Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/178/2018 z 2. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. septembra 2019, sp. zn. 5S/178/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201486.1 Krajský súd Bratislava | 5S/178/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018201486.1 | 2019-09-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c64978a2-116e-46fb-b595-5cadfbd7940c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201486.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/178/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201486
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201486.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: A.. J. P., bytom W. XXXX/.X,
XXX XX L. L., zastúpený: JUDr. Martinom Palajom, advokátom, Nobelova 2/A, 831 02 Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, úrad kriminálnej
polície, odbor počítačovej kriminality, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KP-OPK2-2018/037032-004 zo dňa 31.07.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-KP-OPK2-2018/037032-004 zo dňa
31.07.2018, ako aj Disciplinárny rozkaz č. 2 zo dňa 19.10.2017 vydaný vedúcim oddelenia metodickej
pomoci a súčasne zástupcu riaditeľa odboru počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia
Policajného zboru zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Disciplinárnym rozkazom č.2 vydaným vedúcim oddelenia metodickej pomoci a súčasne zástupcu
riaditeľa odboru počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zo dňa 19.10.2017
bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie
- písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 cit. zákona, ktorého sa mal
žalobca dopustiť tým, že odmietol splniť pokyn svojho bezprostredného nadriadeného a to zasielať
prehľady denných činností, ktoré každodenne spracováva a fyzicky v papierovej forme odovzdáva
svojmu bezprostredne nadriadenému, aby tieto prehľady dennej činnosti aj povinne zasielal elektronicky
e-mailom svojmu bezprostredne nadriadenému vždy za daný deň do konca pracovnej doby daného dňa.
Týmto svojim konaním porušil § 48 ods. 3, písm. a), b) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ.

2. Žalobca proti Disciplinárnemu rozkazu č.2 zo dňa 19.10.2017 podal odvolanie zo dňa 26.10.2017,
ktoré bolo doručené dňa 31.10.2017

3. Rozhodnutím č. PPZ-KP-OKP2- 2018/037032-004 zo dňa 31.07.2018 žalovaný rozhodol o odvolaní
žalobcu tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že rozhodoval
o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu vedúceho oddelenia metodickej pomoci a súčasne zástupcu



riaditeľa odboru počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru zo dňa
26.10.2017, doručeného dňa 31.10.2017.

II.
Žalobné dôvody

4. Žalobca podal na súd dňa 16.10 2018 žalobu .V žalobe uviedol nasledovné žalobné dôvody:

5. Napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcom v
nesprávnom vyhodnotení zavinenia ako základného znaku disciplinárneho previnenia nakoľko z dôkazu
- písomnosti, začatie disciplinárneho konania - oznámenie vyplýva, že vedúci oddelenia vyjadril podľa
žalobcu sporný pokyn nasledovne: „od daného dňa, teda 19.09.2017, budú policajti oddelenia metodickej
pomoci odboru odovzdávať svoje prehľady dennej činnosti nielen fyzicky v papierovej forme, ale mi
ich budú zasielať aj prostredníctvom služobného mailu a to vždy do konca pracovnej doby. Týmto im
odpadáva úloha zadaná v minulosti riaditeľom odboru J.. H.. R. R., a to zasielania týždenných prehľadov
činností.

6. Vedúci oddelenia zrušil pokyn svojho nadriadeného - riaditeľa odboru, podľa ktorého bolo povinnosťou
žalobcu zasielať týždenný prehľad činnosti vždy v piatok riaditeľovi odboru v elektronickej forme podľa
vzoru, ktorý žalobcovi zaslal riaditeľ odboru.

7. Žalobca považoval pokyn vedúceho oddelenia za rozporný a dodržiavať pokyn riaditeľa oboru,
nakoľko tento považuje stále za platný. Vedúci oddelenia nemôže ústne meniť písomné pokyny vyšších
nadriadených, ktoré sú záväzné aj pre neho, nakoľko vo vzťahu k vyšším nadriadeným je vo vzťahu
podriadenosti.

8. Žalobcovi sa pokyn vedúceho oddelenia javil ako:
a) neurčitý a nezrozumiteľný;
b) pokyn, ktorý neprípustným spôsobom mení písomný pokyn vyššieho nadriadeného.

9. Vedúci oddelenia odmietol písomne deklarovať, že pokyn riaditeľa odboru je neplatný. Žalobca
upozornil vedúceho oddelenia na kolíziu jeho pokynu, so zákonným výkonom štátnej služby a požiadal
ho, aby kolidujúci stav odstránil. Očakával, že k označeným problémom zaujme stanovisko. Vedúci
oddelenia sa však argumentmi žalobcu odmietol zaoberať.

