{"guid": "3165c2c1-a312-4815-b6ba-c5c097194203:c125f72f-b620-4209-b202-ca758c5d2823", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220689.2", "spisova_znacka": "6Co/712/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/712/2014 z 14. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. apríla 2015, sp. zn. 6Co/712/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4212220689.2", "identifikacne_cislo": "4212220689", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Marta Polyaková", "sudca_id": 1668, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-polyakova-1668", "datum_vydania": "2015-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Cdo/314/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "23b897a3-54fe-4e97-af0d-378d7f718eee:3a0fc313-4fbc-4909-b7cf-4257ca951e4b", "datum": "2015-11-29", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c125f72f-b620-4209-b202-ca758c5d2823", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220689.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220689.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220689.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 6Co/712/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4212220689\nDátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220689.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.\nLýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:\n35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,\nGrösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene konajúce Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné Námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.\njúna 2014 pod č. k. 9C/609/2012-50 a uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. septembra\n2014 č. k. 9C/609/2012-71 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u je  .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči\nodporcovi zaplatenia majetkovej škody  4.597,47 eura a nemajetkovej ujmy v sume 919,49 eura, ktorá\nmala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno tým, že exekučný\nsúd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po viac ako 1061 dňoch a to\nzamietnutím žiadosti o udelenie poverenia.\nSvoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci ako aj ust. § 15 § 17 uvedeného zákona a §  44 ods. 2 zák. č.\n233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Z hľadiska skutkového mal za preukázané,\nže v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde v Komárne pod sp. zn. 4Er/959/2009  podal súdny\nexekútor dňa 30.10.2009 žiadosť na základe návrhu oprávneného na udelenie poverenia a exekučný\nsúd uznesením zo dňa 20.08.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Proti\ntomuto uzneseniu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31.01.2013 č. k.\n8CoE/172/2012-47 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne súd uznesením zo dňa 17.06.2013\nč. k. 4Er/959/2009-55 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 21,22\neura. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.07.2013. Uviedol, že v predmetnej veci nie je splnený prvý\npredpoklad zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup. Porušenie práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán nepostupoval v\nzákonom stanovených lehotách. Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená\nv §  44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2 písm. d/ EP v znení do  01.06.2011 je extrémne krátka, aby\nexekučný súd rozhodcovský rozsudok  náležite preskúmal. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul\nrozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo\n\nna základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Keďže nebol zistený nesprávny úradný postup a ani ďalšie\npredpoklady vzniku škody (t. j. protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym\nkonaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody), návrh ako nedôvodný zamietol. O\ntrovách konania rozhodol podľa §  142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov\nkonania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.\n\nRozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho\nzrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.  V dôvodoch svojho odvolania uviedol,\nže postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa vec nesprávne\nprávne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Prvostupňový súd rozhodol v merite na základe\n„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č.  514/2003 Z. z. V právnom\nštáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo\nplatné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou\nhmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku skutočnosti a po tom,\nčo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na\ntakejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti\nsúdneho rozhodnutia, a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp\npriamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok navrhovateľa\nna náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov.\nNavrhovateľ nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu a tak mohol niektoré skutočnosti len\nusudzovať  podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže\nnič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, že\nrozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote. Súd vôbec nevysvetlil, prečo  zastáva názor,\nže účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de\nlege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie.\nV závere uviedol, že nechápe, aký môže na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje\npresvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy\nsúd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. V závere uviedol, že  ak\nbol súdu doručený návrh na prerušenie konania, bol súd povinný o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.\n\nOdporca sa k odvolaniu nevyjadril.