Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/59/2015 z 12. 10. 2015
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. októbra 2015, sp. zn. 13CoP/59/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6114207892.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/59/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6114207892.1 | 2015-10-12 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 35 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3671c1e3-d614-428e-b979-2193c546db04
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114207892.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/59/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207892
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114207892.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci starostlivosti o
maloleté deti S., Z., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov Z. S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H. H., U. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Bacíkom, Advokátska kancelária Bacíková a spol., so sídlom
Banská Bystrica, Skuteckého 12, a otca I.. Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.-B. nad R., B. XXX/XX, o
udelenie súhlasu na vysťahovania maloletých detí do cudziny a úpravu styku otca s maloletými deťmi,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/117/2014-194 zo dňa 24.
06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým povolil vysťahovanie maloletých deti S., Z., nar.  XX.
XX. XXXX, a U., nar. XX. XX. XXXX, obe štátne občianky Slovenskej republiky na územie Talianskej
republiky, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh matky  zamietol rozhodnutie  zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh matky maloletých rozhodol prvostupňový súd tak , že povolil vysťahovanie maloletých deti S.,
Z., nar.  XX. XX. XXXX, a U., nar. XX. XX. XXXX, obe štátne občianky Slovenskej republiky na územie
Talianskej republiky. V časti návrhu na úpravu styku otca s maloletými návrh zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol : „Matka mal. detí sa návrhom podaným na
tunajšom súde domáhala toho, aby súd jej udelil súhlas na vysťahovanie maloletých detí S.  na územie
Talianskej republiky. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 14C/19/2008 zo
dňa 18. 03. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dom 27. 03. 2008 boli maloleté deti Z. a U. S. zverené
do jej osobnej starostlivosti. V čase podania návrhu uvádzala, že udržiava partnerský vzťah s pánom
K. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorý trvá už 4,5 roka a hodlá s ním uzavrieť manželstvo. V čase súdneho
pojednávania poukazovala na tú skutočnosť, že sa vydala na dôkaz čoho pripojila ku spisu aj fotokópiu
sobášneho listu. Matka ďalej poukazovala na to, že sa spolu s manželom rozhodli žiť a bývať v Taliansku,
kde má jej manžel dobré zamestnanie, ktoré je dobre platené. Má tam celú svoju rodinu. Na území
Talianskej republiky, majú zabezpečené aj bývanie v byte, ktorého vlastníčkou je  síce  matka jej manžela,
ale ktorá dala písomný súhlas na to, aby v tomto byte mohli žiť aj dve dcéry. Bola presvedčená o tom,
že deti nebudú mať žiaden výrazný problém so zmenou bydliska. V súčasnej dobe absolvujú výučbu
talianskeho jazyka, pričom staršia dcéra celkom dobre komunikuje aj v anglickom jazyku. Podľa jej
názoru, deti nebudú mať závažnejší problém, čo sa týka znalosti reči. Sama sa už bola informovať
aj v ZŠ, ktorú by prípadne deti mohli na území Talianskej republiky, navštevovať a bola oboznámená
s tým, že by maloletá Z. navštevovala ZŠ o stupeň nižšie a mal. U. by mohla nastúpiť priebežne do
ZŠ. Zároveň navrhla znova upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, aby sa mohol s deťmi stretávať
počas prázdnin letných, Vianočných a rôznych sviatkov, aby to nenarušilo jej rodinný život a ani školské



povinnosti maloletých detí. Popierala tvrdenia otca detí o nátlaku na mal. deti a uvádzala, že deti sa do
Talianska tešia, na Slovensku učivo zvládajú veľmi dobre. Vzťah s jej manželom majú deti veľmi dobrý,
komunikujú spolu každý deň formou elektronickej siete.

