Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sp/27/2014 z 25. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júna 2014, sp. zn. 1Sp/27/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200701.2 Krajský súd Košice | 1Sp/27/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014200701.2 | 2014-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, § 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/785f2611-7576-4d58-9fd4-892afaec536d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200701.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sp/27/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200701
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200701.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľa: M. L. J.,
M.. XX.XX.XXXX, J. J. L. J., M.. XX.XX.XXXX, Š. U. J., A. Q. J., toho času umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zastúpený JUDr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom,
Branisková 7, Košice, na základe poverenia od Centra právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova
18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného
zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance,
Oddelenie hraničnej kontroly Podhoroď, 072 64 Podhoroď, o preskúmanie rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-
SO10-93-012/2014 zo dňa 28.05.2014 o zaistení cudzinca, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. rozhodnutie odporcu zo dňa 28.05.2014 č. p. PPZ-
HCP-SO10-93-012/2014 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Krajský súd n a r i a ď u j e, aby bol M. L. J. (L.), M. XX.XX.XXXX, J. J. L. J. (L.), M.. XX.XX.XXXX, Š. U.
J., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, Bitúnkova 14, 078 01 Sečovce,
bezodkladne p r e p u s t e n ý zo zaistenia.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-SO10-SO10-93-012/2014/2014 zo dňa 28.05.2014
v zmysle § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov") zaistil navrhovateľa dňom 28.05.2014 v čase
od 10:20 hod. na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 28.10.2014, v konaní o administratívnom
vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na Ukrajinu, nakoľko neoprávnene prekročil vonkajšiu
štátnu hranicu z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky a existuje riziko jeho úteku. Na výkon
jeho zaistenia podľa § 88 ods. 5 určil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej len
„ÚPZC Sečovce"). Voči účastníkovi konania bolo začaté konanie o administratívnom vyhostení (AV),
ktoré je vedené pod č. p. PPZ-HCP-SO10-131/2014.

V predmetnom rozhodnutí odporca prihliadol na to, že dňa 28.05.2014 v čase o 10:05 hod. bol účastník
konania kontrolovaný hliadkou OHK PZ Podhoroď v katastri obce I., okres P. a bol predvedený na OHK
PZ Podhoroď, za účelom zistenia totožnosti, pretože nemohol hodnoverne preukázať svoju totožnosť
a nemal pri sebe žiadne doklady. Šetrením príslušníkov OHK PZ Podhoroď bolo zistené, že účastník
neoprávnene prekročil štátnu hranicu územia Ukrajiny do Slovenskej republiky dňa 28.05.2014 v presne
nezistenom čase, čím porušil ustanovenie článku 19 ods. 1 a článku 21 ods. 1, 2 Schengenského



dohovoru. Svojim neoprávneným pobytom spáchal priestupok v zmysle § 116 ods. 1 písm. a) a § 118
ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.

Ďalej odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že voči účastníkovi konania OHK PZ Podhoroď začalo
konanie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-SO10-131/2014 s určením zákazu vstupu v zmysle
štvrtej časti, prvej hlavy zákona o pobyte cudzincov. Po ukončení konania o administratívnom vyhostení
má byť vrátený na územie Ukrajiny v zmysle Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou
o readmisií osôb, uverejnenou vo Vestníku L 332/48 zo dňa 18.12.2007. Keďže účastník konania v
priebehu konania o administratívnom vyhostení prejavil vôľu o udelenie azylu, z toho dôvodu bolo
konanie o administratívnom vyhostení rozhodnutím prerušené.

Odporca skúmal ekonomickú situáciu účastníka konania a dospel k záveru, že mal pri sebe spolu
s matkou 688 Eur, nemá rezervované ubytovanie na území SR, nemá žiadne rodinné väzby alebo
zabezpečené zamestnanie a z toho dôvodu mu nebola uložená povinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte
cudzincov.

