Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/16/2013 z 30. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. júla 2013, sp. zn. 5Co/16/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3112219524.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/16/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3112219524.1 | 2013-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/092313d7-dddf-42bd-822e-ca846ce81416 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112219524.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112219524
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112219524.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a.s. so sídlom
v Bratislave, Staré Grunty č. 7, IČO 35 717 769, práv. zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Na vŕšku č. 12 proti odporcovi: M. G., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX,
t. č. v Q. C. nad A., o zaplatenie 682 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. februára 2013, č.k. 14C/465/2012-29 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca
j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania 9,48 eur a náhradu
trov právneho zastúpenia 33,18 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Alana Streláka,
advokáta so sídlom v Bratislave, Na vŕšku č. 12, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 492 eur
spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 492 eur od 21.03.2011 až do zaplatenia a náhradu
trov konania 47,04 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám JUDr. Alana
Streláka. V zostávajúcej časti návrh zamietol. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania
za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
navrhovateľ požičal odporcovi sumu 500 eur za nejasne stanovenú odplatu. V čl. I zmluvy úver bol
poskytnutý za celkový úrok 20% z istiny a za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške
18% z istiny a v čl. II už celková odplata predstavovala sumu 690 eur. Celkove mal dlžník vrátiť dlh
v sume 690 eur v 13-tich mesačných splátkach; 3 splátky po 2,50 eur (2,50 eur x 3= 7,5 eur)a 10
splátok po 68,25 eur (10x 68,25 eur = 682,5 eur) v dohodnutej dobe splatnosti, pričom je nesporné
že doposiaľ bola odporcom zaplatená len suma 8 eur. Predmetný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi
účastníkmi na základe zmluvy o úvere č. 320102038 je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským podľa
§ 52 občianskeho zákonníka. Súdu prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok aj abstraktná
kontrola zmluvy podľa ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p. (účinného od 01.03.2010), s cieľom vylúčiť
zo života ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a naplniť ciele článku 6 Smernice
Rady 93/13/EHS a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľnej klauzuly v zmluvách nezaväzovali.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Na
základe ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny
zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je



sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok podľa ustanovenia § 53
ods.5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi. V danom
prípade je z obsahu zmluvy o úvere jasné, že odplata za poskytnutý úver predstavuje 38% z istiny
500 eur teda 20% z istiny dohodnutej ako zmluvný úrok a 18% z istiny dohodnutej ako poplatok za
poskytnutie úveru, čo celkovej predstavuje sumu 190 eur (500 eur : 100 x 38%). Zmluva o úvere
neobsahuje všetky potrebné údaje podľa ust. § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, konkrétne v zmluve chýba údaj podľa ust. § 9 ods.2
písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ
zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti podľa ust. § 11 ods.1 písm. b/ citovaného zákona sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto bol odporca povinný vrátiť
z požičanej sumy 500 eur už len sumu 492 eur (500 eur - 8 eur už odporcom zaplatených, spolu 492
eur). Odporca dlh dobrovoľne nezaplatil a preto ho súd k tomu zaviazal. V konaní nebolo sporné, že
navrhovateľ odňal odporcovi výhodu splátok a požadoval úhradu celého dlhu výzvou k úhrade dňa
03.02.2011 a oznámením o zosplatnení úveru dňa 04.04.2011, lebo odporca si dlhodobo neplnil svoje
zmluvné povinnosti a neuhrádzal dlh v splátkach riadne a včas. Dňom 20.03.2011 bol úver vyhlásený
za splatný a dňom nasledujúcim sa dostal odporca s plnením dlhu do omeškania. Navrhovateľovi tak
vzniklo právo požadovať popri plnení sumy 492 eur aj úrok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
súd stanovil podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení nesk.
predpisov, pričom výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku
20.03.2011 bola základná úroková sadzba ECB 1%, čiže výška úroku z omeškania predstavuje 9%
ročne (1% + 8 percentuálnych bodov). A vo zvyšku istiny ako aj úrokov z omeškania súd návrh z vyššie
uvedených dôvodov ako nedôvodný zamietol. Pokaľ ide o dojednanú zmluvnú pokutu upravenú v čl.
3 Obchodných podmienok, súd prvého stupňa mal za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
sankcionovanú jej absolútnou neplatnosťou. Navrhovateľ sa podľa tohto ustanovenia môže domáhať
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3,3% z požičanej istiny za každý kalendárny mesiac omeškania
až do zaplatenia a účelne vynaloženú náhradu nákladov v súvislosti s vymáhaním dlhu vo výške 20%
z poskytnutého úveru, najmenej však 67 eur. Táto náhrada je splatná v deň, keď si veriteľ uplatní
právo žiadať vrátenie celej istiny s príslušenstvom. V porovnaní s výškou dojednaných splátok ide o
neprimeranú sumu, ak sankciu za porušenie právnej povinnosti, je možné si uplatňovať aj od každej
neuhradenej splátky v sume o 16,50€ za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia dlhu. Nároky
uplatnené žalobou v časti zmluvnej pokuty boli uplatnené na základe dojednaní, ktoré súd vyhodnotil ako
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné a preto súd žalobou v tejto časti zamietol. O náhrade
trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, v ktorý mal v
konaní pomerný úspech súd priznal čiastočnú náhradu to konania. Z uplatnených trov, pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 40,5 eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony po
51,45 eur/úkon (príprava a prevzatie veci dňa 02.07.2012 a podanie žaloby na súd dňa 25.07.2012) + 2x
7,63 paušál + 20% DPH v sume 23,63 eur, spolu 182,3 eur podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, b/,
§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Navrhovateľ si uplatnil ku dňu podania žaloby sumu 915,38 eur a súd mu priznal ku
dňu vyhlásenia rozsudku sumu 577,04, čiže v 63% mal navrhovateľ úspech a v 37% neúspech a pomer
úspechu a neúspechu je 26% (63-37), preto súd priznal len 26% trov v sume 47,40 eur.