Otec detí vo svojej výpovedi pred súdom žiadal konanie prerušiť s tým, že na tunajšom súde prebieha
konanie vo veci vedenej pod spis. zn. 32P/363/2013 pričom, okresný súd zamietol návrh na zmenu
výchovného prostredia a vydal zákaz vycestovania mal. detí do cudziny. Vec prejednával krajský súd,
ktorý v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, voči zastavujúcemu
výroku súdu sa odvolal, pričom o odvolaní nie je rozhodnuté. Vo svojej výpovedi pred tunajším súdom
otec ďalej uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na povolenie vysťahovania maloletých detí do
Talianskej republiky. Podľa jeho názoru, deti majú z tohto vysťahovania obavy, pretože je na deti
vykonávaný nátlak zo strany matky detí, zo strany kolízneho opatrovníka a tiež  z ďalších strán. Tiež
uvádzal, že mal. deti nechodia stále na výučbu talianskeho jazyka a ich znalosť taliančiny je podľa
jeho názoru veľmi chabá. Nie je v najlepšom záujme detí, aby bolo povolené ich vysťahovanie na
územie Talianskej republiky, aj s ohľadom na ich školské výsledky, keď na území SR sú deti jedničkárky
a na území Talianskej republiky sa z nich stanú zlé žiačky, najmä kvôli nedostatočnému zvládnutiu
cudzieho jazyka. Ďalej uviedol, že matka sa pred jeho známymi a príbuznými opakovane vyjadrila,
že po presťahovaní už maloleté neuvidí, rovnako tak sa vyjadril aj manžel matky. Podľa jeho názoru,
matka sústavne zavádza a klame, nerešpektuje rozhodnutia súdu, bez jeho vedomia a súhlasu odišla
s deťmi do Talianska v roku 2012, kedy určité obdobie ani nevedel, kde deti sú. Podľa jeho názoru,
matka nerešpektuje rozhodnutia súdu ani na Slovensku, nebude ich rešpektovať ani v Taliansku. Tak
isto sa v minulosti stalo, že mu znemožnila dovolenku spolu s deťmi, tým že vyzdvihla pasy maloletých
detí. Podľa jeho názoru, deti musia jemu povedať to, čo od nich žiada ich matka a čo im nadiktuje a
preto nie je možné brať do úvahy názor samotných mal. detí. Tiež uviedol, že je nelogické, aby sa celá
rodina vysťahovala do zahraničia za manželom matky, keď na území Slovenskej republiky, majú stabilné
prostredie, školy, bývanie, lekársku starostlivosť, rodinné zázemie aj priateľov. Deti nepoznajú pomery v
zahraničí a trvalo by im minimálne rok, kým by zvládli komunikáciu v cudzom jazyku. Z dobrých žiačok,
by sa tak stali žiačky priemerné. Podľa jeho názoru, matka si ide za svojim šťastím, nie za šťastím ich
spoločných dcér. Poukazoval tiež na tú skutočnosť, že maloleté deti v jeho domácnosti majú vytvorené
výborné podmienky pre svoj život, na svoje vzdelávanie, zmysluplné trávenie voľného času, na lekársku
starostlivosť, športové aj kultúrne vyžitie a nemusia byť vytrhované z tohto prostredia, ktoré je im dôverne
známe a cítia sa v ňom dobre, bezpečne a vyhovuje im. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že vzťah
matky s jej súčasným manželom je vzťah na diaľku a nie je to reálne spolužitie.

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že vykonal pohovor s mal. deťmi a deti sú pevne
rozhodnuté o vysťahovaní sa na území Talianskej republiky, spolu so svojim bratom  a na toto sa tešia.
Úrad doporučil návrhu matky vyhovieť a udeliť súhlas na vysťahovanie mal. detí.

Podľa ustanovenia § 35  Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o
správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého
z rodičov súd.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva svojich
rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 14C/19/2008 zo dňa 18.03.2008
rozvedené. Maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a
otcovi detí bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu. Zároveň bol aj upravený styk otca s mal.
deťmi a to rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 32P135/2012 zo dňa 14. 02. 2013.
Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 32P/363/2013 -152 zo dňa 13. 03. 2014 bolo matke
detí zakázané vycestovanie mal. detí mimo územia SR, bez súhlasu otca alebo súdu. Tento výrok súdu
bol v konečnom dôsledku zrušený, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17CoP/19/2015
-194 zo dňa 20. 05. 2015. Ďalej súd v konaní zistil, že matka mal. detí uzavrela dňa XX. XX. XXXX v
H. H. manželstvo s K. C., nar. XX. XX. XXXX, štátnym občanom U. republiky. Manželstvo je zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu H. H. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX, pod por. č. XX. Z
terajšieho manželstva matky sa narodilo jedno maloleté dieťa a to mal. I. C., nar. XX. XX. XXXX.