10. Disciplinárne konanie prebiehalo v rozpore s princípom právnej istoty a právom na spravodlivý
proces, pretože vedúci oddelenia neuviedol, v čom konkrétnom spočíva skutková podstata
disciplinárneho previnenia definovaná v povinnostiach policajta, došlo k stavu, že žalobca nepoznal
objekt, objektívnu stránku a subjektívnej stránky disciplinárneho previnenia, z ktorého bol následne
uznaný za vinného.

11. Žalobca tiež poukazuje na to, že v konaní bola porušená zásada kontradiktórnosti a s ňou súvisiaca
„rovnosť zbraní“, ktorej podstatou je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje
procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Porušenie tejto zásady
vidí žalobca v tom, že v rámci odvolacieho konania bolo poradnej komisii a odvolaciemu orgánu
predložené vyjadrenie riaditeľa odboru, v ktorom sa vyjadroval k disciplinárnemu konaniu a toto nebolo
žalobcovi zaslané, ani naň nebol upozornený a tak sa pred rokovaním poradnej komisie a rozhodnutím
odvolacieho orgánu nemal možnosť k nemu vyjadriť.

12. Napadnuté rozhodnutie je nejasné, nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a to v dôsledku toho, že
odvolací orgán svoje závery bližšie nevyargumentoval, nevysporiadal sa s obranou žalobcu a len
nekriticky prebral argumentáciu prvostupňového orgánu a to napriek tomu, že žalobca dôvody odvolania
ako aj úvahy, ktoré ho k podaniu odvolania viedli podrobne rozviedol. Navyše trpí aj procesnou vadou,
vzhľadom k tomu, že odvolací orgán mal v zmysle ustanovenia §-u 243 ods. 2 zákona o štátnej službe
povinnosť o odvolaní rozhodnúť bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to
po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní
do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. Odvolací orgán



rozhodol po cca 10 mesiacoch, pričom žalobcu žiadnym spôsobom nevyrozumel, napriek tomu, že to
bolo jeho povinnosťou. Týmto konaní porušil zásadu právnej istoty a legitímneho očakávania.

13. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/, g/ Správneho súdneho poriadku a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na nové konanie. Žalovaného žiadal zaviazať na náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.04.2019. Vo vyjadrení uviedol, že
žalobca zavádza, ak vo svojej žalobe uvádza, že odmietal plniť pokyn priameho nadriadeného, lebo v
tom vidí rozpor s pokynom riaditeľa odboru, ale pritom sám žalobca potvrdzuje vo svojom písomnom
vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania vedeného pod č. p.: PPZ-KP-OPK-955/2017. že vtom čase
poukazoval len na iný pokyn riaditeľa úradu, čo mu bolo patrične vysvetlené a daný pokyn vedúceho
oddelenia metodickej pomoci odboru nijako nerušil, nemenil, nezasahoval do tohto pokynu riaditeľa
úradu.

15. Poukázal na to, že možnosť daná policajtom oddelenia odboru vyjadriť sa k zasielaniu svojich
denných prehľadov činností, ako aj rozprava na túto tému prebiehala dňa 14.09.2017 a až na základe
toho bol vydaný pokyn vedúceho oddelenia metodickej pomoci odboru dňa 19.09.2017.

16. Žalovaný uvádza, že žalobca zavádza, ak tvrdí, že tento pokyn bol pre neho zmätočný, neurčitý,
nezrozumiteľný, nakoľko bol jasne zadefinovaný, určený presne od ktorého dňa je ho potrebné plniť
a žalobca bol na plnenie tohto pokynu obzvlášť upozornený, pričom v danom dni 19.09.2017 aj na
poobednom vyhodnotení činnosti oddelenia metodickej pomoci.
17. V tom čase ak poukazoval na rozpor pokynu vedúceho oddelenia s pokynom, ktorý mu uložil riaditeľ
úradu a nie riaditeľ odboru ako žalobca v žalobe uvádza, riešili by sa veci úplne inak. Tu je vidieť len jeho
zakrývanie svojho vzdorovitého postoju k pokynu svojho priameho nadriadeného, ako aj snaha vytvoriť
dojem nejednoznačnosti celej situácie, aby tak odviedol pozornosť od svojho závažného disciplinárneho
pochybenia, akým nesplnenie pokynu svojho nadriadeného je.

18. Žalovaný uvádza že žalobcovi bola dňa 21.09.2017 daná možnosť vyjadriť sa ku skutočnosti, ktorá
je mu kladená za vinu. Svoju možnosť využil a v lehote 21.09.2017 do 14:30 hod. nadriadenému doručil
svoje vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania. Toto vyjadrenie žalobcu tvorí súčasť spisového
materiálu PPZ-KP-OPK-955/2017 vedeného na odbore.