Odporca uviedol, že správny orgán po rozhodnutí o zaistení účastníka konania nedisponuje inou
zákonnou možnosťou ako ho umiestniť v útvare policajného zaistenia, pretože vychádzal z doterajšej
praxe a prihliadol aj na skutočnosť, že štátni príslušníci tretích krajín častokrát účelovo prejavujú úmysel
požiadať o azyl a v prípade, že policajný útvar nerozhodne o ich zaistení, tak títo iba vo výnimočných
prípadoch absolvujú kompletnú azylovú procedúru, svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, v dôsledku čoho
je im následne v zmysle zákona o azyle zastavené azylové konanie, následkom čoho sa neoprávnene
zdržiavajú v štátoch EÚ.

Na základe zhodnotenia dôkazov a výpovede účastníka konania odporca dospel k záveru, že účastník
konania sa pred neoprávneným prekročením štátnej hranice zdržiaval na Ukrajine, čo sám aj uviedol,
že na Ukrajinu pricestoval z Ruska na motorovom vozidle bez cestovných dokladov a je to potvrdené aj
spoločným šetrením narušenia štátnej hranice so štátnou pohraničnou službou Ukrajiny.

V ďalšom sa odporca zaoberal readmisnou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou a mal
za to, že vrátením účastníka konania na územie Ukrajiny podľa readmisnej dohody mu nehrozí mučenie,
kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, rovnako nie je jeho život ohrozený ani
z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, prípadne príslušnosti k určitej sociálnej skupine, čo je
potvrdené aj v zápisnici a sám účastník konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu neumožňovali
vrátiť sa na územie Ukrajiny. Odporca sa ďalej zaoberal zaistením účastníka konania pre účely jeho
vrátenia na Ukrajinu podľa readmisnej dohody. Za začiatok konania považoval pracovné stretnutie
zástupcov hraničných splnomocnencov Ukrajiny a Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa
28.05.2014 a pri ktorom bolo nepochybne dokázané nedovolené prekročenie štátnej hranice z Ukrajiny
do Slovenskej republiky a tiež ochota ukrajinskej strany prevziať osobu v zmysle readmisnej dohody v
lehote do 1 roka.

Vo svojom rozhodnutí odporca tiež uviedol, že pred vydaním rozhodnutia o zaistení bola účastníkovi
konania daná možnosť vyjadriť sa. V zápisnici o podaní vysvetlenia uviedol, že z domovskej krajiny
vycestoval 18.05.2014 letecky do L. a následne cestoval motorovým vozidlom na E. a potom na neznáme
miesto, kde pokračoval asi 10 hodín peši lesným porastom s tromi neznámymi mužmi. Účastník konania
uviedol, že má veľa známych v Dánsku a chcel by ísť k nim. Z toho vyvodil správny orgán, že zaistenie
účastníka konania je účelné, efektívne a odôvodnené, nakoľko existuje riziko jeho úteku a ukrajinská
strana je ochotná prevziať účastníka konania na svoje územie. Účastník konania tiež uviedol, že na
Ukrajine mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Odporca ďalej uviedol, že účastník konania pri spisovaní zápisníc podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1963
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v konaní o administratívnom vyhostení, ako aj v konaní o
zaistení, prejavil vôľu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bez udania dôvodu. Nakoľko bolo



konanie o administratívnom vyhostení voči účastníkovi konania prerušené podľa § 77 ods. 4, skutočnosť,
že účastník konania prejavil vôľu požiadať na území SR o azyl, podľa záveru odporcu nezakladá dôvod
na jeho prepustenie.

V súvislosti so skutočnosťou, že účastník konania prejavil vôľu o udelenie azylu na území SR a OHK PZ
Podhoroď nie je v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 4809/2002 o azyle príslušný na prijatie vyhlásenia, preto
bol účastník konania poučený o skutočnosti, že na prijatie jeho vyhlásenia o azyle je príslušný ÚPZC
Sečovce (s poukazom na § 3 ods. 8 zákona o azyle a bol poučený, že podanie bude bez meškania
postúpené tomuto orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sza/7/2012).

Na základe týchto skutočností bol správny orgán toho názoru, že účastník konania svojou žiadosťou o
azyl sleduje jednak oddialenie svojho vydania na Ukrajinu a jednak má snahu dostať sa do azylového
tábora, ktorý má voľný režim a tento vzápätí využiť na útek v snahe dostať sa do Dánska s cieľom
vyhýbať sa alebo brániť procesu prípravy jeho administratívneho vyhostenia.