Súd vo veci vykonal dokazovanie, vyžiadaním si správy zo sociálneho zisťovania na adrese súčasného
bydliska manžela matky v Talianskej republike. Zo správy podanej Mestským úradom vo Vieste,
oddelením sociálnych služieb, zo dňa 15. 12. 2014 súd zistil, že pán K. C., s dobrým sociálno-
kultúrnym zázemím vykonáva činnosť kuchára v miestnej štátnej  odbornej strednej škole pre hotelové
a reštauračné služby. Počas rozhovoru sa prejavoval, ako osoba zodpovedná, vyrovnaná, s pevnými
morálnymi zásadami, dokonale schopný plniť svoju úlohu manžela a otca. Ukázalo sa, že túžobne
očakáva, že bude mať pri sebe manželku mal. I., ktorý sa im narodil v apríli XXXX, ako aj Z. a U., ku
ktorým ho viaže hlboký citový vzťah tak, že ich považuje za neoddeliteľnú súčasť rodiny. Matka pána
C., vo veku 83 rokov, prijala a miluje dievčatká od samého začiatku a tie sa v žiadnom prípade necítia
byť diskriminované v porovnaní s biologickými vnúčatami. Voči neveste, ktorej zvyky a spôsob, akým sa
stravuje, aj záľuby dokonale pozná, prechováva hlbokú úctu a úprimné city. Počas rozhovoru ukazovala
fotografie nevesty, ako aj maloletých detí Z., XXa I.. Pán C. sa manželkou a s obidvomi dievčatkami
kontaktuje denne, tieto majú k nemu vzťah, ako ku osobe, ktorá je pre ne stabilnou a významnou
výchovnou autoritou, ukazuje sa, že si s nim vybudovali dôležitý vzťah, pevný a vzájomne citovo
opätovaný. Pán C., v súčasnosti bytom X. U. 9, kúpil nedávno obydlie o rozlohe asi 90 m2 s vonkajšou
záhradou a priestrannými balkónmi na ulici Generale S. X. XX. Kúpa nehnuteľnosti sa ukázala ako
nevyhnutá, práve z dôvodu prípadného presťahovania sa. Obydlie je kompletne a starostlivo zariadené,
poskytuje komfort každého druhu a zodpovedá potrebám rodiny pozostávajúcej z  5 osôb, z  ktorých
3 pre maloleté deti. Skladá sa z presvetlenej obývacej izby, spálne, dvoch izbičiek a príslušenstva.
Okrem toho je exteriér, ktorý je privátnym priestorom rozľahlý a umožňuje predovšetkým v letnej sezónne
stráviť veľké množstvo času vonku. Byt sa nachádza v obytnej zóne, ktorá je tichá, so širokou ponukou
služieb a nenachádza sa v neveľkej vzdialenosti od centra mesta, do ktorého sa dá dostať za niekoľko
minút pešo. Do všetkých škôl každého zamerania a stupňa je možný prístup prostredníctvom služby
školských autobusov, ktorú manažuje Mestský úrad Vieste. Aj obydlie, ktoré sa nachádza na ulici  U. č.
9, v centre mesta, má všetky predpoklady, aby prijalo rodinu, o ktorú sa jedná. Hoci je oproti novému
domu menšie,  je teplé, plné svetla, útulné. Byt je dvojúrovňový, denná zóna s obývačkou, kuchynským
kútom, príslušenstvom a zóna určená na spanie, ktorá sa skladá z manželskej spálne, izby pre hostí,
kúpeľne s WC. Sociálny asistent, pani C. I. C., potvrdila, že v meste sú školy každého typu a stupňa,
niektoré sa nachádzajú v centre a iné sú vo väčšej vzdialenosti, ľahko dostupné peši, alebo školskými
autobusmi, zapísať sa je možné ešte v ten istý deň on-line, po predchádzajúcom súhlase školy, do
ktorej je žiak zaradený. Žiadosť o zdravotný preukaz bude podaná a ošetrujúci lekár bude zvolený po
podaní žiadosti o trvalý pobyt v mieste Vieste. Žiadosť sa podá na oblastné zdravotnícke zariadenie,
ktoré zabezpečí pridelenie rodinného lekára a v prípade maloletých pediatra. V prípadoch vyžadujúcich
zdravotnú pohotovosť je potrebné obrátiť sa na službu 118 a pre špecializované prehliadky a klinické
analýzy je príslušná miestna poliklinika a lekárska služba prvej pomoci. Prostredie bydliska pána C.,
preto považoval sociálny úrad za viac ako vhodné na to, aby poskytlo domov mal. deťom Z. a U..

