Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/813/2015 z 7. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 7. septembra 2016, sp. zn. 9Co/813/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4213217134.1 Krajský súd Nitra | 9Co/813/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4213217134.1 | 2016-09-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/31307a79-f23f-4c95-8928-d8207ba1c6ce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4213217134.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/813/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213217134
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213217134.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. K. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T., S. J. XXXX/X, 2. O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., J. O. XXXX/XX, 3. E. N., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T. J. O. XXXX/XX, o zaplatenie 2.741,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. apríla 2015 č. k. 4C/56/2015-94 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa uloženia žalovaným v 1.
až 3. rade povinnosti zaplatiť prisúdenú sumu s príslušenstvom tak, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.741,73 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.741,73 eura od 11. 05.
2011 do zaplatenia, úrok z omeškania v sume 11,72 eura, náhradu trov konania v sume 165 eur a
na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 285,64 eura, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia
povinnosť ostatných žalovaných. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 303, § 306 ods. 1, § 497, § 499, § 502 ods. 1 veta prvá, § 504 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 2.741,73 eura s príslušenstvom je
podaná dôvodne v celom rozsahu, pretože žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý úver vo výške
95.000,- Sk (3.153,42 eura) a tento mali uhradiť pravidelnými splátkami po 46,47 eura mesačne, v období
od 20. 12. 2005 do 20. 07. 2015, pričom žalovaní splátky riadne neuhrádzali a vznikol im nedoplatok vo
výške 5.003,48 eura s príslušenstvom, pričom táto pohľadávka bola postúpená žalobcovi, avšak žalobca
si uplatnil zaplatenie iba posledných 59 splátok po 46,47 eura, čo predstavuje sumu 2.741,73 eura, a to
z dôvodu, že ku dňu 20. 04. 2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Okrem toho si žalobca vyčíslil
aj úroky z omeškania za obdobie od 21. 09. 2010 do 10. 05. 2011 v sume 11,82 eura. Vzhľadom k
tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tak tento právny vzťah predstavuje tzv. absolútny obchod s
poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, a to bez zreteľa na povahu účastníkov tohto
právneho vzťahu, nakoľko veriteľom môže byť ktorákoľvek právnická alebo fyzická osoba a rozhodujúcim
znakom je forma vzťahu, a nie jeho subjekty, a preto sa nevyžaduje, aby išlo výlučne o vzťahy medzi
podnikateľmi. V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere sa jeho subjekty preto



riadia Obchodným zákonníkom, keďže skutočnosť, že ide o absolútny obchod vylučuje dohodu strán
o voľbe Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods.1, 2 (tzv. voľbu práva). Z toho dôvodu sa všetky
vzťahy uzavreté zmluvou o úvere musia riadiť Obchodným zákonníkom a ustanovenia Občianskeho
zákonníka neprichádzajú do úvahy pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava
premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve. Uvedené závery judikoval Najvyšší súd už vo svojich
rozhodnutiach 6MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013 a 1Cdo/120/2010 zo dňa 29. 03. 2012. Z uvedeného
dôvodu je potrebné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa Obchodného zákonníka, pričom
súd zistil, že žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý úver vo výške 95.000,- Sk, t.j. 3.153,42 eura a tento
úver nebol riadne splácaný, pričom po postúpení pohľadávky na žalobcu si tento uplatnil voči žalovaným
iba zaplatenie posledných 59 splátok, a keďže súd návrh považoval za dôvodný, tak žalovaných v 1. až
3. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.741,73 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11.
05. 2011 do zaplatenia, v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a zároveň priznal žalobcovi aj
vyčíslený úrok z omeškania v sume 11,72 eura zo splátok splatných od 21. 09. 2010 do 10. 05. 2011
a vo zvyšku v časti uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže vyčíslený
úrok z omeškania spolu predstavuje sumu 11,72 eura, a nie 11,82 eura, ako si žalobca
uplatnil. Mal za nesporné, že okrem žalovaných v 1. a 2. rade za ich záväzok ako ručiteľ zodpovedá aj
žalovaný v 3. rade, ktorý sa písomne zaviazal zaplatiť záväzok v prípade, ak ho neuhradia žalovaní v
1. a 2. rade, a preto súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
vymáhanú pohľadávku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnej výške, keďže tento mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti,
a priznal mu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 165 eur, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 285,64 eura, a to za 2 úkony právnej pomoci
spolu s DPH po 133,45 eura a 2 x paušál spolu s DPH po 9,37 eura s tým, že právnemu zástupcovi
žalobcu nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 1 úkon, a to písomné vyjadrenie k odporu,
keďže podľa názoru súdu s poukazom na jeho obsah nejde o vyjadrenie vo veci samej, nakoľko právny
zástupca žalobcu iba dvomi vetami oznámil súdu, že trvá na podanej žalobe, a preto za tento úkon
právnej pomoci nie je možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným v 1. až 3. rade
zaplatiť prisúdenú sumu s príslušenstvom tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho
plnenia povinnosť ostatných žalovaných, napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná
v 2. rade, domáhajúc sa zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že by súd splácanie dlhu uložil
žalovanému v 1. rade a jej, každému z nich v rozsahu 1. V podanom odvolaní uviedla, že žalovaný
v 1. rade odišiel zo spoločnej domácnosti v januári 2007, pričom všetky dlhy vrátane predmetného
dlhu splácala sama. Momentálne je na materskej dovolenke s predčasne narodeným synom, ktorý
má zdravotné problémy a s ktorým musí cestovať na vyšetrenia do Nitry a Bratislavy, čo ju stojí dosť
finančných prostriedkov. Žalovaný v 1. rade na jej výzvy na dohodu o splatení dlhu nereagoval, pričom
vie, že je zárobkovo činný.

3. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedol, že za úver
žalovaných v 1. a 2. rade ručil v čase, keď bol zamestnancom Ministerstva vnútra SR, a teda bol
zárobkovo činný. Žalovaný v 1. rade bez udania dôvodu odišiel od rodiny (žalovanej v 2.
rade, jeho dcéry) a splácanie dlhu zostalo na žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 1. rade nereagoval na
výzvy žalovanej v 2. rade, aby sa na splácaní dlhu dohodli. Nakoľko je zárobkovo činný, mal by si niesť
následky jeho nezodpovednosti.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej v 2. rade nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej
sa uloženia povinnosti žalovaným v 1. až 3. rade zaplatiť prisúdenú sumu s príslušenstvom tak, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných, podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Odvolací súd je v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania,
ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 365 a § 366 CSP.
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale
aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP súčasne vymedzuje,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Táto výnimka sa týka i nerozlučného
spoločenstva v konaní (§ 77), ktoré je dôsledkom pôsobenia obsahu hmotnoprávneho vzťahu na strany
sporu, kedy ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých, ktorí
vystupujú na jednej strane.

12. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade v zmluvnom vzťahu s
právnym predchodcom žalobcu vystupovali v postavení spoludlžníkov, keď dňa 21. 11. 2005 uzatvorili
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0262917273. Rovnako je zrejmé, že žalovaný v 3. rade s právnym
predchodcom žalobcu dňa 21. 11. 2005 uzatvoril Dohodu o ručení, obsahom ktorej je povinnosť
žalovaného v 3. rade uspokojiť pohľadávku veriteľa z úverovej zmluvy v prípade, ak dlžník neuhradí
pohľadávku veriteľa riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. S ohľadom na vyššie
uvedené potom platí, že odvolanie žalovanej v 2. rade privodí procesnoprávne účinky i pre žalovaných
v 1. a 3. rade a rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne žalovaných v 1. a 3. rade nenadobudne
samostatne právoplatnosť. Odvolací súd pri použití ustanovenia § 379 písm. b/ CSP tak nebol viazaný
rozsahom odvolania podaného žalovanou v 2/ rade a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti i vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade.

13. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 12. 08. 2013, ktorou
sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. až 3. rade zaplatenia sumy 2.741,73 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 11,82 eura a ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 2.741,73 eura
od 11. 05. 2011 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva,
že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava) uzatvoril so žalovanými dňa
21. 11. 2005 Zmluvu č. 262917273, na základe ktorej poskytol žalovaným v 1. a 2. rade peňažné
prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a
vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa
a. s., Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Pohľadávka
žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.340,15 eura, ktorá pozostávala z istiny
5.003,48 eura a úroku z omeškania 336,67 eura. Podľa Zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu
poskytol žalovaným úver vo výške 3.153,42 eura, ktorý mal byť splatený v mesačných splátkach vo
výške 46,47 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil splátky úveru
splatné od 20. 09. 2010 do 20. 07. 2015 v počte 59 a v celkovej výške 2.741,73 eura, ktoré splátky sa



stali splatnými dňa 10. 05. 2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súčasne sa žalobca
spolu so zaplatením istiny vo výške 2.741,73 eura domáhal i zaplatenia vyčísleného úroku z omeškania
zo splatných splátok úveru vo výške 11,72 eura, ako i úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
2.741,73 eura od 11. 05. 2011 do zaplatenia.
14. Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak,
že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na
dlhu. Ak celý dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Pri pasívnej solidarite sa teda vychádza
zo zásady, že každý z dlžníkov je zaviazaný za celý dlh, pričom ak veriteľovi poskytne celé plnenie jeden
zo solidárne zaviazaných dlžníkov, solidárny záväzok zaniká (singuli solidum, unum debent omnes).
Dlžník, ktorý bol veriteľom vyzvaný na splnenie celého dlhu, nemôže sa brániť námietkou, aby sa dlh
rozdelil medzi ostatných spoludlžníkov. Preto aj povinnosť dlžníkov zaniká, len čo jeden z nich splnil
celý dlh.
15. Zabezpečenie záväzku ručením spočíva v tom, že veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia
záväzku od ručiteľa v prípade, že splatný záväzok dlžník nesplní. Právny vzťah ručenia je vzťahom
akcesorickým, teda závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Vzniká na
základe vzťahu veriteľa a dlžníka, a to ako zabezpečovací mechanizmus. Funkciou ručenia je jednak
deklarovanie reálnej podoby zabezpečovaného záväzku a jednak je náhradným zdrojom, z ktorého môžu
byť uspokojené nároky veriteľa, i keď len v suplovanej forme. V právnom vzťahu ručenia vystupuje na
jednej strane veriteľ a na druhej strane osoba, ktorá veriteľovi v písomnej forme vyhlásila, že uspokojí
jeho pohľadávku, ak dlžník nesplní. Typickým znakom ručenia je subsidiarita, ktorá sa prejavuje v
tom, že veriteľ sa musí najprv domáhať uspokojenia svojej pohľadávky od dlžníka.

16. Z hľadiska plnenia záväzku dlžníka alebo ručiteľa voči veriteľovi dochádza k rovnakej situácii,
aká vzniká pri plnení záväzku niektorého zo solidárnych dlžníkov voči veriteľovi. Veriteľ nemôže dostať
to isté plnenie dvakrát, od dlžníka i od ručiteľa. Vo výroku rozsudku, ktorým sa zaväzuje na plnenie
tak dlžník, ako aj ručiteľ musí byť preto povinnosť splniť dlh vyjadrená takým spôsobom, aby to plne
zodpovedalo vzťahu dlžníka a ručiteľa, ako aj vzťahu týchto dvoch zaviazaných voči veriteľovi. Nemôže
byť napr. povinnosť ručiteľa podmienená tým, že dlžník v súdom určenej lehote nesplnil povinnosť.
Rozhodnutie súdu nemožno totiž viazať na podmienku, okrem prípadov, že to zákon výslovne dovoľuje.
Povahe ručenia ďalej nezodpovedá, aby povinnosť dlžníka a povinnosť ručiteľa boli vo výroku rozsudku
vyslovené bez určenia vzájomného vzťahu tak, ako keby išlo o oddelené záväzky. Takýto výrok by viedol
k záveru, že ručiteľ aj dlžník zodpovedajú veriteľovi taktiež v delených sumách, ako je
to vo vzťahu medzi viacerými dlžníkmi. Úprave ručenia nezodpovedá ani taký výrok rozsudku, ktorý
vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľa ako spoločný a nerozdielny. So zreteľom na to, aby veriteľ nemohol
byť uspokojený dvakrát tým istým plnením, hoci jedného na základe plnenia z dlžoby a druhého na
základe plnenia z ručiteľského vzťahu, musí súd v záujme určitosti výroku rozsudku vyjadriť povinnosť
žalovaných (dlžníka aj ručiteľa) zaplatiť veriteľovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného.

17. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je nepochybné, že dňa 21. 11. 2005 bola medzi právnym
predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi
uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0262917273, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov v sume 95.000,-Sk (3.153,42 eura), ktorú sumu sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať
v mesačných splátkach vo výške 1400,-Sk (46,47 eura), so splatnosťou prvej splátky 20. 12. 2005 a
poslednej splátky dňa 20. 07.2015. Žalovaní v 1. a v 2. rade vo vzťahu k plneniu peňažného záväzku
veriteľa sú v postavení solidárne zaviazaných dlžníkov ako samostatných procesných spoločníkov.
Rovnako je nepochybné, že žalovaný v 3. rade prevzal ručiteľský záväzok, pričom išlo o platný záväzok
a taktiež nebol spochybnený právne relevantným spôsobom obsah ani rozsah tohto záväzku. Právna
povinnosť žalovaného v 3. rade vyplývajúca z hmotnoprávneho vzťahu je akcesorická a svojim rozsahom
a trvaním je prepojená s povinnosťou dlžníkov, žalovaných v 1. a 2. rade. Túto skutočnosť súd prvej
inštancie správne vyjadril vo výroku rozhodnutia tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

18. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozhodnutia správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Argumentácia žalovanej v 2. rade v podanom odvolaní
o rozdelení dlhu na polovicu medzi žalovaného v 1. rade a ňu, je tak v celom rozsahu
neopodstatnená, keď tak ako už odvolací súd konštatoval vyššie, právny vzťah žalovaných v 1. a



2. rade založený zmluvou o úvere zakladá pasívnu solidaritu žalovaných v 1. a 2. rade vo forme
samostatného procesného spoločenstva, ktoré nepripúšťa, aby bol každý z viacerých dlžníkov zaviazaný
splniť veriteľovi len určitý diel záväzku, ako časť celkového záväzku s deliteľným plnením, naopak, v
dôsledku solidarity záväzku žalovaných v 1. a 2. rade, je ktorýkoľvek z nich povinný plniť veriteľovi celý
dlh. Keďže účastníkom konania v postavení žalovaného v 3. rade je i ručiteľ záväzkového vzťahu zo
zmluvy o úvere, vzájomný vzťah všetkých žalovaných (dlžníkov a ručiteľa) z hľadiska splnenia záväzku
veriteľovi (žalobcovi) je vyjadrený tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným v 1/ až 3/ rade zaplatiť prisúdenú sumu s príslušenstvom
tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných,
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tomuto žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje
len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase
rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,
riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP, odvolací
súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).