Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/58/2013 z 11. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. júna 2014, sp. zn. 14S/58/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200419.1 Krajský súd Trnava | 14S/58/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2013200419.1 | 2014-06-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z., § 244 OSP, § 247 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/761d1773-b728-439c-984e-d368b10cd8bc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200419.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/58/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200419
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200419.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu
JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MEROCO, a.s., so
sídlom Trnavská cesta, 920 41 Leopoldov, IČO: 35 775 203, právne zast.: advokátska kancelária
G. Lehnert, k.s., Mostová 2, Carlton Savoy Building, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce
Trnava, Jána Bottu č. 4, Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného -
protokolu č. ITA-16-36-2.2/P-B22-13 zo dňa 21.3.2013, č.spisu 97/3954/13 a dodatku č. 1 k protokolu
č.ITA-16-36-2.2/D-B22-13, č.spisu 97/5413/13 zo dňa 12.4.2013 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 19.6.2013 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného - protokolu č. ITA-16-36-2.2/P-B22-13 zo dňa 21.3.2013, č.spisu
97/3954/13 a dodatku č. 1 k protokolu č.ITA-16-36-2.2/D-B22-13, č.spisu 97/5413/13 zo dňa 12.4.2013,
ktorým žalovaný skonštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ pred začatím, ani počas vykonávania
zváračských prác na prepojovacom potrubí nádrže s mastnými kyselinami v sklade chemikálií neposúdil
dôsledné riziko vyplývajúce z tejto činnosti a nevyhodnotil zváracie práce ako práce so zvýšeným
nebezpečenstvom napriek tomu, že pri použitom spôsobe skladovania mastných kyselín boli vo
vnútornom priestore nádrže vytvorené podmienky pre vznik výbušnej atmosféry zmesi vzduchu a pár
horľavých kvapalín, čo je porušením povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zák.č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne upravenej v článku 3.6.1.3 STN 05
0601:1993. Ďalej bolo v dodatku protokolu konštatované, že žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil
podmienky pre bezpečný výkon zváračských prác na prepojovacom potrubí zaústením do otvoreného
hrdla nádrže s mastnými kyselinami v sklade chemikálií, pretože vo vnútornom priestore nádrže nebola
vytvorená ochranná dusíková atmosféra a v nádrži vznikla výbušná atmosféra zmesi vzduchu a pár
horľavých kvapalín, čo je porušením povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1 písm. d) zák.č.124/2006
Z.z..

Proti tomuto protokolu ako aj dodatku k protokolu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalobu dňa 19.6.2013, v ktorej namietal, že žalobca si objednal služby u odborne spôsobilej
osoby - spoločnosti RISK CONSULT, s.r.o., ktorá vyhotovila dokument s tým, že sklad chemikálii
označený ako SO 04 nie je priestorom s nebezpečenstvom výbuchu. V tomto dokumente neboli
uvedené žiadne obmedzenia platnosti tejto klasifikácie a tento sklad teda nebol označený ako priestor
s výbušným prostredím a to ani na základe dokumentov vyhotovených dodávateľom technológie -



