{"guid": "31456e99-bf35-42c9-930e-506ee9306282:b6c9b086-1d06-46d9-abd3-293ee0af15c7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5618201855.1", "spisova_znacka": "6CoP/62/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/62/2018 z 5. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 5. decembra 2018, sp. zn. 6CoP/62/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5618201855.1", "identifikacne_cislo": "5618201855", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2018-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6c9b086-1d06-46d9-abd3-293ee0af15c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5618201855.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5618201855.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5618201855.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/62/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201855
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5618201855.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej
a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti o maloletú O. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. XXX/XX, G. B.,
zastúpenej JUDr. Janou Šmihulovou Jakabovičovou, advokátkou so sídlom X. XX, G. U. a otca G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom T.
XXX, G. U., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, v štádiu rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/72/2018-51 zo dňa 19. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/72/2018-51 zo dňa
19. septembra 2018 vo výroku I. 1. o dočasnom zverení mal. O. B., nar. XX.XX.XXXX  do osobnej
starostlivosti matky a vo výroku I. 2. o dočasnej úprave styku otca s mal. O. B. p o t v r d z u j e .

M e n í   uznesenie Okresného  súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/72/2018-51 zo dňa
19. septembra 2018 vo výroku I. 3. a II. tak, že   u k l a d á  otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej O.
B., nar. XX.XX.XXXX sumu vo výške 50,00 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej vedenej Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 9P/72/2018 a vo zvyšnej časti návrh
matky zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/
CSP, § 2 ods. 1CMP, § 360 ods. 1 CMP a § 366 CMP nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mal. O. B.,
nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I., veta prvá), upravil styk otca s mal. O.
tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletou každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do
17.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti
matky, s miestom odovzdania a prebratia dieťaťa v bydlisku matky, pri uložení povinnosti matke maloletú
O. na styk s otcom riadne pripraviť (výrok I., veta druhá). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej O. mesačne vo výške 85,00 Eur vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred
k rukám matky maloletého dieťaťa (výrok I., veta tretia). Trvanie neodkladného opatrenia súd prvej
inštancie vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 9P/72/2018. Vo zvyšnej časti určenia výživného návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka dňa 28.06.2018 podala návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. O. B. a následne dňa 17.09.2018 podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým navrhla mal. O. dočasne zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca
zaviazať prispievať na jej výživu sumou 340,00 Eur mesačne a určiť styk otca s maloletou tak, že otec



bude oprávnený sa stýkať s maloletou v prítomnosti matky každú sobotu v párnom kalendárnom týždni
od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod.

3. Súd prvej inštancie z obsahu spisu mal osvedčené, že rodičia nie sú manželia, aktuálne nežijú v
spoločnej domácnosti. Z tvrdení matky vyplynulo, že dňa 17.08.2018 spolu s mal. O. a so synom F.
(ktorý pochádza z predchádzajúceho vzťahu) opustila spoločnú domácnosť z dôvodu vážneho narušenia
partnerského vzťahu. V súčasnosti spolu s deťmi býva v nájomnom byte, ktorý jej pridelilo Mesto
Liptovský Hrádok. Matka opakovane v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že otec
požíval alkoholické nápoje vo väčšom množstve, pod vplyvom alkoholu sa správal agresívne, bol
výbušný, nadával jej. O maloletú sa nedokáže riadne postarať, od narodenia mal. O. zabezpečovala celú
starostlivosť o maloletú a domácnosť sama, otec odmietal prispievať na domácnosť. Dňa 13.01.2018
privolala kvôli správaniu otca políciu, pretože v noci bol doma pod vplyvom alkoholu, kričal, vulgárne
nadával a chcel ju biť. Podobné situácie sa pravidelne opakovali. Po príchode otca z pracovných
týždňoviek pravidelne odchádzal za rodičmi do G. P., kde spoločne požívali alkoholické nápoje vo
veľkých množstvách. Opakovane sa stávalo, že celý víkend otec strávil pri rodičoch požívaním alkoholu
a hraním na hracích automatoch v herniach. Dňa 06.07.2018 spolu s otcom navštívila Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš za účelom poradenstva ohľadne ich partnerského vzťahu,
kde otec vyhlásil, že nebude chodiť do herne, prestane požívať alkohol a bude prispievať na domácnosť.
Napriek opakovaným upozorneniam svoje správanie nezmenil a stav v rodine sa nezlepšil. Po odchode
matky spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti otec sa mal viackrát vyjadriť, že maloletú matke vezme a
nevráti jej ju späť, čo vyvolalo u matky obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok.  Otec naposledy prispel
na výživu maloletej  sumou vo výške 65,00 Eur dňa 18.07.2018, sumou 85,00 Eur dňa 24.07.2018 a
sumou 85,00 Eur dňa 12.08.2018. Uviedla, že otec je živnostník, pracuje na stavbách prevažne v regióne
Bratislava (príležitostne v Rakúsku a Chorvátsku), jeho príjem je okolo 1.200,00 Eur až 2.000,00 Eur
mesačne v čistom (zrejme ide o neoficiálny príjem). Otec pravidelne míňal veľa peňazí na alkohol, hracie
automaty. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur mesačne, náhradného
výživného vo výške 100,00 Eur na syna F. a prídavku na dieťa vo výške 23,68 Eur na každé dieťa. V
naliehavých prípadoch jej vypomáhajú rodičia a stará matka. Pokiaľ otec prejavil záujem o stretnutie
s maloletou, tak mu vyšla v ústrety. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa otec s maloletou stretol
niekoľkokrát v priebehu mesiaca august 2018, za prítomnosti matky, tieto stretnutia poväčšine vyústili
do konfliktu medzi rodičmi. Matka trvala na svojej prítomnosti pri stretnutiach a túto zdôvodnila nízkym
vekom dieťaťa, skutočnosťou, že otec nie je vôbec schopný sa o dieťa postarať a najmä tým, že
otec požíva alkohol v nadmernom množstve. Prejavila obavu, že otec si bude pod vplyvom alkoholu
vynucovať stretnutia s dieťaťom podľa svojho uváženia a že maloletú vezme z jej osobnej starostlivosti.