19. Žalovaný uvádza, že predmetný pokyn bol v čase vydania zákonný a dôvodný a že žalobca
odmietnutím vykonať pokyn nadriadeného porušil základné povinnosti policajta vyplývajúce z § 48 ods. 3
písm. a), b) zákona č. 73/1998 Z.z. - a to plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu
službu osobne, riadne a včas.

20. Žalovaný má za to, že odmietnutím splnenia pokynu nadriadeného - a to aj napriek jeho opakovaným
upozorneniam, došlo zo strany žalobcu k zavinenému porušeniu základných povinností policajta
vyplývajúcich z § 48 ods. 3 písm. aj, b) zákona č. 73/1998 Z.z.

21. Žalovaný ďalej podotýka, že pokyn vydaný nariadeným, ktorý žalobca odmietol vykonať nemožno
spájať s písomným pokynom J.. H.. R. Š., ktorého splnenie, či nesplnenie nie je predmetom tohto
disciplinárneho previnenia ako to žalobca v žalobe uvádza.

22. Opakovane žalovaný podotýka, že predmetný pokyn bol v čase vydania zákonný a nie je v rozpore
s písomným pokynom J.. H.. R. Š., ale samostatným pokynom priameho nadriadeného k podriadenému
policajtovi. Žalobcov nadriadený konal správne, keď sa odmietol zaoberať argumentmi žalobcu, že jeho
pokyn ruší pokyn vyššieho nadriadeného, vzhľadom ku skutočnosti, že ide o samostatný pokyn priameho
nadriadeného podriadenému policajtovi. Nadriadený nie je povinný vydávať pokyny písomne okrem
prípadu, kedy by vydal pokyn, ktorý je v rozpore zo všeobecne záväznými právnymi predpismi.



23. Žalovaný podotýka, že podstata disciplinárneho previnenia žalobcu spočíva práve v tom, že svojím
konaním ani po predchádzajúcich upozorneniach nadriadeného nerešpektoval jeho pokyn a tým porušil
základné povinnosti policajta vyplývajúce z § 48 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 73/1998 Z.z.

24. Vo vyjadrení ďalej uvádza, že i keď v „Oznámení o začatí disciplinárneho konania“ nie je taxatívne
uvedené porušenie konkrétnej povinnosti v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. plnenie služobných povinností
policajtom je upravené osobitným zákonom, ktorý má vo vzťahu k ostatným tzv. „všeobecným zákonom“
postavenie špeciálnej zákonnej úpravy „lex specialis“.

25. Poukázal na to, že jednou z podmienok vzniku služobného pomeru policajta je zloženie služobnej
prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti.
Od služobnej prísahy policajta sa odvíja dodržiavanie služobnej disciplíny a práva a povinnosti
policajta uvedené v §§ 47, 48 zákona č. 73/1998 Z.z. Základnou povinnosťou policajta vychádzajúc z
vyššie uvedených ustanovení je dôsledné plnenie si svojich povinností ustanovených nielen zákonmi
a všeobecne záväznými predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených.

26. Žalovaný uvádza, že skutok disciplinárneho previnenia žalobcu bol dostatočne dôkladne popísaný
a zdokumentovaný, žalobcovi bolo umožnené sa ku skutku vyjadriť, a preto nemožno tvrdiť, že mu
bolo odopreté zákonné právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Zároveň treba
uviesť, že žalobca odmietol prevziať niekoľko hodín po prevzatí „Oznámenie o začatí disciplinárneho
konania“ opravenú verziu, v ktorej boli formálne nedostatky odstránené. Išlo o formálne vady (na
Oznámení o začatí disciplinárneho konania chýbajúci podpis a chýbajúce zákonné pomenovanie
porušenia povinnosti policajta, na Disciplinárnom rozkaze chýbajúci odtlačok úradnej pečiatky).

27. K námietke žalobcu, že bola porušená zásada kontradiktórnosti žalovaný uvádza, že zákon č.
73/1998 Z.z. pôsobnosť správneho poriadku výslovne vylučuje v ustanovení § 247a zákona č. 73/1998
Z.z., podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem výkonu rozhodnutia. Ak žalobca poukazuje na kontradiktórnosť konania, žalovaný uvádza,
že právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a
pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Podstatou
kontradiktórnosti je to, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva
predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. V zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z.z. účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z
nich výpisy. Z príslušného spisového materiálu vyplýva, že žiadne zásady neboli v neprospech žalobcu
dotknuté. Žalovaný uvádza, že sám žalobca v žalobe uvádza právnemu zástupcovi bolo umožnené
nahliadnuť do spisu, z čoho vyplýva, že žalovaný postupoval v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z.

28. Žalovaný zastáva názor, že nadriadení vedia najlepšie zhodnotiť kvalitu služobnej činnosti policajta,
jeho prístup k plneniu služobných povinností a ním dosahované výsledky a má za to, že za disciplinárne
previnenie bolo žalobcovi uložené primerané disciplinárne opatrenie.

