{"guid": "3171e093-1cbf-4b4a-8243-de1776467783:5970adbf-f63a-45ba-8f1d-21b6999f2e92", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2", "spisova_znacka": "23Sa/24/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/24/2019 z 22. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 22. septembra 2019, sp. zn. 23Sa/24/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2", "identifikacne_cislo": "4019200159", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2019-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5970adbf-f63a-45ba-8f1d-21b6999f2e92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200159
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: H.r, bytom S. XX, P. S.,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. februára 2019 číslo: 32113-2/2019-BA, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu  z a m i e t a .

Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca si uplatnil nárok na výplatu materského od 01. 11. 2018 do skončenia dôvodu na jeho
poskytovanie. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 12. 12. 2018 rozhodnutie č. 200-031940-
CA04/2018, ktorým rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na materské, pretože nespĺňa podmienky
prevzatia starostlivosti o dieťa. Žalobca v období, kedy si uplatnil nárok na materské ako iný poistenec
z predložených žiadostí o materské č. B0783282 z dôvodu starostlivosti o dcéru X. z nemocenského
poistenia zamestnanca zamestnávateľa ON Semiconductor Slovakia a.s., Vrbovská cesta 2617/102,
Piešťany, ktorý trvá od 15. 07. 2013. Zamestnávateľ registračným listom fyzickej osoby dňa 26. 10. 2018
oznámil  začiatok rodičovskej dovolenky žiadateľa od 01. 11. 2018. Dňa 29. 10. 2018 uzatvorili zmluvné
strany nový pracovno-právny vzťah s nástupom od 01. 11. 2018, aby žiadateľ mohol pokračovať, a
aj pokračoval, vo výkone práce u daného zamestnávateľa. Nová pracovná zmluva  je uzatvorená
na obdobie poskytnutej rodičovskej dovolenky od 01. 11. 2018 do 31. 05. 2019. Miesto výkonu
práce je sídlo zamestnávateľa, dohodnutá dĺžka pracovného času je 40 hodín týždenne. Dohodnutá
odmena je vo vyššej výške ako dosahované príjmy plynúce z pôvodnej pracovnej zmluvy.   Žiadateľ
aj po tom čo oznámil odchod na rodičovskú dovolenku v čase od 01. 11. 2018  vykonával pracovnú
činnosť u toho istého zamestnávateľa.  Žalobcovi bola na účely prevzatia starostlivosti poskytnutá
rodičovská dovolenka a ďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za
vymeriavací základ, a to vo vyššej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie,
z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol
prevziať starostlivosť o dieťa. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti žiadateľ reálne nezabezpečuje
tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia zabezpečovala jeho matka a starostlivosť je naďalej
zabezpečovaná matkou v rovnakom rozsahu, ako pred dňom, ktorý žalobca uviedol v dohode s
matkou dieťaťa ako deň prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Žalobca nastúpil na rodičovskú
dovolenku formálne za účelom čerpania dávky materské. Správny orgán mal za to, že otec dieťaťa nie
je považovaný za iného poistenca v zmysle § 49 ods. 2, keďže bolo preukázané, že aj naďalej vykonáva



pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, a to vo vyššej výške ako z pracovnej činnosti, zakladajúcej
nemocenské poistenie.

2. Proti rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že    rozhodnutie je nezákonné z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem,
upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Dôvody zamietnutia nemajú oporu v
ustanovení § 49, pretože z nich nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával zárobkovú činnosť.
Uvádza, že pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia, je
však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku a v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné
rovnaké pojmy používať v rovnakom význame, napriek celým právnym poriadkom. Poukázal na to, že
riadnu starostlivosť je možno poskytovať dieťaťu osobne inou plnoletou fyzickou osobou, ba dokonca
právnickou osobou, t.j. starostlivosť je možné zabezpečovať prostredníctvom iných osôb ako sú starí
rodičia, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle a iné. Ďalej uviedol, že zo zákona o rodičovskom príspevku
bola vypustená s účinnosťou od 01. 01. 2011 povinnosť osobnej starostlivosti, pričom z dôvodovej správy
v novele vyplýva, že účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku
prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Zároveň poukazuje na
diskriminačný rozmer sociálnej poisťovne, pretože v prípade rozhodovania o rodičovskom príspevku
matkám sociálna poisťovňa bežne rozhodujúce o poskytnutí tohto príspevku aj keď vykonávajú pracovnú
činnosť. Jedná sa o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie o
sociálnom zabezpečení. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

3. Rozhodnutím žalovaného č. 32113-2/2019-BA zo dňa 22. 02. 2019 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-031940-CA04/2018 zo dňa 12. 12. 2018 bol
zmenený výrok tak, že slová  „v období od       01. 11. 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“
sa nahrádzajú slovami, ktorý si uplatnil od 01. 11. 2018, v ostatnom rozhodnutie potvrdil.