Podľa potvrdenia Štátneho školského riaditeľstva K. M. D. (Q.) súd zistil, že maloleté deti S., U. a Z. budú
môcť začať navštevovať školu po nadobudnutí trvalého bydliska vo Vieste a po podpísaní zápisných
listov. Komisia, ktorá bude ustanovená zvlášť za účelom posúdenia prijatia žiačok na základe platných
predpisov určí, ktorý ročník prebiehajúceho školského roku bude pre žiačky najvhodnejší.

Ako to vyplýva zo záväznej prihlášky na individuálnu výučbu, maloleté deti sa venujú intenzívne výučbe
talianskeho jazyka.

Ako to vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho zisťovania, tento vykonal pohovor s
oboma maloletými deti, so súhlasom matky a bez jej prítomnosti. Počas pohovoru reagovali maloleté deti
na otázky kladené úradom spontánne a uvoľnene, zhodne vyjadrili prianie presťahovať sa do Talianska
spolu s bratom I.. Maloletá Z. sa do U. teší, chcela by tam bývať,  už tam bola predminulý rok počas
prázdnin, páčilo sa jej tam. Potvrdila, že chodí na lekcie talianskeho jazyka a podľa nej je to veľmi pekný
jazyk a ide jej to veľmi dobre a vie si predstaviť, že by v Taliansku mala chodiť do školy. S maminým
manželom vychádza dobre, trávia spolu voľný čas, často sa chodili kúpať, na prechádzky, majú ho veľmi
radi. Cez letné a zimné prázdniny by však chcela navštevovať svojho otca a podľa nej by to tak bolo v
„pohode“. Maloletá U. tiež potvrdila, že v Taliansku sa jej páčilo. Matka s manželom im ukázali mesto,
páčilo by sa jej presťahovanie sa do Talianska. Aj U. potvrdila, že sa učí taliansky jazyk a zatiaľ jej idú
najlepšie farby po taliansky. S manželom matky vychádza dobre a majú ho radi. Tiež prejavila želanie
počas prázdnin navštevovať svojho otca.



Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh matky na udelenie súhlasu
na povolenie vysťahovania sa maloletých do cudziny je v najlepšom záujme mal. detí. Matka maloletých
detí uzavrela manželstvo so svojim manželom, z ktorého sa im narodilo ďalšie dieťa. Rodina plánuje
a hodlá žiť na území Talianskej republiky, ktorá je členským štátom Európskej únie. Maloleté deti
miesto svojho budúceho pobytu poznajú, navštívili ho. S manželom matky vychádzajú dobre, do školy v
Taliansku sa tešia a vedia si aj predstaviť presťahovanie sa na územie inej krajiny. Obe maloleté deti sa
intenzívne venujú štúdiu talianskeho jazyka, tak aby nemali problém s komunikáciou ani so štúdium. Obe
deti prejavili želanie svojho otca navštevovať počas školských prázdnin, či už letných alebo zimných.
Prostredie, ktoré je vytvorené v  Taliansku, ako to vyplýva aj zo správy zo sociálneho zisťovania, podanej
sociálnym úradom v Talianskej republike je plne vyhovujúce veku a potrebám oboch maloletých detí,
ako aj potrebám celej rodiny.
V konaní je jednoznačne preukázané, že matka ako aj otec maloletých detí si po rozvode manželstva
založili nové domácnosti, nové rodiny.

