Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/118/2012 z 4. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 4. novembra 2012, sp. zn. 23To/118/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3111010865.5 Krajský súd Trenčín | 23To/118/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3111010865.5 | 2012-11-04 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 172 ods. 1 TZ, § 172 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01297a3f-19e9-4555-8bbb-8b453c99bfb6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111010865.5 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/118/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010865
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111010865.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. novembra 2012
prejednal o d v o l a n i a obžalovaných

X) G. R.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., D. XXX/XX, F., t.č. na slobode,

X) L. D.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., B. č. XXXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/68/2011 zo dňa 04.07.2012 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku u obžalovaného L.
D. celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný L. D.

o d s u d z u j e

pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. za použitia
§§ 37 písm. m/, 38 ods. 2, 42 ods. 1, 41 ods. 2, 39 ods. 1 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody
na 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. sa obžalovaný L. D. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovanému L. D. ukladá trest prepadnutia veci, a to: 1 ks
digitálna gramová váha FS-500, 500g, 0,1 g, tmavomodro-striebornej farby.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušuje sa výrok o treste odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uložený



obžalovanému L. D. rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.04.2011, sp.zn. 3T/26/2011,
právoplatný dňa 15.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.06.2011, sp.zn.
23To/48/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného G. R. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný G. R. v bode 1), 2), 3) uznaný vinným z pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr.zák. za
použitia ustanovenia § 138 písm. j/ Tr.zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák. Obžalovaný
L. D. bol v bode 3) uznaný vinným v spolupáchateľstve zo zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 20, 172
ods. 1 písm. a/ Tr.zák., pretože 1) obžalovaný č. 1) G. R. dňa 20.05.2010 v čase asi o 09.45 hodine v
OC C., nachádzajúcom sa na sídlisku Juh v Trenčíne, prechovával za účelom jej konzumácie u seba
v koženej peňaženke 1 ks papierovej skladačky s obsahom svetlohnedého prášku až do vykonania
osobnej prehliadky príslušníkmi polície, pričom následnou expertízou bolo zistené, že sa jedná o heroín
o celkovej hmotnosti 132 mg, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 1 (jednej) jednorazovej dávke tejto
látky, pričom heroín je v zmysle zákona NR SR č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok; 2) v
presne nezistenom čase si obžalovaný č. 1 G. R. na neznámom mieste zadovážil 56 ks skladačiek s
obsahom hnedého prášku, ktoré u seba prechovával až do 21.27 hodiny dňa 12.08.2010, kedy tieto
ponechal v čiernom plátennom vrecku na stoličke pri výherných automatoch v herni Las Vegas na Ulici
Braneckého 14 v Trenčíne, kde následnou expertízou bolo zistené, že skladačky obsahujú heroín s
prímesou kofeínu a paracetamolu s celkovou hmotnosťou 6617 mg s priemerným zastúpení účinnej
látky 16,3% hmotnostných, čo zodpovedá celkovo 56 jednorazovým dávkam tejto látky, pričom heroín
je v zmysle zákona NR SR č. 139/98 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok; 3) od druhej polovice mesiaca
september 2010 obžalovaný č. 1 G. R. spoločne s obžalovaným č. 2 L. D. si na viacerých nezistených
miestach zadovážil omamnú látku - heroín, ktorý následne v jednotlivých skladačkách prechovávali v
prenajatom byte obžalovaným č. 1 G. R. na adrese I. I. č. XXXX/XX v F. za účelom ich ďalšieho predaja
konečným užívateľom tejto látky, čo okrem oboch obžalovaných zabezpečoval obžalovaný č. 3 N. H.,
ktorý vždy po obdržaní 5-20 ks skladačiek od obžalovaných č. 1 a 2 tieto následne v meste Trenčín na
viacerých miestach predával konzumentom týchto drog za sumu 10,- Eur za 1 ks skladačky heroínu,
pričom obžalovaný č. 1 G. R. takto získaný heroín predával od uvedeného obdobia až do 24.11.2010
minimálne A. U., E. O., M. H..
Obžalovaný G. R. bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 4, 8, 37 písm.
m/, 43 Tr.zák. k ďalšiemu trestu odňatia slobody na 11 rokov a 8 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol
podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovanému G. R. uložený aj trest prepadnutia
veci, a to: 1 ks čierne plátenné vrecko so šnúrkou na stiahnutie vrchnej časti s visačkou s červeným
nápisom ROYCE, 2x nepožité uzavreté obaly injekčných striekačiek v počte celkom 20 ks + 5 ks, 1x
krabica z hygienických vreckoviek zelenej farby s presne nezisteným počtom nepoužitých injekčných
striekačiek, sklenená rúrka 7,5 cm, kovová lyžička, tampón vatový biely o rozmere 15 cm, 1 ks plastová
lyžička, 2x plastová rúrka, papierové skladačky použité štvorcové 7 ks, 2 ks igelitové sáčky prázdne o
rozmere 5x5 cm, 1 ks igelitový sáčok - II - o rozmere 5x5 cm, 1 ks oceľová ihlica s plastovým dávkovačom.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr.zák. bolo obžalovanému G. R. uložené ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému G. R. uložený ochranný dohľad v trvaní dvoch
rokov, pričom v čase plynutia ochranného dohľadu mu bola podľa §§ 77 ods. 2, 5, 51 ods. 4 písm.



