Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/61/2011 z 15. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. februára 2012, sp. zn. 7Co/61/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4105208670.3 Krajský súd Nitra | 7Co/61/2011 | ECLI:SK:KSNR:2012:4105208670.3 | 2012-02-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 243d ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/296415c0-a569-4432-b96d-300b580daaff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4105208670.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/61/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105208670
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4105208670.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: X. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom L., V. XX, zastúpená Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou so sídlom Bratislava,
Račianska 15, proti odporcom: 1. I.. I. D., advokát so sídlom G., Y. 3, Správca konkurznej podstaty
úpadcu Výroba textilných strojov, spol. s r. o., v konkurze, so sídlom Nitra, Dvorčianska 411/59, IČO: 34
144 919, 2. C.. S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., K. 7, zastúpený JUDr. Pavlom Bokom, advokátom so
sídlom Bratislava, Zelinárska 8, o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľky
i odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra, zo dňa 01. 04. 2010, č. k. 18C/79/2005 - 484,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh
navrhovateľky z a m i e t a , a v napadnutej zamietajúcej časti tento rozsudok
p o t v r d z u j e .
Odporcom v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Nitra dňa 10. 01. 2002 domáhala pôvodne určenia,
že kúpna zmluva uzavretá medzi JUDr. O. Slivkom, Správcom konkurznej podstaty úpadcu Nitrianske
strojárne, a. s. v konkurze, Nitra, Dvorčianska 411/59, ako predávajúcim a medzi spoločnosťou Výroba
textilných strojov, spol. s r. o., Nitra, Dvorčianska 59, ako kupujúcim ohľadom prevodu vlastníckeho
práva k majetku konkurznej podstaty, a to v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k 4-izbovému
bytu č. 8 s príslušenstvom na 4. podlaží na K. v L. a prevodu podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 3212/100000 vedeného na LV č.
XXXX kat. úz. Q. je neplatná, a tiež sa domáhala určenia, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá
medzi spoločnosťou Výroba textilných strojov, spol. s r. o., Nitra, Dvorčianska 59, ako prevádzajúcim
a medzi C.. S. J., bytom L., K. 7, ako nadobúdateľom, týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva k 4-
izbovému bytu č. 8 s príslušenstvom na 4. podlaží na K. ul. X v L. a prevodu podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu pozemku o veľkosti 3212/100000
vedeného na LV č. XXXX kat. úz. Q. je neplatná.
Súd prvého stupňa o návrhu prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 18C/79/2005-308 zo dňa 06. 11. 2007
tak, že návrh zamietol. Ďalším výrokom súd prvého stupňa konanie voči odporcovi v 3. rade zastavil.
O trovách konania v časti rozhodnutia vo veci samej súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešným odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov nepriznal, pretože ich nežiadali. V súvislosti so
zastavením konania vo vzťahu k odporcovi v 3. rade súd s odkazom na ust. § 146 ods. 1 OSP rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Na odvolanie
navrhovateľky Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7Co/134/2008 - 355 zo dňa 16. 04. 2009 rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania



zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu, vyslovenom v označenom
zrušujúcom uznesení, ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že naliehavý právny záujem navrhovateľky
na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov je daný, potom nebol daný dôvod na zamietnutie
návrhu s tým, že navrhovateľka mala svoj žalobný návrh sformulovať v zmysle § 457 Občianskeho
zákonníka, t. j. tak, aby v žalobnom návrhu bolo obsiahnuté synalagmatické plnenie všetkých účastníkov
toho - ktorého právneho úkonu. Konštatoval, že za situácie, že navrhovateľka žiadala určiť neplatnosť
právnych úkonov, a za predpokladu, že jej žalobný návrh zodpovedal požiadavkám upraveným v
ustanovením § 79 ods. 1 OSP, a pri závere súdu, že naliehavý právny záujem daný je, súd nemohol
žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho súdu bol súd
prvého stupňa povinný vo svojom rozhodnutí zdôvodniť, aké právo navrhovateľky by bez požadovaného
určenia bolo ohrozené alebo v čom by sa prejavila neistota v jej právnom postavení, a to v nadväznosti
na tvrdenie navrhovateľky v tomto smere o tom, na čo konkrétne by jej prípadný vyhovujúci rozsudok
prakticky právne významným spôsobom poslúžil. Pritom bolo potrebné prihliadať aj na terajší právny
stav týkajúci sa aktuálneho vlastníctva k predmetnému bytu. Konštatovanie na jednej strane, že
naliehavý právny záujem navrhovateľky je daný, a na druhej strane zamietnutie žaloby pre nežalovanie
synalagmatického plnenia, odvolací súd považoval z právneho hľadiska za protichodné a nezlučiteľné.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné, aby súd prvého stupňa opätovne zhodnotil, či navrhovateľka
dostatočne preukázala danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v čom je bez
navrhovaného rozhodnutia ohrozené jej právo alebo v čom jej postavenie právne neisté a aký by mal
vyhovujúci rozsudok následne praktický význam s tým, že ak súd opätovne prijme záver, že naliehavý
právny záujem na požadovanom určený je daný, tak v novom rozhodnutí tento záver podrobne odôvodní.