4.  Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za
podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako
poistenie pre prípad straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v
dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, tvorí súčasť sociálneho poistenia.
Podmienky nároku na materské upravuje zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý poistný
vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú
dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské) stanovuje osobitné podmienky nároku.
Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada
na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktorú súvisia s konkrétnym
prípadom a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa vo vzájomnej súvislosti.

Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z
poistného vzťahu zamestnanca. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca sú
ustanovené v § 30 zákona v znení neskorších prepisov a osobitne podmienky nároku na materské iného
poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského, inému poistencovi, upravuje § 49 zákona v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 30 zákona  o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, zamestnanec má nárok na
nemocenskú dávku, ak
a/ splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku, počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 2 a § 49 ods. 1.

Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa starostlivosti
a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období
28 týždňov od vzniku nároku na materské, osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do
svojej starostlivosti má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný



poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na
matejské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do
dovŕšenia trov rokov veku dieťaťa ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti
bol nemocensky poistený, najmenej 270 dní.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, iný poistenec,
ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa najskôr po uplynutí 6
týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravuje § 49 zákona v znení neskorších
predpisov. V prípade žalobcu prvostupňový správny orgán skúmal splnenia týchto osobitných podmienok
nároku na materské:
- prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom, k čomu sa vyžaduje dohoda s
matkou dieťaťa,
- vek dieťaťa,
- najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti,
- uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu,
- nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.

Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa
do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu.
Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu
ustanovená v § 49 ods. 1 v znení neskorších predpisov, je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky
nielen formálne prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla sa jedná o situáciu, kedy otec dieťaťa
prerušuje svoju starostlivosť, aby sa mohol o dieťa starať a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do
pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu
prevzatia poskytovala jeho matka. Môže ísť aj o takú situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa
do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času
ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. V týchto prípadoch
je zároveň aj naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a/ zákona,
spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti
v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca.
Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo
dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený aj zánik
nároku na materské v prípade ak sa poistenec prestal o dieťa starať.
Pokiaľ sa o dieťa naďalej stará matka a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto
situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa
do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna. Z tohto dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci
naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa naďalej poskytuje
starostlivosť o ich dieťa považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.
Z mesačných výkazov poisteného na starobné dôchodkové poistenie zaslaný zamestnávateľom za
mesiac november, december 2018 a január 2019 (t.j. za obdobie, v ktorom žalobca od 01. 11. 2018
čerpá rodičovskú dovolenku u tohto zamestnávateľa) vyplýva, že žalobca dosiahol vymeriavací základ
za november 2018 - 3.324,65 eur, za december 2018 - 2.270,15 eur a za január 2019 - 2.572,03 eur. Z
týchto platieb poistného vyplýva, že žalobca u toho istého zamestnávateľa  dosahoval aj pred čerpaním
materskej dovolenky porovnateľnú výšku vymeriavacích základov.
Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca po nástupe na rodičovskú dovolenku od 01. 11. 2018 na
základe novej pracovnej zmluvy vykonáva prácu v rovnakom časovom rozsahu 40 hodín týždenne a
za porovnateľnú mzdu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky. Manželka žalobcu sa  do reálneho
pracovného procesu nezaradila.
Žalovaný správny orgán poukazuje aj na tú skutočnosť, že zákon v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d/
zákona, v znení účinnom do 31. 12. 2018 vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa, ktorá však nie je hlavný
úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a
vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej zabezpečenie by
malo byť primárne skúmané na učenie nároku na dávku.
V preskúmavanom prípade žalobca  formálne prevzal dieťa do starostlivosti na základe dohody zo dňa
25. 10. 2018, čo je preukázané viacerými skutočnosťami, a to najmä že žalobca u zamestnávateľa od
01. 11. 2018 čerpá rodičovskú dovolenku a súčasne od       01. 11. 2018 na základe pracovnej zmluvy