j/ Tr.zák. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa, alebo sa preukázateľne uchádzať o
zamestnanie.

Obžalovaný L. D. bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 37 písm. m/
42 ods. 1, 41 ods. 2 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 8 rokov a 9 mesiacov, pre výkon
ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci: 1ks digitálnej
gramovej váhy FS-500, 500g x 0,1 g tmavomodro-striebornej farby.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste odňatia slobody uložený obžalovanému L.
D. rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/26/2011 zo dňa 15.04.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 23To/48/2011 zo dňa 15.06.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vyššie uvedeným rozsudkom bol odsúdený pre trestný čin podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. aj tretí
spoluobžalovaný N. H., ohľadne ktorého nadobudol rozsudok právoplatnosť.

V zákonnej lehote napadli rozsudok odvolaniami obžalovaní G. R. a L. D., ktoré zahlásili do zápisnice
o hlavom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obidvaja obžalovaní odvolanie písomne
zdôvodnili, jednak sami, a jednak prostredníctvom svojich obhajcov.

Obžalovaný G. R. v bodoch 2) a 3) výroku o vine namietal rozsudok v celom rozsahu, vrátane konania,
ktoré mu predchádzalo. Zároveň podľa jeho názoru, súd prvého stupňa s najväčšou pravdepodobnosťou
pochybil aj pri ukladaní trestu podľa § 43 Tr.zák. Obhajcovia obžalovaného G. R. podrobne popísali
chyby, ktoré vytýkali výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
Namietali jednostranné vykonávanie a vyhodnocovanie dôkazov v neprospech obžalovaného, o čom
má svedčiť aj písomné vyhotovenie rozsudku a jeho odôvodnenie. Procesne bolo namietané ďalej
to, že orgány činné v trestnom konaní odkladali vznesenie obvinenia pre skutok v bode 2) rozsudku,
pričom k vzneseniu obvinenia pre tento skutok došlo po viac ako 3 mesiacoch od jeho spáchania. Od
12.08.2010 do vznesenia obvinenia sa nikto nemohol zúčastniť procesných úkonov vyšetrovateľa. Súd
prvého stupňa ďalej procesne pochybil, keď na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka M. H.,
keď tento na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu hrozby trestného stíhania jeho osobe.
V tomto smere sa mal súd prvého stupňa dôslednejšie zaoberať existenciou dôvodov hrozby privodenia
si trestného stíhania tohto svedka. K tomuto svedkovi bol pritom na hlavnom pojednávaní predložený
aj vecný dôkaz - jeho list, v ktorom obžalovanému popísal „tlak“, pod ktorým vypovedal v prípravnom
konaní. Obhajcovia ďalej namietali priebeh a výsledky rekognície (opoznania obžalovaného svedkyňou
I. C., rod. A.), ktorej sa jednak nemali možnosť zúčastniť, pričom táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní
obžalovaného neopoznala. Napokon z hľadiska procesného postupu bolo vytýkané súdu prvého stupňa,
že v odôvodnení rozsudku nespomenul ani jediné ustanovenie Trestného poriadku, z hľadiska zásad,
ktorými sa riadil, pričom zjavne vychádzal len z ustanovení Trestného zákona. Ďalej obhajcovia namietali
skutkové zistenia. K bodu 2) uvádzali, že s nájdeným „vreckom“ bolo do príchodu polície manipulované,
pričom až privolaný prevádzkar predmetnej herne privolal políciu. V tomto smere sú aj tvrdenia svedka
