadiska tradícií a morálky, pretože zvyčajne, keď rodičia
darujú nehnuteľnosť svojím deťom, v ktorej rodičia bývali po celý svoj život, požadujú od svojich detí
(a deťom sa zdá prirodzené), aby strpeli bývanie rodičov do konca ich života napriek tomu, že byt
prestal byť po darovaní vlastníctvom rodičov. Darovanie nehnuteľnosti (a zriadenie vecného bremena)
má aj praktický význam, pretože často vekovo starší rodičia už nevedia alebo nemôžu riešiť často
problémové situácie, spojené s vlastníctvom bytu (pravidelné platenie úhrad spojených s užívaním
bytu, zabezpečovanie opráv a údržby bytu, atď.). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že súčasne s
darovacou zmluvou sa často uzatvára aj zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúcom v práve
doživotného užívania bytu darcom, ale nemusí sa, darovacia zmluva sa považuje za platnú aj bez
zriadeného vecného bremena. Nie je podstatné, či účastníci uzavrú zmluvy samostatne alebo spoločne
na jednej listine. Vznik, práva z nich vyplývajúce a zánik týchto zmlúv je však po právne stránke potrebné
posudzovať samostatne z dôvodu, ako už hore odvolací súd uviedol, že po právnej stránke tieto dve
zmluvy (darovacia a o zriadení vecného bremena) spolu nesúvisia.

Súd správne v rozsudku konštatoval, že odstúpiť od zmluvy je možné len v prípade, ak tak zákon pripúšťa
a prípadoch, keď sa na tom účastníci v zmluve dohodli. Rovnako správne súd dospel k záveru, že
navrhovateľka nemohla platne odstúpiť od darovacej zmluvy, pretože zákon neumožňuje od darovacej
zmluvy odstúpiť a účastníci sa na práve od darovacej zmluvy odstúpiť nedohodli ani v darovacej zmluve.

Podľa názoru odvolacieho súdu k rovnakému záveru je možné dospieť a pri zmluve o zriadení vecného
bremena, pretože zákon neumožňuje odstúpiť od zmluvy o zriadení vecného bremena a účastníci sa
v tejto zmluve (o zriadení vecného bremena) o odstúpení nedohodli. Najdôležitejšou skutočnosťou ale
je, že posudzovanie platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy o zriadení vecného bremena
nie je predbežnou otázkou pri posudzovaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V prípade, ak by
súd dokonca dospel k záveru, že odstúpenie je platné (čo vôbec neznamená, že by bolo platné vo
vzťahu k darovacej zmluve), navrhovateľke by zaniklo právo doživotného užívania nehnuteľnosti, na
čom navrhovateľka určite nemá naliehavý právny záujem, pretože by prišla o svoje právo doživotného
bývania v byte. Opačný záver súdu, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, nemá žiaden význam, pretože
nič nemení na otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zo zmluvy o zriadení vecného bremena vzniklo právo navrhovateľky
domáhať sa zaplatenia finančných výdavkov spojených s opravami bytu a jeho príslušenstva tak, ako
sa na tom účastníčky zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 06.09.1999 dohodli. Ak odporkyňa
odmietla poskytnúť plnenie (a ak naozaj išlo o opravu kúpeľne), navrhovateľke nič nebránilo domáhať
sa svojho nároku na zaplatenie dlžnej sumy súdnou cestou. Len v takom konaní (o plnenie) by bolo po
právnej stránke relevantné sa zaoberať skutočnosťami namietanými navrhovateľkou v odvolaní, ktoré
žiadané sumy sú ešte adekvátne opravám kúpeľne a ktoré už rámec opravy prekračujú. V konaní o
plnenie by sa súd predbežne zaoberal zmluvou o zriedení vecného bremena (obsahom ktorej bola
povinnosť odporkyne platiť za opravy bytu) aj z hľadiska platnosti uzavretej zmluvy, či vzhľadom k tomu,
že v zmluve nie je uvedené, kedy vzniká odporkyni povinnosť plniť (či po vykonaní opravy alebo ešte
pred jej vykonaním, čím sa zaoberá navrhovateľka v odvolaní), či je zmluva v tejto časti dostatočne
určitá a zrozumiteľná (§ 37 OZ) a tiež by mohol dospieť k záveru, že práva a povinnosti zmluvných strán
sa analogicky posudzujú podľa ustanovení o nájme bytu, čo pripúšťa odborná literatúra zaoberajúca
sa vecnými bremenami, hlavne je možné použiť § 689, 690, 693, 694, 695 OZ Velké komentáře
Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák, Občanský zákonník str. 914) a v súvislosti s takýmto postupom by
súd mohol dospieť aj k záveru, že navrhovateľke právo na plnenie nevzniklo (navrhovateľka odporkyňu



vôbec nepožiadala o odstránenie závad v byte podľa § 691 OZ) a potom nemôže byť odporkyňa
ani v omeškaní s plnením peňažného dlhu, na čom navrhovateľka založila právny dôvod odstúpenia
od zmluvy. Keďže navrhovateľka sa svojho práva na plnenie nedomáhala súdnou cestou, odvolací
súd pripúšťa, že hodnotenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena v časti
dohodnutých povinností odporkyne platiť za úhrady spojené s opravami bytu je čisto hypotetická, ale
dôležitá v tom smere, že súd v tomto konaní ani nemohol, dospieť k záveru, či sa odporkyňa s plnením
peňažného dlhu dostala do omeškania, alebo nedostala, keďže dokazovanie v tomto smere je po právnej
stránke irelevantné vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, z hore uvedeného dôvodu,
že platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena nie je predbežnou otázkou vo vzťahu
k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Súd prvého stupňa napokon správne dospel k záveru, že navrhovateľke právo na vrátenie daru
nevzniklo. Správne tiež poukázal na závery uvádzané v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
26.05.2010, pretože išlo o posudzovanie dôležitej otázky, či konanie odporkyne (odmietnutie znášať
požadované finančné náklady spojené s opravou kúpeľne bytu) je, alebo nie je v rozpore s dobrými
mravmi v širších súvislostiach. Ak počas konania pred súdom prvého stupňa nevyšlo najavo, že
vzájomné zlé vzťahy sa medzi účastníčkami konania nezmenili oproti stavu zistenému v konaní pred
Okresným súdom Bratislava II a Krajským súdom v Bratislave k lepšiemu, len tá samotná skutočnosť, že
odporkyňa odmietla navrhovateľke poskytnúť žiadanú sumu 166.481 Sk v situácii, keď boli účastníčky
v inom súdnom spore pre vrátenie daru (v rokoch 2005-2010) , odporkyňa nemala prístup do bytu,
navrhovateľka mala stále utajené telefóne číslo, nemohla mať za následok, že konanie odporkyne možno
vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi takej intenzity, čo by malo za následok oprávnene
požadovať vrátenie daru a následne zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Námietku navrhovateľky, týkajúcu sa hodnotenia vierohodnosti svedka A. L. nie je potrebné v danom
prípade posudzovať, keďže svedok sa vyjadroval len k technickému stavu kúpeľne, čo podľa názoru
odvolacieho súdu bolo po právnej stránke v danom prípade irelevantné.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnej odporkyni priznal
uplatnené právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 eura pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby á 60,07 eura, vyjadrenie k odvolaniu dňa 22.2.2013
(podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), + 1krát režijný paušál á 7,81 eur, pričom súčet
uvedených položiek predstavuje sumu 67,88 eura.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.