{"guid": "31988514-4b07-4018-bddd-0765530605d6:41d17f1e-afce-401b-803f-f957131b89f9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6317206211.1", "spisova_znacka": "13Co/180/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/180/2018 z 23. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. mája 2019, sp. zn. 13Co/180/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6317206211.1", "identifikacne_cislo": "6317206211", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Milan Lipovský", "sudca_id": 671, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-lipovsky-671", "datum_vydania": "2019-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41d17f1e-afce-401b-803f-f957131b89f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6317206211.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6317206211.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6317206211.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/180/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317206211
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6317206211.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu:
R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, právne
zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie
8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX X. X., v konaní
o zaplatenie 3.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.
k. 2Csp/113/2017-78 zo dňa 23. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 2Csp/113/2017-78 zo dňa 23. 03. 2018 vo výroku, ktorým
žalobu vo zvyšku zamietol (III. výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (IV. výrok)   p o t v
r d z u j e.
II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (I. a II. výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý.
III. Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 2.818,74 Eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 367,93 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 2.818,74 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia (I. výrok). Dlžnú sumu s príslušným úrokom
z omeškania súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach, každej
vo výške 50 Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou odvolaním
napadnutého rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania sa čo i len s jednou
splátkou stáva sa splatným celý dlh naraz (II. výrok). Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol (III.
výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,20 % (IV. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 19.05.2014 uzatvorená
zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky
a táto sa ich zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Medzi stranami nebolo sporné, že v danom
prípade išlo o zmluvu spotrebiteľskú, keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy
postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka
vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ - fyzická osoba, pričom v konaní nebolo preukázané, že by zmluvu
uzatvárala za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Zároveň išlo o poskytnutie
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie
preto na právny vzťah medzi sporovými stranami aplikoval nielen ustanovenia Obchodného zákonníka
(zmluva o úvere ako absolútny obchodnoprávny vzťah), ale aj Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) a
tiež zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.



3. Súd prvej inštancie preskúmaním zmluvy zistil, že táto obsahuje nesprávny údaj podľa § 9 ods.
2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je
pri celkovej čiastke spojenej s úverom uvedená suma 4.457,62 Eur. Súd prvej inštancie tento údaj
uvedený v zmluve považoval za nesprávny a zavádzajúci. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010
Z.z. je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa zmluvy mal byť žalovanej
poskytnutý úver vo výške 3.000 Eur, ktorý mala žalovaná vrátiť v 96. mesačných splátkach po 51,30 Eur
(z toho poistné 3,30 Eur). Súčinom počtu mesiacov s výškou splátky bez poistného predstavuje celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sumu 4.608 Eur (96 x 48 Eur). Vzhľadom na túto skutočnosť
súd prvej inštancie uvedenie sumy 4.457,62 Eur v zmluve považoval za zavádzajúce vo vzťahu k
spotrebiteľovi a v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Nesprávne uvedený údaj v
zmluve o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má rovnaký následok ako keby tento údaj v
zmluve úplne absentoval. Súd prvej inštancie tiež zistil, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o RPMN.
Zmluva deklaruje RPMN vo výške 11,46 %, avšak súd prvej inštancie podľa údajov uvádzaných v zmluve
(dátum poskytnutia úveru: 19.05.2014, suma: 3.000 Eur, periodicita: mesačne, počet splátok: 96, splátka
bez poistenia: 48 Eur) cez verejne dostupnú kalkulačku pre výpočet RPMN (http://www.fininfo.sk/sk/
kalkulacky/kalkulacka-rpmn) vypočítal RPMN vo výške 12,04%, teda vyššiu RPMN než je uvedená v
zmluve o úvere.

4. V dôsledku vyššie zistených skutočností tak s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č.
129/2010 Z.z. súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