F. E. účelové v snahe vyviniť sa. Nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že nález nájdený
a predložený I. C., rod. A. patril obžalovanému. Ďalej bolo poukazované na to, že ku skutku v bode 3)
vypovedali v prevažnej väčšine osoby drogovo závislé, ktoré voči kriminálnej polície mali „podĺžnosti“
vo forme tzv. „odpustkov“ za prechovávanie drog, pričom aj sám obžalovaný do určitého času takto
napomáhal pri zisťovaní a objasňovaní drogovej trestnej činnosti. Ďalej bolo poukázané na to, že prepis
hovoru č. 22 zo dňa 24.09.2010 k údajnému heslu pod pojmom “I. - R.“, čo mala byť údajne šifra, krycie
slovo pre heroín, je nesprávny a ide o irelevantný nezmysel, pretože pojem „R.“ je dávna prezývka osoby
obžalovaného G. R., pričom z toho bola vyrobená „šifra na údajný heroín“. Táto okolnosť bola pritom takto
uvedená vo výsluchu svedka H. a súd prvého stupňa ju prevzal. K usvedčujúcim výpovediam svedkov
A. U., E. O. a M. H. bolo v odvolaní uvedené, že ide o nedôveryhodné, drogovo závislé osoby, pričom
títo pred súdom boli evidentne pod vplyvom drog, alebo mali absťák, pričom súd sa s týmto, v dôvodoch
rozsudku, nevysporiadal. Pokiaľ ide o uložený trest, obhajca vyslovil domnienku, že obžalovanému G.
R. mal byť uložený súhrnný trest. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/,
c/, d/ Tr.por. zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.



Obžalovaný L. D. podrobne písomne zdôvodnil svoje odvolanie tak, že smeruje proti výroku o vine.
Uviedol, že do 11.09.2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody, a preto nemohla byť jeho osoba
stotožňovaná, ako pôsobiaca v nejakej skupine. Spoluobžalovaný N. H., ktorý ho usvedčuje, sám berie
drogy, je to chronický klamár a naviac navádzaný políciou. Namietal vypočúvanie svedkov pod vplyvom
drog (G. M.). K osobe N. H. navrhol obžalovaný L. D. vypočuť celú radu svedkov, ktorí by mali potvrdiť
jeho vzťah k drogám. Poukázal na to, že svedkovia D. a D. vypovedali na hlavnom pojednávaní v jeho
prospech. Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že nebolo jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu.
V tomto smere neboli produkované dôkazy. Ani pri domovej prehliadke v prenajatom byte obžalovaného
G. R. neboli nájdené žiadne omamné látky. Ani na steroch rúk obžalovaného neboli zistené takéto látky,
pričom v ten deň 25.10.2010 si mal kúpiť od neznámeho muža z Trnavy drogu zabalenú v tmavomodrom
sáčku do guličky. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že do Serede dňa 25.10.2010 išiel za účelom
obstarania pervitínu pre vlastnú potrebu, pričom dňa 26.10.2010 bol v prípravnom konaní vypočutý, keď
predtým 25.10.2010 užil pervitín. Spoluobžalovaný N. H. doznal, že deň pred hlavným pojednávaní užil
marihuanu. Obhajkyňa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 Tr.por. zrušiť v celom
rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolania
obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1, 2 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že v súlade s
ustanovením § 317 ods. 2 Tr.por je možné čiastočne prisvedčiť len odvolaniu obžalovaného L. D., pokiaľ
ide o výrok o treste odňatia slobody, pričom odvolanie obžalovaného G. R. je nedôvodné.

