{"guid": "318f44ab-a315-4233-9c68-96fb5ccf3e2f:056fa265-8931-493e-8312-42b1e06c6349", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5613201267.3", "spisova_znacka": "2CoE/60/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2CoE/60/2014 z 27. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. mája 2014, sp. zn. 2CoE/60/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5613201267.3", "identifikacne_cislo": "5613201267", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 623, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-623", "datum_vydania": "2014-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/056fa265-8931-493e-8312-42b1e06c6349", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613201267.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5613201267.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5613201267.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613201267
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613201267.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávnených: 1/ mal. I. K., nar. XX.XX.XXXX,
2/ mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. XXX/XX, B. C., zast. zákonným zástupcom JUDr.
Ing. I. K., PhD., bytom G. K. XX, XXX XX L., proti povinnému: Bc. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX/XX, XXX XX B. C., zast. JUDr. Broňou Pavelkovou, advokátkou so sídlom K. X, XXX XX
J., pre vymoženie zameškaného a bežného výživného s príslušenstvom, o odvolaní povinnej (matky)
a zákonného zástupcu oprávnených (otca) proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
4Er/197/2013-18 zo dňa 29.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie   p otvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu podľa ust. 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku
zastavil a povinnej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi trovy exekúcie vo výške
71,63 Eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že pre vedenie exekúcie chýba účinný
exekučný titul, ktorý povinnú zaväzoval k povinnosti platiť výživné pre mal. oprávnených (Uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/13/2013 zo dňa 14.02.2013 bolo uznesenie okresného súdu
4P/122/2012-48 zo dňa 08.10.2012 /exekučný titul/ zmenené tak, návrh otca detí na vydanie
predbežného opatrenia bol zamietnutý). Nakoľko pre ďalší postup v exekučnom konaní chýbalo účinné
rozhodnutie, okresný súd postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku exekúciu
zastavil. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal aj z ust. § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku uvádzajúc, že neexistujú dôvody pre to, aby bol na trovy exekúcie v zmysle § 203 Exekučného
poriadku zaviazaný oprávnený. Podľa názoru okresného súdu oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil
zastavenie exekúcie a tiež nejde o zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie povinná i zákonný zástupca oprávnených (otec).

Povinná v podanom odvolaní napádala výrok o trovách exekúcie, keď uviedla, že súd na konkrétny
prípad aplikoval zlé ustanovenia zákona § 196 a 197 Exekučného poriadku, podľa ktorých náklady
uhrádza povinný. Domnievala sa, že je preukázané, že exekúcia vôbec nebola podaná dôvodne. V čase,
keď oprávnený návrh na exekúciu podával, vedel, že deti v jeho starostlivosti nie sú a teda mu žiadne
výživné nepatrí. Vedel tiež, že sám už pred dvomi mesiacmi vzal návrh na vydanie tohto exekučného
titulu späť a teda konanie malo  byť zastavené. Taktiež namietala fakt, že súd vôbec nezohľadnil
skutočnosť, že matka je oslobodená od súdnych poplatkov. Jej finančná situácia nie je dobrá, žije len
z rodičovského príspevku 190,- Eur mesačne. Podľa názoru povinnej je zjavné, že otec maloletých
detí podal návrh na začatie exekúcie s ohľadom na všetky okolnosti úplne zbytočne a nezmyselne v



čase, keď nemal deti v starostlivosti a svoj návrh na vydanie tohto predbežného opatrenia vzal späť.
Nepovažovala za spravodlivé platiť trovy exekúcie, ktorá ani nemala začať, pričom súd ani nemal žiadne
poverenie vydať, keďže už v tom čase vedel, že exekučný titul zanikol. Na tomto základe navrhla, aby
súd zrušil výrok o trovách exekúcie a zaviazal na ich zaplatenie oprávneného, keďže svojím zavinením
vôbec vyvolal exekúciu, ktorá následne musela byť zastavená.

