Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/4/2017 z 31. 1. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 31. januára 2017, sp. zn. 17CoP/4/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3516207790.1
Krajský súd Trenčín | 17CoP/4/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3516207790.1 | 2017-01-31 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 zákona č. 360/2015 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce7140fd-dcac-428c-817d-7982f620c741
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3516207790.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516207790
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516207790.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. H., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky: D. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. rad XXX/XX, H. pod H., zast. Advokátskou kanceláriou PM Lawyers, s.r.o., JUDr.
Petra Žitňanská, so sídlom Gaštanová 13, 811 04 Bratislava a otca: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
W. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7.10.2016, č.k. 8P/57/2016-19, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie  rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť na
dieťa výživné  a upravil jeho stretávanie s dieťaťom na každý utorok, štvrtok a nedeľu od 15.30 hod.
do 18.00 hod.

2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe § 325 CSP a 360 CMP a pri skutkových zisteniach
vychádzal najmä zo správy kolízneho opatrovníka, podľa ktorej dieťa narodené v 6/2016 pochádza
z mimomanželského  vzťahu rodičov žijúcich v spoločnej domácnosti do 14.09.2016, kedy matka s
dieťaťom odišla. Matka vykonáva starostlivosť tiež o svoje ďalšie dieťa nar. 7/2013 a poberá naň výživné
100 eur/mes. Matka spolu s deťmi býva v domácnosti svojich zamestnaných rodičov v štvorizbovom byte
a v podmienkach starostlivosti o deti tu neboli kolíznym opatrovníkom zistené žiadne nedostatky. Matka
je poberateľkou prídavku na deti v sume 47,04 Eur a rodičovského príspevku v sume 203,52 Eur. Otec
na výživu syna poslal 30,- Eur dňa 29.09.2016.  Matka pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom  uvádzala,
že zo spoločnej domácnosti odišla s deťmi z dôvodu, že otec sa voči nej správal agresívne, vulgárne a
ponižujúco.  Po odchode sa jej SMS správami vyhrážal poslaním "sociálky", ďalej že za synom príde len
za prítomnosti príslušníkov polície a sociálnych pracovníkov, zoberie jej syna a viac ho neuvidí. Matka
trvala na tom, aby sa otec s dieťaťom stretával len za jej prítomnosti. Poukazovala na to, že otec má
psychické problémy, je liečený. Otec pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že býva v rodinnom
dome spolu so svojou matkou a svojimi starými rodičmi. Medzi výdavky otca  patrí úver, ktorý spláca
mesačne po 260,- Eur. Iné zvýšené výdavky nemá. Na otázku, či navštevuje psychiatrickú ambulanciu,
odpovedal, že  naposledy bol u psychiatričky minulý mesiac. Má údajne doužívať predpísané lieky, a
potom prísť na poslednú kontrolu. Vyjadril sa, že trpel depresiou, ktorá podľa jeho názoru vyplynula z
finančných problémov. Matka dieťaťa narobila dlhy, mala pôžičku, vyhrážala sa mu ukončením spolužitia.
Otec je nezamestnaný, od 01.09.2016 evidovaný na úrade práce. Dňa 29.09.2016 začal pracovať
brigádne. Posledný trvalý pracovný pomer mal do 31.08.2016 a ukončil ho na vlastnú žiadosť, pretože
pre následky pracovného úrazu, ktorý mal v marci 2016 (práceneschopný bol štyri mesiace), nemohol
prácu naďalej vykonávať. Otec chcel, aby syn bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Cíti sa schopný
postarať o dieťa, so starostlivosťou má skúsenosti, o dieťa sa staral aj on, nielen matka. Bol ochotný platiť
matke výživné v sume 30,- Eur mesačne. V správe sa ďalej uvádza, že obom rodičom bola ponúknutá



možnosť mediácie, financovanej Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, otec s mediáciou
súhlasil, matka odmietla. Napokon súd prvej inštancie prihliadal na návrh kolízneho opatrovníka, ktorý
žiadal vydať neodkladné opatrenie a zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné
na dieťa v sume 60,- Eur (otec by mal poberať podporu v nezamestnanosti a bude mať príjem tiež z
brigádnickej činnosti). Styk otca navrhol upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa so synom
každý utorok, štvrtok a nedeľu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Prítomnosť
matky pri styku nevnímal kolízny opatrovník ako žiaducu, nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné
a ich vzájomné hádky by negatívne vplývali nielen na rozvíjanie vzťahu medzi dieťaťom a otcom, ale
celkovo na jeho psychický vývoj. Okrem toho matka neuvádzala, že by mal otec agresívne prejavy voči
synovi.