K otázke vyhostenia na Ukrajinu odporca uviedol, že vychádzal zo skutočností, že Ukrajinu možno vo
všeobecnosti považovať za bezpečnú krajinu, v ktorej by život alebo sloboda účastníka konania neboli
ohrozené, vzhľadom na ratifikovanie readmisnej dohody Ukrajinou, ako aj ďalších medzinárodných
dohovorov.

Správny orgán citoval viaceré medzinárodné dohovory, a to Dohovor o právnom postavení utečencov
z roku 1951, Smernicu Rady 2013/33/EÚ, článok 18 Charty základných práv Európskej únie, článok 31
Dohovoru o postavení utečencov z roku 1951, poukázal tiež na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. V súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 147/2013-50 odporca uviedol,
že správny orgán v čase zaisťovania účastníka konania nevie, či účastník konania reálne podá žiadosť
o udelenie azylu pred príslušným orgánom na prijatie žiadosti o azyl aj napriek tomu, že taký úmysel už
prejavil v zápisnici o vyjadrení účastníka konania v konaní o administratívnom vyhostení.

Odporca sa napokon zaoberal v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov potrebnou dĺžkou
doby zaistenia. Pri dĺžke zaistenia účastníka konania policajný útvar vychádzal zo skutočnosti, že
konanie o administratívnom vyhostení bolo prerušené a že sa v ňom nemôže pokračovať až do vydania
rozhodnutia vo veci žiadosti o azyl a v súvislosti s tým zohľadňoval viaceré lehoty v azylovom konaní.

Napokon odporca uviedol, že skúmal tiež reálnu možnosť výkonu vyhostenia účastníka konania, t.j.
účelnosť zaistenia. Mal za to, že v prípade odpadnutia dôvodov prerušenia konania, bude možné v
tomto konaní pokračovať a účastníka konania vyhostiť na Ukrajinu v zmysle dohody o readmisií osôb.
Pri posudzovaní doby zaistenia sa riadil aj informáciami k dĺžke azylového konania Migračného úradu,
ktorý uviedol, že azylové konanie u štátnych príslušníkov J. spravidla trvá aj 5 mesiacov. Poukázal tiež
na § 90 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého je povinný skúmať, či trvá účel zaistenia.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ, prostredníctvom splnomocneného zástupcu,
domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení s tým, že náhradu trov konania si neuplatnili.

V opravnom prostriedku splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol niekoľko odvolacích dôvodov.
Predovšetkým namietal, že doba zaistenia účastníka konania do 28.10.2014 je neodôvodnene dlhá,
najmä keď správny orgán už v čase zaistenia osoby mal vedomosť, že žiada o azyl, čo mu bolo
umožnené až 03.06.2014, teda po vyše 125 hodinách od momentu jeho umiestnenia v ÚPZC Sečovce,
pričom o azyl žiadal už 28.05.2014 po 19.00 hod..

V opravnom prostriedku zástupca navrhovateľa namietal závery odporcu o vrátení účastníka konania
na územie Ukrajiny, ktorú možno vo všeobecnosti považovať za bezpečnú krajinu, kde mu nehrozí



žiadne nebezpečenstvo. Zástupca navrhovateľa poukázal na správy o situácii na Ukrajine, zverejnené
na stránke PZVaEZ SR o aktuálnej situácii a vývoji na Ukrajine.

Splnomocnený zástupca tiež namietal sugestívne a kapciózne otázky správneho orgánu v troch
zápisniciach o podaní vysvetlenia počas výsluchov, ktoré trvali štyri hodiny. Vytkol, že správny orgán
nesprávne vyhodnotil fakt, že navrhovateľ so svojou matkou po prechode hranice hľadali políciu, aby sa
mohli prihlásiť, keď uviedol, že prevádzači ukázali smer, kde určite ich stretne policajná hliadka a že teda
nechceli sa v teréne skrývať a pokračovať až do Dánska. Správny orgán spojil dve časti výpovede do
jednej, ktorú navrhovateľ nepovedal a nie je pravdou, že by už pri zadržaní oznamoval, že ide do Dánska.