Po zrušení a vrátení veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 18C/79/2005-423 zo dňa 30. 09. 2009
pripustil zmenu návrhu, ktorú požadovala navrhovateľka v podaní zo dňa 31. 07. 2009, doručenom na
Okresný súd Nitra dňa 03. 08. 2009 (č. l. 404 - 416), v ktorom žiadala, aby súd určil, že zmluva o
prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi Výroba textilných strojov spol. s r. o., Dvorčianska 59, Nitra ako
prevádzajúci a na strane druhej medzi odporcom v 2. rade ohľadne prevodu vlastníctva k 4-izobévému
bytu č. 7 s príslušenstvom, 4. podlažie K. ulica X, L. a prevodu podielu o veľkosti 3212/100000 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu k pozemkom, na ktorých je dom postavený
parcela č. XXX, parcela č. XXX, LV č. XXXX kat. úz. Q. (v evidenčnom liste určený ako byt číslo
8) je neplatná a tiež žiadala, aby súd nahradil prejav vôle odporcu, že ako predávajúci uzatvára s
navrhovateľkou ako kupujúcou (zmluva o prevode vlastníctva k 4-izbovému bytu s príslušenstvom na 4.
podlaží, K. ulica č. X, L. LV č. XXXX kat. úz. Q. a na spoločných častiach, spoločných zariadeniach k
pozemku, parcela č. XXX a parcela č. XXX s tým, že zmluva o prevode vlastníctva bude neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozhodnutia.
Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že určil, že zmluva o prevode
vlastníctva bytu uzavretá na jednej strane medzi Výroba textilných strojov spol. s r. o., Dvorčianska 59,
Nitra IČO: 34 144 919 ako prevádzajúci a na strane druhej medzi C.. S. J. bytom K. X, L. - 10. 05.
2001 V 2860/01 - týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva k 4-izbovému bytu č. 7 s príslušenstvom na
4. podlaží na K. ulici č. X v Nitre a prevodu podielu o veľkosti 3212/100000 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3212/100000 na pozemkoch, na
ktorých je dom postavený: parcela č. XXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2
tak ako je to uvedené na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q. (v evidenčnom liste určený ako byt č. 8)
je neplatná. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 80 písm. c) OSP, §
451 ods. 1, 2, § 456 prvej vety, § 457 OZ, § 5 ods. 5, § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (účinného k 10. 05. 2001). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka
podľa zákonného ustanovenia § 80 písmena c) OSP preukázala existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Preukázala základnú podmienku dôvodnosti a východisko prípadnej
úspešnosti návrhu na začatie konania, teda preukázala právny záujem, ktorý je naliehavý, keďže bez
tohto rozhodnutia by bol podľa názoru súdu jej právny stav neistý a nemohla by sa úspešne domáhať
z čisto právne formálnych dôvodov od odporcu v 1. rade splnenia jeho povinnosti uloženú v zákonnom
ustanoví § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, a rovnako tak preukázala
ohrozenie práva a stav neistoty svojho právneho postavenia, ktorý možno odstrániť len určovacím
výrokom, a to aj s poukazom na to, že aktuálnym vlastníkom sporného bytu je odporca v 2. rade. Zastal
názor, že právny úkon - Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10. 05. 2001 medzi odporcom v 1.
