Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/6/2018 z 28. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. februára 2018, sp. zn. 5Tos/6/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2517010116.1 Krajský súd Trnava | 5Tos/6/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2517010116.1 | 2018-02-28 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: TZ, § 221 ods. 2 TZ, § 221 ods. 3 písm. c) TZ, § 221 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70888979-c91a-4fd2-8579-2825d4339615 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2517010116.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010116
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2517010116.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného T. Y., pre zločin podvodu
podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa
29.11.2017, č. k. 16Nt/27/2017-67, na neverejnom zasadnutí dňa 1.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. Y., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 29.11.2017, č. k. 16Nt/27/2017-67 rozhodol tak, že podľa §
399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného T. Y., nar. X.X.XXXX v R. U., t. č. v ÚVTOS
Košice - Šaca, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/72/2013
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona doručený súdu dňa 30. 11. 2016.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil tým, že súd okrem
samotného merita veci pred svojím rozhodnutím nedostatočne vyhodnotil možnosť vykonať dokazovanie
ním v naznačenom smere. Odsúdený uviedol, že na verejnom zasadnutí preukázal dôvody týkajúce
sa skutočností, že predmetný skutok bol iba prečinom podvodu s nižším trestom. Odsúdený poukázal,
že poškodená J. X. nedisponuje žiadnym potvrdením o zaslanej sume ako uvádza prvostupňový súd,
poškodená predložila len pár ústrižkov z pošty, z čoho možno konštatovať, že celková výška škody
nebola prešetrená a tiež aj trvanie jeho trestnej činnosti nebolo ustálené. Ďalej uviedol, že väčšia časť
sumy bola poukazovaná na jeho bývalú manželku J. Y., ktorá v čase od 30.7.2008 do mesiaca júl 2010
žila s ním v jeho rodičovskom dome. Odsúdený sa priznal k spáchaniu určitej časti tohto podvodu čo
považuje za poľahčujúcu okolnosť. Odsúdený uviedol, že bolo dôležité vypočuť jeho bývalú manželku
a tiež zabezpečiť doklady od Slovenskej pošty, pričom vykonané dôkazy by poskytli dostatočný základ
pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci. Žiada, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil ako
nezákonné a vyhovel návrhu na povolenie obnovy konania.
Prokurátor sa sťažnosť nepodal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu podľa
§ 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.



Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom. Napadnuté uznesenie súd vydal na verejnom zasadnutí, ktoré
vykonal v súlade s ustanovením § 402 ods. 2 Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o dokazovanie, toto vykonal prvostupňový súd v rozsahu dostatočnom na spravodlivé
rozhodnutie vo veci. Preskúmajúc výrok i odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako i obsah trestného
spisu, sťažnostný súd zistil, že napadnutý výrok je vecne správny a odôvodnený v súlade so zákonnými
požiadavkami vyžadovanými v ustanovení § 176 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.
Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o odmietnutí návrhu odsúdeného na povolenie
obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany vedenej pod spisovou značkou 1T/72/2013.
Návrh na povolenie obnovy konania odsúdený odôvodnil tým, že základným dôvodom podania návrhu
na povolenie obnovy konania je existencia skutočností, ktoré súdu v rámci rozhodovania neboli známe,
pričom tieto skutočnosti spolu s ďalšími dôkazmi jednoznačne odôvodňujú zmenu rozhodnutia o vine a
majú vplyv aj na zmenu rozhodnutia pôvodne uloženého trestu, keďže súd nedostatočne zisťoval dobu,
počas ktorej mal uvádzať do omylu poškodenú J. X.. Ďalej uviedol, že sa nedá jednoznačne preukázať,
že ide o dlhšiu dobu, nakoľko v inkriminovanom čase odsúdený býval so svojou bývalou manželkou
v rodičovskom dome na adrese S. č. XXX, odkiaľ sa bývalá manželka odhlásila až dňa 4.5.2011. Na
uvedenú adresu im boli zasielané finančné prostriedky od poškodenej pre maloletú dcéru a tieto boli
z dvoch-tretín použité na chod spoločnej domácnosti. Uvedené skutočnosti sa podľa odsúdeného dajú
preukázať prostredníctvom Slovenskej pošty a tiež samotnou poškodenou X., ktorá disponuje poštovými
poukážkami. Taktiež aj výpoveď jeho bývalej manželky preukáže zasielanie peňazí pre potreby dcéry,
pretože táto výpoveď bola v pôvodnom konaní zameraná v podstate na obdobie 6 mesiacov pred jej
rozchodom s odsúdeným a do značnej miery bola ovplyvnená skutočnosťou, že rozvod manželstva
zapríčinil odsúdený. Z uvedených skutočností vyplýva ustálenie záveru, že odsúdeného nebolo možné
uznať vinným pre spáchanie trestnej činnosti, ktorú mal páchať po dlhšiu dobu a spôsobiť značnú škodu.