K prejavenej vôli požiadať o azyl namietal splnomocnený zástupca navrhovateľa, že na strane 3 prvej
zápisnice v druhom odseku je uvedené, že bol poučený, že po prijatí žiadosti o azyl budú odtlačky
zaregistrované v informačnom systéme dát, teda že navrhovateľ požiadal o azyl už pri spisovaní prvej
zápisnice (podľa zákona o policajnom zbore), no bolo mu oznámené, že toto je zápisnica k priestupku
podľa iného zákona a že to tam nepatrí a že svoju žiadosť potom uvedie do nasledujúcej zápisnice
o vyjadrení účastníka správneho konania, po poučení podľa zákona pobyte cudzincov. Namietal tiež
tretiu zápisnicu o vyjadrení účastníka konania, spísanú v čase od 22:00 hod do 22:40 hod. ako
umele vyrobenú, pretože text sa zhoduje doslovne s predchádzajúcim textom. Napokon splnomocnený
zástupca navrhovateľa uviedol, že zmenenú identitu navrhovateľ odôvodnil tým, že spolu s matkou tak
boli inštruovaní prevádzačmi. Spolu s matkou ušli z krajiny, kde obyvatelia, najmä deti, čelia násiliu a
prenasledovaniu. Na záver uviedol, že ak je pravdou, že tieto osoby chceli ísť do Dánska, malo by byť
aj v záujme Slovenskej republiky, aby im vyhovela, najmä z dôvodu zlúčenia rodiny.

Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne vyjadril dňa 19.06.2014.

K námietke ohľadom doby zaistenia odporca uviedol, že vychádzal z konzultácie s riaditeľom Oddelenia
azylu o tom, že u štátnych príslušníkov J. azylová procedúra trvá aj päť mesiacov. V súvislosti s
námietkou, že navrhovateľovi bolo umožnené požiadať o azyl až 03.06.2014 uviedol, že OHK PZ
Podhoroď je nepríslušný orgán na prijatie vyhlásenia o udelenie azylu podľa § 3 ods. 2 zákona
č. 480/2002 Z. z. o azyle, preto informácia o tom bola bezodkladne postúpená ÚPZC Sečovce, s
poukázaním na rozsudok NS SR 10Sza/7/2012.

K námietke č. 2, že zaistenie pre účel readmisie na Ukrajinu je neúčelné a v súčasnosti nerealizovateľné,
konštatoval odporca, že ukrajinská strana potvrdila narušenie štátnej hranice z Ukrajiny a zaviazala sa v
prípade žiadosti o readmisiu prevziať osobu na svoje územie. V súvislosti s tým na námietku označenú
č. 3, v zhode s odôvodnením svojho rozhodnutia, uviedol, že navrhovateľ všeobecne deklaroval
obavu o svoj život, na Ukrajine mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo a ohľadom Ukrajiny opätovne
citoval readmisnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou. K odvolacej námietke č. 4, ohľadom nesprávne
vyhodnoteného rizika a sugestívnych a kapcióznych otázok správneho orgánu pri výsluchoch, odporca
poukázal na to, že navrhovateľ uviedol, že má známych v Dánsku a že by pokračoval ďalej v ceste
do Dánska, čím existuje reálne riziko jeho úteku. Navrhovateľ pred ukončením spisovania zápisnice
neuviedol, že chce zápisnicu zmeniť alebo doplniť.

Správny orgán napokon uviedol, že sa opieral o závery nálezu Ústavného súdu SR č. II. ÚS 147/2013-50,
kde okrem iného v bode III. odsek 7.2 je uvedené, „že osoba môže byť zaistená i za stavu, keď jej
vyhostenie nie je jednoznačné, teda keď ešte o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté. Postačuje, že
prebieha konanie o jej vyhostenie, teda také konanie, ktoré môže skutočne k vyhosteniu viesť. To ale
znamená, že zaistený cudzinec nemusí byť z pohľadu článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru reálne a
efektívne vyhostiteľný ihneď v okamihu zaistenia, keďže jeho vyhostenie je práve predmetom onoho
konania, ktoré má viesť k rozhodnutiu o tom, či cudzinec vyhostený bude alebo nie. Je totiž zrejmé, že
počas konania o vyhostení môže konajúci orgán verejnej moci zistiť také okolnosti, ktoré vyhosteniu
bránia, ktoré však v čase zaistenia známe neboli, rovnako ako môže príslušný orgán zistiť také
skutočnosti, ktoré pôvodne neprípustne sa javiace vyhostenie umožnia." Uviedol tiež, že navrhovateľ
po umiestnení v ÚPZC Sečovce podal vyhlásenie o žiadosti o azyl pred príslušným orgánom, kde pri