4. Vyhodnotením tvrdených skutočností, primárne  s dôrazom na záujem maloletého dieťaťa ako
prvoradého hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletých, súd prvej inštancie
konštatoval, že v zmysle zákonných požiadaviek na nariadenie neodkladného opatrenia mal osvedčenú
potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom až do rozhodnutia vo veci samej, a preto
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

5. Nakoľko sa v čase rozhodovania súdu maloletá nachádzala vo faktickej starostlivosti matky, ktorá
sa o ňu riadne stará, rešpektujúc citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia,
nariadil súd neodkladné opatrenie, ktorým dočasne (do rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností vo veci samej) zveril mal. O. do osobnej starostlivosti matky. Zároveň dal do pozornosti, že
obaja rodičia majú povinnosť rovnakou mierou vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej O..

6. Vo vzťahu k navrhovanej úprave styku okresný súd zdôraznil právo maloletého dieťaťa na zachovanie
svojho vzťahu k obidvom rodičom a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. S prihliadnutím na nízky vek dieťaťa a jeho denný režim, na
prevažujúcu osobnú starostlivosť poskytovanú matkou, dobu odlúčenia dieťaťa od otca a tiež na matkou
tvrdené problémy otca s požívaním alkoholu, považoval za dôvodné upraviť aj styk otca s maloletým
dieťaťom. Rozsah upraveného styku a podmienky stretávania (vzhľadom na dočasnú úpravu) považoval
za postačujúce na zabezpečenie pozitívneho rozvoja vzájomného vzťahu otca a maloletej.

7. V záujme ochrany práv maloletej, aby nedošlo k ohrozeniu jej výživy, uložil otcovi povinnosť platiť
výživné v rozsahu zodpovedajúcom zabezpečeniu základných potrieb maloletej. Vychádzajúc z toho,