spoločnosťou CHEMOPROJEKT, a.s.. Žalobca si riadne splnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 4, § 5 a §
7 nariadenia 393/2006, pokiaľ ide o klasifikáciu priestorov s výbušným prostredím a to prostredníctvom
odborne spôsobilej osoby a teda sa naňho ďalšie povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia nevzťahujú.
Pokiaľ ide o stanovisko žalovaného, že pre vznik výbuchu bola rozhodujúca aj absencia dusíkovej
atmosféry, žalobca uvádza, že žalovaný na jednej strane akceptuje pripomienku žalobcu, že účel
ochrannej dusíkovej atmosféry nebol v projektovej dokumentácii jednoznačne vymedzený ako ochrana
pred výbuchom pár horľavých kvapalín v sklade chemikálií, avšak na druhej strane jeho úprava znenia
nedostatku č. 2 v dodatku k protokolu takýto záver vôbec neodzrkadľuje. Žalovaný síce zo znenia bodu č.
2 vypustil časť, v zmysle ktorej bola ochranná dusíková atmosféra stanovená proti výbuchu pár horľavých
kvapalín nachádzajúcich sa v nádrži, táto úprava však nijako nezmenila význam tohto nedostatku v
tom zmysle, že absencia dusíkovej ochrannej atmosféry bola jednou z príčin výbuchu. Právny zástupca
žalobcu namietal nedostatočne zistený skutkový stav ohľadne toho, či zamestnanci žalobcu mali vytvoriť
spojenie ktoré malo byť rozoberateľné resp. spojenie nerozoberateľné, keďže z dokumentácie vyplývalo,
že spoj mal byť rozoberateľný, avšak následne pri preverovaní príčin výbuchu bolo zistené žalovaným,
že rozoberateľné nebolo. Ďalšou relevantnou skutočnosťou ktorú nezohľadnil žalovaný pri posudzovaní
príčin výbuchu bola aj skutočnosť, že guľový ventil na prepojovacom potrubí ktorý mal byť zatvorený,
sa našiel po výbuchu v otvorenej polohe.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.8.2013 vyplýva, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že bežným
prevádzkovým skladom pre skladovanie mastných kyselín bol stav, keď tieto boli uskladňované v
zásobnej nádrži, do ktorej nebol prístup vzdušného kyslíka a vo vnútri nádrže bola udržiavaná ochranná
dusíková atmosféra. Žalobca do ukončenia výkonu inšpekcie práce nepredložil doklad o tom, že by
existoval iný spôsob skladovania mastných kyselín, ktorý by zodpovedal predpísaným technologickým
postupom. Pri spôsobe skladovania mastných kyselín, ktoré použil žalobca pred začatím vykonávania
zváračských prác, boli mastné kyseliny s teplotou cca 46°C prečerpávané do nádrže pomocou hadice
vloženej do otvoreného hrdla vo vrchnej časti nádrže. Tým bol do vnútorného priestoru nádrže nepretržite
po dobu asi 44 hodín pred vznikom výbuchu umožnený prístup vzdušného kyslíka. Pri takomto
spôsobe skladovania mastných kyselín ktorý použil žalobca pred začatím vykonávania zváračských
prác, nebola teda vo vnútri nádrže vytvorená ochranná dusíková atmosféra. Voľný prístup kyslíka do
nádrže, odstavenie ochrannej dusíkovej atmosféry a zvýšený obsah metanolu nezodpovedali bežnému
prevádzkovému stavu, ktorého dodržiavanie predpokladal spracovateľ dokumentu o ochrane pred
výbuchom pri zaradení priestoru skladu chemikálií medzi priestory bez nebezpečenstva výbuchu.
Vplyvom uvedených faktorov, teda voľným prístupom kyslíka, teploty mastných kyselín, zvýšenému
obsahu metanolu a absentujúcej ochrannej dusíkovej atmosféry, prišlo k neobvyklému prevádzkovému
stavu, pri ktorom sa vo vnútri priestoru nádrže vytvorili podmienky pre vznik výbušnej atmosféry zmesi
vzduchu a pár metanolu. Zvárači neboli preukázateľne zo strany žalobcu informovaní o žiadnych
nebezpečenstvách a ohrozeniach ktoré by vyplývali z vykonávania zváracích prác v uvedenom priestore.

Z protokolu o výsledku inšpekcie vydaného Inšpektorátom práce Trnava vyplýva, že Inšpektorát práce
vykonal kontrolu u subjektu MEROCO, a.s. Leopoldov so zameraním prešetrenia okolností vzniku
mimoriadnej udalosti - výbuchu nádrže s mastnými kyselinami a následnému požiaru, ku ktorému prišlo
dňa 22.8.2012 v sklade chemikálií označeného ako objekt SO 04 pri vykonávaní zváračských prác,
pričom pri výbuchu zomrel zvárač J. Q. a druhý zvárač D. L. utrpel popáleniny tela. Výkon inšpekcie
práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podmienok pre vykonávanie zváracích prác uvedených v
priestoroch zamestnávateľa. Inšpektorátom práce v Trnave bol prijatý záver, v ktorom boli konštatované
nedostatky na strane žalobcu:

- 1/ ktorý ako zamestnávateľ pred začatím, ani počas vykonávania zváračských prác na prepojovacom
potrubí nádrže s mastnými kyselinami v sklade chemikálií neposúdil dôsledné riziko vyplývajúce z
tejto činnosti a nevyhodnotil zváracie práce ako práce so zvýšeným nebezpečenstvom napriek tomu,
že pri použitom spôsobe skladovania mastných kyselín boli vo vnútornom priestore nádrže vytvorené
podmienky pre vznik výbušnej atmosféry zmesi vzduchu a pár horľavých kvapalín, čo je porušením
povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedodržaním
bezpečnostnej úrovne upravenej v článku 3.6.1.3 STN 05 0601:1993,



-2/ ktorý ako zamestnávateľ nezabezpečil podmienky pre bezpečný výkon zváračských prác na
prepojovacom potrubí zaústením do otvoreného hrdla nádrže s mastnými kyselinami v sklade chemikálií,
pretože vo vnútornom priestore nádrže nebola vytvorená ochranná dusíková atmosféra proti výbuchu
pár horľavých kvapalín nachádzajúcich sa v nádrži, čo je porušením povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6
ods. 1 písm. d) a ods. 7 zák.č.124/2006 Z.z..

Žalovaný vydal dňa 12.4.2013 Dodatok k protokolu, v ktorom skonštatoval v podstate rovnaké nedostatky
zo strany žalobcu, avšak zmenil text nedostatku č. 2 uvedeného v protokole tak, že vypustil z textu
slová „proti výbuchu pár horľavých kvapalín“ a ust. § 6 ods. 7 zák.č.124/2006 Z.z., a teda skonštatoval,
že žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil podmienky pre bezpečný výkon zváračských prác na
prepojovacom potrubí zaústením do otvoreného hrdla nádrže s mastnými kyselinami v sklade chemikálií,
pretože vo vnútornom priestore nádrže nebola vytvorená ochranná dusíková atmosféra a v nádrži
vznikla výbušná atmosféra zmesi pár a horľavých kvapalín, čo je porušením povinnosti vyplývajúcej z
ust. § 6 ods. 1 písm. d) zák.č.124/2006 Z.z..

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 12.06.2014 v zmysle § 244 a
nasl. O.s.p., pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná, pretože správny orgán v napadnutom rozhodnutí
zistil dostatočne skutkový stav a napadnutý protokol s jeho dodatkom vychádzal z objektívne zistených
skutočností.

Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2014 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v súvislosti s
doloženým znaleckým posudkom, ktorý bol predložený súdu spolu s písomným vyjadrením zaslaným
súdu dňa 5.6.2014 poukázala, že nejde o nové skutočnosti ktoré vyslovil v záveroch znalec. Tieto už
tvrdili v priebehu celého konania. Znalec sa vyjadril k otázke otvorenia guľového ventilu, ktorý nemohol
byť samovoľne otvorený, ako aj k prepoju, ktorý nebol rozoberateľný. Táto skutočnosť je podľa názoru
právnej zástupkyne žalobcu dôležitá z toho dôvodu, že zváračské práce mali byť vykonané len na
potrubí ktoré bolo riadne prepláchnuté a nedošlo by ku kontaktu s nádržou. Okrem toho poukázala na
bezpečnostné normy, s ktorými sú zvárači oboznamovaní, na základe ktorých musia vedieť, že samotné
zváranie na takýchto nádržiach si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Prítomnosť látok ktoré sa mali nachádzať
v danom priestore a ktoré konštatuje znalec Kriminalisticko-expertízneho ústavu odôvodnila tým, že tieto
látky vznikli pri požiari po výbuchu horením okolitého prostredia napr. polystyrénu, PVC a polypropylénu
a látky styrén a benzén sú súčasťou plášťa nádrže.