\n\nKrajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom\nkonania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti\n§ 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa byť viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací\nsúd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\na s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že\nodvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne\nposúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávny podľa § 219 OSP potvrdil.\n\nNavrhovateľ zdôvodnil svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že mal za to, že v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v §  221 ods. 1 OSP a to k vade konania spočívajúcej v odňatí možnosti\núčastníkovi konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Odňatím možnosti konať v zmysle uvedeného\nustanovenia sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých\njeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a\nprávom chránených záujmov. Predmetom dôvodu odvolania sú tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti\nkonať pred súdom,  2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu,\n3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k skutočnosti, že zákon\nvyššie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje,\npod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu,\nktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov\npriznaným mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.\nNavrhovateľ v dôvodov svojho odvolania ani nezdôvodnil, v čom videl uvedenú vadu konania. Odvolací\nsúd preto podrobil preskúmaniu odvolací dôvod navrhovateľa a dospel k záveru, že prvostupňový\nsúd sa v priebehu konania nedopustil žiadnej vady namietanej navrhovateľom v dôvodoch svojho\nodvolania. Vzhľadom k tomu, že nezistil vady konania, pre ktoré by musel zrušiť rozhodnutie súdu prvého\n\nstupňa podrobil ho meritórnemu preskúmaniu a zaoberal sa ďalšími dôvodmi odvolania navrhovateľa,\nspočívajúcimi v tom, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne\nprávne posúdil.\n\nZ výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf  Krutý podal žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd Komárno dňa 30.10.2009. Exekučný\nsúd uznesením zo dňa 20.08.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a\ntoto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.03.2013. Ďalším uznesením zo dňa 17.06.2013 č. k.\n4Er/959/2009-55 exekučné konanie zastavil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2013.\n\nNavrhovateľ sa domáhal svojho nároku titulom, že nebolo vydané rozhodnutie v zákonom stanovenej\nlehote.\n\nPodľa §  44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie  a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor\nv žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo  návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.\nTáto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §  41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v\nžiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nOdvolací súd zastáva názor, že z prejavu vôle normotvorcu  obsiahnutom v zhora citovanom ustanovení\nplynie záver, podľa ktorého 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa\nvzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.  Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je\ntotiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo\numožňuje výklad doslovný,  gramatický a systematický, pričom niet dôvodu pre použitie analógie.  Tejto\njednoznačnosti výkladu nasvedčuje tretia veta, do ktorej zákonodarca samostatne upravil zamietnutie\npoverenia. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu upraviť lehotu na zamietnutie návrhu na vydanie poverenia,\nupravil by ju v druhej vete citovaného ustanovenia, a nie samostatne v tretej vete. Pri výklade § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku treba vychádzať a zohľadniť, že tento právny predpis je procesnou normou,\nteda normou verejného práva, upravujúcou postup súdneho exekútora  ako štátom určenej osoby na\nvykonanie núteného výkonu rozhodnutia.  Pre výklad a aplikáciu tohto právneho predpisu platí článok\n2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány môžu konať len na základe ústavy v jej medziach v\nrozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. To, že zákonodarca neupravil lehotu na zamietnutie návrhu\nna vydanie poverenia vyplýva z doslovného jazykového výkladu citovaného ustanovenia, podľa ktorého\nsa  15 dňová lehota vzťahovala len na vydanie poverenia. Pokiaľ by zákonodarca mal úmysel, aby sa 15\ndňová lehota na vydanie poverenia upravená v druhej vete  § 44 ods.  2 Exekučného poriadku vzťahovala\naj na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, bol by to výslovne stanovil v druhej vete a nie tretej vete\ncitovaného ustanovenia tak, ako to explicitne zakotvil v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného\nporiadku, napr. v ust. § 44 ods.  8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu\nrozhodnúť či už pozitívne, alebo negatívne v tam stanovenej lehote.\n\nV preskúmavanom  prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a\nvzhľadom na záver prijatý odvolacím súdom, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia ustanovená v\n§ 44 ods. 2 zák. č.  233/2005 Z. z. neplatí, ak je žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, nemohol sa\nexekučný súd dopustiť nesprávneho úradného postupu.\n\nOdvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolania navrhovateľa v časti týkajúcej sa aplikácie novej\nprávnej úpravy § 9 ods.  2 zák. č. 514/2003 Z. z. uskutočnenej zák. č. 412/2012 Z. z. Prvostupňový  súd\nv dôvodoch svojho písomného rozhodnutia citoval ust. §  9  ods.  1 a §  9 ods. 2 do novely prijatej zák. č.\n412/2012 Z. z. a po novele prijatej zák. č.  412/2012 Z. z. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013\na návrh na začatie konania bol podaný v roku 2010.  