pohovore za prítomnosti tlmočníka uviedol inú identitu a správny orgán po prijatí vyhlásenia o udelenie
azylu opätovne spísal zápisnicu o vyjadrení účastníka konania, kde sa vysporiadal s otázkou zmeny
identity a bola mu daná možnosť na doplnenie predchádzajúcej zápisnice, kde navrhovateľ nežiadal o
doplnenie a následne správny orgán využil oprávnenie na zaistenie žiadateľa o azyl podľa § 88a. Na
základe uvedeného žiadal odporca, aby predmetné rozhodnutie bolo potvrdené v plnom rozsahu.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f
ods. 1 O. s. p., nakoľko splnomocnený zástupca navrhovateľa i odporca s tým súhlasili a nie je to v
rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
26.06.2014 o 08:45 hod..

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 29.05.2014,
ktorým odporca v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa
dňom 28.05.2014 v čase od 10:20 hod. na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.10.2014, v konaní
o administratívnom vyhostení, vedenom pod č. p. PPZ-HCP-SO10-131/2014, s cieľom zabezpečiť jeho
vydanie na Ukrajinu, nakoľko neoprávnene prekročil vonkajšiu štátnu hranicu z územia Ukrajiny na
územie Slovenskej republiky a existuje riziko jeho úteku.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.).

Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O. s.
p., sa zaoberal odvolacími námietkami splnomocneného zástupcu navrhovateľa.

Z opravného prostriedku splnomocneného zástupcu navrhovateľa vyplynulo niekoľko odvolacích
dôvodov, na základe ktorých krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu:

1. navrhovateľ žiadal o azyl už 28.05.2014 o 19:00 hod., teda odporca v čase zaistenia osoby
(28.05.2014) mal vedomosť, že žiada o azyl, no bolo mu umožnené požiadať o azyl v ÚPZC až
03.06.2014, po vyše 125 hodinách.

2.-3. zaistenie pre účely readmisie na Ukrajinu je neúčelné a v súčasnej situácii nerealizovateľné a
tvrdenie o podmienkach vrátenia navrhovateľa na Ukrajinu, ako na vo všeobecnosti bezpečnú krajinu,
nezodpovedá správam, zverejneným na stránke MZV a EZ SR

4.-5. riziko úteku navrhovateľa bolo vyhodnotené nesprávne, na základe sugestívnych a kapcióznych
otázok správneho orgánu pri výsluchoch.

6. navrhovateľ o azyl požiadal už pri spisovaní prvej zápisnice (podľa zákona o PZ), no bol poučený,
že svoju žiadosť uvedie do nasledujúcej zápisnice a následne bol poučený o následkoch po prijatí jeho
žiadosti o azyl.

7. tretia zápisnica o vyjadrení účastníka konania (22:00 až 22:40 hod.) bola umelo vyrobená, pretože
text sa doslovne zhoduje s predchádzajúcim.

8. na zmenu identity bol inštruovaný prevádzačom a malo by byť v záujme SR, aby vyhovela jeho vôli
ísť do Dánska z dôvodu zlúčenia rodiny.

Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) bod 1 policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v
konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods.
1, ak existuje riziko jeho úteku.



V rámci týchto odvolacích dôvodov krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a oboznámil
sa s administratívnym spisom odporcu.

Navrhovateľ bol správnym orgánom dňa 28.05.2014 trikrát vypočutý do zápisnice o podaní vysvetlenia
podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore (ďalej len „PZ") v znení neskorších
predpisov, v čase od 18:00 hod. do 19:00 hod. a následne dvakrát podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), a to v čase od 19:00 hod. do 22:00 hod. a v čase od 22:00
hod. do 22:40 hod..

