Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/137/2012 z 26. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. novembra 2012, sp. zn. 14Co/137/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:3811203850.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/137/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:3811203850.1 | 2012-11-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 545 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f349681-09c7-40d5-b3ce-b2cff2de652d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:3811203850.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/137/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811203850
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:3811203850.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka
senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová, členovia senátu v právnej veci navrhovateľa
Telefónica Slovakia, s.r.o., Ensteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpený JUDr.
Ľudovítom Pavelom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Mlynská 2, 043 01 Košice proti odporcovi K.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, L. o zaplatenie 478,01 Eur s prísl. o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňA 25.1.2012 č.k. 9C/256/2011-71 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti
návrh zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 127,34 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 36,63 Eur odo dňa 27.6.2009 do zaplatenia, zo
sumy 20,08 Eur odo dňa 29.7.2009 do zaplatenia zo sumy 6,96 Eur odo dňa 8.9.2009 do zaplatenia, zo
sumy 63,67 Eur odo dňa 25.9.2009 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, v
prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Okresný súd rozhodol na základe zistenia, že účastníci uzavreli zmluvu s dodatkom v zmysle § 43 zák. č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, súčasťou ktorej boli všeobecné podmienky a cenník. Súd
zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 Obč. zák.. Súd dokazovaním zistil, že odporca
nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, keď spolu tri faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby a to
faktúru č. 1002761249 na sumu 36,63 Eur splatnú dňa 26.6.2009, faktúru č. 1003088990 na sumu 20,08
Eur splatnú dňa 28.7.2009, faktúru č. 1003401278 na sumu 6,96 Eur splatnú dňa 7.9.2009 neuhradil.
Spolu odporca nezaplatil sumu 63,67 Eur. V zmysle všeobecných podmienok navrhovateľ odstúpil dňa
10.9.2009 od zmluvy, čím zmluva stratila platnosť a predmetný dlh odporcu sa stal splatným. Pretože
momentom odstúpenia od zmluvy nastávajú účinky ex tunc, teda sa zmluva sa zrušuje s účinkami od
začiatku, čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva
a povinnosti z porušenia zmluvy (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy
si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie v zmysle § 457 O.z. z titulu, že na strane odporcu vzniklo
bezdôvodné obohatenie za poskytnuté služby v zmysle tohto ustanovenia. Občiansky zákonník v ust.
§ 544 a nasl. umožňuje zmluvným stranám dojednať pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, pričom jej výška nie je limitovaná, táto však nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust.
§ 3 Občianskeho zákonníka, teda v rozpore s dobrými mravmi. Súd posudzoval kritérium primeranosti



zmluvnej pokuty vo vzťahu k povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje. Za potrebné považoval zohľadniť
čas, kedy sa odporca dostal do omeškania so splácaním a za akých okolností. Zdôraznil, že odporca
záväzok od 14.1.2008 až do 26.6.2009 hradil riadne a včas, do omeškania sa dostal len s troma
splátkami z dôvodu, že v tom čase bol nezamestnaným. Jednou z úloh zmluvnej pokuty je kompenzovať
aj vzniknutú škodu, čo v danom prípade predstavuje škodu vo výške 63,67 Eur. Zmluvná pokuta, ako si
ju uplatnil navrhovateľ, predstavuje 6,5 násobok predmetného dlhu, čo súd považoval za neprimerane
vysokú náhradu škody, preto zmluvnú pokutu moderoval do výšky vzniknutej škody a vo zvyšku ju
zamietol. Pretože odporca sa so splnením peňažného dlhu dostal do omeškania priznal mu v zmysle §
517 ods. 2 O..z. a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle
vyčíslenia navrhovateľa v zákonnej výške 9% ročne z oneskorene uhradených súm.

Pretože odporca bol úspešnejším účastníkom, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, rozhodol súd
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (poukázal na § 142 ods. 2 O.s.p.).

