{"guid": "3181c27b-8803-4baf-a301-d0fd103b37db:6564a4a5-58a1-4f28-9b54-f2de70e50368", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:3511201154.2", "spisova_znacka": "5Co/199/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/199/2018 z 28. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 28. októbra 2018, sp. zn. 5Co/199/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:3511201154.2", "identifikacne_cislo": "3511201154", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2018-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6564a4a5-58a1-4f28-9b54-f2de70e50368", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:3511201154.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:3511201154.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:3511201154.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/199/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511201154
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:3511201154.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: A. A.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. A. nad K., ul. D. č. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Máriou Cagalovou,
advokátkou so sídlom v E. A. nad K., ul. Z. č. XXXX/XX, proti žalovanému: 1/ DA KAI, spol. s. r. o., so
sídlom M. M. Hodžu č. 18/35, Liptovský Mikuláš, IČO: 35 747 773, 2/ O. O., nar. XX. X. XXXX, bytom D.
XXXX/XX, X., obaja právne zastúpený JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie Z. č. XX, X. a intervenienta Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom K. XX, I., o
zaplatenie 3.710,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 7C/1/2014-211 zo dňa 31. 10. 2017 do výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu č.k. 7C/1/2014-211 zo dňa 31. 10. 2017  v odvolaním napadnutej
časti   p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti ponecháva  rozsudok  n e d o t k n u t ý.

Žalovaným v 1/ a 2/ rade a  intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania               p r i z n á v
a   v  plnom rozsahu.

O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd  napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
Čiastočne  sa zastavuje konanie o zaplatenie sumy 3.117,03 eur s 9 % úrokmi z omeškania zo sumy
3.117,03 eur od 9. 2. 2011 do zaplatenia.
Žalovaní 1/, 2/ sú povinní žalobcovi zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 593,48 eur s úrokmi z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 593,48 eur od  16.2.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému 1/ sa priznáva voči žalobcovi nárok sa náhradu trov konania v rozsahu 68,02 %.
Žalovanému 2/ sa priznáva voči žalobcovi nárok sa náhradu trov konania v rozsahu 68,02 %.
Intervenientovi sa priznáva voči žalobcovi nárok sa náhradu trov konania v rozsahu 68,02 %.
Žalobca si uplatnil v žalobnom návrhu náhradu škody za poškodenie osobného motorového vozidla
a to voči prevádzkovateľovi dopravy z titulu škody vyvolanej osobitnou povahou tejto prevádzky a
voči vodičovi z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
V prípade zodpovednosti za škodu súd musí skúmať či sú splnené podmienky občianskoprávnej
zodpovednosti a to je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou. V predloženého priestupkového spisu č. ORP:P262/DITT200 Okresného riaditeľstva
PZ Trnava vyplýva, že žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu porušením právnej povinnosti a tým
spôsobil škodu na vozidle, ktorého vlastníkom bol žalobca. Vlastníkom vozidla, ktoré viedol žalovaný