29. Zároveň žalovaný trvá na tom, že disciplinárny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi uložené podľa § 53
ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie, spĺňa obsahové náležitosti rozhodnutia
vymedzené v ustanovení §241 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1993 Z.z. Vychádza zo skutočného stavu veci,
obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, dátum vydania a označenie kto rozhodnutie vydal.
Skutočnosť, že disciplinárny rozkaz nebol opatrený odtlačkom úradnej pečiatky, nemá za následok jeho
neplatnosť, nakoľko dôvody neplatnosti právneho úkonu sú špecifikované v ustanovení § 250 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z.z. Zákon č. 73/1998 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť
vo výrokovej časti rozhodnutia popisovať skutkové zistenia tak, ako to ukladá zákon o priestupkoch.
Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia. Pokiaľ ide o výrok žalobcom disciplinárneho rozkazu,
tento je v súlade s požiadavkami kladenými na výrokovú časť rozhodnutia vyplývajúcu z ustanovenia
§ 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z



30. Žalovaný k námietke žalobcu že, odvolací orgán nerozhodol o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu
v lehote 60 dní odo dňa podania odvolania žalobcu a písomne ho nevyrozumel uvádza, že ide o
poriadkovú lehotu a nie o prekluzívnu. Nedodržanie tejto lehoty nemá za následok nezákonnosť alebo
nesprávnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

31. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Ďalšie vyjadrenia

32. Elektronickým podaním so ZEP zo dňa 14.06.2019 žalobca v rekcii na vyjadrenie žalovaného uviedol,
že žalobca opätovne poukazuje na to, že pre posúdenie veci je podstatný fakt a to, že súčasťou pokynu
vedúceho oddelenia bol aj pokyn, ktorým zrušil písomný pokyn svojho nadriadeného - riaditeľa odboru
H.. R. Š., podľa ktorého bolo povinnosťou žalobcu zasielať týždenný prehľad činnosti vždy v piatok
riaditeľovi odboru v elektronickej forme podľa vzoru, ktorý mu zaslal riaditeľ odboru. Zároveň súdu doručil
uvedený pokyn riaditeľa.

33. V podaní uviedol, že žalobca vedúceho oddelenia upozornil na to, že nemá vedomosť o tom, že by
riaditeľ odboru tento pokyn zrušil a teda že by stratil platnosť. Vedúceho oddelenia tiež upozornil na to,
že nemôže ústne meniť písomné pokyny vyšších nadriadených, najmä keď nevie deklarovať, že riaditeľ
odboru svoj písomný pokyn skutočne zrušil, pretože Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, s
hierarchicky usporiadanou sústavou riadenia založenou na princípe subordinácie a okrem toho služobná
disciplína policajtov, ktorá okrem iného spočíva aj v dôslednom plnení povinností ustanovených pokynmi
nadriadených platí aj pre vedúceho oddelenia a teda pokyn riaditeľa odboru je záväzný aj pre vedúceho
oddelenia.

34. Poukázal na to, že žalobca upozornil vedúceho oddelenia v zmysle § 48 ods. 3, písm. c) zákona o
štátnej službe okrem iných menej podstatných rozporov aj na kolíziu jeho pokynu so zákonným výkonom
štátnej služby a žiadal ho, aby kolidujúci stav, ktorý svojim pokynom vytvoril odstránil. Vedúci oddelenia
sa však týmito argumentmi odmietol zaoberať a z tohto dôvodu ho žalobca požiadal, aby pokyn ktorým
ruší pokyn riaditeľa odboru vydal písomne, alebo aby ho aspoň zachytil v písomnom zápise z rannej
pracovnej porady čo však odmietol. Na podanej žalobe žalobca zotrval v celom rozsahu.

V.
Právna úprava

35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

37. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 194 ods.1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

39. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,



b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

40. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

41. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

42. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný vykonávať štátnu službu
osobne, riadne a včas.

43. Podľa § 49 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie,
príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je
povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu
alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie
sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu,
nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť
oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

44. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností
policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

45. Podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie.

46. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej
disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,
výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

47. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

48. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa
prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

49. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje
policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný
nadriadený.

50. Podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z.z., Účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí
po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako
aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

51. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.



52. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

53. Podľa § 237 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z.,
(1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh
konania.
(2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z
nich výpisy.
(3) Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody
svojej požiadavky.
(4) Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné
tajomstvo.

54. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č.73/1998 Z.z.,
(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré
sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.
(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
(4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti.

55. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

56. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na
plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

57. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

58. Podľa § 241 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie
konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

59. Podľa § 241 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v
písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka
konania.

60. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal.

61. Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní
bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v
poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní
do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

62. Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.



63. Podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

64. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z., Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

VI.
Skutkové a právne závery správneho súdu.

65. V predmetnej veci bolo predmetom konania na krajskom súde preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. PPZ-KP-OKP2- 2018/037032-004 zo dňa 31.07.2018, ako aj Disciplinárneho rozkazu č. 2 zo dňa
19.10.2017 vydaného vedúcim oddelenia metodickej pomoci a súčasne zástupcom riaditeľa odboru
počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru.

66. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v § 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

67. K jednotlivým žalobným dôvodom správny súd uvádza nasledovné:

68. Súd námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia a
že disciplinárne konanie prebiehalo v rozpore s právom na spravodlivý proces vyhodnotil ako dôvodné,
vychádzajúc z preskúmavaných rozhodnutí ako i z administratívneho spisu.

69. Z administratívneho spisu súd zistil že v Oznámení o začatí disciplinárneho konania zo dňa
20.09.2017 je uvedené že dňa 19.09.2017 sa v čase od 07:30 hod. sa konalo ranné rozdelenie
policajtov odboru počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len
„odbor“) vedené F.. H.. E. G., vedúcim oddelenia metodickej pomoci a súčasne zástupcom riaditeľa
odboru. Daného ranného rozdelenia sa zúčastnili aj policajti oddelenia medzinárodnej spolupráce a
odborných činností odboru. Na tomto rozdelení bol vedúcim oddelenia metodickej pomoci vydaný ústny
pokyn, že mu od 19. 09. 2017 budú policajti oddelenia metodickej pomoci odboru odovzdávať svoje
prehľady dennej činnosti nielen fyzicky v papierovej forme, ale mu ich budú zasielať aj prostredníctvom
služobného mailu a to vždy do konca pracovnej doby a týmto im odpadáva úloha zadaná v minulosti
riaditeľom odboru J.. H.. R. Š. a to zasielanie týždenných prehľadov činností.

70. V oznámení sa ďalej uvádza, že na tento ústny pokyn bol obzvlášť upozornený aj H.. A.. J. P., nakoľko
už na minulom rannom rozdelení dňa 14.09.2017 sa vyjadril, že on bude odovzdávať svoj prehľad dennej
činnosti len v papierovej forme a naďalej chce spracovávať a zasielať týždenný prehľad svojich činností.
Ostatní policajti s tým súhlasili, len žalobca nie a uviedol že on tie prehľady činností bude odovzdávať
osobne v papierovej forme, nakoľko tak robí na pokyn, ktorý mu dal riaditeľ úradu kriminálnej polície
Prezídia Policajného zboru a vedúci oddelenia metodickej pomoci nemôže rušiť pokyn riaditeľa úradu
a keď, tak mu má dať tento pokyn písomne. Oznámenie o začatí konania neobsahovalo označenie
konkrétneho ustanovenia všeobecne záväzného predpisu, ktoré bolo porušené v dôsledku čoho podľa
názoru súdu došlo k porušeniu práva žalobcu a to práva na spravodlivý proces, keďže mu nemohlo byť
zrejmé, aké konkrétne porušenie zákona je mu kladené za vinu a nemohol sa preto k nemu ani vyjadriť.
Už takéto porušenie je podľa názoru súdu dôvodom na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí.

71. V závere Oznámenia je uvedené, že nakoľko pokyn zasielania prehľadov denných činností
doposiaľ nebol splnený a dodržaný, začína sa voči žalobcovi disciplinárne konanie podľa § 56 ods.1
zákona č.73/1998. Zároveň bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa prečo nesplnil pokyn bezprostredne
nadriadeného písomne do 21.09.2015 do 14.30 hod.

72. Oznámenie o začatí disciplinárneho konania žalobca prevzal osobne dňa 21.09.2017 o 7.36 hod. a
vyjadrenie doručil v písomnej forme dňa 21.09.2017.

73. Vo vyjadrení žalobca uviedol že pokyny priameho nadriadeného sú zmätočné a nejednoznačné,
absentuje dôkaz o tom, že by bol riadne oboznámený s pokynom nadriadeného tak, ako to vyžaduje §



48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. Poukázal na to, že aj ďalším policajtom bol pokyn nejasný.
Uviedol, že priamy nadriadený nepostupuje v súlade s § 49 písm. c/ zákona, nakoľko nevytvára priaznivé
podmienky na riadny výkon štátnej služby a preto žiadal, aby priamy nadriadený vydal tento pokyn v
písomnej forme tak, ako si to vyžaduje § 48 ods. 4 zákona, keďže má za to, že koná v rozpore s § 49
písm. c/ zákona. O vydanie písomného pokynu žiadal z dôvodu, že sa domnieval že pokyn je v rozpore
so všeobecne záväzným predpisom.

74. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že taktiež zo spisu nevyplýva, či bol žalobca s pokynom
riadne oboznámený.

75. . Správny orgán nevykonal pred vydaním Disciplinárneho rozkazu žiadne dokazovanie, nevypočul
policajtov, ktorí boli účastní na ranných rozdeleniach aby bolo preukázané ako boli oboznámení policajti
s pokynom, či bol pokyn zrozumiteľný, či žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nezákonnosť pokynu
a žiadal vydanie písomného pokynu, či nebol v rozpore s písomným pokynom riaditeľa odboru, teda
nadriadeného priameho nadriadeného žalobcu. V podstate je v administratívnom spise len tvrdenie
priameho nadriadeného proti tvrdeniu žalobcu a Záznam priameho nadriadeného z 22.09.2017, v ktorom
uvádza, že ostatní policajti okrem žalobcu splnili pokyn a zaslali denné prehľady činnosti v mailovej forme
o čom pripojil do spisu výpisy zo služobného mailu. Vzhľadom na uvedené zo spisu ani nevyplýva, či
bol žalobca s pokynom riadne oboznámený, keďže okolnosti vydania pokynu a obsah vydaného pokynu
neboli predmetom dokazovania tak, aby sa zistil skutočný stav.

76. Dňa 19.10.2017 bol priamym nadriadeným žalobcu vydaný Disciplinárny rozkaz č.2 s výrokom
uvedeným v bode 1. tohto rozhodnutia.

77. Voči disciplinárnemu rozkazu podal žalobca dňa 31.10.2017 odvolanie, v ktorom tak, ako vo vyjadrení
k začatiu disciplinárneho konania uviedol, že priamy nadriadený v disciplinárnom konaní nepreukázal
jeho zavinenie v zmysle § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe ktoré je obligatórnym znakom disciplinárneho
previnenia a ktoré sa musí vzťahovať na všetky podstatné skutkové okolnosti. Žiadnym spôsobom
nebol preukázaný úmysel žalobcu neplniť svedomite úlohy uložené pokynmi nadriadených a úmysel
nevykonávať štátnu službu riadne a včas. Poukázal na skutočnosť, že priamy nadriadený svojim
pokynom tak , ako je to uvedené aj v Oznámení o začatí disciplinárneho konania zrušil písomný pokyn
jeho nadriadeného - riaditeľa odboru a to zasielať týždenný prehľad činnosti. Žalobca pripojil písomný
text pokynu riaditeľa odboru z 01.01.2014. Z pokynu riaditeľa odboru súd zistil, že je v ňom uvedené,
že policajti určení v pokyne a teda aj žalobca, majú posielať riaditeľovi odboru týždenné prehľady
činnosti. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že upozornil priameho nadriadeného na skutočnosť,
že vydaným pokynom mení pokyn vyššieho nadriadeného pretože pokyn riaditeľa odboru je záväzný
aj pre vedúceho oddelenia a preto v zmysle § 48 ods. 3 písm. c/ zákona o štátnej službe žiadal, aby
kolidujúci stav odstránil a v prípade jeho neodstránenia, aby vydal pokyn písomne. Žalobca uviedol,
že týždenné prehľady činnosti naďalej posiela riaditeľovi odboru a tento ich bez výhrad prijíma, teda
vychádza z toho, že pokyn riaditeľa naďalej trvá , on ho stále plní a teda nebol preukázaný jeho úmysel
neplniť svedomite úlohy uložené pokynmi nadriadených a nevykonávať štátnu službu riadne a včas. Vo
zvyšnej časti odvolania uviedol dôvody totožné so žalobnými bodmi.

78. Súd zastáva názor, že žalobcovo konanie nebolo špekulatívne a žalobca nekonal svojvoľne, ale konal
v medziach zákona, keď sa v danej konkrétnej situácii domnieval, resp. vychádzal z presvedčenia, že ak
by splnil rozporný pokyn priameho nadriadeného, porušil by tým písomný pokyn riaditeľa odboru a tým
aj zákon o štátnej službe. Žalobca využil zákonnú povinnosť, v prípade takýchto domnienok upozorniť
svojho nadriadeného a taktiež žiadal, že v prípade, ak nadriadený trvá na splnení pokynu, musí ho
žalobcovi písomne potvrdiť a následne žalobca pokyn splní.

79. Z preskúmavaných rozhodnutí, ako aj z administratívneho spisu je zrejmé, že sa v tomto prípade
jednalo z pohľadu žalobcu o spornú situáciu a preto postup v zmysle predmetného ustanovenia § 48 ods.
4 zákona o štátnej službe je opodstatnený a nemožno ho nepripustiť len z dôvodu, že priamy nadriadený
na rozpornom pokyne trvá a tvrdí, že pokyn riaditeľa odboru neruší, čo je však v rozpore s obsahom
rozhodnutí a administratívneho spisu. V súvislosti s vyššie uvedeným súd zastáva názor, že v prípade,
že by nadriadený svoj pokyn písomne potvrdil, žalobca by tento bol povinný pokyn splniť. Porušenie
povinnosti žalobcom by teda nastalo až v prípade, ak by žalobca tento písomný pokyn odmietol splniť.