V zmysle článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života a v zmysle článku 23 bod 2 Ústavy Slovenskej
republiky, každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky má právo toto územie
slobodne opustiť.

Matka sa rozhodla žiť na území Talianskej republiky, za účelom scelenia rodiny. Na území Talianskej
republiky, je zabezpečené bývanie, školská dochádzka ako aj zdravotná starostlivosť pre maloleté deti.
Rodina tak bude žiť scelená. Prvostupňový súd preto návrhu matky vyhovel a rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti prvostupňový  súd návrh matky na novú úpravu styku otca s mal. deťmi zamietol,
ako predčasne podaný. V čase rozhodovania súdu o povolenie vysťahovania maloletých detí do cudziny,
maloleté deti sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky a styk otca s maloletými deťmi je upravený a
zatiaľ nie je možné ani vedieť a predpokladať, aké budú mať deti školské povinnosti, vyučovanie a kedy
budú mať deti školské prázdniny na území Talianskej republiky. Za takýchto okolností súd preto návrh
matky považoval za predčasne podaný a preto ho zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že prvostupňový súd vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

Postupom okresného súdu bol obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv výrazným spôsobom.
Mal za to, že malo byť vykonané znalecké skúmanie, nakoľko  v konaní 31P/181/2010, v ktorom
navrhoval zmenu výkonu rodičovských práv tak, že by deti boli v striedavej starostlivosti oboch rodičov,
deti uvádzali, že chcú tráviť čas rovnako dlho s otcom aj s matkou, pričom v tomto konaní tvrdia
maloleté deti, že chcú byť s ním ako otcom iba cez prázdniny, čo je možné pripísať iba veľkému
ovplyvňovaniu dcér matkou. Konštatovanie okresného súdu o tom, že vysťahovanie  dcér do Talianska je
v ich najlepšom záujme nepostačuje. Len znalecké skúmanie by preukázalo skutočný postoj a slobodu
v rozhodovaní maloletých detí.

Správa zo sociálneho zisťovania z prostredia, v ktorom žije manžel navrhovateľky presne neuvádza
čo je obsahom pojmu dobré sociálnokultúrne zázemie manžela matky maloletých dcér, rovnako sa
správa nedotýka príjmových pomerov manžela maloletých. Má vedomosť, že manžel matky maloletej
nedisponuje ako kuchár v školskej jedálni vysokým príjmom. Spolu s príjmom matky maloletých má
dôvodnú obavu o možnostiach vytvorenia stabilného zázemia takto narýchlo založenej rodiny. Takéto
prostredie nemôže byť harmonické pre výchovu detí. Nebolo vykonané miestne zisťovanie aj na území
SR.

Má za to, že je možné určiť novú úpravu styku maloletých s otcom v rozhodnutí, nakoľko ak majú žiť
maloleté deti v úplne cudzej krajine, nemôžu sa riadiť doteraz platnou úpravou styku, pretože  je za
daných okolností nevykonateľná. Bol by úplne zamedzený jeho styk s maloletými deťmi. Súd neriešil
otázku financovania ďalších jeho stretnutí s maloletými deťmi.



Súd rozhodnutím zabezpečil len práva matky. Dohovor o právach dieťaťa z 20. 11. 1989 garantuje
dieťaťu právo poznať svojich rodičov, právo na ich starostlivosť a právo byť v kontakte s obidvomi rodičmi.

Navrhol prvostupňovému súdu vykonanie dôkazov pripojením spisu OS Banská Bystrica sp. zn.
31P/181/2010 a prihliadnutím na dôkazy vykonané v tomto konaní, najmä  posudku č. 111/2011, č.
39/2011 a k odbornému vyjadreniu, ktoré vypracoval C.. N. V., C.. Tiež navrhol, aby bola ako svedkyňa
vypočutá jeho matka Z. S., ktorá pozná vôľu maloletých dcér, avšak ani jeden z týchto dôkazov súd
nevykonal a ani sa nimi nezaoberal.