2/ bol žalovaný 1/. Žalovaný 1/ zodpovedá za škodu spôsobenú na majetku žalobcu podľa § 427
Občianskeho zákonníka a žalovaný 2/ zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Uvedené ustanovenia nie sú voči sebe vo vzťahu špeciálnom, ale stoja veľa seba a tak sa žalobca
mohol domáhať práva na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku aj voči vodičovi
dopravného prostriedku. Medzi sporovými stranami nebol sporný základ nároku, ale sporná bola výška
škody. Pokiaľ žalobca preukazoval výšku škody znaleckým posudkom, ktorý vypracoval súdny znalec
Ing. Ladislav Lackovič, v tomto znaleckom posudku nebola zohľadnená hodnota zvyškov vozidla. Súd
mal výšku škody preukázanú znaleckým posudkom č. 003/2016, ktorý vypracoval súdny znalec z odboru
cestná doprava Ing. Stanislav Chomo, ktorý ustálil výšku škody na sumu 5.094,- eur. Intervenient z
poistnej udalosti vyplatil žalobcovi sumu 4.500,52 €, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy
593,48 eur, ktorú mu súd priznal. Na úhradu škody súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného 1/
a 2/ podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože obaja žalovaní spĺňajú predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu. Žalovaní sa dostali s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto
žalobcovi prislúchalo právo na úroky z omeškania. Žalobca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
vyzval žalovaných listom zo dňa 7. 2. 2011 na úhradu škody, ktorú nekrylo zákonné poistenie. Vo výzve
im určil lehotu na plnenie a to 5 dní. Žalobca nepreukázal doručenie zásielok s výzvou žalovaným,
súd preto zohľadnil obvyklú dobu prepravy na doručenie zásielky žalovaným 3 dni, t.j. zásielka sa
mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaných dňa 10.2.2011, potom 15.2.2011 mali žalovaní dlh splniť
a odo dňa nasledujúceho, t. j. odo dňa 16.2.2011 sa žalovaní dostali s plnením peňažného záväzku
do omeškania, preto súd priznal úroky z omeškania od tohto dňa. Výška úroku je v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšku, teda v úrokoch z omeškania uplatnených od 9. 2. 2011 do
12. 2. 2011, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobca mal úspech v spore v sume 593,48 eur, čo je 15,99 %, neúspech v sume 3.117,03
eur, čo je 84,01 %. Žalovaní a intervenient boli v spore úspešnejší, pomer úspechu a neúspechu bol
68,02 %         (84,01 % - 15,99 % = 68,02 %), preto im súd priznal náhradu trov konania v tomto pomere.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca s odôvodnením,
že súd mal vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže rozhodnutie súdu
záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré bolo treba odborné znalosti - vypracovanie znaleckého
posudku. Teda sú tu dôvody osobitného zreteľa na použitie tohto ustanovenia CSP. Naviac je žalobca
toho názoru, že priznanie trov konania intervenientovi je v rozpore s dobrými mravmi, pretože vznik
sporu vlastne zavinil on, pretože ak by si bol riadne splnil svoje povinnosti vyplývajúce z poistenej zmluvy
a riadne ohodnotil vzniknutú škodu, k sporu nemuselo vôbec dôjsť. Je navic z jeho strany neseriózne,
keď má v pracovnom pomere Mgr. I., ktorý ho zastupoval, dal sa následne zastupovať advokátom, len
aby zvýšil trovy konania. Keďže súd čiastočne zastavil konanie o zaplatenie sumy 3.117,03 eur mal tiež
rozhodnúť o čiastočnom vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 187,- eur, čo sa však nestalo.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd  rozsudok okresného súdu v časti
trov konania  zmenil tak, že vysloví, že žalovaní 1/, 2/ a intervenient nemajú na náhradu trov konania
právo. Žalobca má právo na vrátenie  časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 187,- eur.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu. V podanom vyjadrení
uviedli, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa žalovaných námietka žalobcu, že súd nemal
žalovaným 1/ a 2/ priznať náhradu trov konania, lebo rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia
skutočností, na ktoré bolo treba odborné znalosti, teda  vypracovanie znaleckého posudku, nie je v
tomto prípade namieste. Žalobca uplatňoval v konaní nárok na náhradu škody vo výške rozdielu medzi
všeobecnou hodnotou vozidla a vyplateným poistným, pričom nezohľadnil hodnotu použiteľných zvyškov
vozidla. Vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Lackoviča, ktorým bola ustanovená  všeobecná hodnota
vozidla na 7.986,- eur. Poisťovňa mu oznámila, že poistné plnenie je krátené o sumu 1.900,- eur, teda
o hodnotu použiteľných zvyškov vozidla. Znaleckým posudkom  Ing. Stanislava Chomu, ktorý vyžiadal
súd v konaní, bolo potvrdené, že celkové náklady na opravu vozidla boli vo výške 7.505,- eur, teda
približne vo výške , ktorú určil na požiadanie žalobcu znalec Ing. Lackovič, ale hodnota použiteľných
zvyškov bola 1.870,- eur, teda takmer zhodná so sumou, ktorú odpočítala pri svojom plnení poisťovňa.
Z uvedených dôvodov žalovaní 1/ a 2/ navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov
odvolacieho konania.