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý podal včas odvolanie navrhovateľ
a žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietnutej časti zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal tvrdenia súdu prvého stupňa, že v zmluve chýba údaj podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. - ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, s ktorým sa nestotožňuje a rozsudok v tejto časti považuje za zmätočný,
vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok je nedostatočne odôvodnený a z týchto
dôvodov nepreskúmateľný. Mal za to, že si splnil svoju zákonnú povinnosť uviesť v predmetnej zmluve
o úvere všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase podpisu zmluvy. Zmluva v
čl. I určito a zrozumiteľne ustanovuje, že úver na 13 mesiacov je poskytnutý za celkový úrok vo výške
20% z istiny, pričom je určená aj výška odplaty za poskytnutie úveru 18% z istiny, ktoré v plnom rozsahu
rešpektujú platnú legislatívu SR. Ďalej zmluva v čl. II určito a zrozumiteľne určuje celkovú dlžnú čiastku,
počet pravidelných a rovnomerných mesačných splátok - 13, ich splátky, pričom následne zmluva presne



určuje splatnosť jednotlivých mesačných splátok. Ďalej uviedol, že údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j)
zákona č. 129/2010 Z.z. je uvedený v obchodných podmienkach(podpísaných odporcom), ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. RPMN bola vypočítaná na základe vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z., jej výška je vyčíslená správne a v súlade so zákonom, citoval, že „ RPMN činí pri
splatnosti úveru na 7 mesiacov/ 66,19%, 13 mesiacov/37,70%. RPMN je fixná a veriteľom nebude v
priebehu zmluvného vzťahu menená, veriteľ sa zaväzuje v prípade zmeny podmienok tejto zmluvy,
ktoré majú vplyv na výšku RPMN, urobiť jej prepočet a o zmene informovať zmluvné strany je v zmluve
preukázateľne uvedená určito a zrozumiteľne, jej výpočet je následne uvedený správne, pričom v celom
rozsahu rešpektuje zákonné ustanovenie. Poukázal na rozhodnutie iného súdu prvého stupňa, ktorý
rozhodoval v obdobnej právnej veci. Taktiež namietal, že nimi požadované sankcie v súvislosti s
omeškaním (t.j. nielen úrok z omeškania, ale aj zmluvná pokuta vo výške 115,50 eur) sú v súlade s §
3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nakoľko uplatňovaná výška sankcií neprevyšuje priemernú
RPMN, ktorá bola ku 31.12.2010 vo výške 44,86% zvýšenú maximálne o 10 %, t.j. v maximálnej výške
54,86%, čo predstavuje sumu 374,15 eur a súčasne neprevyšuje trojnásobok úrokov z omeškania vo
výške 184,14 eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o
čiastočnom zamietnutí návrhu, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v
napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti na ust. §
219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Zároveň odvolací súd preskúmal v zmysle
§ 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. výrok o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je potrebné vo výroku o trovách prvostupňového konania zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť navrhovateľovi zaplatiť istinu
s úrokom z omeškania napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku
právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za
správny. Súd prvého stupňa správne nepriznal navrhovateľovi odplatu za poskytnutý úver čo predstavuje
38% z istiny 500 eur, teda 20% z istiny dohodnutej ako zmluvný úrok a 18% z istiny dohodnutej ako
poplatok za poskytnutie úveru, čo celkovo predstavuje sumu 190 eur (500 eur : 100 x 38%) a to z dôvodu,
že zmluva o úvere neobsahuje všetky potrebné údaje podľa ust. § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, konkrétne v zmluve chýba
údaj podľa ust. § 9 ods.2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. - ročná percentuálna miera nákladov a celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. Teda správne rozhodol, že pokiaľ zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti podľa
ust. § 11 ods.1 písm. b/ citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Odvolací súd dodáva, že ust. § 19 citovaného zákona ustanovuje podmienky a postupy
pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa ods. 1 ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 (v ktorej sú postupy a vzorce
pre výpočet), teda v danom prípade i podľa odvolacieho súdu uvedenie ročnej percentuálnej miery
nákladov v obchodných podmienkach s uvedeným len výšky, nespĺňa náležitosti v zmysle citovaných
ustanovení, teda nie je tam uvedený výpočet ani všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. Odvolací súd preto považoval námietky navrhovateľa, že uvedený údaj
je uvedený v obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy za neopodstatnený.