rade a odporcom v 2. rade je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý odporuje zákonu a to ust. § 16
ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb., v zmysle ktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník
domu previesť do vlastníctva len k tomuto nájomcovi. V tejto súvislosti mal za preukázané, že odporca v
2. rade nebol dňa 10. 05. 2001, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, nájomcom tohto bytu ako



fyzická osoba. Na strane druhej za preukázané považoval, že nájomcom bytu k uvedenému dátumu
bola navrhovateľka, ktorá skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 15C/66/2003 - 152
zo dňa 31. 05. 2007, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 08. 2007 a ktorým
súd určil, že navrhovateľka je nájomcom bytu č. 8 v L., 4. nadzemné podlažie, ktorý pozostáva zo 4
izieb, kuchyne a príslušenstva, pričom na strane navrhovateľa v tejto veci vystupovala navrhovateľka a
na strane odporcu vystupoval odporca v 1. rade. Súd majúc za to, že ku dňu 10. 05. 2001 navrhovateľka
bola nájomcom sporného bytu, čo bolo určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa
31.5.2007 č. k. 15C/66/2003 - 152 (pôvodná sp. zn. 14C/119/97), dospel k záveru, že túto skutočnosť
nemôže nič meniť ani prípadné exekučné alebo konkurzné konanie, pričom bolo podľa názoru súdu
vylúčené, aby súčasne nájomcom sporného bytu bola navrhovateľka i odporca v 2. rade. Možnosť
zásahu do novozaloženého právneho vzťahu súd vzhliadol v tom, že nebolo rešpektované právo
navrhovateľky podľa zákonného ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., V tomto smere za
predčasné súd považoval ukladať odporcovi v 1. rade povinnosť nahradiť prejav vôle ako predávajúceho
uzatvoriť s navrhovateľkou ako kupujúcou zmluvu o prevode vlastníctva k tomuto 4-izbovému bytu s
príslušenstvom na 4. podlaží K. ul. č. X, L. zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. Q. obec L., a preto návrh vo
zvyšku zamietol. Poukázal na to, že doposiaľ nebolo platne rozhodnuté, že predchádzajúci právny úkon
- zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi odporcom v 1. rade ako prevádzajúcim a odporcom
v 2. rade ako nadobúdateľom zo dňa 10. 05. 2001, je neplatným právnym úkonom. Pre prípad, že by
rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a bol by obnovený právny vzťah aký bol pred týmto
právnym úkonom, navrhovateľka a odporca v 1. rade majú možnosť mimosúdneho konania uzatvoriť
takýto právny úkon. Rovnako tak nemožno podľa názoru súdu rozhodnúť o povinnosti odporcu v 2.
rade uzatvoriť právny úkon. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže obaja mali vo veci len čiastočný úspech.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľka i odporca v 2. rade.
Navrhovateľka odvolaním napadla rozsudok v zamietajúcej časti a žiadala rozsudok v napadnutej časti
zmeniť tak, že súd nahradí prejav vôle odporcu v 1. rade, že ako kupujúci uzatvára s navrhovateľkou
ako kupujúcou zmluvu o prevode vlastníctva k spornému bytu, prípadne zrušenia rozsudku v napadnutej
časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa, keďže rozhodnutie nezohľadňuje právny názor judikovaný Najvyšším súdom
SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 142/2002, v zmysle ktorého neexistencia vlastníckeho práva v čase
uzavretia zmluvy nie je dôvodom jej neplatnosti, za podmienky neskoršieho nadobudnutia vlastníckeho
práva. V tejto súvislosti uviedla, že samotný výrok o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu
uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade bez súčasného rozhodnutia o nahradení
prejavu vôle odporcu v 1. rade k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu s navrhovateľkou,
neznamená odstránenie jej právnej neistoty. Poukázala na to, že dôsledkom nadobudnutia rozsudku
prvostupňového súdu v súčasnej dobe bude, že sporný byt by bol zahrnutý do konkurznej podstaty
úpadcu - odporcu v 1. rade a slúžil by v rámci speňaženia konkurznej podstaty na uspokojenie veriteľov
úpadcu. Za danej situácie navrhovateľka považovala za logické i nevyhnutné spojenie dvoch žalobných
petitov, a to určenie neplatnosti zmluvy a nahradenie vyhlásenia vôle odporcu v 1. rade. Podľa názoru
navrhovateľky súdu prvého stupňa nič nebránilo nahradiť prejav vôle odporcu v 1. rade s uzavretím
zmluvy o prevode vlastníctva bytu s navrhovateľkou, napriek doposiaľ neprávoplatnému rozhodnutiu
súdu o neplatnosti prvotného právneho úkonu, keďže v dobe nahradenia prejavu vôle odporcu v 1.
rade by bolo pravdepodobné, že by sa odporcovi ako predávajúcemu obnovilo jeho vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti.