V prvej zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa zákona o PZ č. p. PPZ-HCP-SO10-132-005/2014,
navrhovateľ nehovoril o azyle, no napriek tomu bol poučený správnym orgánom, že po prijatí jeho
žiadosti o azyl budú jeho odtlačky prstov zaregistrované v informačnom systéme EURODAC a MIGRA.
Navrhovateľ prehlásil, že do prevozu do OA Humenné dobrovoľne ostáva na OHK Podhoroď.

V druhej zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku č. p. PPZ-HCP-
SO10-132-006/2014, na otázku správneho orgánu, či žiada o azyl, navrhovateľ uviedol: „Á., Ž. G. J. M.
Ú. P.". Bol poučený v čase medzi 19:00 až 22:00 hod., že príslušným útvarom na prijatie vyhlásenia je
ÚPZC Sečovce. Konanie o zaistení bolo začaté o 22:00 hod..

Navrhovateľ bol opätovne vypočutý do zápisnice č. p. PPZ-HCP-SO10-132-007/2014 v čase od 22:00
do 22:40 hod., v ktorej na otázku odporcu „Nakoľko ste prejavili žiadosť vôle o azyl a ku všetkým
skutočnostiam na území SR, uveďte z akého dôvodu?", navrhovateľ odpovedal: „F. R. B. P. G. G. P. Ž.
J. K. Ď. U. M. P. K. R. R.". Opätovne bol navrhovateľ odporcom poučený, že príslušným útvarom na
prijatie vyhlásenia je ÚPZC Sečovce.

Navyše krajský súd zistil z administratívneho spisu odporcu, že v zápisnici zo stretnutia pomocníkov
hraničného splnomocnenca SR a Ukrajiny č. p. PPZ-HCP-SO10-132-010/2014, resp. č. p. PPZ-HCP-
SO10-87-006/2014, ktorá sa uskutočnila dňa 28.05.2014 v čase od 17:00 do 18:30 hod. je uvedené, že
„strana SR informovala stranu Ukrajiny o zadržaní dvoch osôb AFG (navrhovateľ s matkou N. L. W. boli
zadržaní v čase o 10:05 hod. dňa 28.05.2014) a strana SR informovala stranu UA, že osoby prejavili
vôľu o udelenie azylu na území SR a že v prípade zamietnutia azylu na území SR požiada stranu UA v
zmysle readmisnej dohody o prevzatie osoby na svoje územie".

Ako odporca vo svojom rozhodnutí k tomu uviedol: „k samotnej žiadosti o realizáciu readmisie účastníka
konania dosiaľ nedošlo z dôvodu, že účastník konania prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území
SR".

O zaistení navrhovateľa rozhodol odporca napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo navrhovateľovi
doručené dňa 28.05.2014 o 23:30 hod..

Na základe uvedených skutočností neobstojí tvrdenie odporcu v napadnutom rozhodnutí, že „vôľu
požiadať o azyl účastník konania prejavil až po tom, keď mu bola v zápisnici o vyjadrení účastníka
konania v konaní o administratívnom vyhostení obligatórne položená otázka, či žiada o azyl na území
SR, pričom požiadať o azyl mal už pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia, spísanej podľa § 17
zákona o PZ k priestupkom, ktorá bola spísaná pred zápisnicou o vyjadrení sa účastníka konania."

Krajský súd v tomto smere považuje za dôvodné a opodstatnené odvolacie námietky splnomocneného
zástupcu navrhovateľa.

Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ pred samotným vydaním
rozhodnutia pri spisovaní druhej zápisnice o podaní vysvetlenia prejavil vôľu o udelenie azylu na území



SR (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sza/4/2013 zo dňa 03.05.2013). Možnosť, že navrhovateľ prejavil takúto
vôľu nevylučuje ani poučenie navrhovateľa odporcom už v prvej zápisnici o postupe po prijatí žiadosti o
azyl s prehlásením navrhovateľa, že do prevozu do OA Humenné dobrovoľne ostáva na OHK Podhoroď.
Následne v ďalších dvoch zápisniciach po tom, čo v čase medzi 19:00 až 22:00 hod. navrhovateľ žiadal
o azyl na území SR, bol poučený, že príslušným útvarom na prijatie vyhlásenia je ÚPZC Sečovce, hoci
o jeho zaistení a umiestnení v ÚPZC odporca rozhodoval až po ukončení vypočúvania navrhovateľa v
tretej zápisnici.