V doplnení vyjadrenia zo dňa 19. 09. 2015 otec maloletých detí uviedol, že 23. 08. 2015 dcéry odovzdal
matke a od tej doby ich nevidel ani nepočul. Má za to, že dcéry nešli do Talianska dobrovoľne a s
nadšením, a že vysťahovanie im spôsobí len traumu z odlúčenia od svojej rodiny, známych a priateľov,
čo potvrdzuje správa jeho dcéry na instagrame. Od vycestovania dcér do Talianska s nimi nemal žiadny
kontakt, matka ich telefóny zrušila, s deťmi nie je možné sa skontaktovať, presne tak ako to matka
maloletých niekoľkokrát uviedla. Dňa 15. 09. 2015 o 21.07 hod.  sa mu pokúšala dovolať staršia dcéra.
Hovor bol len 3 sekundy, keď v telefóne počul krik matky, že „na čo mu voláš“ a hovor bol zrušený.

Kolízny opatrovník  vo vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu, stotožnil
sa s rozhodnutím súdu, nakoľko v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloleté deti
majú vytvorené vhodné podmienky  ako aj v domácnosti, ktorú budú obývať, tak aj v prostredí mesta D..
Maloleté deti majú zabezpečený nástup do školy do príslušného ročníka, tiež budú mať zabezpečenú
starostlivosť. Vôľa maloletých detí sa v priebehu konania nezmenila. Maloleté deti sú pevne rozhodnuté
presťahovať sa spolu s matkou a ich maloletým bratom na územie Talianskej republiky a žiť spoločne
so súčasným manželom matky, ku ktorému si vytvorili citové väzby.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu v
časti, v ktorej povolil vysťahovanie maloletých detí na územie Talianskej republiky. Uviedla, že vôľu
presťahovať sa s dcérami do Talianska prejavila ešte v konaní Okresného súdu Banská Bystrica
32P/363/20013, predmetom ktorého bola zmena výchovného prostredia, a v ktorom bol návrh otca na
zmenu výchovného prostredia zamietnutý. Uviedla, že ak otec maloletých napáda správu z miestneho
zisťovania v Taliansku, robenú priamo orgánmi na to určenými, podľa talianskych predpisov, ide o
oficiálnu listinu štátneho orgánu iného zvrchovaného štátu. Predmetná správa zo sociálneho zisťovania z
Talianska je dostatočná, odpovedá na všetky relevantné otázky týkajúce sa rodiny v Taliansku, bytových
podmienok, škôl ako aj zdravotnej starostlivosti. Uviedla, že pokiaľ ide o šetrenie Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dcéry boli v posledných rokoch niekoľkokrát vypočúvané
a jednoznačne a opakovane prejavili svoj názor odísť do Talianska. Návrh na udelenie súhlasu na
vysťahovanie detí do Talianska podala už v apríli 2014, deti mali na povinnú školskú dochádzku v
Taliansku nastúpiť už v septembri 2014, avšak vzhľadom  na  vykonávanie dokazovania v konaní deti
aj  školský rok 2014/2015 absolvovali na Slovensku. Počas roku sa ďalej pripravovali na presťahovanie
sa do Talianska a zdokonaľovali sa v talianskom jazyku.

Dôkazy navrhované otcom nepovažuje za spôsobilé privodiť iné rozhodnutie. Posudok, na ktorý sa
otec odvoláva, bol vykonaný za iným účelom, za iných skutkových a právnych okolností a nie je teda
relevantný v tomto konaní. Tiež svedecká výpoveď matky otca maloletých, ktorá je s ním v blízkom
príbuzenskom vzťahu, a teda má evidentný záujem na výsledku konania, by nebola spôsobilá priniesť
dôveryhodný dôkaz rozhodujúci pre konanie. Dcéry opakovane prejavili záujem vysťahovať sa, čoho
dôkazom je, okrem iného, aj ich svedomitá výučba talianskeho jazyka.  Od 30. 06. 2015 do 25. 07. 2015
trávila s dcérami dovolenku vo U. v Taliansku, v byte a prostredí, do ktorého sa majú deti presťahovať
spolu s manželom a aj jeho (našou novou rodinou). Po návrate deti otvorene prejavujú ešte väčší záujem
o rýchle presťahovanie sa.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) vec preskúmal v medziach daných ust. § 212 OSP,
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu  v časti, ktorým súd povolil vysťahovanie maloletých detí na územie Talianskej republiky ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil , v časti, v ktorej súd návrh zamietol - na novú úpravu
styku s maloletými deťmi rozhodnutie zrušil v súlade s § 221 ods. 1 písm. h)  OSP a v súlade s § 221
ods. 2 OSP vrátil v tejto časti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Podľa ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny ... rozhodne na
návrh niektorého z rodičov súd.