5.  Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má nárok len na vrátenie rozdielu
medzi sumou, ktorá bola žalovanej poskytnutá (3.000 Eur) a sumou, ktorú žalovaná zaplatila (181,26
Eur), t.j. na vrátenie sumy 2.818,74 Eur. Nakoľko sa žalovaná s nesplnením peňažného záväzku dostala
do omeškania, súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, a to vo výške 367,93 Eur a
ďalej úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.818,74 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyčíslený úrok z omeškania vo výške 367,93 Eur predstavoval
úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne za obdobie od 21.06.2014 do 31.05.2017 nasledovne:
- zo splátky splatnej v mesiaci 06/2014 t.j. zo sumy 31,25 Eur (t.j. bezúročná splátka; úver 3.000 Eur :
96 splátok) od 21.06.2014 do 23.06.2014 (kedy žalovaná zaplatila 14,70 Eur) vo výške 0,01 Eur; ďalej
zo sumy 16,55 Eur od 24.06.2014 do 15.07.2014 (kedy žalovaná zaplatila 46,56 Eur) vo výške 0,05 Eur,
- zo splátky splatnej v mesiaci 07/2014, t.j. zo sumy 1,24 Eur (t.j. bezúročná splátka 31,25 Eur mínus
zvyšok z 06/2014 30,01 Eur) od 21.07.2014 do 20.08.2014 vo výške 0 Eur,
- zo splátky splatnej v mesiaci 08/2014 plus zvyšný dlh z 07/2014, t.j. spolu zo sumy 32,49 Eur (31,25
Eur + 1,24 Eur) od 21.08.2014 do 20.09.2014 vo výške 0,14 Eur,
- zo splátky splatnej v mesiaci 09/2014 plus zvyšný dlh z 07/2014 a 08/2014, t.j. spolu zo sumy 63,74
Eur (31,25 Eur + 1,24 Eur + 31,25 Eur) od 21.09.2014 do 20.10.2014 vo výške 0,26 Eur,
- zo splátky splatnej v mesiaci 10/2014 plus zvyšný dlh z 07/2014 až 09/2014, t.j. spolu zo sumy 94,99
Eur (31,25 Eur + 1,24 Eur + 31,25 Eur + 31,25 Eur) od 21.10.2014 do 20.11.2014 vo výške 0,41 Eur,
- zo splátky splatnej v mesiaci 11/2014 plus zvyšný dlh z 07/2014 a 10/2014, t.j. spolu zo sumy 126,24
Eur (31,25 Eur + 1,24 Eur + 31,25 Eur + 31,25 Eur) od 21.11.2014 do 01.12.2014 (ku dňu zosplatnenia)
vo výške 0,19 Eur,
- zo sumy 2.938,74 Eur (úver 3.000 Eur - platby žalovanej do zosplatnenia 61,26 Eur) od 02.12.2014 do
19.05.2015 (kedy žalovaná zaplatila 50 Eur) vo výške 70,07 Eur,
- zo sumy 2.888,74 Eur od 02.05.2015 do 20.07.2015 (kedy žalovaná zaplatila 50 Eur) vo výške 25,27
Eur,
- zo sumy 2.838,74 Eur od 21.07.2015 do 21.03.2016 (kedy žalovaná zaplatila 20 Eur) vo výške 98,13
Eur a
- zo sumy 2.818,74 Eur od 22.03.2016 do 31.05.2017 vo výške 173,40 Eur.

7. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

8. Súd prvej inštancie v konaní zistil, že žalovaná poberá len vdovský dôchodok vo výške 230 Eur, z
ktorého sú jej vykonávané exekučne zrážky vo výške 28 Eur mesačne, pričom má ďalšie pôžičky, a to
od spoločnosti Provident vo výške 900,- Eur, ktorú spláca po 20 Eur mesačne, od spoločnosti Poštová



banka, a.s., ktorú spláca po 50,- Eur, žije so svojou dcérou, ktorá je onkologicky chorá a preto jej žalovaná
pomáha s deťmi. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov povolil žalovanej dlžnú istinu s príslušenstvom
splácať v mesačných splátkach po 50 Eur, a to pod stratou výhody splátok. Pri určení výšky splátky
zohľadnil nepriaznivú finančnú a rodinnú situáciu.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej
zaplatenia istiny 3.000 Eur, kapitalizovaných úrokov z istiny vo výške 1.262,41 Eur, zmluvného úroku vo
výške 10,90 % ročne zo sumy 3.000 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia (ktorý súd prvej inštancie vyčíslil ku
dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 258,91 Eur), úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.000
Eur od 08.06.2017 do zaplatenia (ktorý súd prvej inštancie vyčíslil ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu
122,33 Eur), t.j. celkovo sa domáhal zaplatenia sumy 4.643,65 Eur. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal
sumu 2.818,74 Eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 367,93 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,15%
ročne zo sumy 2.818,74,70 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia (ktorý do vyhlásenia rozsudku predstavuje
114,93 Eur), t.j. celkovo žalobcovi priznal sumu 3.301,60 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu. Vo zvyšku
súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, a teda úspech žalovanej predstavuje sumu 1.342,05 Eur
(4.643,65 Eur - 3.301,60 Eur). Žalobca mal vo veci väčší úspech, preto vzhľadom na pomer úspechu
a neúspechu (71,10% : 28,90%) mu súd prvej inštancie priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 42,20 %.