K samotným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu, pokladá senát za potrebné vo všeobecnosti
uviesť nasledovné. Trestná činnosť drogového charakteru tak, ako je tomu aj v tomto prípade, okrem
svojej latentnosti, je charakteristická tým, že spravidla, ako obvinení v konkrétnych trestných veciach,
tak aj svedkovia, sú konzumenti drog, častokrát až v štádiu chorobnej závislosti. Ich reálny život
v takej dobe prakticky prebieha vo fázach zadovažovania drogy, jej užitia, následného vnútorného
fyzického a psychického „blaha“, návratu do reality s možným absťákom a znova zadovažovaním
drogy... Zvyšovaním závislosti sú tieto etapy skracované, pričom orgány štátu, zaoberajúce sa touto
problematikou, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, sú si vedomé, že tieto osoby sú prakticky
permanentne „ovplyvnené“ drogami, resp. túžbou po nej, pričom v tomto smere, najmä policajti, okrem
vlastných praktických skúseností, absolvujú aj rôzne školenia a „tréningy“ na vykonávanie služobnej
činnosti s takýmito osobami. Nie je preto možné paušálne odmietať obsah výpovedí takýchto osôb len
preto, že sú závislé na drogách a že opakovane prichádzajú v súvislosti s tým do kontaktu s policajtmi
zaoberajúcimi sa odhaľovaním drogovej trestnej činnosti.

Nie je tiež možné bez ďalšieho odmietať obsah výpovede osoby len preto, že deň predtým užila
marihuanu alebo pervitín, ako to bolo v odvolaní namietané, vo vzťahu k obžalovanému N. H. a svedkovi
G. M.. Je všeobecne známe, že tieto omamné látky nemajú dlhodobý konkrétny účinok na psychiku
človeka v zmysle vnímania a reprodukovania prežitého.

Taktiež úvahy vyslovené v odvolaniach o „tlakoch“, resp. „odpustkoch“ zo strany policajtov pri realizácii
procesných úkonov - výsluchov osôb, nemôžu vychádzať len z toho, že tá, ktorá konkrétna osoba
je drogovo závislá, alebo je podozrivá zo spáchania trestnej činnosti, pričom opakovane prichádza,
z tohto dôvodu, do styku s policajtmi. Senátu krajského súdu je pritom známe, že takéto namietania
„manipulácie“ s obsahom usvedčujúcich výpovedí zo stany policajtov je častokrát používané obvinenými,
ako účelová obrana a obhajoba obvinených. Pritom nie zriedka samotné vypočúvané osoby v snahe
„zbaviť sa hnevu“ obvinených, obsah svojich výpovedí v prípravnom konaní takto spochybňujú. Takto
potom hodnotí senát odvolacieho súdu aj obsah listu svedka M. H. obžalovanému G. R.Na hlavnom
pojednávaní vypočutí príslušníci PZ, realizujúci predmetnú trestnú vec, akúkoľvek „manipuláciu“ s
dôkazmi vylúčili. V takom prípade potom stojí „tvrdenie proti tvrdeniu“, pričom je úlohou a povinnosťou
súdu, práve na základe aj ďalších dôkazov rozhodnúť o skutkových zisteniach.



K trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania, boli vykonané a zadovážené aj ďalšie dôkazy,
ktoré podporujú obsahy usvedčujúcich výpovedí osôb tak, ako na ne bude v konkrétnostiach nižšie
poukázané. Napokon k návrhom na vypočutie ďalších svedkov, senát odvolacieho súdu uvádza, že
konanie pred súdom je, z hľadiska predmetu dokazovania, určené obžalobným návrhom. Priamou
úlohou súdu nie je zaoberať sa trestnou činnosťou iných osôb, ako obžalovaných, pričom vo vzťahu k
obžalovanému N. H. bolo trestné stíhanie už právoplatne skončené. Na piatich hlavným pojednávaniach
bolo osobne k veci vypočutých 21 svedkov, a to aj z radov osôb navrhnutých obžalovanými.
Vypočúvanie ďalších svedkov nebolo preto, z hľadiska spravodlivého rozhodnutia súdu, potrebné,
pretože dokazovanie na hlavnom pojednávaní takéto rozhodnutie súdu umožnilo - § 2 ods. 10 Tr.por.

K vytýkaným chybám v obsahu odvolaní obidvoch obžalovaných uvádza v jednotlivostiach senát
odvolacieho súdu nasledovné.

K odvolaniu obžalovaného G. R..

S vytýkanými procesnými chybami sa odvolací súd nestotožnil. Nemožno prisvedčiť názoru
obžalovaného v tom, že vo vzťahu k čiastkovému útoku pod bodom 2) došlo k prieťahom pri vznesení
obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr.por., čím bola vylúčená možnosť obvineného zúčastňovať sa procesných
úkonov, smerujúcich k objasneniu tohto čiastkového útoku. Je síce faktom, že predmetný skutok sa
stal 12.08.2010, trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr.por. (tzv. vo veci) bolo začaté už 16.08.2010
a k vzneseniu obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr.por. došlo až 23.11.2010 (obvinenému oznámené
24.11.2010). Predmetná doba od začatia trestného stíhania po vznesenie obvinenia však priamo
vyplynula z potreby dodržania ustanovenia § 206 ods. 1 Tr.por., podľa ktorého na to, aby určitá
osoba bola stíhaná, ako obvinený, sa vyžaduje, aby bol dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin
spáchala určitá osoba. Výsledky znaleckého dokazovania o tom, že hnedý prášok, nachádzajúci sa
„v čiernom plátennom vrecku“ (56 skladačiek), obsahuje heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu,
boli procesnému policajtovi doručené dňa 05.10.2010 (trestné stíhanie vo veci sa viedlo pre neznámu
kryštalickú látku). Až následne po tomto zistení bola vykonaná rekognícia osoby v smere zistenia
páchateľa dňa 23.11.2010, pričom na základe výsledkov tejto rekognície bolo hneď v ten deň rozhodnuté
vyšetrovateľom o vznesení obvinenia G. R. pre tento skutok.

Obžalovaný G. R. sa teda logicky nemohol zúčastniť tejto rekognície, pričom jej výsledky, vzhľadom na
povahu ostatného dôkazného materiálu (najmä výpoveď svedka F. E.), neboli spochybnené ani tým,
že opoznávajúca svedkyňa následne na hlavnom pojednávaní, s odstupom takmer jeden a pol roka od
spáchania skutku, obžalovaného neopoznala. Napokon ani samotný obžalovaný svoju prítomnosť na
mieste činu nepoprel. Výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané po začatí trestného stíhania po vznesenie
a oznámenie obvinenia, boli pritom v prípravnom konaní následne zopakované. Trestný poriadok teda
takýto postup umožňuje, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil pochybenie orgánov činných v
trestnom konaní, sledujúce ukrátenie práv obvineného na jeho obhajobu.