Z podaného odvolania otca je zrejmé, že s rozhodnutím okresného súdu o zastavení exekúcie nesúhlasí
a uviedol, že aj napriek tomu, že predbežné opatrenie bolo zrušené, určitý čas upravovalo práva a
povinnosti účastníkov konania. Za ten čas mali byť deti u otca a matka mala platiť výživné. Matka
namiesto toho ušla a tým zmarila nielen výkon predbežného opatrenia ale aj právoplatného rozsudku v
konaní sp. zn. 3P/37/2011, ktorým súd uložil nad výchovou detí u matky dohľad a zároveň matku zaviazal
podrobiť sa psychologickému poradenstvu v meste trvalého pobytu. Preto žiadal, aby odvolací súd
pred rozhodnutím o jeho uznesení posúdil ako právne významnú otázku, aké účinky vôbec spôsobuje
predbežne vykonateľné i keď neprávoplatné uznesenie súdu v čase jeho vykonateľnosti a či účinky
zrušenia neprávoplatného predbežného opatrenia odvolacím súdom majú pôsobiť ex-tunc alebo ex-
nunc, a teda ako pristupovať k dôsledkom nesplnených povinností z takto zrušeného uznesenia,
ktorými boli účastníci počas jeho predbežnej vykonateľnosti viazaní. Následne žiadal, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil a prikázal vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Súčasne sa otec vyjadril aj k odvolaniu povinného voči výroku o trovách exekúcie. Uviedol, že aj keď
odvolací súd neskôr uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zrušil, bolo istý čas predbežne
vykonateľné a matke z neho vyplývali povinnosti. Ona si ich nesplnila dobrovoľne, ušla z vlastného
rozhodnutia, pričom na svoj útek nemala iný dôvod, len to, že jej „sociálka mala odobrať deti“ ako to
uviedla pre časopis Šarm. Domnieval sa, že celú situáciu si matka spôsobila sama, nekomunikovaním a
neposkytovaním súčinnosti, a je na mieste, aby za to niesla zodpovednosť aspoň do tej miery, že uhradí
náklady súvisiace s exekúciou, pričom poukázal na jej osobné a majetkové pomery domnievajúc sa, že
nie sú také zlé, ako to matka v odvolaní prezentuje.

Povinná sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením          § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu
podľa ustanovenia § 219 O.s.p. vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

K zrušeniu exekučného titulu môže dôjsť len v právnom konaní, v ktorom bol vydaný, a iba podľa
procesných noriem umožňujúcich takéto zrušenie. V občianskom súdnom konaní je to zrušenie
predbežného opatrenia, pretože pominuli dôvody, ktoré viedli k jeho nariadeniu, zrušenie predbežne
vykonateľného rozhodnutia v odvolacom konaní, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v
mimoriadnom opravnom konaní (obnova konania a dovolanie) a pod.

Predpokladom pre vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia ako podklad pre takýto
výkon, t.j. listiny vydanej k tomu oprávneným orgánom, ktorá má potrebnú formu a obsah a ktorá ukladá
určitému subjektu povinnosť niečo plniť.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučným titulom, na podklade
ktorého sa vedie exekúcia Ex 78/2013 je rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
4P/122/2012-48 zo dňa 08.10.2012, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloleté
deti K. odovzdal do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu mal. detí (na
každé dieťa sumou minimálneho výživného, t.j. sumou 26,65 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa



toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, odo dňa nariadenia predbežného opatrenia. Uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/13/2013-303 zo dňa 14.02.2013 bolo toto rozhodnutie (exekučný
titul) zmenené tak, že návrh otca na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý a súčasne
nebolo pripustené späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Rozhodnutie krajského súdu
nadobudlo dňa 07.03.2013 právoplatnosť a vykonateľnosť. To znamená, že potom ako bolo exekučné
konanie začaté, chýbalo rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol okresný súd
správne o zastavení exekúcie, pretože po začatí exekúcie sa rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na
vykonanie exekúcie, zrušilo. Nakoľko exekučný titul slúžiaci ako podklad pre vykonanie exekúcie chýbal,
bolo potrebné aplikovať ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť.

Reagujúc na odvolaciu námietku otca krajský súd dodáva, že je síce pravdou, že v predbežnom opatrení,
bola určená výška výživného, ktorou bola matka maloletých detí zaviazaná prispievať na ich výživu,
avšak nemožno opomenúť fakt, že maloleté deti v hodnotenom období nikdy v starostlivosti otca neboli.
Tu je potrebné pripomenúť, že výživné určené a uložené predbežným opatrením (v danom prípade)
slúži pre potreby maloletých detí. To znamená, že sú to peniaze, ktorými má rodič prispievať na potreby
svojho dieťaťa, pokiaľ nie je schopné sa samo živiť. Túto čiastku je pritom povinný platiť ten, ktorý má
vyživovaciu povinnosť, ktorú si neplní priamym zaopatrením oprávnenej osoby, to znamená rodič, ktorý
nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom. Maloleté deti v období, v ktorom mali byť u otca, a za ktoré
im náležalo výživné od matky, u otca nikdy neboli a preto by bolo nezmyselné, aby za tento čas  bola od
matky (priamo opatrujúcej obe deti, žijúcej s nimi v spoločnej domácnosti)  takáto povinnosť vymáhaná.
Preto odvolací súd nepovažoval námietky odvolateľa (otca) za dôvodné a rozhodnutie prvostupňového
súdu o zastavení exekúcie potvrdil.