10. Žalobca podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie.  Z obsahu jeho odvolania vyplýva, že ho
podal do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol (III. výrok) a do závislého výroku
o náhrade trov konania (IV. výrok). Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, event.,  aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a zaviaže žalovanú na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Odvolanie žalobca podal podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že súd pri výpočte RPMN
zrejme vychádzal z internetovej kalkulačky. Uviedol, že výpočet na základe internetových kalkulačiek je
len informatívny a nemožno ho považovať za relevantný pre súdne konanie (nakoľko prostredníctvom
rôznych internetových kalkulačiek dospejete k rôznym výškam RPMN pri rovnakých údajoch). Poukázal
na rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/304/2015 zo dňa 16.09.2016. Mal za to, že zmluva
o úvere bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej, než súčasná právna úprava, nakoľko s
účinnosťou od 01.01.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Tieto skutočnosti súd nezohľadnil
a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v
čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spôsobil právne pochybenie. Zmluva o úvere vyjadrovala správne
údaj o RPMN banky. Pokiaľ ide o údaj,  uvedenie celkovej čiastky úveru, interný výpočtový systém
banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých
hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej
výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa spotrebiteľovi vráti na
základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Súd  prvej inštancie sa nesprávne domnieval, že
ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia
zmluvy o úvere, automaticky sa daná suma započítava do výšky celkových nákladov. Výklad súdu prvej
inštancie odporuje ustanoveniu § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere. Uviedol, že pri hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia
tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorá podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti
spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za
jedno z nosných hľadísk, tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ
niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto
prístup by bol zneužitím práva v rozpore zo základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých
je okrem iného nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné
právne - záväzné konanie (spotrebiteľa). V zmysle uvedeného je podľa žalobcu dôvodný záver, že
zmluva o úvere má obsahovať údaje v súlade so zákonom tým spôsobom, aby boli pre spotrebiteľa
čitateľné a bez pochybností. Mal za to, že predmetné uvedenie sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
nie je zavádzajúce, je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol spotrebiteľ
dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Zákon v čase
uzavretia zmluvy vyžadoval, pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru kumulatívne splnenie dvoch
podmienok, a to absenciu písomnej formy ako aj niektorej z citovaných náležitostí. Odvolateľ uviedol,



že spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o
výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito
podmienkami súhlasil.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

13. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku zamietol (III.
výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (IV. výrok) postupom podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP, potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku, ktorým
okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol (III. výrok), odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie
je vo výroku vecne správne. Prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil.

16. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

17. Vo veci bolo  zistení, že  právny predchodca žalobcu so žalovanou  uzavreli dňa 19. 05. 2014
Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať v 96-tich mesačných splátkach po 51,30 Eur (z toho mesačná anuitná splátka vo výške
48,00 Eur a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver vo výške 3,30 Eur), splatných vždy k
20. dňu v mesiaci. V Zmluve o úvere bola dohodnutá úroková sadzba 10,90 % p.a., dátum prvej platby
20. 06. 2014, dátum konečnej splatnosti úveru 20. 05. 2022 (č. l. 3 spisu), v zmluve bola uvedená RPMN
11,46 % p.a., priemerná RPMN 17,94 % p.a., celková čiastka úveru v sume 4.457,62 Eur. Žalovaná
zaplatila žalobcovi celkove sumu 181,26 Eur (č. l. 28 - 29 spisu).

18. Súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 01. 12. 2014 podaním
označeným ako ,,Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 01. 12. 2014, ktorým vyzval žalovanú na
zaplatenie celkovej sumy 3.179,36 Eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy (č. l. 26 spisu). Výzva bola
žalovanej doručená  dňa 05. 12. 2014 (č. l. 27 spisu).

19. V konaní nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii využívaný moment prekvapenia a
neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je
limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon
s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

20. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. explicitne vymedzujú
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.



21. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y). Námietka žalobcu, že sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a
to ako jednej z nich absencia písomnej formy zmluvy je v rozpore so znením zákona účinného v čase
uzatvorenia zmluvy.

23. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií
o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zák. č.
129/2010 Z. z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj ročná
percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j) zák.
č. 129/2010 Z. z.). Účelom zavedenia náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už
pri podpise zmluvy informovaný o celkovej sume, ktorú musí zaplatiť veriteľovi, aby si spotrebiteľ mohol
už pred vznikom zmluvného vzťahu urobiť obraz o najvýhodnejšej voľbe medzi viacerými úverovými
produktmi.

24.  Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že v Zmluve o úvere je
nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke úveru, keď správne mala byť uvedená suma 4.608 Eur
(48 Eur x 96 mesiacov), namiesto sumy 4.457,62 Eur (odvolací súd zdôrazňuje, že ak splátka bola
dohodnutá bez poistenia na 48 Eur, ide o rozdiel viac ako troch splátok). Sám žalobca udáva, že splátku
je potrební  určiť z výšky bez poistenia.