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie. Odvolanie smeruje voči
výroku, ktorým súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti, teda, ktorým mu nepriznal nárok na zaplatenie
časti zmluvnej pokuty vo výške 350,67 Eur spolu v úrokom z omeškania vo výške 9% ročne s uvedenej
sumy od 25.9.2009 do zaplatenia a voči výroku o náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil ust.
§ 205 ods. 2 písm. d/,f/, a/ v spojení s § 221 ods. 1 psím. h/ O.s.p.. Za nesprávny označil postup
súdu, keď v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že súd mal preukázané, že odporca porušil
zmluvnú povinnosť, na základe ktorej vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške
dohodnutej v predmetných zmluvách. Pri hodnotení primeranosti, alebo neprimeranosti zmluvnej pokuty
však prvostupňový súd pochybil, pretože nevychádzal z hodnoty zmluvnou pokutou zabezpečených
povinností. Za túto považoval len hodnotu neuhradených poskytnutých telekomunikačných služieb
a vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že odporcovi boli poskytnuté značné benefity špecifikované
vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 10.8.2011. Pretože neboli zohľadnené všetky predložené dôkazy,
nebol dostatočne posúdený skutkový stav potrebný k správnemu zhodnoteniu primeranosti výšky
zmluvnej pokuty. Úvahy súdu neodrážajú ani len celkovú priamu škodu, ktorú odporca navrhovateľovi
spôsobil (hodnota mobilného telefónu, zvýhodnená fakturácia telekomunikačných služieb) a už vôbec
nezohľadňujú majetkovú ujmu, ktorá by navrhovateľovi z dôvodu porušenia povinnosti odporcom vznikla
v budúcnosti (očakávaný prospech, ktorý by navrhovateľ získal riadnym platením mesačných poplatkov
za poskytnuté služby). Odporcovi boli poskytnuté všetky výhody za predpokladu viazanosti 24 mesiacov.
Týmto mala byť kompenzovaná strata navrhovateľa na nižšej cene telefónu a hovorov. Vzhľadom na
porušenie povinnosti zo strany odporcu musel navrhovateľ zmluvný vzťah ukončiť, čím došlo k porušeniu
24 mesačnej viazanosti a aj ku škode na strane navrhovateľa.

Súd v rozhodnutí opomenul vziať do úvahy základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá plní predovšetkým
funkciu zabezpečovaciu a pokiaľ by táto hroziaca pokuta mala len symbolickú výšku, oslabovalo by to
jej preventívnu funkciu. Ďalej mal funkciu nahradzovaciu, teda podobu paušalizovanej náhrady škody,
pričom veriteľ nemusí preukazovať, že mu škoda vznikla a ani jej výšku, čo súd tiež nereflektoval. V
neposlednom rade je sankciou za porušenie povinností. Ani túto funkciu súdu nebral celkom zjavne do
úvahy, pretože nepriznal navrhovateľovi ani len vlastnú priamu škodu porušením povinnosti odporcom
spôsobenú. Pokiaľ súd uplatnil moderačné právo podľa § 545 a/ O.z., mal brať do úvahy zmysel zmluvnej
pokuty ako inštitútu a nie mechanicky krátiť zmluvnú pokutu v neprospech veriteľa a zvýhodňujúc stranu,
ktorá zmluvnú povinnosť porušila. Zvážiť bolo potrebné aj preventívnu a sankčnú funkciu zmluvnej
pokuty, keď jednou zo základných funkcií občianskeho súdneho konania je aj výchova na zachovávanie
zákonov a včasné plnenie povinností, na úctu k právam iných osôb. Zníženie zmluvnej pokuty môže viesť
ku špekulatívnym porušovaniam zmluvných povinností, ktoré sa pre porušovateľa javia ako výhodnejšie,
ako pre tých, ktorí si svoje zmluvné povinnosti riadne plnia. Navrhovateľ má za to, že dohodu o zmluvnej
pokute v žiadnom prípade nie je možné považovať za neprimerane vysokú. Domáha sa zmeny rozsudku
tak, že súd prizná navrhovateľovi nárok v celej uplatnenej výške a v zmysle toho rozhodne aj o náhrade
trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.



Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.
potvrdil.