Odporca v 2. rade napadol odvolaním rozsudok vo vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania a
žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd návrh v tejto časti zamietne a odporcovi v 2. rade
prizná náhradu trov konania, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa založil právny nárok
navrhovateľky a celé odôvodnenie rozsudku na tom, že existuje právoplatný rozsudok Okresného súdu
Nitra zo dňa 31. 05. 2007 vydaný v rámci konania č. k. 15C/66/2003-152, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 13. 08. 2007, pričom však vôbec nevyhodnotil jeho námietku, že nebol účastníkom
tohto konania, a teda že sa nemôže na neho vzťahovať tento rozsudok, a to s poukazom na ust. 159
ods. 2 OSP, a to napriek tomu, že počas celého konania namietal túto skutočnosť. Okrem toto namietal,
že súd sa vôbec nevysporiadal ani s ďalšími skutočnosťami, na ktoré poukazoval počas konania pred
súdom prvého stupňa. Opätovne preto poukázal na to, že výrok rozsudku zo dňa 31. 05. 2007 nemôže
založiť v žiadnom prípade nájomný vzťah ku dňu 10. 05. 2001. Za absolútne pochybenie považoval
aj to, že súd priznal navrhovateľke postavenie nájomníčky ku dňu 10. 05. 2001, i keď v tom čase
neexistoval žiadny rozsudok súdu v prospech navrhovateľky. Uviedol, že nebol účastníkom žiadnych



konaní medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, ako ani nebol účastníkom žiadnych konaní medzi
navrhovateľkou a pôvodným vlastníkom bytového domu, s ktorým bola navrhovateľka spore. Odporca
v 2. rade poukazujúc na ust. § 243d ods. 2 OSP, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 152/04-13 zo dňa 14. 09. 2004, konštatoval, že jeho vlastnícke právo k spornému bytu, ktoré on
nadobudol od odporcu v 1. rade, nemôže byť v žiadnom prípade dotknuté, keďže v predmetných sporoch
bol v postavení tretej osoby. Podľa názoru odporcu v 2. rade v prípade ak v minulosti došlo k porušeniu
údajných práv navrhovateľky ako nájomníčky, môže si svoj nárok uplatňovať len voči tomu, kto za
porušenie jej práv zodpovedný, a nie voči nemu titulom jeho súčasného vlastníckeho práva k spornému
bytu. Odporca v 2. rade nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa ohľadom neplatnosti zmluvy o
prevode vlastníctva bytu zo dňa 10. 05. 2001, pretože v čase uzavretia napadnutej zmluvy v roku 2001
bol odporca v 2. rade nájomníkom bytu (od 28. 04. 1999) a odporca v 1. rade bol prenajímateľom bytu,
pričom navrhovateľka nebola nájomníkom sporného bytu a nemala k tomuto bytu žiadny právny vzťah, v
dôsledku čoho neexistovala žiadna povinnosť odporcu v 1. rade predať byt navrhovateľke. Skutočnosť,
že navrhovateľka v inom konaní na súde dosiahla následne v roku 2007 to, že jej vzťah k odporcovi
v 1. rade týkajúci sa sporného bytu, sa má považovať za vzťah nájomníka k prenajímateľovi, nemôže
podľa názoru odporcu v 2. rade mať v žiadnom prípade vplyv na zmluvný vzťah, ktorý vznikol predtým
v roku 2001 medzi odporcom v 1. rade ako predávajúcim a odporcom v 2. rade ako kupujúcim. Odporca
v 2. rade bol toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil, keď tvrdil, že navrhovateľka preukázala
existenciu naliehavého právneho záujmu s odkazom na ust. § 80 písm. c) OSP. Zastal názor, že pokiaľ
by súd prvého stupňa správne právne posúdil skutkový stav týkajúci sa sporného bytu ku dňu 10. 05.