že príjem matky pokrýva len základné potreby, otec je samostatne zárobkovo činnou osobou, jeho
vymeriavací základ za obdobie posledných šesť mesiacov bol vo výške 456 Eur mesačne a od času
opustenia spoločnej domácnosti matkou na výživu mal. dieťaťa neprispieva, uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej v nevyhnutnej miere sumou 85,00 Eur mesačne. Prioritou bolo zabezpečiť
plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca v nevyhnutnej miere, a preto návrh matky vo zvyšnej časti
zamietol (výživné nad rámec nevyhnutnej miery). Súd prvej inštancie poznamenal, že následne bude
konať o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a po
vykonaní dokazovania vo veci určí výživné vo výške zodpovedajúcej odôvodneným potrebám a súčasne
schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to proti všetkým vetám výroku
I. neodkladného opatrenia. V napadnutej časti navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu s tým, že
upravený bude len styk s mal. dieťaťom do právoplatného skončenia veci tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s mal. O. každú sobotu a každú nedeľu bez prítomnosti matky v čase od 10.00 hod. do 18.00
hod., matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a stretnutie s maloletou mu umožniť, pričom
miesto prevzatia a odovzdania mal. dieťaťa určil pred bytom matky. V dôvodoch odvolania uviedol,
že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie
bolo vydané len na základe nepreukázaných tvrdení matky. Potvrdil, že s matkou nežije v spoločnej
domácnosti. Pokiaľ by matka zmenila svoj prístup a komunikáciu, na starostlivosti o maloletú by sa
vedeli dohodnúť. Skutočnosť, že maloletá je v starostlivosti matky nenamietal, a pokiaľ okresný súd
konštatoval, že pomery maloletej sú v súčasnosti stabilizované, jej výchova a osobná starostlivosť o ňu
nie je vážne ohrozená, nebol absolútne žiadny dôvod na dočasne zverenie maloletej do starostlivosti
matky. Poprel všetky tvrdenia matky obsiahnuté v návrhu na neodkladné opatrenie (najmä že otec
požíva alkoholické nápoje vo väčšom množstve, nedokáže sa riadne o maloletú postarať, je agresívny,
výbušný a vulgárne matke nadáva, že matka od narodenia dieťaťa zabezpečovala celú starostlivosť o
dieťa i o domácnosť). Nikdy matke nepovedal, že jej maloleté dieťa vezme a nevráti späť, ide len o
účelové prezentovanie obavy matkou. Zdôraznil svoje právo podieľať sa na starostlivosti o maloletú O..
Nesúhlasil s nariadenou úpravou styku (rozsah a prítomnosť matky). Poukázal, že prítomnosť matky pri
styku je rušivým faktorom, matka vyvoláva účelovo konflikty a hádky. Určený rozsah styku nerešpektuje
právo maloletej na kontakt s otcom a jeho rodičovské právo na kontakt s maloletou, citové väzby, ani
vývinové potreby maloletého dieťaťa. O maloletú sa vie všestranne postarať. Na tomto mieste opätovne
poprel tvrdenia matky  o jeho údajnom požívaní alkoholu, nikdy by si nedovolil realizovať styk s maloletou
pod vplyvom alkoholu. Poukázal na vývoj vzťahu s matkou maloletej a tiež akou formou prispieval do
spoločnej domácnosti (platil nájomné za byt a podieľal sa aj na výdavkoch na jej syna). Poprel, že
by navštevoval herne a požíval alkohol u svojich rodičov. Potvrdil, že spolu s matkou dňa 06.07.2018
navštívili Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ohľadom poradenstva. Kvôli maloletej
O. bol ochotný pristúpiť na všetky podmienky, ktoré boli stanovené a tie aj dodržiaval. Aktuálne po
dohode s matkou sa s mal. O. stretáva v sobotu aj v nedeľu v rozsahu dvoch hodín. Ako posledné
stretnutie s maloletou v odvolaní uviedol stretnutie zo dňa 29.09.2018. Svoju vyživovaciu povinnosť k
maloletej si riadne plní (čo potvrdila aj matka, výživné jej zaplatil za mesiac júl, august, september 2018),
preto ani v tomto smere neexistuje nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Aj
tvrdenie matky ohľadom výšky jeho príjmu 1.200,00 Eur až 2.000,00 Eur, označil za nepravdivé. Uviedol,
že súd pri rozhodovaní vychádzal len z tvrdení matky bez ich preukázania a tieto účelové tvrdenia boli
použité s cieľom obmedziť, resp. obmedzovať mu kontakt s mal. O..

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť,
keďže stabilizuje situáciu maloletej tak, aby boli zabezpečené potreby dieťaťa i rešpektované právo
dieťaťa na kontakt s obidvoma rodičmi. Rodičovský vzťah vníma ako vážne narušený, komplikovaný,
zasahujúci do viacerých oblastí starostlivosti o maloletú. V záujme riešenia rodičovského vzťahu, s
ohľadom na maloletú motivovali rodičov k využitiu poradensko-psychologických služieb. V mesiaci júl
2018 rodičia spolupracovali s psychologičkou, ale podľa ich dostupných informácií táto spolupráca
aktuálne nepokračuje. K vyjadreniu predložili správu zo psychologických konzultácií zo dňa 31.07.2018.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla prostredníctvom právnej zástupkyne rozhodnutie
okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. Vo svojom vyjadrení zotrvala na všetkých skutočnostiach
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že nie je žiadnym rušivým faktorom
pri stretnutiach, ktoré otec ani nešpecifikoval. Hádky a konflikty pri stretnutiach vyvolával hlavne otec.
Poukázala na to, že počas spoločného bývania otec nepreukázal záujem samostatne sa starať o dieťa,