Odvolací súd sa ďalej nestotožnil ani s vytýkanou chybou, týkajúcou sa prečítania výpovede svedka
M. H. z prípravného konania na hlavom pojednávaní dňa 02.03.2012 podľa § 263 ods. 4 Tr.por.
Podľa názoru senátu odvolacieho súdu, v zhode s názorom súdu prvého stupňa, u tohto svedka boli
splnené podmienky pre jeho uplatnenie práva odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr.por., z pohľadu
nebezpečenstva jeho trestného stíhania. Táto okolnosť vyplýva, ako z obsahu jeho výpovede, tak aj
napr. z obsahu jeho telefonického rozhovoru s obžalovaným F. R. tak, ako naň bude nižšie ešte pri inej
súvislosti poukázané. Zo zápisnice o výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní zo dňa 30.03.2011 (č.l.
141-144) pritom vyplýva, že tento po osobitnom poučení podľa § 130 ods. 2 Tr.por. výslovne vyhlásil, že
toto právo odoprieť výpoveď nevyužíva. Výsluchu tohto svedka v prípravnom konaní sa pritom zúčastnila
aj obhajkyňa obžalovaného.

Napokon sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom obhajcu ani v tom, že bolo povinnosťou súdu
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť príslušné ustanovenia Trestného poriadku, z
pohľadu vyjadrenia procesných zásad, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil. Takáto povinnosť pre
sudcu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku. Povinnosť vždy dodržiavať základné
zásady trestného konania (§ 2 Tr.por. ) vyplýva pre sudcu priamo z § 1 Tr.por., podľa ktorého Trestný
poriadok upravuje postup súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia, podľa zákona



spravodlivo potrestaní, pričom musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických
osôb.

Ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa pri zisťovaní
skutkového stavu v bode 2) a 3) výroku o vine (vo vzťahu k čiastkovému útoku v bode 1, súd prijal
podľa § 257 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného G. R. o vine) vychádzal okrem výpovedí obžalovaných,
množstva svedkov, aj z ďalších, vo veci zadovážených dôkazov, ktoré výsledky týchto výsluchov osôb
objektívne doplňujú. Obrana obžalovaného, že predmetné čierne vrecko s jeho obsahom nebolo jeho,
bola vyvrátená nielen výpoveďou svedka F. E., ale aj výpoveďou svedkyne R.. I. C., rod. A. a ďalších
svedkov nachádzajúcich sa v dobe nálezu čierneho vrecka v predmetnej herni. Títo svedkovia, bez toho,
aby poznali výpoveď svedka F. E., zhodne za osobu, ktorá opakovane iniciatívne vyvíjala snahu na
vrátenie vrecka, označili opisom výšky osoby práve obžalovaného. Námietka obhajcu, že s predmetným
vreckom a jeho obsahom bolo manipulované, nie je relevantná, pretože je logické, že sa pracovníčka
herne pozrela, čo sa nachádza v nájdenom vrecku, ktoré bolo zabudnuté v prevádzke herne počas jej
služby. Taktiež je vcelku logické, že prv, než bola vec oznámená polícii, o náleze informovala najprv
svojho nadriadeného.

V súvislosti s čiastkovým skutkom v bode 3) taktiež senát odvolacieho súdu poukazuje aj na iné dôkazy,
než usvedčujúce výpovede osôb, keď najmä z prepisov telefonických rozhovorov obžalovaného G. R.
vyplýva, že tento „obstarával“ drogy pre iné osoby a nie opačne. V zhode s týmito dôkazmi vyznela aj
domová prehliadka v prenajatom byte obžalovaného na I. ulici v F., kde bola zaistená celá rada vecí
(pozri aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o treste prepadnutia veci), ktoré neslúžia len na užívanie
heroínu, ale najmä na jeho „dávkovanie“ do skladačiek. Na niektorých týchto veciach boli pritom zistené
stopy po heroíne.