V danom prípade ide o podstatnú vec pri výkone rodičovských práv a povinností, kedy ak sa nedohodnú
rodičia, rozhodne súd.

Dohoda rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej
rodičia nemôžu dospieť, v zmysle tohto ustanovenia môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím
súdu.

Maloleté dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj
názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. Názoru maloletého
dieťaťa sa musí venovať náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým
súd povolil vysťahovanie maloletých detí na územie Talianskej republiky a na tieto v podrobnostiach
odkazuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu udáva.

V zmysle ust. § 35 Zákona o rodine, nie je povinnosťou súdu skúmať, ktorý z rodičov má lepšie
schopnosti a možnosti dieťa vychovávať, súd iba hodnotí, aké dôsledky na ďalší vývoj dieťaťa by malo
prípadné vysťahovanie z hľadiska záujmov dieťaťa v súlade so záujmami spoločnosti, z hľadiska výkonu
práv a povinností rodičova  a z hľadiska vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

V danej veci manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Banskej
Bystrici  č. k. 14C/19/2008 zo dňa 18. 03. 2008. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matky, zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Rozsudkom 32P/135/2012 bola schválená
dohoda rodičov o rozšírení styku otca s maloletými deťmi.

Otec maloletých požiadal o zmenu výchovného prostredia maloletých detí tak, že sa zveria do jeho
osobnej starostlivosti. Návrh otca maloletých bol zamietnutý rozhodnutím Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 32P/363/2013 - 152 zo dňa 13. 03. 2014, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Rovnako bolo medzi účastníkmi nesporné, že návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť bol
zamietnutý.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady,
že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov
len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba, patrí
zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenia a pod.

Okrem  násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v
dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí
obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch
domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo
zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo
osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom.

V danom prípade obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. V jej starostlivosti neboli
zistené  doposiaľ žiadne nedostatky a to pokiaľ ide o zabezpečenie ich výživy ani výchovy. Rodičia
maloletých deti si vytvorili nové rodiny. Matka maloletých, ktorej sú maloleté deti zverené, uzatvorila
manželstvo dňa XX. XX. XXXX so štátnym občanom Talianskej republiky. Z tohto manželstva pochádza
maloleté dieťa, maloletý I., nar. XX. XX. XXXX a matka maloletých sa chce presťahovať a vytvoriť funkčnú
rodinu s novým manželom.



Okresný súd  sa správne zaoberal šetrením pomerov v mieste, kde matka maloletých detí chce vytvoriť
pre deti domácnosť v novej rodine. V konaní bolo zistené, že sú vytvorené podmienky pre starostlivosť
a výchovu oboch maloletých detí v jej novej rodine ako aj  so súrodencom. Otec maloletých nepredložil
žiadne tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukazovali opak, a ktoré by boli v rozpore s tým, čo zistil na základe
dokazovania okresný súd. Okresný súd skúmal dôsledne  prostredie, v ktorom deti budú vyrastať, teda či
majú zabezpečené bývanie, či majú zabezpečené vzdelávanie nástupom do škôl, lekársku starostlivosť
a tieto vyhodnotil, že sú zabezpečené. Okresný súd tiež vychádzal z vyjadrení maloletých detí, ktoré
uviedli, že sa chcú vysťahovať, nerozhodol v rozpore s ich prejavenou vôľou. Deťom bude zabezpečené
vzdelávanie a dokončenie povinnej školskej dochádzky. Skutočnosť, že deti budú podrobené prípadne
testom s tým, aby boli zaradené do vzdelávacieho procesu tak, aby tento boli schopné zvládnuť, je len
na prospech maloletých detí a na prospech ich aklimatizácie v novom prostredí.