K odvolaniu matky, týkajúceho sa výroku o trovách exekúcie, odvolací súd uvádza:

Dňa 1.11.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 299/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté
pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak.

Podľa  ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Citované zákonné ustanovenie sa týka presunu rozhodovania o trovách pri zastavení exekúcie na
okresné súdy. Novelou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo spomínaným zákonom č. 299/2013 Z.z.,
bolo totiž zmenené aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom do
31.10.2013 pripúšťalo podanie odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku (o zastavení exekúcie). Označenou novelou Exekučného poriadku (bod 42) sa v
§ 58 ods. 6 slová \"je odvolanie prípustné\" nahradili slovami \"nemožno podať mimoriadne dovolanie\". Od
1.11.2013 teda ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku znie nasledovne: „Proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.“

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od 1.11.2013 nemožno rozhodnutie o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, ktoré vydal sudca, napadnúť odvolaním. Prípustnosť
odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku a tým
aj dvojinštančnosť konania možno docieliť len tak, že rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 Exekučného poriadku (pri zastavení exekúcie) vydá vyšší súdny úradník, v dôsledku čoho



sa v prípade podania odvolania uplatní postup podľa § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., podľa ktorého ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vychádzajúc z ustanovenia § 243b ods. 3 veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, odvolací súd
nie je oprávnený v prípade, ako je i tento, t.j. keď rozhodnutie o náhrade trov konania (o trovách
exekúcie) vydal vyšší súdny úradník, hoci ešte pred účinnosťou označenej novely (t.j. pred 1.11.2013),
postupovať podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2013 a teda na základe odvolania podaného
proti takémuto rozhodnutiu o náhrade trov konania (trovách exekúcie) vyššieho súdneho úradníka
predmetné rozhodnutie preskúmať v odvolacom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže krajský súd nie je oprávnený o podanom odvolaní rozhodnúť,
vracia spis okresnému súdu na postup v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p.

Záverom si odvolací súd dovoľuje dať do pozornosti posúdenie otázky náhrady trov exekúcie. V danej
veci bolo exekučným titulom uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4P/122/2012-48 zo dňa
08.10.2012, ktorým súd mal. Deti K. odovzdal do starostlivosti otca JUDr. Ing. I. K., PhD a matku zaviazal
prispievať na ich výživu. Toto rozhodnutie, slúžiace ako exekučný titul, bolo následne rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/13/2013-303 zo dňa 14.02.2013 zmenené tak, že návrh na vydanie
predbežného opatrenia bol zamietnutý. K takémuto stavu došlo síce po podaní návrhu oprávnených na
vykonanie exekúcie, ale ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie. To znamená, že otec
maloletých detí si bol vedomý, že exekučný titul, na podklade ktorého bola exekúcia vedená bol zrušený,
čo je vždy dôvod na zastavenie exekúcie. Otec maloletých detí zostal v predmetnom exekučnom konaní
i po zrušení exekučného titulu nečinný. Naviac už pri podaní návrh na vykonanie exekúcie mu muselo
byť zrejmé, že vzhľadom ku skutočnosti, že v rozhodnom období u neho deti nikdy neboli, je jeho šanca
vymôcť výživné minimálne sporná. Z tohto dôvodu sa odvolaciemu súdu javí rozhodnutie okresného
súdu, ktorým povinnú zaviazal na zaplatenie trov exekúcie ako rozporuplné a považuje za vhodné
prehodnotiť otázku náhrady trov exekúcie i vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  n i e  j e  prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "56b2cd01-08c8-4266-bb35-c20586db5581:ffaf6868-152b-4209-93f9-0f856047fdb8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5612209852.2", "spisova_znacka": "8CoP/13/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/13/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612209852.2"}, {"guid": "5f689612-2450-4aa0-9045-63566e0596f6:744a7615-6d11-460b-81b9-f3cbe7ef6f0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/197/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4Er/197/2013 z 19. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2014-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5f689612-2450-4aa0-9045-63566e0596f6:744a7615-6d11-460b-81b9-f3cbe7ef6f0f"}], "citovane_v": []}