Ďalej sa odvolací súd dôsledne zaoberal vytýkanou chybou v odvolaní v tom, že slovo „I.“ v prepise
telefonického rozhovoru č. 22 (č.l. 209) neznamená akúsi „šifru“ na heroín, ale ide o prezývku
obžalovaného G. R. v tvare „R.“. Je faktom, že o šifre na heroín vypovedal aj svedok M. H., ktorý
s obžalovaným telefonoval. Odvolací súd vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie zvukovým
prehratím predmetného záznamu telefonického rozhovoru. Bolo pritom bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že volaná osoba (svedok M. H.) skutočne oslovila volajúceho (obžalovaný G. R.) slovom
„R.“. Zároveň však bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že v prepisovanom texte, keď volajúci
hovorí volanému: „jak budeš mať .... tak dojdi, lebo potrebujem ísť“ vynechané slovo bodkami
správne malo byť prepísané slovom: „prachy“. Z uvedeného potom aj v kontexte ďalších dôkazov
vyplýva, že svedok M. H. mal prísť za obžalovaným, keď bude mať „prachy“ za skladačky, ktoré
mal od obžalovaného. Predmetný rozhovor teda nesleduje zaobstaranie heroínu pre obžalovaného od
uvedeného svedka, ale peňazí pre obžalovaného, pretože tento sám uviedol, že musí s peniazmi niekde
ísť.

Za takejto dôkaznej situácie potom súd prvého stupňa správne vychádzal aj z výpovedí osôb, ktoré
užívajú drogy, pretože išlo o priamych svedkov trestnej činnosti obžalovaného, ktorí vypovedali o
základných skutočnostiach zhodne nielen navzájom, ale aj s prihliadnutím najmä na obsah telefonických
rozhovorov obžalovaného. Na vine obžalovaného G. R. pritom nič nemení ani okolnosť, že by
spoluobžalovaný N. H. mal mať väčší podiel spolupáchateľstva, než je uvedený v čiastkovom útoku pod
bodom 3).

K ústnej námietke obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí, pokiaľ ide o správnosť právnej
kvalifikácie konania obžalovaného G. R., ako pokračovacieho trestného činu a nie opakovania, senát
odvolacieho súdu uvádza, že takáto kvalifikácia konania obžalovaného, ako pokračovacieho trestného
činu podľa § 172 Tr.zák., je správna. Takáto kvalifikácia je v súlade s § 122 ods. 10 Tr.zák., pretože
všetky čiastkové útoky obžalovaného spája súvislosť v čase, v spôsobe ich páchania a v predmete
útoku. Obžalovaný mal jednotiaci zámer, prakticky hneď potom, ako bol dňa 29.03.2010 prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody, páchať drogovú trestnú činnosť a túto páchal až do 24.11.2010,
kedy bol zadržaný. Naviac prekvalifikácia konania obžalovaného na opakovanie trestnej činnosti ani
neprichádzala do úvahy, pretože by to bolo v neprospech obžalovaného (do úvahy by prichádzalo
použitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.zák.), pričom predmetom odvolacieho konania bolo len
odvolanie podané v prospech tohto obžalovaného.



Napokon sa odvolací súd stotožnil aj s výrokom súdu prvého stupňa o uložených trestoch obžalovanému,
vrátane zvýšenia sadzby trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. Uloženie súhrnného trestu,
ako to namietal obžalovaný, neprichádzalo do úvahy, pretože obžalovaný síce spáchal predmetnú
trestnú činnosť skôr, než bol vyhlásený dňa 18.01.2012 skorší rozsudok Okresného súdu Trenčín,
sp.zn. 2T/52/2009, avšak trest uložený týmto rozsudkom je už súhrnný, pričom tam zrušený skorší
rozsudok Okresného súdu Trenčín vo výroku o treste bol vyhlásený 10.12.2009 pod sp.zn. 5T/27/09.
Trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto trestného konania, sa dopustil obžalovaný neskoršie, ako
bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok, ku ktorému bol uložený súhrnný trest.

Odvolací súd nezistil napokon u tohto obžalovaného ani pochybenie pri ukladaní ochranného liečenia
a ochranného dohľadu, ktorého uloženie vyplývalo priamo zo zákona.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného G. R. podľa § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietol.

K odvolaniu obžalovaného L. D..