2001, ak aj pokiaľ by správne posúdil rozsudok zo dňa 31. 05. 2007, nemohol by dospieť k tomu, že
bolo porušené právo navrhovateľky podľa § 16 zákona č. 182/1993 Z. z., lebo žiadne takéto právo
na strane navrhovateľky v tom čase neexistovalo a ani dnes neexistuje. Okrem toho mal za to, že
navrhovateľka sa nemôže domáhať voči odporcom neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k spornému
bytu, lebo vlastníkom tohto bytu je teraz odporca v 2. rade, ktorý je s odkazom na ust. § 243d ods. 2 OSP
chránený pred prípadným zásahom. V tejto súvislosti dodal, že pokiaľ v uplynulom období došlo medzi
navrhovateľkou a inými osobami, než odporcom v 2. rade k nejakému porušeniu právnych predpisov,
resp. ku škode na strane navrhovateľky, toto nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu odporcovi 2. rade,
nakoľko on sa voči navrhovateľke žiadneho porušenia nikdy nedopustil. Podľa názoru odporcu v 2. rade
súd nemôže na základe skutočností uvedených navrhovateľkou dospieť k záveru, že existuje naliehavý
právny záujem na strane navrhovateľky. Svoj záver oprel aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 91/2006 zo dňa 18. 06. 2007.
K odvolaniu odporcu v 2. rade sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s dôvodmi jeho
odvolania a navrhla rozsudok v častiach napádaných odporcom v 2. rade potvrdiť. Podľa názoru
navrhovateľky je irelevantné, že ku dňu 10. 05. 2001, kedy došlo k uzavretiu neplatnosti zmluvy o
prevode vlastníctva bytu medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade neexistoval žiadny rozsudok v
prospech navrhovateľky, keďže jej podstavenie ako nájomníčky predmetného bytu vyplývalo z hmotného
práva. V tejto súvislosti uviedla, že k uzatvoreniu zmluvy pristúpil odporca v 1. rade napriek tomu, že
v danom čase existovalo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 03. 2001, č. k. M Cdo 16/99,
ktorým Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom dňa
12. 12. 1999, zrušil predchádzajúce rozsudky Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co 301/98 zo dňa 08. 10.
1998 a Okresného súdu Nitra č. k. 14C 119/97-34 zo dňa 18. 03. 1998, ktoré nezákonným spôsobom
zasiahli do nájomného práva navrhovateľky, keďže odporca v 1. rade uzatvorením zmluvy o prevode
vlastníctva bytu s odporcom v 2. rade porušil ust. zák. č. 182/1993 Z. z. a vystavil právnej neistote
zároveň navrhovateľku i odporcu v 2. rade. Danosť naliehavého právneho záujmu bola podľa názoru
navrhovateľky dostatočne preukázaná už v návrhu na začatie konania - žaloba o neplatnosť kúpnych
zmlúv zo dňa 08. 01. 2002. Poukázala na to, že aktuálnosť naliehavého právneho záujmu vyplýva zo
skutočnosť, že nepoužíva právnu istotu ohľadom toho, že i keď je na základe právoplatného súdneho
rozhodnutia nájomcom bytu, svoje nájomné práva nemôže reálne vykonávať. Svoj názor oprela aj o
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cdon 1339/96. Za danej situácie navrhovateľka považovala
ňou predložený návrh za najúčinnejší právny prostriedok, ktorým môže dosiahnuť nápravu súčasného
nezákonného stavu. K aplikácii ust. § 243d ods. 2 OSP dodala, že tento nie je možné v danom prípade
aplikovať, keďže v danom prípade zrušením právoplatného rozsudku vo veci nájmu navrhovateľky k
predmetnému byt, bol obnovený pôvodný stav, t.j. nájomné právo navrhovateľky, s ktorou ako jedinou
mohla byť v súlade s ust. § 16 zák. č. 182/1993 Z. z. uzatvorená platná zmluva o prevode vlastníctva bytu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľky i odporcu v 2. rade (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých častiach, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, a po prejednaní veci na odvolacom



pojednávaní (§ 214 ods.1 OSP), na ktorom doplnil dokazovanie, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti je treba podľa § 220 OSP zmeniť a návrh navrhovateľky
zamietnuť a v napadnutej zamietajúcej časti je treba podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky i odporcu v 2. rade na odvolacom pojednávaní inak
konanom podľa ust. § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti odporcu v 1. rade, ktorý svoju neúčasť
písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti. Odvolací súd na odvolacom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, a odporcu v 2. rade a oboznámením
obsahu listín: výpis z LV č. XXXX, pre obec L., Katastrálne územie L. v časti týkajúcej sa bytu č. X (č.
l. 682-683 spisu), Nájomná zmluva zo dňa 28. 04. 1999 uzatvorená medzi Nitrianskymi strojárňami a.
s. Nitra a odporcom v 2. rade (č. l. 655-657), Evidenčný list bytu zo dňa 28. 04. 1999 (č. l. 658-659),
Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 27. 04. 1999 (č. l. 24), Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa
10. 05. 2001 (č. l. 38-43), Rozsudok KS Nitra č. k. 6Co/301/98-72 zo dňa 08. 10. 1998, Rozsudok NS
SR zo dňa 29. marca 2001 sp. zn. MCdo16/2001, Exekučný príkaz sp. zn. EX 103/99 zo dňa 23. 04.
1999 (č. l. 129), Rozsudok OS Nitra zo dňa 31. mája 2007 15C/66/2003-152, Uznesenie Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 04. 04. 2011 č. k. 16C/35/2008-216 a z pripojeného spisu OS Bratislava I. sp.
zn. 16C/35/2008 oboznámil návrh navrhovateľky zo dňa 06. 03. 2008 (č. l. 1-13)
Navrhovateľka na odvolacom pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu a
navrhuje, aby odvolací súd vyhovel jej návrhu a zmenil v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého
stupňa. K svojím sociálnym pomerom uviedla, býva u matky aj spolu s jej dvomi deťmi, o ktoré sa stará,
s manželom nežije v spoločnej domácnosti a pracuje v Tescu ako manažér , pričom jej príjem je približne
800 eur v čistom.
Odporca v 2. rade na odvolacom pojednávaní uviedol, že v Nitrianskych strojárňach pracovala jeho
matka a v čase skončenia vysokej školy potreboval riešiť svoje bývanie. V tejto súvislosti dodal, že
nemal vedomosť o tom, že navrhovateľka bola zo sporného bytu exekučne vypratávaná, keďže v čase
pridelenia sporného bytu bol tento byt už bol prázdny a neobývaný. Pracuje ako zubný lekár, má
svoju zubnú ambulanciu, je ženatý a má jedno dieťa, manželka pracuje. Záverom uviedol, že stále
býva v spornom byte na K. Vedomosť o prebiehajúcich súdnych sporoch nadobudol až vtedy, keď bol
predvolaný na súd, aby vypovedal ohľadom sporného bytu.
Odvolací súd na odvolacom pojednávaní v zmysle § 213 ods. 2 OSP vyzval účastníkov konania, aby sa
vyjadrili k možnému použitiu ust. § 243d ods. 2 OSP, podľa ktorého, právne vzťahy niekoho iného než
účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla,
že zotrváva na písomnom stanovisku ohľadne použitia ust. § 243d ods. 2 OSP, a to v písomnom vyjadrení
zo dňa 07. 10. 2010, v ktorom poukázali aj na príslušnú judikatúru súdov. Právny zástupca odporcu v 2.
rade uviedol, že požaduje zohľadnenie ust. § 243d ods. 2 OSP, pretože odporca v 2. rade nikdy nebol
účastníkom v súdnom konaní v ktorom sa domáhala navrhovateľka toho, že je vlastníčkou sporného
uvedeného bytu. Zároveň poukázala aj na ust. § 159 ods. 2 OSP.
V prejednávanej veci odvolací súd po zopakovaní a doplnení dokazovania prijal záver, že návrhu
navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Podľa názoru odvolacieho súdu je treba v zmysle ust. § 243d ods.
2 OSP odporcovi v 2. rade ako tretej osobe, ktorej sa posudzovaný právny vzťah dotýka, poskytnúť
ochranu.
Výsledkami vykonaného dokazovania odvolací súd považoval za preukázané, že rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 6Co/301/98 - 72 zo dňa 08. 10. 1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 12.