Až v takom prípade by bolo možné potup žalobcu považovať za disciplinárne previnenie podľa § 48 ods.
3 písm. a) a b) zákona. Žalovaný ako i prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili.

80. Súd ďalej preskúmaval námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nejasné, nezrozumiteľné,
nepreskúmateľné a dospel k záveru, že námietka je dôvodná.

81. Z Disciplinárneho rozkazu č. 2 zo dňa 19.10.2017 súd zistil, že vedúci oddelenia metodickej pomoci a
súčasne zástupca riaditeľa odboru počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného
zboru uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - písomné
pokarhanie .

82. Vo výroku uviedol, že ho uložil za : disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej Informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ zákon o štátnej službe príslušníkov PZ"), ktorého sa dopustil tým, že odmietol splniť pokyn svojho
bezprostredného nadriadeného a to zasielať prehľady denných činností, ktoré každodenne spracováva
a fyzicky v papierovej forme odovzdáva svojmu bezprostredne nadriadenému, aby tieto prehľady dennej
činnosti aj povinne zasielal elektronicky e-mailom svojmu bezprostredne nadriadenému vždy za daný
deň do konca pracovnej doby daného dňa a týmto svojim konaním porušil § 48 ods. 3, písm. a), b)
zákona o štátnej službe príslušníkov PZ.

83. Súd podrobil tento výrok rozhodnutia prieskumu a dospel k záveru že je nepreskúmateľný pre
neurčitosť a nedostatok dôvodov, nedá sa z neho vôbec zistiť, kedy došlo k porušeniu disciplíny,
náležite sa nevysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu, pred vydaním rozhodnutia nevykonal
riadne dokazovanie viď. bod 75 tohto rozhodnutia a teda bol vydaný na základe nedostatočne zisteného
skutočného stavu.

84. Súd taktiež podrobil súdnemu prieskumu aj výrok napadnutého druhostupňového rozhodnutia
žalovaného z 31.07.2018 v ktorom sa uvádza, že posúdil odvolanie žalobcu podané proti disciplinárnemu
rozkazu vedúceho oddelenia metodickej pomoci a súčasne zástupcu riaditeľa odboru počítačovej
kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru zo dňa 26.10.2017, doručeného dňa
31.10.2017 a rozhodol, že podľa § 243 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov vo veci rozhodnutia vedúceho oddelenia metodickej pomoci a
súčasne zástupcu riaditeľa odboru počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného
zboru odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.

85. Z tohto výroku rozhodnutia o odvolaní, nie je zrejmé o akom disciplinárnom rozkaze vlastne
žalovaný rozhodoval, keďže v ňom nie je uvedené ani číslo disciplinárneho rozkazu ani dátum vydania
disciplinárneho rozkazu. Vo výroku je uvedené, že rozhodoval o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu
zo dňa 26.10.2017, doručeného dňa 31.10.2017, čo sú však dátumy spísania odvolania a jeho
doručenia. Tým je výrok rozhodnutia zmätočný a nepreskúmateľný.

86. Pochybenie prvostupňového orgánu teda uvedenie, kedy došlo k porušeniu disciplíny sa nepodarilo
odstrániť ani odvolaciemu správnemu orgánu a súčasne vzhľadom na to, že žalovaný správny orgán
uvedené pochybenia prehliadol, resp. im nevenoval dostatočnú pozornosť a postupom podľa ust. § 243
ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil, abstrahoval na seba uvedené vady, čím aj tento pochybil.

87. Rovnako sa súdu javí ako rozporuplné odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného v
časti odôvodnenia k jednotlivým bodom odvolania žalobcu, nakoľko vo svojom rozhodnutí neuviedol ani
aspoň stručný opis všetkých žalobcom prednesených odvolacích bodov, uviedol iba číslo bodu odvolania
zrejme podľa označenia žalobcu v odvolaní a vo viacerých vyjadreniach k jednotlivým bodom uviedol len
odkaz na predchádzajúce odôvodnenie. Napr. v odôvodnení je uvedené: K bodu odvolania č.5 - rovnako
ako v bode 4. Súd vzhľadom na uvedené nemohol len z preskúmavaného rozhodnutia bez pripojenia
odvolaniu žalobcu preskúmať odôvodnenie rozhodnutia.