Predmetné ustanovenie novely citovaného zákona\nvšak bral do úvahy ako výklad pôvodného znenia pri skúmaní nárokov podľa §  9 ods. 1 zák. č.  514/2003\nZ. z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia.\n\nZ obsahu zdôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že na daný právny stav správne\naplikoval platnú právnu normu, preto odvolanie navrhovateľa v tejto časti nie je dôvodné. Odvolací súd\nv tejto časti poukazuje na dôvodovú správu k  § 9 ods. 2 zák. č.  412/2012 Z. z., z ktorej vyplýva, že\n\nsúdne konanie nie je  kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č.  514/2003 Z.\nz., ale len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci\nsúd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,\nznamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov,\npričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.  Konštatovať prieťahy v\nsúdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd SR. Aj keď novela v § 9 ods. 2, 3 presne upravila prieťahy\nv konaní, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že ju  použil výkladovo pri\naplikácii pôvodného znenia zákona.\n\nĎalším dôvodom odvolania navrhovateľa bolo zamietnutie návrhu prvostupňovým súdom založeným\nna nedôveryhodnosti údajov. Odvolací súd sa s takýmto odvolacím dôvodom vôbec nestotožnil,\npretože prvostupňový súd  vo veci vykonal riadne dokazovanie, oboznámil sa s obsahom celého spisu\nexekučného súdu, správne zistil skutkový stav, použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval\nna daný prípad. Svoje rozhodnutie nezaložil na uvedenom dôvode tvrdenom navrhovateľom v dôvodoch\nsvojho písomného odvolania.\n\nČo sa týka námietky navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal znalecké dokazovanie, v tejto\nsúvislosti odvolací súd sa plne stotožňuje so súdom prvého stupňa, že v danom prípade nebolo potrebné\nnariadiť znalecké dokazovanie, keď dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikla škoda, a preto takéto\ndokazovanie by bolo v danej veci nadbytočné.\n\nK odvolaniu navrhovateľa týkajúceho sa stavu trvania právnej neistoty odvolací súd dodáva, že\nnavrhovateľovi nemohol vzniknúť stav právnej neistoty, nakoľko právna neistota je odstránená až\nvydaním rozhodnutia vo veci. Exekučné konanie bolo právoplatne zastavené, pričom odvolací súd\npoznamenáva, že titulom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok.\nNavrhovateľ uplatňoval svoj nárok na vydanie poverenia na základe nulitného právneho aktu, pre ktorý\nbolo exekučné konanie zastavené.\n\nČo sa týka otázky prerušeného konania uvádzanej v odvolaní, k tomuto odvolací súd poznamenáva len\ntoľko, že žiadny návrh o prerušení konania sa v spise nenachádza, preto ani nebolo povinnosťou súdu\nprvého stupňa o ňom rozhodnúť.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.\n\nSúd prvého stupňa uznesením zo dňa 18.09.2014 č. k. 9C/609/2012-71 uložil navrhovateľovi povinnosť,\naby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za odvolanie 20 eur a to podľa položky 7 písm. a/ Sadzobníka\nsúdnych poplatkov.\n\nUznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa,\naby prvostupňový súd s poukazom na ust. § 210a OSP napadnuté uznesenie zrušil, prípadne,  ak\nsúd prvého stupňa tento postup nevyužije, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. V\ndôvodoch svojho odvolania uviedol, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť a tým\nje odôvodnenie, a preto napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov jeho\nvydania. Ďalej uviedol, že mu bol vyrubený súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie v zmysle\npoložky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa\npoplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenú nezákonným úradným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného\núkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie\núkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych\npoplatkov. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne\nrozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ preto nemôže byť vyzvaný\nna platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Cbo/39/2007, z ktorého vyvodil, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zo\nzákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade\npoplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. V\nsadzobníku súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie\nodvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nalebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi bola preto v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb.\n\nuložená poplatková povinnosť v prípade, keď ju nemal. V tejto súvislosti zdôraznil, že použitie analógie\nlegis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené. V závere\nuviedol, že podľa ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkov, z úkonov navrhnutých alebo za konania\nzačaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú\nsplatnými po 30.09.2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo\npred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať\nprávny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych\npoplatkoch konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej\nmoci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.\n\nKrajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého\nstupňa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k\nzáveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako\nvecne správne potvrdil.\n\nNavrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania proti uzneseniu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť\nsúdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka o súdnych poplatkov za podané odvolanie v sume 20\neur uviedol, že nie je riadne odôvodnené. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súčasťou\nzákladného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd je nielen garancia a poskytnutia ochrany ohrozených alebo porušených práv\nzo strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu a predovšetkým kvalite. K určujúcim\nznakom práva na spravodlivé súdne konanie patria aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i\nna rozhodujúce (relevantné argumenty)  jednotlivých strán. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách,\npre ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať\nproti vydanému rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V\ntejto súvislosti už Ústavný súd SR vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\npríp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi (IV ÚS 115/03, I ÚS 241).\n\nV danom prípade stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti spočívajúce len v\ncitácie aplikovanej právnej úpravy zákona o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného\nodôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu\nodňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.\nV danom prípade je predmetom rozhodovania len deklarovanie vzniku poplatkovej povinnosti za\nnavrhovateľom podané odvolanie, čo z obsahu zákonných ustanovení, zákona o súdnych poplatkoch,\nktoré boli v napadnutom uznesení vymenované (t.j. ustanovenie o vzniku poplatkovej povinnosti\npodaním odvolania o sadzbe poplatku v odvolacom konaní, o poplatníkovi v odvolacom konaní,\no konkrétnej položke zo sadzobníka súdnych poplatkov) vyplýva v plnej miere a bez akejkoľvek\npochybnosti. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s tvrdením, že dôvody rozhodnutia možno\nhádať, ako z obsahu odvolania vyplýva. Nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje ucelenú časť s\nvýslovným uvedením nadpisu „odôvodnenie“ alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne po výrokovej\nčasti ako je to v predmetnom prípade. Podstatou súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej\nprávnej ochrany dotknutých práv, nie prepiaty formalizmus pri koncipovaný súdneho rozhodnutia.\n\nK tvrdeniu navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, avšak\nspoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva, že\ntento výklad navrhovateľa ignoruje ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch a to § 2 ods. 4 tohto\nzákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého\npoplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej\nsadzby vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad navrhovateľa je účelový v rozpore\nso zákonom i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie\nby nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolania voči žiadnej žalobe v\nsadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je. Je zjavné, že navrhovateľom prezentovaný výklad je\ntendenčný. Ani z dôvodovej správy, na ktorú odkazuje nemožno žiadnym spôsobom vyčítať zámer\n\nzákonodarcu oslobodiť predmetný druh konania od súdneho poplatku za odvolanie. Zavádzajúca je aj\ncitácia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/39/2007, ktorý hovorí len to, že iné súdne konania\n(nie odvolacie konania), než ktoré sú uvedené v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nemôžu byť\nanalogicky spoplatnené. Záver o vylúčení analógie v poplatkových veciach je ustálený a nesporný,\nnemá však žiadnu vecnú súvislosť so súdeným prípadom (poplatková povinnosť nebola stanovená\nanalogicky).\n\nNesprávnym je aj stanovisko odvolateľa k aplikácii ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch riešiaceho\nurčovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30.09.2012 (ako je tomu i v predmetnom\nprípade). Predmetné prechodné ustanovenia s cieľom predísť nežiaducej retroaktivite ustanovuje, že z\núkonov navrhnutých alebo za konanie začaté (pričom, ak je sadzby poplatku ustanovená za konanie,\nrozumie sa tým konanie na jednom stupni - § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) do 30.09.2012\nsa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 (kedy bolo konanie o náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od platenia súdnych poplatkov) a to i keď sa\nstanú splatnými po 30.09.2012.\n\nV danom prípade však úkon - odvolanie bol navrhnutý 02.09.2014, preto správne Okresný súd pristúpil\nk aplikácii právnej úpravy poplatkového zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti. Keďže\nv danej veci ide o súdny poplatok (odvolacie konanie), pričom bolo podané po 30.09.2012 nešlo ani o\núkon a o konanie začaté do 30.09.2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi za podané\nodvolanie súdny poplatok podľa položky 7 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov jeho rozhodnutie je\nvecne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa\n§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a §142 ods. 1 OSP a\nv odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v\nodvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.\n\nToto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"stav": {"sz": "2Cdo/314/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "23b897a3-54fe-4e97-af0d-378d7f718eee:3a0fc313-4fbc-4909-b7cf-4257ca951e4b", "datum": "2015-11-29", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/609/2012", "guid": "b935ef0d-bdcd-4f1f-8b9a-7653e8ad2400:19ab1a09-1d57-4693-b4f7-f5a883d63b89", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "6c3f6669-19a1-416d-b299-1052cc3d7a42:3aee45ac-e4d7-4ad3-b673-7eb96e143e35", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4209213260.2", "spisova_znacka": "8CoE/172/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/172/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4209213260.2"}, {"guid": "9abdbd89-459d-47ca-b0fe-b5d6cf88272c:5ab85c86-796c-488c-8763-44c33a98bc99", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/959/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Er/959/2009 z 17. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2013-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9abdbd89-459d-47ca-b0fe-b5d6cf88272c:5ab85c86-796c-488c-8763-44c33a98bc99"}], "citovane_v": []}