Pokiaľ otec maloletých detí namieta, že nebolo robené miestne zisťovanie aj na území Slovenskej
republiky, odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na predmet konania, toto nebolo potrebné na zistenie
skutkového stavu pre rozhodnutie, súd správne zisťoval a hodnotil skutočnosť, aké dôsledky na ďalší
vývoj dieťaťa by malo prípadné vysťahovanie z hľadiska záujmov dieťaťa, nakoľko deti už boli zverené do
starostlivosti matky a bolo zistené, že u nej je zabezpečená starostlivosť o výživu aj o výchovu maloletých
detí riadne. Tieto skutočnosti otec maloletých detí ani nenamietal.

Pokiaľ ide o tvrdenia otca maloletých detí, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal
ním navrhnuté dôkazy tak ako uviedol, odvolací súd poukazuje na to, že dôkazy hodnotí súd podľa
svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, na základe
čoho zisťuje skutkový stav vo veci. V prípade, že súd zistí rozhodné skutočnosti pre rozhodnutie, ďalšie
dôkazy už nevykonáva. V danom prípade súd vypočul maloleté deti a zistil ich  názor a vôľu ohľadne
vysťahovania. Neboli uvedené také skutkové tvrdenia, ktoré by vyžadovali vykonať vo veci znalecké
skúmanie, súd riadne zistil skutkový stav, ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu - t.j. skutkový stav
v čase rozhodovania. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu výsluchom matky otca maloletých detí ohľadne
skutočnosti tvrdenej otcom maloletých, že táto pozná vôľu jeho dcér, súd poukazuje na to, že v danom
prípade bola zistená vôľa maloletých detí a tieto vôľu prejavili.

Pokiaľ ide o odvolanie otca maloletých proti  rozhodnutiu prvostupňového súdu  v časti,  ktorou bol
zamietnutý návrh matky na zmenu styku otca s maloletými deťmi z dôvodu, že je návrh predčasne
podaný, z dôvodu, že deti sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky a tento je upravený a nie je možné
zatiaľ vedieť a predpokladať aké budú mať deti školské povinnosti, vyučovanie a kedy budú mať deti
školské prázdniny na území Talianskej republiky, považoval odvolací súd odvolanie otca za dôvodné.
Je nesporné, že došlo k zmene pomerov, a teda je dôvod aj na zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave
styku s maloletými deťmi, nakoľko povolením vysťahovania maloletých detí do Talianska, keď bolo aj
rozhodnuté predbežným opatrením o udelení súhlasu na dočasné vycestovanie maloletých detí  do
Talianska rozhodnutím zo dňa 19. 08. 2015 č. k.  31P/117/2014-214, je pôvodné rozhodnutie  o úprave
styku ťažko realizovateľné a je na mieste zistiť skutkové okolnosti a upraviť styk  otca s maloletými
deťmi tak, aby neboli porušované jeho práva,  aby ostal zachovaný vzťah otca a maloletých detí, čo je
nevyhnutné na rozvoj vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi, umožnenie styku  patrí aj k  základným
právam maloletých.

Vzhľadom na to, že okresný súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, odvolací súd v tejto
časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí
prvostupňový súd zistí skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o novej úprave styku, vzhľadom na
zmenu pobytu maloletých detí, pričom zohľadní aj náklady súvisiace so stykom otca s maloletými deťmi.
Prvostupňový súd zohľadnení, aby úprava styku bola v záujme maloletých detí a tiež aj v schopnostiach
a možnostiach rodičov realizovať daný styk a tiež, aby bolo v možnostiach otca maloletých detí vzhľadom
na rozsah a intenzitu úpravy zabezpečiť  pozitívny vplyv na ich výchovu a starostlivosť o nich a aby
nedošlo k neprerušeniu citového vzťahu a iných vzájomných vzťahoch medzi otcom maloletých a
maloletými.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.