Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/4/2015 z 24. 2. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 24. februára 2015, sp. zn. 24CoP/4/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2114206891.1
Krajský súd Trnava | 24CoP/4/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2114206891.1 | 2015-02-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 zákona č. 62/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6eba7ea-a7d4-4324-b3e2-c66cc4236b70
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2114206891.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/4/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114206891
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114206891.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: Ing. H. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č.
XXX, v konaní zastúpená: Mgr. Jánom Polákom, advokátom, so sídlom Miletičova 64, Bratislava, proti
odporcovi: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, v konaní zastúpený spoločnosťou: Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Y. P., nar. XX.XX.XXXX a k
maloletej X. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava,
č.k. 20P/67/2014-68 zo dňa 29.10.2014, v časti zastupovania maloletých detí, spravovania ich majetku
a určenia výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastupovania maloletých detí,
spravovania ich majetku a určenia výživného  r u š í   a   vec mu  v zrušenom rozsahu     v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa
16.09.2000 v Dvorníkoch a vedené v knihe manželstiev matričného úradu v Dvorníkoch vo zväzku VI.,
ročník 2000, na strane 29, pod poradovým číslom 4. Súd zveril na čas po rozvode  odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku maloleté deti Y. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletú X. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach do dňa ich plnoletosti. Súd zaviazal odporcu na čas po rozvode odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku platiť na maloletú Y. P., nar. XX.XX.XXXX výživné mesačne vo výške 180,- Eur a na maloletú
X. P., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 120,- Eur mesačne, ktoré výživné bude odporca pravidelne
zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Súd upravil styk odporcu
s maloletou Y. a maloletou X. na čas po rozvode odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku tak, že odporca
sa bude s oboma maloletými deťmi stretávať každý párny víkend počínajúc sobotou 9.00 hod. a končiac
nedeľou 18.00 hod. Navrhovateľka je povinná obe maloleté deti na styk s odporcom riadne pripraviť a
odporca je povinný dodržiavať presný začiatok i koniec stretnutí s maloletými deťmi, ktoré maloleté deti
si v čase začatia stretnutia prevezme spred bytu navrhovateľky a vráti navrhovateľke späť, keď sa mu
stretnutie s deťmi skončí. Navrhovateľka je povinná raz mesačne informovať odporcu, či už telefonicky,
alebo písomne o zdravotnom stave maloletých detí, školských výsledkoch a dôležitých skutočností
týkajúcich sa týchto maloletých detí, ktoré nastanú. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci konania
nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súd prvého stupňa v napadnutej časti zastupovania maloletých detí, spravovania ich
majetku a určenia výživného odôvodnil s použitím ust. § 24 ods. 1 a 2,  § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine
a vecne tým, že vychádzajúc zo zárobku odporcu a zo zárobku navrhovateľky a finančných nákladov
vynaložených na obe maloleté deti a berúc do úvahy fyzický vek maloletých detí a ich súčasný zdravotný



stav súd dospel k záveru, že výživné, ktoré stanovil je na čas po rozvode primerané a zodpovedá
možnostiam a schopnostiam odporcu a nákladom, ktoré matka na maloleté deti vynakladá.

Proti tomuto rozsudku výlučne v časti zastupovania maloletých detí, spravovania ich majetku a určenia
výživného podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie  odporca s tým, že uvedený rozsudok
považuje za vecne nesprávny, navrhuje ho zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo
ho zmeniť v zmysle jeho návrhu. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a),
b), d) a f) O.s.p. Odvolateľ namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej rozhodol, že
navrhovateľka bude obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, čo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, je v rozpore s ust. § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď rodičovské
práva patria obom rodičom, preto aj právo zastupovať ich a spravovať ich majetok je potrebné ponechať
obom rodičom bez obmedzenia. V danom prípade neboli preukázané žiadne dôvody na obmedzenie
rodičovských práv. Odvolateľ namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti určenia výživného na
maloleté deti, súd nesprávne vychádzal zo zárobku otca 1.400,- Eur, keď z vyjadrenia zamestnávateľa
vyplýva priemerný mesačný zárobok 960,- Eur, ktorého súčasťou sú aj cestovné náhrady - stravné,
a tak priemerný mesačný zárobok bez cestovných náhrad je cca 405,- Eur. V zmysle § 118 ods. 2
Zákonníka práce cestovné náhrady sa nepovažujú za mzdu, ide o refundáciu nákladov zamestnanca,
ktoré mu vznikli v súvislosti so stravovaním na pracovnej ceste. Odporca ako vodič kamiónovej dopravy
v zahraničí poskytnuté stravné vždy spotreboval. Odvolateľ poukázal na judikát Rc 55/1992, podľa
ktorého cestovné náhrady, ktoré patria zamestnancovi pri plnení pracovných úloh, sa nezahŕňajú do
čistého príjmu povinného rodiča na účely určenia výšky výživného. Prihliadať k stravnému na účely
určenia výšky výživného je možné len v rozsahu, v akom nebolo odporcom počas zahraničnej pracovnej
cesty spotrebované. Vzhľadom na preukázaný priemerný mesačný zárobok odporcu 405,- Eur, výživné
vo výške 300,- Eur na obe deti nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
odporcu a je v rozpore so zaužívanou rozhodovacou praxou, podľa ktorej sa určuje výška výživného
v rozpätí 20 - 25% čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo u odporcu vychádza na sumu
100,- Eur na obe deti, pričom odporca je ochotný platiť na obe deti spolu 160,- Eur, čo považuje za
primerané výživné. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil majetkové pomery odporcu, ktorý nie je
spoluvlastníkom parc. č. 356/32 v k.ú. T., ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Súd nezohľadnil
pravidelné mesačné výdavky odporcu a najmä skutočnosť, že sám uhrádza všetky náklady na dom,
platbu energií a splátky úveru. Súd nesprávne vyhodnotil náklady na starostlivosť o maloleté deti.
Životná úroveň oboch rodičov umožňuje zabezpečovať bežné potreby detí. Rozpis nákladov na deti
predložený navrhovateľkou vo výške 2.111,22 Eur na mal. Y. a 1.619,52 Eur na mal. X. je účelový
a zahŕňa nepotrebné a neopodstatnené výdavky zodpovedajúce ich veku, neboli preukázané žiadne
voľnočasové aktivity, náklady na lieky. Súdom stanovené výživné je preto neprimerané odôvodneným
potrebám maloletých detí. Napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený v zmysle § 157 ods. 2
O.s.p., čím došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom. Súd musí dbať o to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Navrhovateľka odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu odporcu sa nevyjadrila.

Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu odporcu sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou  - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má  zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 a), b), d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti zastupovania maloletých
detí, spravovania ich majetku a určenia výživného, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods.
2 písm. a) v spojení v § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky
ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.



Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním odporcu napadnutý len v časti zastupovania maloletých
detí, spravovania ich majetku a určenia výživného, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania
nadobudol právoplatnosť, preto v časti rozvodu manželstva účastníkov, v časti zverenia maloletých
detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v časti úpravy styku a v časti informačnej povinnosti
navrhovateľky, sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.

V zmysle § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
a určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Súd pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného
prostredia (ods. 3).

Medzi rodičmi maloletých detí nebolo sporné, že tieto budú na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, tak ako aj súd prvého stupňa rozhodol. Odporca však v odvolaní dôvodne
namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol, že len navrhovateľka bude
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V prvom rade je potrebné konštatovať, že súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie v tejto časti nijako neodôvodnil, čím spôsobil, že rozhodnutie v tejto časti je
nepreskúmateľné a arbitrárne. Zároveň je potrebné súhlasiť s argumentáciou odvolateľa  poukazujúc
na ust. § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď rodičovské práva patria obom rodičom, preto aj právo
zastupovať ich a spravovať ich majetok je potrebné ponechať obom rodičom bez obmedzenia a to aj v
prípade, že detí sú zverené do osobnej starostlivosti len jedného rodiča. Obmedzenie takéhoto výkonu
rodičovských práv by muselo vychádzať z konkrétnych skutkových okolností a muselo by byť dostatočne
odôvodnené.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné



výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Pri hodnotení schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z
reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi
vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym
predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa. Pokiaľ povinný rodič za účelom
zamestnania sa prijme prácu, ktorej výkon sa uskutočňuje v zahraničí, musí súd pri rozhodovaní o výške
výživného zo strany takéhoto rodiča zohľadňovať aj náklady nevyhnutne vynaložené pri vykonávaní
práce v zahraničí. Odlučné ako náhrada cestovných výdavkov, ktoré patria zamestnancovi s miestom
výkonu práce v zahraničí, patrí zamestnancovi vo výške upravenej zákonom č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách (§ 19 zákona). Tieto náhrady cestovných výdavkov, ktoré patria zamestnancovi
pri plnení pracovných úloh a ktoré sú mu vyplácané v súlade s § 145 Zákonníka práce, sa nezahrňujú do
čistého príjmu povinného rodiča za účelom určenia či zmeny výšky výživného podľa zásad uvedených
v ustanoveniach § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine (Rc 55/1992). Prihliadať k takto získanej mzdovej
zložke je možné len v rozsahu, v akom nebola povinným rodičom počas jeho pobytu v zahraničí
spotrebovaná.

Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie pomerov
oboch rodičov maloletých, ako aj samotných maloletých. Dokazovanie, ktoré súd prvého stupňa vykonal,
dostatočne nevyhodnotil. Súd nezisťoval komplexné majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky a
odporcu, súd sa bližšie nezaoberal ich životným štandardom. Súd prvého stupňa nijako konkrétne
neodôvodnil, ako posúdil majetkové pomery a v akej výške ustálil príjmy navrhovateľky i odporcu, ako
aj primerané náklady na uspokojovanie potrieb maloletých detí. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že
výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25% až maximálne 30% z jeho príjmu,
čo súd prvého stupňa pri určení výšky výživného nezohľadnil.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné



rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním
dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie
súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, ale
i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať.
V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia
prvostupňového súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii
ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že súdom určené výživné na
mal. Y. vo výške 180,- Eur a na mal. X. vo výške 120,- Eur je primerané a zodpovedá nielen
odôvodneným potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na aktuálne možnosti a schopnosti jeho matky,
ale i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca, ktoré prvostupňový súd
dostatočne nezisťoval a tým pádom ani náležite nezohľadnil.

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zastupovania maloletých detí, spravovania ich majetku a určenia výživného, s použitím ust. § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako
aj s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil
tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom
smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu,
doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie pomerov na strane matky, otca i maloletých detí,
výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach,
vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť v každej jeho časti .

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).



Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.