Na verejnom zasadnutí prvostupňového súdu odsúdený navrhol vykonať ako dôkaz vypočutie svedkyne
J. Y. ktorá vtedy vypovedala, že nevie o ničom a zatajovala podstatné veci. Odsúdený žiadal doplniť
vyšetrovanie o potvrdenie zo Slovenskej pošty o zasielaných finančných prostriedkoch.
Tak ako správne uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, podstata
argumentácie odsúdeného, na základe, ktorej žiada povoliť obnovu konania, spočíva v namietaní
nesprávnosti postupu prvostupňového súdu, respektíve odvolacieho súdu pri prejednaní odvolania
odsúdeného proti rozsudku zo dňa 10. marca 2014. Nie je však účelom obnovovacieho konania
opätovne preskúmavať správnosť postupu súdov pri prejednaní odvolania obžalovaného, respektíve
správnosť ich rozhodnutí o tom, či určité dôkazy vykonajú alebo nie. Obnova konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom proti už právoplatným rozhodnutiam a nespĺňa teda úlohu riadnych opravných
prostriedkov, čoho sa v podstate domáha odsúdený svojim návrhom. Je celkom zrejmé, že okresný
súd, ako súd prvého stupňa, nemôže spôsobom, ktorý žiada odsúdený, revidovať výsledky konania,
ktoré prebehlo na súde vyššieho stupňa. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy konania
nemá právomoc posudzovať správnosť hodnotenia dôkazov, ktoré vykonali orgány činné v trestnom
konaní alebo súdy v pôvodnom trestnom konaní. V tejto súvislosti prvostupňový súd správne poukázal
na ustálenú súdnu prax a tomu korešpondujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Zhodne s napadnutým uznesením, sťažnostný súd uvádza, že obnova konania ako mimoriadny opravný
prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a hodnotení len nových dôkazov a skutočností,
ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní
tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe a či majú význam v trestnom konaní z hľadiska
ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Odsúdený v rámci prvostupňového konania nepredložil súdu žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by neboli súdom skôr známe a ktoré by mohli odôvodniť povolenie obnovy konania v prospech
obžalovaného v zmysle § 394 Trestného poriadku. Opakované námietky ohľadne výpovede svedkyne
J. Y. a taktiež návrh na zabezpečenie dokladov z pošty za účelom preukázania, že J. Y. preberala
od poškodených v určitom období príspevky poštou, nie sú relevantné na povolenie obnovy konania.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že skutočnosti uvádzané odsúdeným ohľadne spolužitia s
bývalou manželkou na spoločnej adrese vyplývajúce z potvrdenia obci S. o pobyte majú len evidenčný
charakter a vychádzajú iba z údajov, ktoré boli obci S. nahlásené. Dané skutočnosti nemôžu hodnoverne
preukázať skutočnú dĺžku spolužitia odsúdeného so svedkyňou J. Y. a taktiež nemôžu podať hodnoverný
obraz o priebehu tohto spolužitia respektíve obraz o vzájomnom nakladaní s finančnými prostriedkami.
Sťažnostný súd poukazuje, že k namietaným skutočnostiam sa vyjadril odsúdený aj svedkyňa už v
pôvodnom konaní pred súdom a v danom prípade sa nejedná o také nové podstatné skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by v danom prípade odôvodňovali iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Sťažnostný súd



zdôrazňuje, že dôvodom na povolenie obnovy konania nemôže byť len subjektívny názor odsúdeného o
neprimeranosti uloženého trestu. Taktiež je potrebné uviesť, že odsúdený sa pôvodnom konaní nepriznal
k celej spáchanej trestnej činnosti, a preto mu nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť, že sa ku
skutku priznal a oľutoval ho. Napriek tomu sa s týmito námietkami prvostupňový súd v napadnutom
uznesení vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal a dal odsúdenému odpoveď na všetky ním kladené
otázky.
Keďže odsúdený vo svojej sťažnosti, ani v ďalších podaniach v sťažnostnom konaní neuviedol žiadne
iné argumenty, ktoré by už neuviedol v prvostupňovom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
uznesenia, sťažnostný súd vyhodnotil jeho opravný prostriedok ako nedôvodný, a preto rozhodol tak
ako je uvedený vo výroku tohto uznesenia.
Sťažnostný súd vyhodnotil o opravný prostriedok odsúdeného ako nedôvodný a preto ho podľa §
193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.