3. Súd prvej inštancie teda nariadil neodkladné opatrenie vzhľadom na komplikované vzťahy medzi
rodičmi maloletého, keďže  sa nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletému a vznikajú
medzi nimi konflikty. Bol toho názoru, že je v záujme maloletého v rámci inštitútu neodkladného opatrenia
rozhodnúť o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, a to do rozhodnutia vo veci samej.
Zároveň je potrebné upraviť styk otca s maloletým tak, aby sa  realizovalo právo otca na stretnutia
s maloletým, ale najmä povinnosť otca podieľať sa na starostlivosti a výchove  maloletého. Styk
otca s maloletým súd upravil bez prítomnosti matky, vzhľadom na konfliktné situácie medzi rodičmi
maloletého, čo samozrejme vplýva i na celkový vývin maloletého. Stretnutia otca s maloletým súd určené
v rozsahu tak, že nemôžu byť pochybnosti o tom, že otec o maloletého počas určeného času riadne
zabezpečí starostlivosť. Nebolo zistené nevhodné správanie otca voči maloletému, takéto skutočnosti
matka v konečnom dôsledku ani netvrdila. Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia považoval za
dostatočné výživné vo výške 50 eur mesačne.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, a to v časti o určení výživného a
úprave styku. Žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a zaviazať otca k plateniu výživného 150 eur
mesačne a styk upraviť v stanovenom rozsahu, no za prítomnosti matky. Uviedla, že v záujme dieťaťa
bolo potrebné preveriť opodstatnenosť požiadavky matky na jej prítomnosť pri styku, keďže ju odôvodnila
agresivitou otca a jeho psychickými problémami. Tie matka uvádzala aj u matky otca a uvádzajúc
návštevy psychológa na strane otcovej sestry, považovala prostredie rodiny otca z uvedeného hľadiska
za nevyhovujúce pre maloletého. Otec sa mal pod vplyvom alkoholu s motorovým vozidlom pokúsiť
o samovraždu. Ďalej matka napadnutému rozhodnutiu vytýkala nevykonanie dôkazov, a to správy od
psychiatričky ošetrujúcej otca, oboznámenia priestupkových spisov. Matka poukázala na agresívne
prejavy otca voči jeho bývalej partnerke, jeho matke, susedovi a na neprimeranú silu, ktorou mal
dať „po zadku“ staršiemu dieťaťu matky. Popri tom matka poukázala na nedostatočný záujem otca
o maloletého ako aj na jeho nedostatočné skúsenosti so starostlivosťou o neho. V ďalšom obsahu
odvolania matka uvádzala konkrétne okolnosti opustenia spoločnej domácnosti, okolnosti týkajúce sa
financií so smerovaním na ich nezodpovedné spravovanie zo strany otca, uviedla okolnosti komunikácie
s otcom a jeho rodinou, ako aj širší priebeh spolužitia v rodine otca v otázkach chodu domácnosti.

5. Ohľadom výšky výživného považovala matka určené výživné za nedostatočné, pretože len mlieko
pre maloletého predstavuje sumu 140 eur mesačne a plienky sumu 30 - 40 eur mesačne, pričom ona
sama poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti. Matka poukázala na to, že otec je muž v
produktívnom veku a na výžive maloletého by sa mohol podieľať vyššou sumou. Považovala za potrebné
zohľadniť na jeho strane príjem podľa jeho posledného zamestnania (cca 700 eur mesačne), ktoré
ukončil dohodou a z tejto sumy určiť výživné v rozsahu cca 20 - 25 %.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

7. Matka v stanovisku k vyjadreniu otca zotrvala na požiadavke svojej prítomnosti pri styku otca s
dieťaťom a poukázala na nedodržiavanie termínov stretnutí zo strany otca. Uviedla, že neodkladné
opatrenie môže byť v zmysle novej procesnej úpravy (CMP, CSP) vydané aj bez potreby ďalšieho
konania vo veci samej, a preto nie sú správne názory otca o dočasnej úprave pomerov napadnutým
rozhodnutím a pomery k maloletému môžu byť s konečnou platnosťou upravené aj neodkladným
opatrením.

8. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a nasl. CSP a § 59 až § 68 CMP a zistil, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v



zmysle ust. § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu.

9. Možno sa stotožniť s názorom matky, že súčasná procesná právna úprava nevylučuje, aby bolo
neodkladným opatrením s konečnou platnosťou bez následného prejednania vo veci samej rozhodnuté
aj vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, a teda aj o úprave pomerov k nemu. Vzhľadom na
povinnosť súdu zisťovať v tomto druhu konania skutočný stav veci, ako aj zásadný dopad rozhodnutí
o úprave pomerov k maloletým deťom, je však možnosť rozhodnutia výlučne formou neodkladného
opatrenia v praxi takmer vylúčená a predstavovala by výnimku potvrdzujúcu pravidlo. Nemožno
opomínať, že pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení sú stanovené také lehoty, v ktorých možno
sotva dostáť požiadavke úplného zistenia skutočného stavu veci a konanie vo veci samej preto bude
možné nevykonať vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti len celkom výnimočne. Vzhľadom na
to možno v zásade plne uplatniť doterajší prístup pri rozhodovaniach o predbežných opatreniach, ktorý
vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti aplikovali súdy pred 1.7.2016, keď pomery k maloletým
deťom upravovali formou predbežných opatrení len v skutočne nevyhnutnej miere.

10. V uvedenom zmysle je preto potrebné na napadnuté rozhodnutie nazerať ako na rozhodnutie
dočasného charakteru, vychádzajúce z pomerne úzkeho okruhu podkladov o skutkovom stave veci.
Vzhľadom na tento charakter je výživné stanovené napadnutým rozhodnutím určené správne ako
nevyhnutná miera dočasného podielu otca na výžive maloletého. Okolnosti, ktoré žiada zohľadniť matka
ohľadom výživného, ako aj výška, ktorú požaduje svojim odvolacím návrhom, môžu byť v tomto prípade
len predmetom konania vo veci samej. V napadnutej časti o určenie výživného bolo preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie správne.

11. Čo sa týka otázky styku otca s maloletým, dôvody uvádzané matkou pre jej  stálu prítomnosť
pri styku otca s maloletým sú významné, ako napokon hrozba fyzického ublíženia dieťaťu vždy.
Napriek tomu odvolací súd nepovažuje za potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie a styk otca s
maloletým bez prítomnosti matky nepovažuje za ohrozujúci maloletého v matkou naznačovanom smere.
Absencia matkou uvádzaného rizika sa dostatočne prejavila pri realizovaní styku otca v období od
nariadenia neodkladného opatrenia do rozhodnutia odvolacieho súdu, keď žiadne ohrozenie maloletého
majúce základ v psychickom stave otca nesignalizujú ani účastníci vo svojich podaniach a ani kolízny
opatrovník, ktorý sám po vypočutí rodičov výslovne doporučoval stretávanie bez prítomnosti matky v
záujme eliminácie konfliktov rodičov. Aj so súčasnou znalosťou skutkových podkladov sa možno preto
stotožniť so záverom napadnutého rozhodnutia, že vhodnejší je styk otca s maloletým, ktorý nebude
rušený konfliktami rodičov hroziacimi pri ich súčasnej prítomnosti pri styku, pretože agresivita otca
voči maloletému z ničoho nevyplýva. Čo sa týka matkou uvádzanej potreby dieťaťa byť po návrate zo
styku s otcom nosené matkou, takéto nosenie je spravidla prirodzenou preferenciu tak malého dieťaťa
bez ohľadu na dôvod predchádzajúceho odloženia od matky a nemožno z tejto potreby bez ďalšieho
usudzovať na nedostatky v starostlivosti zo strany otca.

12. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených  v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.