Aj vo vzťahu k tomuto odvolaniu platia niektoré vyššie uvedené úvahy senátu odvolacieho súdu. Pritom
aj u tohto obžalovaného súd prvého stupňa podrobne, presvedčivo a správne poukázal na výsledky
dokazovania na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru senátu odvolacieho súdu, súd prvého stupňa
správne rozhodol, pokiaľ výpovede svedkov A. U. a E. D. na hlavnom pojednávaní považoval za účelové,
v snahe pomôcť obžalovanému. Aj samotný spoluobžalovaný G. R. uviedol, že pre vlastnú konzumáciu
zháňal pre nich drogu aj obžalovaný L. D.. Dôslednosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
vyplýva aj z dôsledného rozlíšenia účasti všetkých troch spoluobžalovaných na čiastkovom útoku v bode
3), keď spáchanie trestného činu na viacerých osobách bolo preukázané len u obžalovaného G. R..

Námietka obhajkyne, že v dobe zadržania obžalovaného dňa 25.10.2010 neboli u tohto zistené na
rukách žiadne stopy po drogách, nevylučuje jeho trestnú zodpovednosť, pretože v tento deň obžalovaný
nekúpil heroín v tzv. skladačkách, ale „zabalený“ nepochybne tak, aby pri prevoze nebol zistiteľný, napr.
na základe „pachu“. Svedok G. M. vypovedal o sáčku tmavomodrej farby zabalený do tvaru guličky.

Taktiež obrana, že obžalovaný L. D. mal byť, v dobe uvádzanej v bode 3) výroku o vine, vo výkone trestu
odňatia slobody, resp. mimo územia SR, z dôkazov nevyplýva a je vyvrátená, pričom ide len o tvrdenie
tohto obžalovaného. Tento bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený 11.09.2010, pričom s trestnou
činnosťou započal v polovici septembra 2010, teda krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
obdobne ako tomu bolo u obžalovaného G. R.. Pritom zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorí prišli s
obžalovaným do styku, nevyplýva, že by tento bol mimo územia SR nepretržite až do 24.11.2010.

Súd prvého stupňa konanie obžalovaného L. D. správne právne kvalifikoval ako zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák., pretože
obžalovaný spoločným konaním si neoprávnene zadovážil a predával omamnú látku.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného, pokiaľ ide o výrok o vine,
bolo povinnosťou odvolacieho súdu podľa § 317 ods. 2 Tr.por. preskúmať aj výrok o treste, ktorý inak
odvolaním napadnutý nebol. Tu odvolací súd dospel k záveru, že u tohto obžalovaného existujú okolnosti
prípadu, umožňujúce mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. V predmetnej veci totiž
použitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.zák., majúce za následok výrazné zvýšenie dolnej
a hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, vyplynulo z ukladania
súhrnného trestu, vo vzťahu ku skoršiemu rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/26/2011
zo dňa 15.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 23To/48/2011 zo dňa
15.06.20112. Z tohto trestného spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný trest 14 mesiacov odňatia slobody
nepodmienečne už celý vykonal, pričom zvýšenie trestnej sadzby (asperačná zásada) vyplýva len z
toho, že toto odsúdenie ešte nemá obžalovaný zahladené.

Zároveň odvolací súd prihliadol aj k tej časti obsahu konečného návrhu obžalovaného na verejnom
zasadnutí, kde obžalovaný uviedol, že osobou, ktorou bol, pohŕda a vyslovil ľútosť nad skutkami, ktoré
spoločnosti a rodine napáchal (na verejnom zasadnutí boli prítomní aj rodičia obžalovaného). Uviedol,



že v dnešnej dobe nie je schopný žiadneho trestného činu, ani toho, aby siahol po drogách. Požiadal
súd o možnosť na formovanie svojej lepšej budúcnosti.

Senát odvolacieho súdu sa síce nestotožnil s názorom obžalovaného na uloženie iného trestu, než
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Jeho mimoriadne zmiernenie však v danom prípade je v
súlade, nielen s ústavnou zásadou zákonnosti trestu, ale aj jeho spravodlivosti.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd u obžalovaného L. D. tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.