25.  Odvolací súd považuje právny záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahuje údaj o
celkovej čiastke, ktorú  musí spotrebiteľ zaplatiť (ktorá je uvedená profesionálom - bankou v neprospech
spotrebiteľa) za správny a odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že
počet splátok je 96 a výška splátky bez poistenia je 48 Eur. Pokiaľ by žalobca vychádzal z iného počtu
splátok, účastníci zmluvy mali uvedené dohodnúť v Zmluve o úvere nižším počtom splátok, resp. splátok
v inej výške.

26.  Súd prvej inštancie, rovnako ako aj odvolací súd, vychádzal pri výpočte celkovej čiastke, ktorú  musí
spotrebiteľ zaplatiť s výškou splátky 48 Eur bez poistenia. V prípade, ak by sa aj vychádzalo z výšky
splátky úveru obsahujúcej aj poistenie (hoci žalobca tvrdil, že poistenie do celkovej čiastky nezarátal),
výsledná celková suma úveru by bola pri splátke vo výške 51,30 Eur (z toho poistné 3,30 Eur) a počte
splátok 96 suma 4.924,8 Eur, čo opäť nezodpovedá sume uvedenej ako celková čiastka úveru v  Zmluve
o úvere (opäť v neprospech spotrebiteľa).

27.  Pre správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo postačujúce, ak súd prvej inštancie zistil,
že v predmetnej Zmluve o úvere chýbala čo i len jedna z obligatórnych náležitostí vymenovaných
v § 9 zák. č. 129/2010 Z. z..  Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy
nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v
§ 9 zák. č. 129/2010 Z. z. na to, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto,
ak vzhľadom na vyššie uvedené bolo zistené, že Zmluva o úvere neobsahuje správne uvedenú celkovú
čiastku, ktorú  musí spotrebiteľ zaplatiť, treba považovať takýto úver za bezúročný a bez poplatkov pre
absenciu náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

28.   Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie  Súdneho dvora ES vo veci  C-42/15 Home Credit
Slovakia  odvolací súd udáva, že základom tohto rozhodnutia je smernice 2008/48/ES. Podľa Čl. 10
bod 2, pís.  g) Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:   ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere. V zmysle
ust. Čl. 22  ods. 1 smernice 2008/48/ES: „Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia,
členské štáty nesmú  zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa



odchyľujú od ustanovení tejto smernice“. V zmysle bodu 52 rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09. 11. 2016 vo veci C-42/15, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré
táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej
patria tieto povinnosti“. V zmysle bodu 56 rozsudku „...článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 obsahuje
takúto harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť  nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere“. V
zmysle bodu 58 rozsudku „Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské
štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy iné náležitosti,
než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10  ods. 2 uvedenej smernice“. Zmluva, ktorá je predmetom konania
obsahuje zavádzajúce informácie o   celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v jeho neprospech.
Nesprávne uvedenie predmetnej náležitosti spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, a preto, poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov (obrana žalobcu, že
žalovaný si mohol túto čiastku vypočítať správne, aj keď banka - profesionál, ju vypočítala nesprávne je
nekorektná). Sankciu je nutné považovať za primeranú.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku
žalobu zamietol (III.  výrok)  potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne už na základe vyššie uvedených dôvodov. Nebolo potom, z hľadiska vecnej
správnosti výroku rozhodnutia, sa zaoberať namietkov žalobcu, že rozhodnutie je nesprávne, z dôvodu
nesprávneho zistenia RPMN.  Odvolací súd potvrdil aj  závislý výroku o trovách konania (IV. výrok),
pretože okresný súd správne aplikoval  ustanovenie § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čiastočný
úspech strán v spore. Učastníci neuviedli žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti tohto výroku

30.     O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a preto by jej  vzniklo  proti žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však žalovanej v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy,
odvolací súd jej nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

31.   O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Csp/113/2017", "guid": "00b1705d-f865-4517-a2fd-bcb3e7908660:9599ea04-0138-492e-b190-e672f5ebc722", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "63554495-c895-44ad-885b-88b0e90f97d6:23a1654e-98c0-47c4-98ff-50caaedbed5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Csp/113/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2Csp/113/2017 z 21. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2017-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/63554495-c895-44ad-885b-88b0e90f97d6:23a1654e-98c0-47c4-98ff-50caaedbed5a"}], "citovane_v": [{"guid": "4b68d09e-d36b-44ba-a269-5f7b3048f6c9:c4e5c5be-bfab-4781-87c8-f193a5d12d7f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8416203442.1", "spisova_znacka": "13Co/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/41/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8416203442.1"}, {"guid": "4b68d09e-d36b-44ba-a269-5f7b3048f6c9:d4a0da03-b956-4bf5-8ff4-870abb961d66", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8416203442.1", "spisova_znacka": "13Co/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/41/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8416203442.1"}]}