Napokon závery odporcu v tomto smere spochybňuje i uvedená zápisnica zo stretnutia pomocníkov
hraničných splnomocnencov SR a Ukrajiny v čase od 17:00 do 18:30 hod. toho istého dňa, pred
vypočúvaním navrhovateľa, v ktorej strana SR informovala ukrajinskú stranu, že dve osoby z J. prejavili
vôľu o udelenie azylu na území SR, čo uviedol aj odporca vo svojom rozhodnutí.

Odporca tiež podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia začal konanie o administratívnom vyhostení
č. PPZ-HCP-SO10-131/2014 s určením zákazu vstupu v zmysle 4. časti prvej hlavy zákona o pobyte
cudzincov, po skončení ktorého mal byť navrhovateľ vrátený na územie Ukrajiny v zmysle Dohody medzi
ES a Ukrajinou o readmisii osôb. Z dôvodu, že navrhovateľ v priebehu konania o administratívnom
vyhostení prejavil vôľu o udelenie azylu, bolo konanie o administratívnom vyhostení rozhodnutím
odporcu prerušené. V administratívnom spise odporcu sa však listinné dôkazy o začatí konania o
administratívnom vyhostení a jeho prerušení nenachádzajú, hoci údaje o ňom sú náležitosťou výroku
napadnutého rozhodnutia. Vyhlásenie o udelenie azylu na území SR od navrhovateľa bolo prijaté ÚPZC
Sečovce až 03.06.2014.

K odvolacej námietke o nerealizovateľnosti vrátenia navrhovateľa na Ukrajinu, označenú vo
všeobecnosti za bezpečnú krajinu, čo nezodpovedá aktuálnym správam, krajský súd poukazuje na
nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 147/2013-50, bod III., odsek 7.2 a 7.3. Znamená to však, že
správny orgán už aj v čase zaistenia účastníka konania, tobôž v konaní o administratívnom vyhostení,
má mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vyhostený,
ktoré sa ale v priebehu konania môžu zmeniť. Vo vzťahu k Ukrajine nebude možné sa uspokojiť s
jej označením za bezpečnú krajinu formálne len preto, že ratifikovala readmisnú dohodu s EÚ a iné
medzinárodné dohovory. Je povinnosťou správneho orgánu v zmysle § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o
pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Bude preto povinnosťou správneho orgánu priebežne zisťovať podmienky návratu zaistených osôb do
krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.

Po prijatí vyhlásenia navrhovateľa o udelenie azylu na území SR v ÚPZC Sečovce dňa 03.06.2014,
odporca rozhodnutím zo dňa 09.06.2014 č. p. PPZ-HCP-SO10-93-014/2014, rozhodol o zaistení
navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo dňa
09.06.2014 o 11:00 hod. doručené iba navrhovateľovi, ktorý Mgr. Jaroslava Martiňuka dňa 03.06.2014
splnomocnil na zastupovanie a vykonávanie všetkých úkonov v správnom a súdnom konaní.
Navrhovateľ ho už splnomocnil pod menom J. L. J., pod ktorým podal opravný prostriedok v
posudzovanej veci a pod týmto menom rozhodol odporca v rozhodnutí zo dňa 09.06.2014 č. p. PPZ-
HCP-SO10-93-014/2014. Keďže v spise sa nenachádza doklad o riadnom doručení tohto ďalšieho
rozhodnutia odporcu splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa podľa Správneho poriadku, krajský súd
o tomto rozhodnutí odporcu nerozhodoval. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k
záveru, že odporca vec navrhovateľa nesprávne právne posúdil, keď zaistil navrhovateľa, ktorý pred
rozhodnutím o zaistení prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu, preto vyhovel odvolaniu navrhovateľa,
prostredníctvom splnomocneného zástupcu a rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-SO10-93-012/2014
zo dňa 28.05.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku,
krajský súd rozhodol podľa § 250sa ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti
rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zariadenia.



O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca nežiadali trovy konania a odporcovi
náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 7 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.