Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/45/2018 z 17. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. apríla 2018, sp. zn. 41Cob/45/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6118214091.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/45/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6118214091.1 | 2018-04-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-343.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a943115-b895-4838-9b2f-ed9b530b3bca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6118214091.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118214091
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6118214091.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely
Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
navrhovateľa MasoLAPIN, s. r. o., so sídlom T. Vansovej 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 308
850, právne zast. Aequitas s. r. o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841,
proti odporcovi C. B., nar. XX. XX. XXXX, L. G. XXXX/X, XXX XX J. J., IČO: 37 595 881, o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 64Cb/13/2018-65 zo dňa 12.januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/13/2018-65 zo dňa 12.januára 2018
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením zriadil záložné právo na nehnuteľnosť -
Stavba, súpisné číslo XXX, postavená na parcele číslo XXXX/X, druh stavby: J. - C., zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, okres J. J.,
obec C., k. ú. C., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa v sume 90 000,-- eur istiny,
titulom náhrady škody, uplatnenej v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.
zn. 64Cb 12/2018. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 1.2.2018 sa navrhovateľ domáhal
zariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k stavbe súpisné číslo XXX, postavenej
na parcele KN C parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, druh
stavby - priemyselná budova, popis stavby - J. - C., nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obed C.,
okres J. J., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech navrhovateľa, a to za účelom
zabezpečenia odporcovej pohľadávky vyplývajúcej z povinnosti náhrady škody vo výške 90 000,-- eur.
Odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril s navrhovateľom dňa 1.3.2016 podľa ust. §
269 ods. 2 a § 489 a nasl. Obchod. zákonníka nájomnú zmluvu s dojednaným právom kúpy prenajatej
veci č. 01/2016. Na základe zmluvy bol odporcovi prenechaný do dočasného užívania predmet nájmu
špecifikovaný v prílohe č. 1 zmluvy pre vykonávania podnikateľskej činnosti - predaj mäsa a mäsových
výrobkov v priestoroch OD T. v Banskej Bystrici, v Žiari nad Hronom, v Brezne. Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú od 01. 03. 2016 do 30. 11. 2016. Cena nájmu bola dohodnutá na sumu 90.000,--eur, ktorá
mala byť odporcom uhrádzaná formou mesačného nájomného vo výške 10.000,--eur. Ďalej sa v čl. VII.
zmluvné strany dohodli, že odporca má po ukončení nájmu právo na odkúpenie súboru hnuteľných vecí
tvoriacich predmet nájmu. Z dôvodu, že zo strany odporcu nedošlo k splneniu odkladacích podmienok
dohodnutých v zmluve, navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa 11.4.2017 že nárok na odkúpenie
predmetu nájmu odporcovi nevznikol a že vlastníkom zostal navrhovateľ. Z toho dôvodu v zmysle
článku VIII. Zmluvy bol odporca povinný vrátiť predmet nájmu ku dňu skončenia nájmu, t. j. do 31. 11.
2016.

2. Vzhľadom k skutočnosti, že odporca súbor hnuteľného majetku navrhovateľovi nevydal ani ho
nevydá a spôsobenú škodu neuhradil, bolo jedinou možnosťou navrhovateľa obrátiť sa na súd



so žalobou o náhradu škody. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že disponuje takými informáciami o
podnikateľských aktivitách odporcu, ktoré spôsobujú značne nenávratný odliv finančný prostriedkov z
dispozičnej sféry odporcu, a tým pádom vo veľkej miere prispievajú k hrozbe neuspokojenia pohľadávky
v prípadnom exekučnom konaní. Podľa názoru navrhovateľa zabezpečovacie opatrenie je jediný
spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Daný predmet zabezpečenia svojej pohľadávky navrhovateľ
navrhuje práve z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť neslúži na bývanie odporcu, a tým pádom
je zrejmé, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí bytovú otázku
odporcu.

3. Okresný súd ďalej konštatoval, že navrhovateľ osvedčil, že navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca
ako nájomca uzatvorili dňa 1.3.2016 v písomnej forme nájomnú zmluvu s dojednaným právom kúpy
prenajatej veci č. 01/2016, predmetom ktorej podľa čl. II. bod 1 bola úprava vzájomných práv a povinností
pri nájme súboru hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie prevádzok predajní Mäsa a mäsových výrobkov
v priestoroch Obchodného domu T. v Banskej Bystrici, v Žiari nad Hronom a v Brezne. Okresný
súd uviedol, že na súde pod sp. zn. 64Cb 12/2018 je vedené konanie v právnej veci navrhovateľa
proti odporcovi o zaplatenie sumy 90.000,--eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktoré začalo
dňa 1.2.2018. Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že z hľadiska časovej pečiatky navrhovateľ vo
veci informatívnymi výpismi z katastra nehnuteľností osvedčil, že odporca je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom a na liste vlastníctva č. XXXX a
č. XXXX. Súčasne navrhovateľ uvedenými výpismi z listov vlastníctva osvedčil, že na nehnuteľnostiach
sú zriadené exekučné záložné práva, a to na nehnuteľnosti zapísané na LV XXX k.ú. E. (tri exekučné
záložné práva) a na nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX k.ú. J. J. jedno exekučné záložné právo,
na nehnuteľnosti zapísané na V XXXX jedno exekučné záložné právo. Z uvedených skutočností
osvedčených navrhovateľom súd dospel k záveru, že obava navrhovateľa, že exekúcia bude ohrozená
je reálna a bezprostredná, keďže na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu je zriadené exekučné
záložné práva pre pohľadávky iných veriteľov odporcu. Ďalej v napadnutom uznesení okresný súd
konštatoval, že keďže záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra a keď právny vzťah k
parcele, na ktorej leží nehnuteľnosť - stavba súp. č. XXX nie je evidované na LV a navrhovateľ
v žalobnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol aj výmeru a druh pozemku
(parcely), na ktorom stavba leží, z dôvodu procesnej istoty, keďže súd je žalobným návrhom viazaný, súd
návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol, a teda súd zriadil záložné právo len na nehnuteľnosť - stavbu
súpisné číslo XXX a súčasne súd identifikoval aj peňažnú pohľadávku navrhovateľa, na zabezpečenie
ktorej je záložné právo zriadené. Z uvedeného dôvodu
súd zriadil záložné na nehnuteľnosť - Stavba, súpisné číslo XXX, postavená na parcele číslo XXXX/X a
v prevyšujúcej časti na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týkajúceho sa parcely zamietol.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že neboli splnené
všetky zákonné kritériá právnej úpravy zriadenia záložného práva správne vyhodnotené okresným
súdom. Podľa názoru navrhovateľa súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), pretože vo svojom rozhodnutí neprihliadol na
všetky okolnosti prípadu, konajúci súd rozhodoval výhrade na skutočnosti predložených navrhovateľom,
dostatočne nepreskúmal a nevyhodnotil okolnosti posudzovaného prípadu na strane odporcu,
neposudzoval skutočnosti vo vzájomných súvislostiach, na tom základe dospel konajúci súd k neúplným
skutkovým zisteniam, a teda nesprávnym právnym záverom. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že
predmetná zmluva nebola odporcom akceptovaná, podpísaná, preto tvrdí, že došlo k sfalšovaniu jeho
podpisu na tejto zmluve. Uvedené tvrdenie nie je možné preukázať inak ako odborným grafologickým
skúmaním. Zároveň nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že sa údajne správa tak, aby nebolo
možné pohľadávku, ak existuje, uhradiť. V tejto súvislosti poukázal na spor vedený na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cb/12/2018, ktorý nebol ukončený. V zmluve je konštatované,
že k uzavretiu zmluvy dal súhlas správca I.. W.. P. M., ustanovený uznesením Okresného súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 2R/14/2015, avšak z predložených listinných dôkazov nie je zistiteľné kedy
a v akej forme dal správca súhlas s uzavretím tejto zmluve, pretože je to konštatované len v čl. 1,
2 predmetnej zmluvy, avšak neverifikované dôkazne. Zdôraznil, že nedošlo k uzavretiu a podpísaniu
zmluvy osobou navrhovateľa a nedošlo ani k naplneniu predmetu a účelu zmluvy. S navrhovateľom síce
ústne rokoval o podmienkach nájmu prevádzok predajní v OD T. Banská Bystrica, Žiar nad Hronom a
Brezno a vôbec sa nedohodol na nájme 90.000,--eur od 1.3.2016 do 30.11.2016 dojednaním práva
kúpy prenajatej veci. Uviedol, že mu boli ubraté procesné práva, pretože sa nemohol procesne vyjadriť
k uvedeným skutočnostiam, najmä chce vyvrátiť pravdivosť dôkazu predmetnej zmluvy navrhovateľom



zo dňa 1.3.2016. Bol toho názoru, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve je
absolútne neprijateľným represívnym opatrením, ktoré predčasne zasahuje do jeho práv bez riadneho
osvedčenia nároku navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli,
resp. také dôvody ani neexistovali.

5. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
odporcu uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom bol vedený spor o zaplatenie 22.739,34 eur
s príslušenstvom, Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cb/111/2011 a jeho výsledkom
bolo bolo vydanie rozsudku dňa 5.12.2017, ktorým súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel tak, že
odporca bol zaviazaný k zaplateniu sumy 22.739,34 eur s príslušenstvom, pričom predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2018 a vykonateľnosť 17.1.2018. Podstatou sporu o zaplatenie
sporu bolo, že odporca nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu z nájomnej zmluvy s dojednaným právom
kúpy prenajatej veci, t. j. záväzok žalovaného zaplatiť dlžné nájomné uzavretej v zmysle § 489 a
nasl. Obchod. zákonníka. Odporca v priebehu sporu o zaplatenie nespochybňoval predmetnú zmluvu,
ani sa k tvrdeniam navrhovateľa žiadnym spôsobom nevyjadril. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že
otázka platnosti zmluvy bola medzi sporovými stranami nesporná. Navrhovateľ preto popieral tvrdenia o
falšovaní podpisu odporcu na zmluve. Podľa jeho názoru predmetná obrana odporcu je účelová, pričom
poukazuje fakt, že v zmysle čl. V. CSP ako platí, že zjavné zneužitie práva právnu ochranu nepožíva. K
predmetnému je potrebné doplniť aj to, že odporca voči rozsudku okresného súdu č.k. 64Cb/111/2017-98
zo dňa 5.12.2017 nepodal odvolanie.

6. Podľa názoru navrhovateľa je nesporné, že otázka platnosti zmluvy bola už vyriešená v rámci konania
vedeného pod sp. zn. 64Cb/111/2017 a predmetný rozsudok v tejto veci zároveň zakladá prekážku
rozsúdenej veci, to znamená otázka platnosti zmluvy už nemôže byť predmetom sporu v inom konaní.
Na základe uvedeného popiera tvrdenia odporcu ohľadom skutočnosti, že nedošlo nielen k uzavretiu
a podpísaniu zmluvy, ako aj, že nedošlo k naplneniu predmetu a účelu tejto zmluvy, pričom opätovne
uviedol, že zmluva bola riadne uzavretá, taktiež došlo k naplneniu predmetu a účelu tejto zmluvy.
Opätovne však poukázal na fakt, že otázka naplnenia predmetu a účelu zmluvy bola taktiež vyriešená
ako prejudiciálna otázka v rámci sporu o zaplatenie. Odporca v rámci sporu o zaplatenie istiny ani v
rámci vykonávania jednostranného zápočtu predmetný spor zo zániku záväzkov nikdy nespochybnil,
ani nenamietal. Podľa názoru navrhovateľa je preto jeho obrana účelová a navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu
danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi, podľa ust. § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenie pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je dôvodné.

8. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáha
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosť - Stavba,
súpisné číslo XXX, postavená na parcele číslo XXXX/X, druh stavby: J. - C., zapísaná na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, okres J. J., obec C., k. ú.
C., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v sume 90 000,-- Eur istiny, titulom náhrady škody,
uplatnenej v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cb 12/2018

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.



12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími
opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity
neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu
zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na
návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

18. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v §
324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť
priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.

19. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade
plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže
veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka
priznaná.

20. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sledovaný účel -
zabezpečenie vymoženia pohľadávky navrhovateľa možno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho
opatrenia. Navrhovateľ osvedčil existenciu záväzku odporcu z Nájomnej zmluvy o úvere zo dňa
1.3.2016.

21. Vzhľadom k skutočnosti, že odporca súbor hnuteľných vecí navrhovateľovi neodovzdal, ani
spôsobenú škodu mu neuhradil, má dôvodnú obavu, že jeho pohľadávka nebude uspokojená v
exekučnom konaní, pretože voči odporcovi sú vedené viaceré exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu
navrhovateľ svoju obavu, že nebude uspokojený v exekučnom konaní dostatočným spôsobom osvedčil,
a preto odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu, keď návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

22. Zmyslom a účelom takéhoto zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je preto
zabrániť, aby odporca ako pristupujúci dlžník, ktorý na výzvu navrhovateľa nezaplatil dlh, nepreviedol na
iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami



a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten kto zriadenie záložného práva formou
zabezpečovacieho opatrenia navrhol.

23. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ dostatočne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a aj nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia by v prejednávanej
veci mohla byť ohrozená, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP s tým, že navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči odporcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

25. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).