Rovnako nebolo dôvodné ani odvolanie navrhovateľa v časti, v ktorej mu súd prvého stupňa nepriznal
zmluvnú pokutu upravenú v čl. 3 Obchodných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, sankcionovanú jej absolútnou neplatnosťou.



V porovnaní s výškou dojednaných splátok ide o neprimeranú sumu, ak sankciu za porušenie právnej
povinnosti, je možné si uplatňovať aj od každej neuhradenej splátky v sume o 16,50 eur za každý začatý
mesiac omeškania až do zaplatenia dlhu. Súd prvého stupňa správne ustálil, že nároky uplatnené
žalobou v časti zmluvnej pokuty boli uplatnené na základe dojednaní, ktoré vyhodnotil ako neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné a preto správne návrh v tejto časti zamietol.

V náväznosti na túto skutočnosť je nutné zdôrazniť, že ustanovenie, ktoré upravuje možnosť
navrhovateľa účtovať si zmluvnú pokutu vo výške 3,3% z požičanej istiny za každý kalendárny mesiac
omeškania až do zaplatenia a účelne vynaloženú náhradu nákladov v súvislosti s vymáhaním dlhu
vo výške 20% z poskytnutého úveru, súd považoval správne za neprijateľnú zmluvnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 1 OZ, keďže zmluvná pokuta v tomto prípade je jednostranná, zaťažuje len žalovaného
spotrebiteľa. Dojednanie o jednostrannej zmluvnej pokute podľa § 544 OZ uzavretej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo
viacerých prípadoch bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač
dodávateľa, je nepochybne zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je v
danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí
rozsiahle zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi
malým písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade
s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa a to zmluvná podmienka obsiahnutá
vo formulárových všeobecných podmienkach spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného
spotrebiteľa, ktorého omeškania s úhradou je sankciované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania.
Dojednanie zmluvnej pokuty vo výšky 3,3% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania
a v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej
povinnosti zaplatiť a tým je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvených v ust. § 517 ods.
1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z.. Zmluvná podmienka o nároku žalobcu na zmluvnú
pokutu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a preto ju správne súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka
je neprijateľná ako celok (§ 53 ods. 5 OZ).

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2
O.s.p, a to s poukazom na pomer úspechu a neúspechu, a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní pomerný
úspech priznal čiastočnú náhradu trov konania.

Nesprávne súd prvého stupňa však postupoval pri vyčíslení percentuálneho úspechu navrhovateľa a pri
vyčíslení trov konania, keď pri vyčíslení percentuálneho úspechu a trov právneho zastúpenia do základu
pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej pomoci, okrem istiny 682 eur a zmluvnej pokuty 115,5 eur,
započítal aj kapitalizované úroky z omeškania.

Podľa ust. § 10, ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby, za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Uvedené ustanovenie výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva
pohľadávky. Úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Ak by základom
pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už
spomínanom ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Keďže sa tak nestalo,
tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky, z ktorej odvolací súd aj pri výpočte
úkonu právnej pomoci vychádzal.

Odvolací súd dospel k záveru, že účelné trovy navrhovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa sú v
pomernej časti 23,4 % /čistý úspech navrhovateľa je 492 eur (305,5 eur zamietnuté - 492 eur priznané
navrhovateľovi), čo v pomere k predmetu konania 682 eur predstavuje 23,4 %/. Trovy navrhovateľa
predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 40,5 eur a trovy jeho právneho zastúpenia



v konaní, ktoré tvorí tarifná odmena 51,45 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,63 eur režijný
paušál, tarifná odmena 51,45 eur za podanie žaloby + 7,63 eur režijný paušál, a 20% DPH 23,63 eur.
Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z.. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna
stotina výpočtového základu pre rok 2012, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané. Preto patrí
navrhovateľovi náhrada trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 23,4%, čo predstavuje 9,48 eur a
tiež 23,4 % z celkovo uplatnených trov právneho zastúpenia, čo činí 33,18 eur.

Preto odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .