Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoE/52/2016 z 7. 8. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 7. augusta 2016, sp. zn. 24CoE/52/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8415202450.1 Krajský súd Prešov | 24CoE/52/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8415202450.1 | 2016-08-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, EP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/104d2006-c1a9-4295-a717-6b67d05087c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8415202450.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202450
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415202450.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej v exekučnej veci oprávneného
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému J.
P., bytom Krížová Y. XXX, o vymoženie sumy 51,45 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/157/2015-19 zo dňa 03. júla 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra
Molnára, Exekútorský úrad Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX
1806/2015. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/136/2012 zo dňa 19.1.2012. Právny
vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe poistnej zmluvy č. 4021590549 zo dňa
17.09.2008. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4CoE/42/2010 a
3CoE/29/2010 a s odkazom na prijaté závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, využijúc oprávnenie dané Exekučným
poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a ostatnú zmluvnú dokumentáciu
medzi oprávneným a povinným, pričom uzavrel, že uzatvorená poistná zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou uzavretou medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa § 52 OZ, pričom jej obsah bol pre
spotrebiteľa vopred daný. Súčasťou osobitných zmluvných dojednaní pod č. 1/2007 je rozhodcovská
doložka, ktorá výlučným spôsobom upravuje povinnosť povinného, poistenej osoby, riešiť prípadné spory
vyplývajúce z uzavretého zmluvného vzťahu v rozhodcovskom konaní. Túto rozhodcovskú doložku je
možné vyhodnotiť ako nekalú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje vážnu nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, pričom zároveň absentuje individuálne
vyjednanie konkrétneho obsahu zmluvných podmienok povinným, spotrebiteľom. Rozhodcovská
doložka vyhotovená ako ustanovenie formulárovej poistnej zmluvy síce umožňuje spotrebiteľovi
oboznámiť sa s jej obsahom, ten však nemá reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah, t.j. rozhodcovskú
doložku nemožno považovať za individuálne vyjednanú. Neplatná rozhodcovská doložka má za
následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, čo má za následok nedostatok materiálnej
vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, čím je daný jeho rozpor so zákonom. Exekučný poriadok
dáva exekučnému súdu oprávnenie na takýto postup, ak je ako exekučný titul predložený rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci. Exekučný súd preto predloženú žiadosť o udelenie poverenia
zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti všetkým jeho
výrokom. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2



písm. a/ až f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený
poukázal na to, že vo veci neprebehlo riadne dokazovanie vo veci, čím došlo k porušeniu práva
oprávneného na kontradiktórne konanie a vydaním rozhodnutia bez nariadeného pojednávania mu
bol upretý prístup k spravodlivosti. Vyslovením neplatnosti exekučného titulu z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej doložky bez vyjadrenia oboch strán a prípadne tretích osôb ako svedkov k právne
významným skutočnostiam došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a k porušeniu práva oprávneného
konať pred súdom. Oprávnený nemal možnosť využiť príslušné procesné oprávnenia a vyjadriť sa k
súdom vykonávaným dôkazom. Nenariadenie pojednávania v exekučnom konaní podľa platnej právnej
úpravy nemá zákonnú oporu, keďže aj exekučný súd je povinný rozhodovať tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a súd je povinný rozhodovať
na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V konkrétnom prípade mal exekučný súd nariadiť
pojednávanie z dôvodu, že posudzoval okolnosti uzavretia a prijateľnosť rozhodcovskej doložky, keďže
k spoľahlivým skutkovým zisteniam vo veci nie je možné dospieť len na základe listinných dôkazov.
Navyše, exekučný súd svojím postupom prekročil zákonom stanovené oprávnenia a právomoci, keď
skúmal predložený rozhodcovský rozsudok v realizovanom rozsahu. Uviedol, že konštatovania a závery
exekučného súdu vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemajú
žiadnu oporu v skutkovom stave konkrétneho prípadu a ani v právnom poriadku Slovenskej republiky,
keďže sa súd v rozhodnutí nevysporiadal riadne s ním uvedenými tvrdeniami a tie primerane právne
nezdôvodnil. Vo vzťahu k samotnej platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že
tá bola bezpochyby individuálne vyjednaná, povinný s ňou podpisom zmluvy preukázateľne vyslovil
súhlas a je tak platným zmluvným dojednaním. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka nie je v rozpore
so zákonom, nie je neprijateľnou podmienkou, keďže ide o individuálne, platne dojednanú zmluvnú
podmienku. Poukázal na to, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky vzhľadom na
tzv. Osobitné zmluvné dojednania v poistnej zmluve zo dňa 17.9.2008, kedy povinný podpísal súhlas s
rozhodcovskou doložkou, ktorá stanovila povinnosť poistníka, povinného podrobiť sa v prípade sporu z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti rozhodcovskému konaniu podľa XV. časti týchto všeobecných
poistných podmienok. Súd nedokázal, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne po
primeranom oboznámení a informovaní o jej obsahu a dôsledkoch, a ani nezdôvodnil, na akom základe
takáto rozhodcovská doložka zakladá hrubý nepomer v právach zmluvných strán a akým spôsobom má
dochádzať k zásahu do práv povinného v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd tak vydal nezákonné
rozhodnutie na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, keď
vyslovil neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu jej posúdenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386
CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že predmetná poistná zmluva uzavretá
medzi oprávneným v pozícií dodávateľa a povinným v pozícií spotrebiteľa je zmluvou spotrebiteľskou,
teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.

5. K námietke oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade spočívajúcej v odňatí možnosti
konať pred súdom a to tým, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia
pojednávania a znemožnil tým oprávnenému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza,
že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako „slabšej“ zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.



6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

7. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu
resp. pri posudzovaní rozhodcovskej doložky, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v
rozpore s procesnými právami oprávneného. Táto odvolacia námietka je preto neopodstatnená. Obsah
listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné
posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá
možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie,
čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom exekučného
súdu, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva
oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013
zo dňa 24.10.2013).

8. Vo vzťahu k otázke platnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd stotožňuje so záverom
exekučného súdu, že rozhodcovská doložka vo veci nebola uzavretá platne z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a svojím obsahom a dôsledkami má za následok nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené oprávneným umožňovali
prijať takýto záver. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie v podobe
predtlačeného formulára, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012).

9. Odvolací súd poukazuje na to, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci 6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je
nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou
doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných poistných podmienok, a jej predloženie povinnej
osobe bez možnosti zmeny jej obsahu či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Je zrejmé, že
zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

10. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že je vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť
a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky
tohto úkonu. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom
majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka
uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať ako nekalú.

11. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany platne
delegujú takúto právomoc. Častokrát je rozhodcovská zmluva koncipovaná len v podobe rozhodcovskej



doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami typovej zmluvy. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená
súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový
kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka
na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú plne namieste obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať.

12. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predkladaná
spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

13. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre vykonanie exekúcie vo
veci chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Pre konečné rozhodnutie
odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka
upravená v XV. časti všeobecných poistných podmienok v spojení s bodom 2/ Osobitných zmluvných
dojednaní k poistnej zmluve nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky
je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný
orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok
nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/136/2012 zo
dňa 19.1.2012 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému
prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

14. Z uvedených je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal
exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

15. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

16. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho
vyplývajúcej absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

17. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).