vykonáva prácu. Pracovná zmluvy bola dohodnutá na dobu určitú, t.j. do 31. 05. 2019, čo zodpovedá
obdobiu poskytovania materského inému poistencovi, t.j. 28 týždňov od vzniku nároku na materské,
koniec 28 týždňa pripadá na       15. 05. 2019. Žalobca uzatvoril nový pracovný pomer v rovnakom rozsahu
z hľadiska pracovného času ako predchádzajúci pracovný pomer a dosahuje porovnateľný príjem a
matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu.
Účelom materského poskytované z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo
zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva v prípade matky dieťaťa, alebo
v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku v prípade iného poistenca, napr. otca
dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený v prípade, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do osobnej starostlivosti
len formálne, naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje
porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
Žalovaný správny orgán poukazuje na to, že rodičovský príspevok nie je nemocenskou dávkou, ako to
uvádza navrhovateľ v odvolaní, ale štátnou sociálnou dávkou. Jeho účel je vyjadrený v § 1 ods. 2 zákona
č. 471/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov - štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie
riadnej starostlivosti o dieťa. Poskytuje sa všetkým rodičov v rovnakej sume na zabezpečenie riadne
starostlivosti o dieťa a rodičom sa pri tom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na
túto dávku. Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto
činnosti nemá vplyv na nárok  na rodičovský príspevok a jeho výšku.
Oproti tomu materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel
je vyjadrený v § 2 písm. a/ zákona, zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého
došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zákon teda už vo svojich
základných ustanoveniach predpokladá, že u poistenca dôjde k strate, resp. k zníženiu príjmu, a
táto skutočnosť je rozhodujúca a ovplyvňuje nárok na nemocenskú dávku, ktorého účelom je práve
kompenzácia straty príjmu poistenca.
Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku sa súčasne sledujú s prihliadnutím na účelné
vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti svedčiace o využívaní systému
sociálneho poistenia.
Každý individuálny prípad si vyžaduje individuálne posúdenie nároku iného poistenca a zistenie všetkých
relevantných skutočností. V danom prípade viacero ukazovateľov svedčí o účelovom konaní, pretože
žalobca fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil to len tak formálne uzavretím dohody, pričom
naďalej vykonáva pracovnú činnosť za porovnateľných pracovných podmienok a s rovnakým pracovným
úväzkom ako v prípade pracovného pomeru, z ktorého čerpá materskú dovolenku, pričom matka dieťaťa
sa nevrátila do pracovného procesu. Z týchto okolností jednoznačne vyplýva, že žalobca nespĺňa
podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu v zmysle § 49
ods. 1 a 2 písm. d/ zákona účinnom do 31. 12. 2018.
Podľa § 109 ods. 2 zákona, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto
zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o
priznanie alebo vyplácanie dávky. Z tohto ustanovenia vyplýva, že dávku možno vyplatiť poistencovi,
ktorý spĺňa podmienky nároku na dávku až na základe žiadosti o priznanie alebo vyplatenie dávky.

Zákon rozlišuje medzi vznikom nároku na dávku a vznikom nároku na výplatu dávky, a tieto upravuje
v dvoch rôznych odsekoch. Vznik nároku na výplatu dávky si vyžaduje okrem splnenia podmienok
taxatívne určených zákonom na vznik nároku na dávku aj ďalšiu podmienku, a to podanie žiadosti o
priznanie alebo vyplácanie dávky.

Keďže žalovaný správny orgán po preskúmaní prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že
toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, odvolanie ako nedôvodné zamietol a napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

III.
Argumenty žalobcu  v podanej žalobe

5.  Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 22. 02. 2019  podala žalobca v zákonom stanovenej lehote
žalobu doručenú súdu dňa 28. 03. 2019 a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového
správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovanej
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal tú skutočnosť, že v žiadnom zo zákonom
stanovených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to
ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. O tom, že povinnosť



osobnej starostlivosti a zanechanie pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania
nároku na materské, svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ustanovenia § 3 ods.
3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01. 01. 2011. Od 01. 01. 2011 sa
môže riadna starostlivosť v každom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej
správy k tejto novele vyplýva, že účelom zákona bolo práve rodičom umožniť aby v období poberania
rodičovského príspevku (platí to aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie
rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Namietal nesprávny výklad § 51 zákona o sociálnom poistení,
na ktorý sa žalovaná odvoláva. Toto ustanovenie upravuje prípady iného charakteru ako je ich.
Žalobca považuje argumentáciu žalovaného správneho orgánu za nezákonné, pretože zákon obsahuje
taxatívny výpočet podmienok nároku, ktoré žalobca splnil. Žiadne ďalšie ani formálne ani faktické
podmienky zákon neurčuje. Rozhodnutie žalovaného považuje za diskrimináciu na základe pohlavia,
považuje rozhodnutie žalovanej vydané v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia
starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.

IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

6.  Žalovaná sa k písomnej žalobe vyjadrila dňa 02. 05. 2019 a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení uvádza,
že ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho
posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské
tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa
prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového
obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie  do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

Žalovaná vyššie citované ustanovenie použila k ozrejmeniu účelu zákona o sociálnom poistení. Z tohto
ustanovenia je možné  implicitne vyvodiť, že zákon o sociálnom poistení vyžaduje faktické prevzatie
dieťaťa do starostlivosti a zabezpečenie skutočnej osobne starostlivosti od dieťa.

Žalovaná plne rešpektuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a v zmysle nálezov Ústavného
súdu k výkladu právnych predpisov nemôže pristupovať len z hľadiska textu právnej predpisu, a to ani
v prípade ak sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.

Každý jeden prípad si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností.
Žalovaný správny orgán pri posudzovaní a rozhodovaní prihliada na všetky okolnosti jednotlivého
prípadu a na všetky ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a
zároveň berie tieto ustanovenia ako jeden celok a vo vzájomnej súvislosti. Žiadala žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

V.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal dňa 24. 06. 2019 písomné vyjadrenie, v ktorom opätovne
trvá na tom, že žalovaný správny orgán postupoval nezákonne. Žalobca splnil všetky zákonom
stanovené podmienky. Po prevzatí dcéry X. do starostlivosti po dohode so svojim zamestnávateľom
si preorganizoval svoje pracovné zaradenie. Neprijal pozíciu, ktorá mu bola ponúknutá bez možnosti
výkonu práce na doma ale pristúpil na menej platenú prácu s možnosťou výkonu práce v domácom
prostredí.

VI.
Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu

9. Uviedol, že podľa údajov v informačnom systéme žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie
zamestnanca od 15. 07. 2013 na základe pracovnej zmluvy zo dňa     12. 07. 2013, a toto poistenie
trvá a ďalšie poistenie od 01. 11. 2018 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 10. 2018 uzatvorené
na dobu určitú do 31. 05. 2019 a toto súbežné poistenie trvalo do 15. 05. 2019. Poukázal na to, že



žalobca čerpal z pracovného pomeru  uzatvoreného do 31. 10. 2018 rodičovskú dovolenku podľa § 166
ods. 2 zákonníka práce, avšak v období čerpania rodičovskej dovolenky naďalej vykonával prácu na
plný pracovný úväzok, a to v pracovnom pomere vzniknutom od 01. 11. 2018 do skončenia rodičovskej
dovolenky 15. 05. 2019 a od 16. 05. 2019 pokračuje vo výkone práce  v pôvodnom pracovnom pomere.

Žalobcom predložený formulár je datovaný 01. 01. 2017, čo znamená, že sa vzťahuje na predchádzajúcu
pracovný pomer, ktorý vznikol 15. 07. 2013 a pracovať z domu mal umožnené už takmer dva roky pred
uplatnením si nároku na materské.

10. Taktiež tvrdenie žalobcu o menej platenej pracovnej pozícii sa nezakladá na pravde, pretože od 01.
11. 2018 dosahoval mesačný vymeriavací základ taký ako bol na základe predchádzajúcej pracovnej
zmluvy.

Z ustanovení § 48 ods. 1, § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 zákona o sociálnom poistení, v znení neskorších
predpisov je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo poskytovať materské len osobe, ktorá sa skutočne o
dieťa stará, a to v prípade matky dieťaťa ako aj iného poistenia, ktorým môže byť otec dieťaťa. V prípade
matky dieťaťa zákon v § 48 ods. 4 stanovuje určitú výnimku, keď umožňuje podmienku starostlivosti o
narodené dieťa za splnenú aj v  období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho
zariadenia. V prípade iného poistenca zákon žiadnu obdobnú výnimku neustanovuje.

Zákon teda neustanovuje skutočnú starostlivosť o dieťa, a tú môže iná osoba, teda otec dieťaťa,
poskytovať len vtedy, ak k tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky. Výkon inej zárobkovej činnosti
nie je prekážkou, ak by boli pracovné podmienky nastavené tak, že by to umožňovalo poskytovanie
starostlivosti. Skutočná starostlivosť nemôže byť zabezpečená otcom, ktorý pracuje na plný úväzok.
Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný skúmali skutočnosť, či došlo k prevzatiu dieťaťa do
starostlivosti, či sa nejedná len o formálne naplnenie zákonom stanovenej podmienky. Žalobca počas
čerpania rodičovskej dovolenky vykonával zárobkovú činnosť v rozsahu 40 hodín týždenne, na základe
čoho nemožno konštatovať, že skutočne prevzal dieťa do starostlivosti, a toto dieťa sa aj riadne v
tomto období staral. Práve naopak, správny orgán má za to, že rodičovská dohoda bola uzatvorená
za účelom formálneho naplnenia podmienky ustanovenej v § 49 ods. 2 písm. d/ zákona. V danom
prípade u žalobcu nedošlo k úprave životnej situácie a pracovných podmienok, pracovná zaťaženosť
v druhom pracovnom pomere objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo
žalobcom tak, ako to požaduje zákon a navyše matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu, čerpá
rodičovskú dovolenku. Štát za ňu platí poistné na dôchodkové poistenie, z dôvodu, že je fyzickou osobou
riadne sa starajúcou o dieťa do 6 rokov jeho veku.

VII.
Posúdenie podstatných skutkových zistení  a právne argumenty

11.  Na pojednávaní dňa 23. 09. 2019 žalobca trval na podanej žalobe v plnom rozsahu ako aj na
dôvodoch, ktoré uviedol k žalobe. Uviedol, že ešte pred narodením maloletého dieťaťa sa presťahovali
s manželkou z Trnavy do Obsoloviec a jeho prítomnosť doma bola žiadanejšia, pretože vykonával prácu
aj z domu. Tieto skutočnosti nie sú pre žalovanú smerodatné. K žiadosti o materskú pristúpil z toho
dôvodu, že manželka nie je držiteľkou vodičského preukazu, bývajú na dedine, aj detská lekárska má
ordináciu až v tretej dedine od ich bydliska. Mal ponuku od jeho zamestnávateľa  pracovať ako manažér
tímu. Túto pozíciu však odmietol, pretože bola časovo náročnejšia. Dohodu o prevzatí starostlivosti o
dieťa nepovažoval za formálnu, chcel využiť všetky možnosti, ktoré mu umožňuje zákon, a teda zlepšiť
si aj finančnú situáciu v rodine. Podľa jeho názoru splnil všetky podmienky, ktoré mu ukladá zákon a
žiada žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

12. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla,
že napadnuté rozhodnutie žalovaný správny orgán vydal v súlade so zákonom. Podľa názoru
žalovanej žalobca nesplnil podmienku starostlivosti o dieťa, pretože síce formálne u predchádzajúceho
zamestnávateľa nastúpil na rodičovskú dovolenku, ale od 01. 11. 2018 začal pracovať u toho istého
zamestnávateľa na základe novej pracovnej zmluvy a pracoval až do 15. 05. 2019, t.j. presne 28 týždňov
a od 16. 05. 2019 pracuje na základe pôvodnej pracovnej zmluvy.  V danom prípade je evidentné, že k
prerušeniu výkonu práce nedošlo a nedošlo ani k úprave pracovných podmienok, na základe ktorých by
mohol žalobca zabezpečovať starostlivosť o dieťa. V prípade ak by žalobcovi bolo priznané materské, tak



ako to žiada, nebol by naplnený kompenzačný účel zákona o sociálnom poistení vyjadrený v ustanovení
v§ 2 tohto zákona. V danom prípade by prostriedky neboli účelne vynaložené, pretože žalobca nestratil
príjem, ktorý mu bolo potrebné kompenzovať.

13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 23 ods. 2 písm. c/ SSP), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. 02. 2019,  pričom dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 190 SSP.

14.  Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. 02. 2019
a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zo dňa  12. 12. 2018.

15. Rozhodnutím č. 32113-2/2019-BA zo dňa 22. 02. 2019 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu č. 200-031940-CA04/2018 zo dňa 12. 12. 2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 49
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietnutý nárok na materské uplatnený od 01. 11. 2018,
ktorý formálne zmenila a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

16. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej ako  aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z
toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu
a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu.

17. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal
I. stupňový správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.

18. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia.

19. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného správny súd dospel k záveru, že nezistil ani
jeden z dôvodov taxatívne uvedených v § 191 ods. 1 písm. a/ až g/, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy zrušil.

20. Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu žiadosťou č. B0783282 ako iný poistenec
z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti  dňa 01. 11. 2018 z poistného vzťahu zamestnanca
zamestnávateľa ON Semiconductor Slovakia a.s. Žalobca predloženou dohodou o prevzatí dieťaťa do
starostlivosti uzatvorenou medzi ním a matkou - manželkou, E. deklaroval, že od 01. 11. 2018 preberá
do starostlivosti mal. dcéru X.
Žalobca je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa ON Semiconductor
Slovakia a.s. od 15. 07. 2013 a súbežne od 01. 11. 2018 mu trvá povinné nemocenské poistenie
zamestnanca u toho istého zamestnávateľa na základe vzniku nového pracovného pomeru.
Žalobcovi nový pracovný pomer vznikol od 01. 11. 2018, t.j. v deň zhodný s dňom uplatnenia nároku
na materské, resp. začiatku čerpania rodičovskej dovolenky z pôvodného pracovného pomeru, pričom
nový pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31. 05. 2019, čo približne zodpovedá dĺžke
obdobia poskytovania materského inému poistencovi. Nový pracovný pomer žalobca vykonáva v
rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovný pomer predchádzajúci a dosahuje príjem
v porovnateľnej výške aký dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého
si uplatnil nárok na materské.
Tým, že žalobca uzatvoril novú pracovnú zmluvu, na základe ktorej naďalej vykonáva prácu počas
čerpania materskej dovolenky, za ktorú dosahuje príjem považovaný za vymeriavací základ, s plnil
podmienku absencie príjmu, napriek dosahovaniu príjmu zo zárobkovej činnosti z nového pracovného
pomeru.



V prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si títo sami určujú dátum poistnej udalosti,
t.j. dátum prevzatia  dieťaťa.  T tohto dôvodu sa dostávajú do inej situácie v porovnaní s poistenkyňami
uplatňujúcimi si nárok na materské, ktorým dátum predpokladaného pôrodu určí lekár. U žalobcu
k takejto zmene životnej situácii nedošlo, navrhovateľom uzatvorená dohoda o prevzatí dieťaťa do
starostlivosti nie je reálna.
Účelom poskytovania materského je poskytnúť ženám hmotné zabezpečenie v čase, keď nemôžu
vykonáva zárobkovú činnosť z dôvodu pokročilého tehotenstva a po pôrode v súvislosti  so
starostlivosťou o novonarodené dieťa a taktiež poskytovať primerané hmotné zabezpečenie aj mužom,
ktorí sa starajú o deti namiesto matky pri prevzatí detí do starostlivosti do troch rokov veku dieťaťa.
21. Podľa § 30 zákona  o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, zamestnanec má nárok na
nemocenskú dávku, ak
a/ splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku, počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 2 a § 49 ods. 1.

Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa starostlivosti
a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období
28 týždňov od vzniku nároku na materské, osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do
svojej starostlivosti má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný
poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na
matejské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do
dovŕšenia trov rokov veku dieťaťa ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti
bol nemocensky poistený, najmenej 270 dní.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, iný poistenec,
ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa najskôr po uplynutí 6
týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že jednou zo všeobecných podmienok nároku na
nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu. Pritom splnenie podmienky absencie
príjmu sa  posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku
zamestnanca uplatnený. Zároveň je zrejmé, že jednou z osobitných podmienok nároku iného poistenca
na materské, je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania faktickej
starostlivosti tomuto dieťaťu.

Zákon o sociálnom poistení má rovnakú právnu silu ako zákon o rodičovskom príspevku, preto nie je
dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch „starostlivosť“ a „riadna starostlivosť“. Treba si uvedomiť, že
zákonodarca chcel, aby sa uplatnila  aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá
je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do zákona uviedol, tak ako je to uvedené pri osobnom
rozsahu dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona o sociálnom poistení), nakoľko iba
v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, a to riadna starostlivosť  podľa osobitného
predpisu, ktorým je práve zákon o rodičovskom príspevku.

Na rozdiel od rodičovského príspevku, materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z
nemocenského poistenia, ktorého účelom je, tak ako to uvádza explicitne zákon o sociálnom poistení,
kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže dôjsť v rôznych  životných situáciách
(napríklad tehotenstvo, materstvo alebo prevzatie starostlivosti o dieťa do troch rokov  jeho veku) Aj
keď zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu starostlivosti, už z tohto  ustanovenia pomerne
jednoznačne vyplýva, že sa vyžaduje skutočná starostlivosť o dieťa, ktorá nepochybne vedie (ako to
aj zákonodarca predpokladá) ku strate príjmu zo zárobkovej činnosti. V súvislosti s uvedeným možno
dospieť k záveru, že výkon pracovnej činnosti  na plný úväzok  pri poskytovaní starostlivosti o dieťa do
troch rokov veku je v rozpore s účelom poskytovania materského.

Je nesporné, že výklad a uplatňovanie všeobecných záväzných predpisov musia byť v súlade s Ústavou
SR. Obsah právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa



právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne komfortnú aplikáciu a výklad zákona je
podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho právneho aktu.

Žalovaný správny orgán vo veci posúdenia nároku iného poistenca na materské, je povinný vykonať
výklad a aplikáciu príslušnej právnej normy v kontexte s účelom zákona o sociálnom poistení a s
prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. V danom prípade žalovaný správny orgán rozhodol
správne, že žalobcovi nepriznal nárok na materské, pretože nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do
starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona
o sociálnom poistení. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že po uzatvorení dohody o prevzatí
dieťaťa matkou, naďalej vykonával pracovnú činnosť s tým istým zamestnávateľom v rovnakom časovom
rozsahu 40 hodín týždenne a za porovnateľnú mzdu ako pred začiatkom čerpania rodičovskej dovolenky.

22. Nárok na materské žalobkyni vznikol v zmysle § 48 ods. 2 zákona,  v znení neskorších predpisov,
už dňa 16. 04. 2017. Materské sa jej teda vyplácalo menej ako 6 rokov pred očakávaným dňom pôrodu
určeným lekárom z iného dôvodu ako z dôvodu, že pôrod nastal skôr ako určil lekár, preto má nárok na
materské iba po dobu ustanovenú v § 48 ods. 6 v znení neskorších predpisov.

23. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutia sú zákonné a dostatočne zdôvodnené, podložené
citovanými právnymi predpismi, sú zrozumiteľné a dávajú jasnú odpoveď z akého dôvodu nebol
žalobcovi priznaný nárok na materské. Žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal
s námietkami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu. Námietky
žalobcu uvedené v žalobe nie sú relevantné k vyhoveniu žaloby, sú totožné s námietkami v odvolaní,
preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal,
pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "3171e093-1cbf-4b4a-8243-de1776467783:a6e8533d-49ed-4e74-841d-0a44bc828e21", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2", "spisova_znacka": "23Sa/24/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/24/2019 z 22. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2"}, {"guid": "3171e093-1cbf-4b4a-8243-de1776467783:d29604d4-032a-4804-95d1-5fb7dd341c5c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2", "spisova_znacka": "23Sa/24/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/24/2019 z 22. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2"}, {"guid": "3171e093-1cbf-4b4a-8243-de1776467783:23cb4a0d-32c5-4f9e-96e0-02db00f0ba3b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2", "spisova_znacka": "23Sa/24/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/24/2019 z 22. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2"}]}