Poverený zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava záverov Protokolu a jeho Dodatku, pretože
závery Inšpektorátu práce sú v súlade so zákonom a z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

Poverený zástupca žalovaného p. A. U. uviedol, že v danom prípade sa jednalo o mimoriadnu previerku
Inšpektorátu práce v súvislosti so vzniknutou mimoriadnou udalosťou. Činnosť Inšpektorátu práce bola
zameraná najmä na podmienky zváračských prác. Pokiaľ ide o vyhodnotenie rizík a nebezpečenstiev
vykonaných zamestnancami, uviedol, že je potrebné, aby toto vyhodnotil zamestnávateľ a nie samotní
zvárači. Zamestnávateľ bol v danom príp. povinný zabezpečiť okrem tejto skutočnosti aj to, že vydá
povolenie na zváranie a poučí zváračov o podmienkach v ktorých budú pracovať. Dôležitým faktorom,
ktorý ovplyvnil skutočnosť že došlo k výbuchu je skutočnosť, že v nádrži sa nachádzal metanol, ktorý
tam nemal byť resp. malo tam byť len 1 %, pričom bolo prítomných 2,3% metanolu. Pokiaľ ide o otázku
dusíkovej atmosféry poukázal na to, že bolo zistené, že dva dni natekali do nádrže mastné kyseliny,
dostával sa tam aj kyslík a v dôsledku 46 stupňovej teploty tam vznikala výbušná atmosféra, ktorá
vznikala nad hladinou kvapaliny. Následne boli na toto miesto poslaní zvárači, aby vykonali zváračské
práce, kedy tam už bolo výbušné prostredie. V danom prípade vždy sú nádrže pripojené na dusíkovú
atmosféru, avšak keďže v tomto konkrétnom prípade sa nádrže plnili cez otvorené hrdlo, nemohol tam
byť prítomný plyn dusík. Pokiaľ ide o spoj, tak tento bol odkonzultovaný s objednávateľom prác, spôsob
akým má byť tento spoj vykonaný bol odkonzultovaný a prebiehali aj následné kontroly počas zvárania.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 124/2006 Z.z.
(1) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný

d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,
výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

V súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, krajský súd dospel k záveru, že žalobca
spochybňuje svoju zodpovednosť na vzniknutom výbuchu a následnom požiari, keď podľa jeho
názoru dostatočným spôsobom zhodnotil prostredie v ktorom sa mali vykonávať zváračské práce
ako nevýbušné, keď toto prostredie nekvalifikoval na základe dokumentu odborne spôsobilej osoby
na posudzovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí. Podľa názoru
žalobcu závery konštatované v protokole resp. v jeho dodatku, podľa ktorých došlo z jeho strany k
nedostatočnému vyhodnoteniu prostredia, v ktorom sa zváračské práce mali vykonávať, sú nesprávne.
Žalobca sa odvoláva na klasifikáciu priestorov zo strany odborne spôsobilej osoby - spoločnosti RISK
CONSULT s.r.o., avšak podľa názoru krajského súdu je jeho argument, že sklad chemikálii označený ako
SO 04 nebol klasifikovaný ako priestor kde hrozí nebezpečenstvo výbuchu nesprávny, pretože žalovaný
túto skutočnosť nespochybňuje, že žalobca takúto klasifikáciu objektu vykonal, avšak podľa názoru
žalovaného bol povinný opätovne prehodnotiť prevádzkový stav v čase keď malo prísť k vykonaniu
zváračských prác.

Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že pred začatím vykonávania zváračských prác sa do nádrže
pomocou hadice vloženej do otvoreného hrdla vo vrchnej časti nádrže prečerpávali mastné kyseliny
nepretržite po dobu 44 hodín, čím bol umožnený priestor vzdušného kyslíka do nádrže s mastnými
kyselinami. Ďalej bolo zistené, že nakoľko hrdlo nádrže bolo otvorené, nemohla byť v danom priestore
vytvorená ochranná dusíková atmosféra. Z doloženej dokumentácie, ako aj z výpovede zvárača ktorý
vykonával v kritický deň zváranie na potrubí bolo zistené, že počas skladovania mastných kyselín za
bežného prevádzkového stavu boli tieto nádrže chránené ochrannou dusíkovou atmosférou, mastné
kyseliny boli uskladňované v zásobnej nádrži, do ktorej nebol prístup vzdušného kyslíka.

Ďalej bolo zistené, že v priestoroch sa nachádzalo zvýšené množstvo metanolu, pričom z prevádzkového
predpisu vyplýva, že maximálny prípustný obsah metanolu v mastných kyselinách je 1%, pričom
v mastných kyselinách pritekajúcich do nádrže bol zistený zvýšený obsah metanolu 2,3 %. Voľný
prístup kyslíka do nádrže, absencia ochrannej dusíkovej atmosféry a zvýšený obsah metanolu
teda nezodpovedali bežnému prevádzkovému stavu, ktorého dodržiavanie predpokladal spracovateľ
dokumentu o ochrane pred výbuchom pri zaradení priestorov skladu chemikálii medzi priestory



bez nebezpečenstva výbuchu (spoločnosť RISK CONSULT s.r.o.) a práve táto zmena bežného
prevádzkového stavu mala byť zohľadnená žalobcom pri posudzovaní spôsobilosti prostredia na
vykonávanie zváračských prác.

Zavinenie žalobcu spočíva teda v tom, že vychádzal pri zhodnocovaní pracovného prostredia len z
dokumentu, ktorý daný priestor neoznačoval ako priestor kde hrozí nebezpečenstvo výbuchu, avšak
vzhľadom na mimoriadne okolnosti spočívajúce v zmene bežného prevádzkového stavu (natekanie
mastných kyselín cez otvorené hrdlo nádrže, nevytvorenie ochrannej dusíkovej atmosféry a prítomnosť
metanolu), bol povinný pred začatím zváračských prác posudzovať riziko vyplývajúce z tejto činnosti, s
prihliadnutím na použitý spôsob skladovania mastných kyselín a následným vytvorením podmienok pre
bezpečný výkon zváracích prác na prepojovacom potrubí.

V súvislosti s námietkou žalobcu podporenou doloženým znaleckým posudkom č. 2/2013 znalca
prof.Ing. Emila Spišáka, CSc., podľa ktorej žalovaný vôbec nevenoval žiadnu pozornosť pochybeniam
ku ktorým došlo zo strany zváračov (otvorený guľový ventil, vyhotovenie nerozoberateľného prepoju,
nedostatočné vyhodnotenie prostredia po prestávke zo strany zváračov a pod.), súd poukazuje, že tieto
skutočnosti mohli negatívne ovplyvniť proces zmeny prostredia z nevýbušného na výbušné, avšak neboli
rozhodujúcimi skutočnosťami ovplyvňujúcimi tento proces zmeny. Navyše tieto skutočnosti samy o sebe
nezbavovali žalobcu reagovať na zmenu podmienok prostredia v čase keď toto prostredie klasifikovala
spoločnosť RISK CONSULT, s.r.o. a podmienok ktoré nastali v dôsledku natekania mastných kyselín
do nádrže, teda podmienok ktoré neboli zo strany odborne spôsobilej osoby na klasifikáciu výbušnosti
prostredia skúmané. Zodpovednosť žalobcu spočíva práve v tom, že nedostatočne reagoval na zmeny
prostredia v ktorom sa mali zváračské práce vykonávať a spoľahol sa len na zhodnotenie tohto prostredia
podľa klasifikácie, ktorá bola vykonaná dávno predtým ako došlo k natekaniu mastných kyselín do
nádrže cez otvorené hrdlo umiestnené navrchu nádrže, čo zabraňovalo tomu, aby bola vytvorená
ochranná dusíková atmosféra a zároveň umožňovalo prístup vzdušného kyslíka do tohto priestoru, ktorý
s prítomnou vysokou koncentráciou metanolu vytvoril takú zmenu prostredia, že hrozilo nebezpečenstvo
výbuchu.

Pokiaľ ide o spoluzavinenie zváračov spočívajúce v nesprávnom postupe vykonávania zváračských
prác, túto otázku treba riešiť až následne, pretože žalobca ako zamestnávateľ je povinný v každom čase
zabezpečiť pracovisko a pracovné postupy a organizáciu práce tak, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti
a zdravia zamestnancov, čo žalobca zjavne nevykonal. Spoluzavinenie zváračov je možné zohľadniť
( v prípade že bude jednoznačne preukázané) napr. pri ukladaní výšky pokuty za správny delikt, pokiaľ
žalovaný k takémuto rozhodnutiu pristúpi.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.,keď procesne neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.