4. Písomne  sa vyjadril aj intervenient, ktorý uviedol, že  konajúci súd správne právne vec posúdil a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vydal zákonné rozhodnutie.
Zároveň máme za to, že súd postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a jeho
ustanovenia aplikoval správne. Ak by konajúci súd rozhodol tak, ako to naznačil žalobca jeho rozhodnutie
by bolo v rozpore s poslaním sporových predpisov, zásadami konania a poškodzovalo by žalovaných
a intervenienta. Tvrdenia, ktoré uviedol žalobca vo svojom odvolaní sú nesprávne po procesnej  aj
skutkovej stránke. Intervenient bol v konaní, kedy sa konania aktívne zúčastňoval ako subjekt majúci
záujem na výsledku sporu, kedy mu prirodzene s pomáhaním uplatňovania práva žalovaných, resp.
žalovaného v 1/ rade vznikali aj náklady na ktorých náhradu mu vznikol nárok s poukazom na
ustanovenia Civilného sporového poriadku. Nie je pravdou, že konanie zavinil intervenient svojou
nečinnosťou, tak ako to tvrdí žalobca. Pri dopravnej nehode došlo dňa 13.02.2009, a to tak, že žalovaný v
2/ rade jazdiaci na osobnom motorovom vozidlo zn. Peugeot Boxer, EČ: LM-314 AZ, vlastníkom ktorého
bol Žalovaný v l/ rade, neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, následkom čoho dostal šmyk
a prešiel do protismeru, kde narazil do ľavej bočnej časti protiidúceho osobného motorového vozidla zn.
Nissan Primera, EČ: NM - 150 BC, ktoré viedol žalobca a tým mu spôsobil škodu na vozidle. Intervenient
riešil poistnú udalosť eur titulom spoluúčasti. Intervenient stanovil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu
6.400,52 eur a od tejto sumy odpočítal hodnotu použiteľných zvyškov v celkovej výške 1.900,- eur a
na základe toho odškodnil žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností má intervenient za to, že
sa dostatočne vysporiadal s danou skutočnosťou, vyplatil žalobcovi jeho nárok v zodpovedajúcej sume.
Preto sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam žalobcu v odvolaní, že priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia intervenienta je v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi. Znalecký posudok č. 02/2011,
ktorý si dal vypracovať žalobca znalcom Ing. Ladislavom Lackovičom, a ktorý je jediným dôkazným
prostriedkom žalobcovho nároku vykazuje zásadné nedostatky pre konanie. Znalecký posudok určuje
všeobecnú hodnotu vozidla pred nehodou, ale neustanovil hodnotu použiteľných zvyškov vozidla ako
aj samotnú výšku škody. Je predsa absolútne zrejmé, že pri škode je potrebné preukázať jej výšku,
a to tak, že ten, kto si škodu uplatňuje preukáže hodnotu toho čo ušlo z jeho majetku. Musí platiť
jednoduchá rovnica, a to: (hodnota veci pred škodovou udalosťou - hodnota veci po škodovej udalosti.)
+ použiteľné zvyšky vozidla - úbytok na majetku / „to čo ušlo z majetku.\" To žalobca v konaní nedokázal
preukázať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti intervenient žiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 7C/1/2014 zo dňa 31.10.2017, ako vecne správny potvrdil a priznal
intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie  v odvolaním napadnutej časti  vo výroku o trovách konania podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal
rozsudok nedotknutý.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu
rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi  skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť



skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a dôvodov podaného odvolania žalobcu
dospel k záveru o správnosti  rozhodnutia súd prvej inštancie. V sporových konaniach sa ohľadom
náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval
pri rozhodovaní o trovách konania v prejednávanej veci v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Rovnako ako
súd prvej inštancie  musel konštatovať, že žalobca bol v tomto konaní vzhľadom na čiastočné späťvzatie
žaloby neúspešný.  Skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom odvolaní považuje odvolací súd za
nedôvodné a rovnako nemajúce povahu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto bolo v súlade so
zákonom, ak s poukazom na výsledok súdneho sporu súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania
aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a úspešnej strane (v tomto prípade žalovaným a intervenientovi popri
žalovanom) priznal náhradu trov konania.

11. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP  a § 255 ods. 2 CSP. Žalovaní 1/ a 2/  a intervenient boli v odvolacom konaní úspešní, preto im
súd náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

:   Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/1/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}