niektoré úkony urobil až na naliehanie a prosby. Schopnosť prebaliť dieťa a pripraviť mlieko nepovažuje
za postačujúce k tvrdeniu otca, že sa vie všestranne postarať o maloletú a zabezpečiť starostlivosť
o ňu. Tvrdenie otca, že súčasný kontakt s maloletou nerešpektuje jeho rodičovské práva, považuje
za účelové, keďže otec mal počas spoločného bývania neobmedzené možnosti využívať svoje práva
a budovať si citové väzby s maloletou, ktoré však nevyužíval. Matka je plne spôsobilá sa o dieťa
postarať. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že splnil všetky podmienky uložené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, bez alkoholu vydržal 2 týždne a potom sa všetko vrátilo do pôvodných
koľají. Opätovne zdôraznila, že otec je závislý od alkoholu, požíva alkohol v nadmernom množstve,
navštevuje herne, kde míňa veľa peňazí na hracie automaty, má výbušnú povahu a pod vplyvom
alkoholu je agresívny. Nie je schopný sa samostatne postarať o dcéru. Z uvedených dôvodov nie je
v záujme maloletého dieťaťa, aby bol otcovi umožnený styk v rozsahu jeho odvolacieho návrhu. Jej
prítomnosť počas celého stretnutia je zárukou bezpečia pre dieťa, pričom otec môže súčasne realizovať
svoje rodičovské práva. Dieťaťu hrozí reálne nebezpečenstvo v prípade, ak by bolo ponechané dlhší
čas samotné s otcom, nakoľko nie je možné zaručiť, či nie je pod vplyvom alkoholu alebo „nechytí
slinu“, prípadne nevezme dieťa do nevhodného prostredia. Súčasťou vyjadrenia bol aj návrh matky na
vykonanie dôkazov vo veci samej. Matka dala na zváženie súdu prvej inštancie vykonať dôkazy vo veci
(zabezpečiť si úradným záznam z Obvodného oddelenia PZ Liptovský Hrádok zo dňa 13.01.2018 k
incidentu, keď volala políciu; ako svedka vypočuť Mgr. P. I., ktorého informovala o priebehu stretnutí s
otcom maloletej pravidelne; na preukázanie narušeného vzťahu a strachu maloletého F. z otca maloletej
navrhla, aby si súd vyžiadal správu od detskej psychologičky zo Základnej školy internátnej pre žiakov
s narušenou komunikačnou schopnosťou Jamník). Súčasťou vyjadrenia je aj vyjadrenie, ktoré písala
matka vlastnou rukou, s ktorým sa odvolací súd oboznámil a toto bolo ako súčasť vyjadrenia matky
k odvolaniu zaslané aj ostatným účastníkom konania. V tomto vyjadrení matka podrobne popísala
dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu, opísala spolužitie s otcom maloletej a zároveň kópiami dokladov
preukazovala náklady na výživu maloletej.

11. Vyjadrenia k odvolaniu otca boli doručené v zmysle ust. § 374 ods. 3 CSP, pričom ďalšie podania
už účastníci v tejto odvolacej veci neprodukovali.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a toto
rozhodnutie v časti výroku, ktorým bola maloletá O. dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky a
dočasne bol upravený styk otca s maloletou v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a
v časti výroku o povinnosti otca platiť výživné v nevyhnutnej miere uznesenie okresného súdu v zmysle
§ 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

13. Vo vzťahu k jednotlivým výrokom vydaného neodkladného opatrenia odvolací súd zdôrazňuje, že
podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v časti, v ktorej uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil sa v plnom rozsahu  stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie. V tejto časti okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň v tejto časti poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje
rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré iniciovala matka maloletého dieťaťa v rámci konania o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

15. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu,                          so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia



ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu
uplatniť v celej šírke s ohľadom                  na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré
majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

16. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal v čase
rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia   osvedčené rozhodné skutočnosti,
ktoré v danej veci nevyhnutne viedli k bezodkladnej úprave pomerov /indikovali potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi rodičmi a mal. dieťaťom. Odvolací súd poukazuje najmä na problematický
vzťah medzi rodičmi, ktorú skutočnosť osvedčuje aj úradný záznam zo dňa 06.07.2018 spísaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš (č.l. 42), kedy rodičia dobrovoľne v záujme
záchrany vzťahu vyhľadali odborné poradenstvo. Obsah uvedeného úradného záznamu vymedzuje
jeho problematické oblasti a v záujme zlepšenia vzťahu boli jeho súčasťou aj záväzky rodičov, napr.
prehlásenie otca, že prestane chodiť do herne, prestane s alkoholom, od júla 2018 bude prispievať na
domácnosť týždenne 85 Eur a bude platiť bývanie. Vo svetle tohto úradného záznamu neobstojí tvrdenie
otca, že súd vychádzal z neosvedčených tvrdení matky. V konkrétnej situácii bolo teda v najlepšom
záujme mal. dieťaťa (čl. 5 Základných zásad ZoR), aby súd dočasne, do rozhodnutia vo veci samej,
upravil výkon rodičovských práv mal. dieťaťa. Takouto úpravou poskytol súd prvej inštancie právne
istoty mal. dieťaťu ohľadom jeho starostlivosti, výživy, zachovania vzťahu k obom rodičom, a zabezpečil,
aby sa mal. dieťa nestalo nástrojom na riešenie vzťahových problémov svojich rodičov. Komplexným
posúdením všetkých relevantných skutočností aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel
k záveru, že vzhľadom na vzniknutú situáciu je nevyhnutné rozhodnutie súdu o dočasnom zverení
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.

17. Výrok o dočasnej úprave styku otca s mal. dieťaťom zodpovedá osvedčenému stavu veci a zároveň
rešpektuje najlepší záujem mal. dieťaťa. Pokiaľ ide o  rozsah a podmienky styku (vrátane prítomnosti
matky pri stretnutiach) v tomto smere súd prvej inštancie svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil, preto
odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na jeho odôvodnenie a dodáva, že v danom štádiu konania
rovnako považuje takúto úpravu styku za dostačujúcu.

18. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie o výživnom, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného
súdu, že v danom prípade bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
aj v tejto časti. Vzhľadom na pretrvávajúcu situáciu, kedy výživu maloletej zabezpečuje matka, otec
prestal prispievať na výživu maloletej, resp. platil výživné nepravidelne, dôvodne okresný súd aplikoval
ustanovenie § 366 CMP, ktoré upravuje platenie výživného v nevyhnutnej miere.

19. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť povinnému rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere
(§ 366 CMP).

20. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu
v konečnom rozhodnutí. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky
výživného.

21. Pri stanovení výšky výživného v nevyhnutnej miere je potrebné vychádzať z minimálneho výživného
upraveného v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (ako dolnej hranice pre určenie výživného v nevyhnutnej
miere). Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa
§ 3 spoločne, sa považuje suma 93,61 Eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o
nezaopatrené dieťa (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime).

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z  účelu výživného stanoveného zákonom pre potreby
neodkladného opatrenia (§ 366 CMP), výživné určené otcovi neodkladným opatrením v sume 85,00
Eur mesačne tomuto nezodpovedá. Vzhľadom na okolnosti prípadu (vek mal. dieťaťa, jeho aktuálne
základné potreby, pri tom, že neboli osvedčené zvýšené výdavky na dieťa) odvolací súd uložil otcovi
prispievať na výživu mal. O. sumu 50,00 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa až do právoplatného skončenia konania vo veci



samej. V tomto prípade bolo osvedčené, že otec má príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba,
preto odvolací súd považoval v tomto štádiu konania za primerané a zákonu zodpovedajúce výživné v
ním určenej sume, a preto v tejto časti v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a
vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.  Pokiaľ otec v odvolaní tvrdil, že si vyživovaciu povinnosť k mal.
dieťaťu plnil (aj po odchode matky zo spoločnej domácnosti), túto skutočnosť neosvedčil.

23. Vo vyššie uvedených súvislostiach odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky otca ako nedôvodné.

24. Žiada sa dodať, že závery konštatované v tomto rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom budú vykonané dôkazy v širšom rozsahu
na preukázanie tvrdených skutočností.

25. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože v zmysle návrhu matky prebieha
aktuálne aj konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP).

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu  bolo prijaté  hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal         za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.            (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo                           od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol  o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého                    do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.               Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého                  do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk                s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/72/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}