88. V odôvodnení rozhodnutia prebral žalovaný len argumentáciu prvostupňového orgánu, svoje závery
bližšie nevyargumentoval, nevysporiadal sa s námietkami žalobcu tak, aby bolo zrejmé, či sa žalobca
vôbec dopustil porušenia disciplíny, neposudzoval rozpor medzi pokynom riaditeľa odboru a vedúceho
oddelenia, nesprávne vyhodnotil námietku žalobcu ohľadne neuvedenia právnej kvalifikácie porušenia
disciplíny v Oznámení o začatí disciplinárneho konania.

89. V rozhodnutiach trestného charakteru, medzi ktoré nepochybne patrí i v tomto konaní preskúmavaný
vyššie uvedený Disciplinárny rozkaz č. 2 zo dňa 19.10.2017 o uložení disciplinárneho opatrenia -
písomného pokarhania v spojení s druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 31.07.2018 č. PPZ-KP-
OKP2- 2018/037032-004, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt
(žalobca) postihnutý. To je možné zaručiť iba riadnou konkretizáciou všetkých podstatných skutočností
obsahujúcich popis skutku s uvedeným miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením
iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.

90. Z výroku Disciplinárneho rozkazu č. 2 zo dňa 19. 10. 2017 vôbec nie je jasné, za aký skutok s
uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania (ako aj prípadne iných skutočností potrebných k
tomu, aby nemohol byť skutok zamenený z iným), malo byť žalobcovi uložené disciplinárne previnenie
- písomné pokarhanie. Úplne v ňom absentuje deň, kedy došlo k spáchaniu skutku.

91. Súd vychádzajúc predovšetkým z článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (ďalej len „Dohovor“), z Odporúčania Výboru ministrov
č. R (91) 1 pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov dňa 13. februára
1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov (ďalej len „Odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj
z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976)
považuje za potrebné uviesť, že trestanie za správne delikty (medzi ktoré patria aj správne disciplinárne
delikty) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy.

92. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že potreba úplnej špecifikácie správneho deliktu (z hľadiska
vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.
Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods.
1 Dohovoru, keďže v predmetnom článku uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, a teda je potrebné
poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní, pre podozrenie zo
spáchania správneho deliktu. Takto vykladá dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva (napríklad rozsudok vo veci Ozturk proti SRN zo dňa 21. februára 1984, alebo rozsudok vo veci
Lauko proti Slovenskej republike zo dňa 2. septembra 1998) a rovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej
republiky (napríklad nález vo veci sp. zn. III. ÚS 231/2010-38 zo dňa 25. augusta 2010).

93. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a
trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná
administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych
sankciách.

94. Odporúčanie o správnych sankciách, odporúča vládam členských štátov, aby sa v svojom práve
aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto Odporúčania, a z ktorého taktiež vyplýva, že pri
ukladaní administratívnych sankcií platia analogicky základné podmienky ukladania sankcií trestných
s tým, že správny postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote a že každé
konanie smerujúce k správnemu potrestaniu musí byť uzatvorené konečným rozhodnutím. Povinnosť
dokazovania spočíva na správnom orgáne. Správny akt, ktorým je ukladaná sankcia, musí byť vždy
preskúmateľný z hľadiska zákonnosti nezávislým a nestranným súdom. Predmetné Odporúčanie o
správnych sankciách sa vzťahuje jednak na pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na
to, či majú peňažnú alebo inú povahu.

95. Identifikácia skutku neslúži iba k vedomosti páchateľa o tom, čoho sa mal dopustiť a za aké konanie
je sankcionovaný. Je potrebné vychádzať z významu výrokovej časti rozhodnutia, ktorá je schopná
zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok, obsahujúci konkrétny
popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré
sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná
pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu



pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to
aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho
sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre
určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného
postihu za rovnaký skutok, pritom nestačí, ak sú tieto údaje uvedené len v odôvodnení rozhodnutia viď.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR: 8SŽ/18/2011, 8SŽ/22/2011, 8SŽ/23/2011, 8SŽ/24/2011.

96. K námietke žalobcu, že odvolací orgán má v zmysle § 243 ods. 2 zákona o štátnej službe rozhodnúť
o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom
prerokovaní v poradnej komisii pričom rozhodol po 10 mesiacoch a žalobcu o tom nevyrozumel, súd
udáva že ide o poriadkovú lehotu a nie prekluzívnu. Nedodržanie lehoty nespôsobuje nezákonnosť
rozhodnutia, preto ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

97. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil
a vrátil ho orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/
a g/ SSP .

98. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy povinné opätovne posúdiť disciplinárnu zodpovednosť
žalobcu za disciplinárne previnenie kladené mu za vinu, pričom právnym názorom vysloveným správnym
súdom v tomto rozsudku budú viazané.

99. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.
1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi voči žalovanému tento nárok priznaný, pričom
podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.