1998 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 14C/119/97 - 34 zo dňa 18. 03. 1998, ktorým
bol zamietnutý protinávrh odporkyne na určenie, že je nájomkyňou sporného bytu a bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý odporkyni ukladal povinnosť byt vypratať. Rovnako za preukázané
považoval, že dňa 28. 04. 1999 uzatvoril odporca v 2. rade ako nájomca nájomnú zmluvu s Nitrianskymi
strojárňami, a.s. Nitra ako prenajímateľom a vzniklo mu právo nájmu k spornému bytu. Následne
rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 03. 2001 sp. zn. MCdo16/2001 bol zrušený rozsudok
Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/301/98-72 zo dňa 08. 10. 1998 a rozsudok Okresného súdu Nitra
14C/119/97 - 34 zo dňa 18. 03. 1998 a vec bola vrátená Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.
Odporca v 2. rade, ktorý nebol účastníkom tohto konania, dňa 10. 05. 2001 uzatvoril s odporcom v
2. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol sporný byt, a ktorej vklad bol povolený dňa 07. 08. 2001
pod č. V 2860/01. Na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol odporca v 2. rade vlastnícke právo k
spornému bytu. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/301/98-72 zo dňa 08. 10.
1998 a rozsudku Okresného súdu Nitra 14C/119/97 - 34 zo dňa 18. 03. 1998 Najvyšším súdom SR a
vrátení veci Okresnému súdu Nitra, tento vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 31. 05. 2007
č. k. 15C/66/2003-152, ktorým určil, že navrhovateľka je nájomcom sporného bytu, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2007. Odporca v 2. rade účastníkom toho konania nebol.



S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že nové rozhodnutie, ktoré upravilo
práva a povinnosti účastníkov v konaní inak než pôvodné rozhodnutie zrušené dovolací súdom, môže
mať vplyv nielen na samotných účastníkov. Pokiaľ na právne pomery účastníkov upravené pôvodným
(zrušeným) právoplatným a vykonateľným rozhodnutím nadväzujú ďalšie vzťahy, dotýka sa aj právnych
vzťahov tretích osôb. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 243d ods. 2 OSP, v zmysle
ktorého nemôžu byť právne vzťahy tretích osôb novým rozhodnutím dotknuté. Uvedené znamená, že
pri posudzovaní právnych vzťahov niekoho iného než účastníka konania sa aj naďalej vychádza z
pôvodného zrušeného rozhodnutia, a že tieto osoby nemôžu stratiť nadobudnuté práva a povinnosti
len preto, že pôvodné rozhodnutie bolo zrušené, a že právne vzťahy účastníkov konania boli nanovo
upravené inak.
V súdenej veci sa na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 28. 04. 1999 stal odporca v 2. rade nájomcom
sporného bytu v čase, keď bolo právoplatne rozhodnuté a vyhovené o návrhu navrhovateľa o povinnosti
odporkyne byt vypratať a bol zamietnutý protinávrh odporkyne na určenie, že je nájomkyňou sporného
bytu. Z nájomného vzťahu vznikli odporcovi v 2. rade nové práva a povinnosti. Nové rozhodnutie,
ktoré upravilo práva a povinnosti účastníkov konania inak, nemôže mať podľa názoru odvolacieho
súdu vplyv na odporcu v 2. rade, ktorý účastníkom tohto konania nebol. Ak potom na základe
existujúceho nájomného vzťahu, ktorý novým rozhodnutím v zmysle ust. 234d ods. 2 OSP nemôže byť
ako právny vzťah niekoho iného než účastníka konania dotknutý, odkúpil odporca v 2. rade sporný byt
posudzovanou zmluvou zo dňa 10. 05. 2001 o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 zák. č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nie je takáto zmluva neplatnou iba z dôvodu, že v novom
rozhodnutí Okresný súd Nitra - rozsudkom zo dňa 31. 05. 2007 č. k. 15C/66/2003-152 (nadobudlo
právoplatnosť dňa 13. 8. 2007) určil, že navrhovateľka je nájomcom bytu číslo 8 nachádzajúceho sa
v L. na K. ulici č. X, 4. nadzemné podlažie. Za danej situácie tak podľa názoru odvolacieho súdu bol
súd prvého stupňa povinný zohľadniť a na daný právny vzťah aplikovať ust. § 243d ods. 2 OSP, ktorý
tretím osobám poskytuje ochranu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa
§ 220 OSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietol.
Odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti, v ktorej súd prvého stupňa ako predčasne podaný
zmietol návrh navrhovateľky na nahradenie prejavu vôle odporcu v 1. rade na uzatvorenie kúpnej zmluvy
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. V súvislosti
s výsledkom konania vo vzťahu k zamietnutiu návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy o
prevode vlastníctva bytu nie je možné návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala nahradenia prejavu
vôle odporcu v 1. rade, keďže tento nie je vlastníkom bytu, a preto nemôže prevádzať tento byt na inú
osobu (na navrhovateľku) vyhovieť.
O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade rozhodol odvolací súd podľa
§ 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s ust. § 150 ods. 1 OSP a vo vzťahu k odporcovi v 1. rade v spojení s ust.
§ 151 ods. 1 OSP tak, že odporcom v 1. a 2. rade, ktorým by inak patrila náhrada trov konania v zmysle
zásady úspešnosti v konaní (§ 142 ods. 1 OSP), ich náhradu nepriznal. Odvolací súd zohľadnil dôvody
hodné osobitného zreteľa , za ktoré v danej veci považoval charakter sporu a s ním súvisiace okolnosti,
za ktorých k tomuto sporu došlo. Odvolací súd považoval za potrebné zohľadniť, že navrhovateľka v
súdom deklarovanom postavení nájomníčky sporného bytu sa domáhala svojich práv v tomto konaní a
jej nárokom nebolo vyhovené iba s poukazom na ochranu právnych vzťahov tretích osôb deklarovanú
v ust. § 243d ods. 2 OSP . V tomto konaní ako z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, Okresný súd
Nitra rozsudkom zo dňa 31. 05. 2007 č. k. 15C/66/2003-152, určil, že navrhovateľka je nájomcom
sporného bytu, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2007, teda v priebehu tohto
konania. Odporca v 2. rade sa stal nájomcom sporného bytu na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 28.
04. 1999 stal teda v čase, keď bolo právoplatne rozhodnuté a vyhovené o návrhu navrhovateľa (v tomto
konaní odporcu v 1. rade) o povinnosti odporkyne byt vypratať a bol zamietnutý protinávrh odporkyne na
určenie, že je nájomkyňou sporného bytu. Odvolací súd považoval za nespravodlivé, aby navrhovateľka,
ako neúspešná účastníčka tohto konania platila trovy tohto konania, keďže v tomto konaní uplatňovala
a hájila svoje práva, ktoré jej vyplývali z nájomného vzťahu a v konaní nebola úspešná z dôvodu ,
že dňa 28. 04. 1999 uzatvoril k spornému bytu odporca v 2. rade ako nájomca nájomnú zmluvu s
Nitrianskymi strojárňami, a. s. Nitra ako prenajímateľom a keďže odporca v 1. rade nebol účastníkom
konania vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 14C/119/97 a 15C/66/2003 súd bol povinný mu
podľa ust. § 243d ods. 2 OSP poskytnúť ochranu. Okrem týchto okolností súd dôvody hodné osobitného
zreteľa videl aj v sociálnej situácii navrhovateľky, ktorá sama zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté
deti. Navrhovateľka pracuje a z tejto činnosti má príjem asi 800 eur mesačne, nežije s manželom a
býva u svojej matky. Odvolací súd zohľadnil v tomto smere aj pomery odporcu v 2. rade, ktorý neskôr



sporný byt odkúpil a stal sa jeho vlastníkom, v byte býva s rodinou, pričom pracuje ako zubný lekár a má
svoju zubnú ambulanciu. Z takto zistených pomerov podľa názoru odvolacieho súdu možno prijať záver,
že použitím ust. § 150 ods. 1 OSP a nepriznaním trov konania odporcovi v 2. rade nebol odvolacím
súdom navodený neprimeraný stav, pretože vlastnícke právo odporcu k bytu zostalo nedotknuté a jeho
sociálne pomery nie sú tak vážne, aby odporcu v 2. rade dostali nepriznaním náhrady trov konania do
ťaživej sociálnej situácie.
Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade ako k Správcovi konkurznej podstaty úpadcu Výroba textilných strojov,
spol. s r. o., v konkurze odvolací súd uvádza, že trovy konania tomuto účastníkovi odvolací súd nepriznal,
z dôvodu, že trovy konania tento účastník priznať nežiadal (takýto návrh nepodal) a tieto ani nevyčíslil,
preto s poukazom na ust. § 151 ods. 1 OSP vo vzťahu k odporcovi v 1. rade odvolací súd rozhodol tak ,
že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.