Predmetom preskúmavania odvolacím súdom bolo rozhodnutie okresného súdu v časti, ktorým zamietol
návrh v prevyšujúcej časti, t.j. v časti nepriznanej zmluvnej pokuty 350,67 Eur spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy a tým súvisiacim výrokom o náhrade trov konania. Z obsahu spisu
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 9C 256/2011 je zistené, že navrhovateľ v návrhu uplatnil nárok
na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokom z omeškania za nezaplatené tri fakturačné obdobia v zmysle
faktúr č. 1002761249 na sumu 36,63 Eur, faktúry č. 1003088990 na sumu 20,08 Eur a č. 1003401278
na sumu 6,96 Eur. Okrem toho uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 414,34 Eur (12
482,50 Sk) tak, ako táto bola dohodnutá v zmluve o pripojení uzavretej podľa § 43 zák. č. 610/2003
Zákona o elektronických komunikáciách. V návrhu navrhovateľ poukázal na to, že zmluvná pokuta mala
žalobcovi okrem iného zmierniť škodu, ktorú žalovaný spôsobil porušením svojich povinností, keď mu bol
poskytnutý hospodársky benefit zo strany žalobcu vo forme zvýhodnenej ceny mobilného telefónu, ako
aj zvýhodnených volaní. Tieto benefity mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom
pri riadnom plnení povinností zo strany žalovaného. Navrhovateľ priložil ako dôkaz k návrhu žiadosť o
uzavretie zmluvy o pripojení spolu s dodatkom k zmluve o pripojení. Ako je zistené z dodatku k zmluve
o pripojení v bode 1/,2/ sa uvádza, že účastník má záujem kúpiť a poskytovateľ sa zaväzuje zabezpečiť
príležitosť kúpiť koncové telekomunikačné zariadenie (MT) a to typ Nokia N 6300 s uvedeným výrobným
číslom za cenu 490,- Sk s DPH. Zároveň bolo dohodnuté, že po dobu 24 mesiacov bude účastníkovi
každý druhý mesačný poplatok za mesačný program odo dňa účinnosti tohto dodatku účtovaný vo
výške 1,- SK s DPH. V bode II. práva a povinnosti sa odporca ako záujemca zaviazal užívať mesačný
program po dobu 24 mesiacov (doba viazanosti) v súlade s podmienkami dodatku. Zaviazal sa zotrvať
v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov s tým, že neuskutoční žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti
zmluvy, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého
by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo zmluvu vypovedať. Zároveň sa dohodli, že
pokiaľ záujemca niektorú z týchto povinností poruší zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12
482,36 Sk. Z dôkazu na čl. 14 spisu je zistené, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy ku dňu 17.9.2009 (v
prípade ak predmetnú dlžnú čiastku 56,71 Eur neuhradí najneskôr do 10.9.2009, čo sa nestalo).

V zmysle uvedeného teda nastal predpokladaný prípad uvedený v dodatku k zmluve o pripojení v bode
II.,2. c to znamená, záujemca sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo zmluvu vypovedať. Pre takýto prípad si účastníci dohodli
zmluvnú pokutu vo výške 12 482,36 Sk, t.j. 414,33 Eur. Až vo vysvetľujúcom podaní na výzvu súdu
navrhovateľ vysvetľuje, že poskytnutá Nokia N 6300 za kúpnu cenu 490,- Sk s DPH mala štandardnú
cenu 7 490,- Sk s DPH, čo však žiadnym spôsobom nedokladuje.

Z celkového prípadu je zrejmé, že odporca sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov.
Povinnosti zo zmluvného vzťahu plnil od 14.1.2008 do 26.6.2009, teda viac ako 17 mesiacov, pre
nezaplatenie troch splátok odstúpil navrhovateľ od zmluvy dňom 17.9.2009, takže z celkových 24
mesiacov zaplatil za poskytované služby za dobu 20 mesiacov (aj s posledným obdobím, na ktoré
bol zaviazaný súdnym rozhodnutím v tejto veci v nenapadnutej časti rozsudku). Pokiaľ za takéhoto
skutkového stavu dospel prvostupňový súd k záveru, že uplatnená zmluvná pokuta vo výške 6,5 -
násobku predmetného dlhu je neprimerane vysoká, odvolací súd považuje tento názor za správny a
celkom s ním súhlasí, pretože v úvahe, ktorú uviedol prvostupňový súd pri moderovaní výšky zmluvnej
pokuty sa dostatočne vysporiadal s podstatnými dôvodmi, pre ktoré zmluvnú pokutu znížil a dostatočne
aj vysvetlil dôvod, pre ktorý určil výšku zmluvnej pokuty len na jedennásobok dlhu odporcu. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta vo výške uvedenej v dodatku o zmluve
t.j. 12 482,36 Sk nie je ničím odôvodnená, a pokiaľ prvostupňový súd vychádzal ako zo základného
kritériá z doby, po ktorú odporca riadne plnil svoju zmluvnú povinnosť k výške zmluvnej pokuty, má za
to, že v tejto (vzhľadom na už uvádzanú dĺžku plnenia) sú už dostatočne zohľadnené aj navrhovateľom
uvádzané benefity, ktoré boli odporcovi poskytnuté.



Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti s poukazom na ust.
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 a 142 ods.
1 O.s.p., keď úspešným účastníkom bol odporca. Pretože v odvolacom konaní mu žiadne účelne
vynaložené trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.