Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/2/2018 z 30. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. januára 2018, sp. zn. 10Sa/2/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200101.1 Krajský súd Košice | 10Sa/2/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7018200101.1 | 2018-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, § 230 ods. 1 písm. a) SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 191 ods. 1 písm. g) SSP, § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., predpis č. 604/2013 Z. z., § 167 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffb65004-dd6f-4934-a6d8-0dc0731783e7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200101.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200101
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200101.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: F. F. B.,
narodená XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. E., trvale bytom: F., C., bez dokladov totožnosti, toho
času umiestnená v Ú.Z. P. K. P. N. F., zastúpená Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie
slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 307 988 41, týka sa Kancelárie Košice, Murgašova 3, 040
41 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce,
Ľudovíta Štúra 1, 071 01 Michalovce, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 12.01.2018 o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO7-1-008/2018-AV zo dňa 05.01.2018 v spojení s
opravou zrejmej nesprávnosti vykonanou pod č. PPZ-HCP-PO7-1-011/2018-ZVC zo dňa 08.01.2018,
takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície PZ
Michalovce, Ľudovíta Štúra 1, 071 01 Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-1-008/2018-AV zo dňa 05.01.2018
v spojení s opravou zrejmej nesprávnosti vykonanou pod č. PPZ-HCP-PO7-1-011/2018-ZVC zo dňa
08.01.2018, týkajúce sa žalobkyne: F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť C. E., bez cestovného
dokladu.

II./ N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobkyňa: F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bola bezodkladne
prepustená zo zaistenia.

III./ Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa správnou žalobou zo dňa 12.01.2018 navrhla rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-
PO7-1-008/2018-AV zo dňa 05.01.2018 v spojení s opravou zrejmej nesprávnosti vykonanou pod č.
PPZ-HCP-PO7-1-011/2018-ZVC zo dňa 08.01.2018 zrušiť a nariadiť jej bezodkladné prepustenie zo
zaistenia. Zároveň si uplatnila trovy tohto konania. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasila v celom
rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné. Takisto žalovaný
nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Košiciach, vyslovený v predmetnej veci v predošlom
priebehu konania rozsudkom sp. zn. 5Sa/42/2017 zo dňa 19.12.2017.

2. Poukazovala na to, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti
zaisteniu cudzinca žiadateľa o azyl, pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napríklad
špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, pričom o azyl na území Slovenskej
republiky požiadala z dôvodu zlúčenia rodiny (so súrodencami) v zmysle Dublinského nariadenia III,



ktoré je možné začať iba po podaní žiadosti o azyl, pričom na ich starostlivosť je odkázaná. Jej rodina sa
legálne nachádza na území Nemecka a s týmito sa chce zlúčiť. Navyše podmienky pre žiadateľov o azyl,
či migrantov v Bulharsku, sú nehumánne a v prípade jej návratu by jej hrozilo umiestnenie v detenčnom
zariadení v neľudských podmienkach a preto aj z tohto dôvodu sa nechce vrátiť do Bulharska. Ako
žiadateľka o azyl je oprávnená zdržiavať sa na území SR v zariadení pre žiadateľov o azyl, čím by bolo
zároveň zabezpečené jej ubytovanie a úhrada ďalších nevyhnutných potrieb.

3. Rovnako mala za to, že vzhľadom na tieto skutočnosti nie je dané ani riziko jej úteku ako nevyhnutný
predpoklad zaistenia v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom poukazovala
na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Szak/3/2017 zo dňa
04.05.2017). Zdôraznila, že podmienky pre žiadateľov o azyl v Bulharsku sú nedostatočné a nehumánne
a tieto ju aj rovnako viedli k opusteniu jeho územia. V prípade jej návratu na územie Bulharska existuje
vysoké riziko, že bude umiestená v zaistení v neľudských a ponižujúcich podmienkach v rozpore s
článkom 3 Dohovoru. Poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva S.F. a ďalší proti
Bulharsku zo dňa 07.12.2017 (Sťažnosť č. 8138/16), kde bolo rozhodnuté, že zaistenie irackého páru a
ich troch detí v detenčnom zariadení v Bulharsku bolo v rozpore s článkom 3 Dohovoru pre nedostatočné
a nehumánne podmienky prevládajúce v tomto zariadení. Takisto Európska rada pre utečencov a
exilantov (ECRE) vo svojej správe zo dňa 15.12.2017 poukazuje na preplnené bulharské detenčné
zariadenia a na to, že všeobecne prevládajúce podmienky v Bulharsku doviedli vnútroštátne súdy,
napríklad v Taliansku a Holandsku k pozastaveniu dublinských transferov do Bulharska. Mala za to, že
skutkový a právny záver žalovaného o riziku úteku žalobkyne nebol posudzovaný v kontexte všetkých
okolností prejednávanej veci, čím žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Táto dodatočne ozrejmila svoje konanie, ako aj dôvod pre podanie žiadosti o azyl
na Slovensku. Pokiaľ sa týka rozporu s článkom 3, poukazovala na webové lokality, z ktorých dané
skutočnosti vyplývajú. Ak nemecké orgány prejavia vôľu zlúčiť rodinu žalobkyne v zmysle Dublinského
nariadenia III, nie je dôvod obávať sa úteku žalobkyne, keďže bude mať možnosť legálnou cestou zlúčiť
sa so svojimi deťmi.

4. Takisto mala za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou riadneho odôvodnenia
rozhodnutia v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na zistenie
skutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobkyne o azyl stanovil vo výroku rozhodnutia za „čas
nevyhnutne potrebný“ najviac do 04.04.2018, teda dobu troch mesiacov, čo je rovnako aj v rozpore s
článkom 9 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013. Doplnila, že
žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC, nakoľko dané ustanovenie
zákona, ani tzv. Recepčná smernica, neoprávňuje žalovaného pozbavovať osobnej slobody žiadateľov o
azyl na dobu celého azylového konania v prvom stupni, t. j. do vydania rozhodnutia Migračného úradu o
ich žiadosti o azyl. Pokiaľ stanovil dobu troch mesiacov, z odôvodnenia vyplýva, že tak spravil za účelom
rozhodnutia Migračného úradu, t. j. po dobu celého priebehu prvostupňového azylového konania, pričom
zistenie dôvodov žiadosti o azyl je možné už pri podaní vyhlásenia o žiadosti o azyl, respektíve po
tzv. pohovore prevedenom pred Migračným úradom. Poukazovala na právny názor Úradu Vysokého
komisára OSN pre utečencov vysloveného v jeho Príručke k otázke zaistenia žiadateľov o azyl, kde je
uvedené, že s ohľadom na dôvod zaistenia žiadateľa o azyl, uplatnený žalovaným v predmetnom prípade
„žiadateľ o azyl môže byť zaistený výlučne pre účel predbežného pohovoru za účelom zistenia základu
žiadosti o azyl. To by zahŕňalo získanie základných skutočností od žiadateľa o azyl a teda prečo žiada
o azyl a nemalo by byť predlžované do rozhodnutia vo veci samej alebo iného rozhodnutia v konaní.
Táto výnimka zo všeobecného princípu (nezaisťovania žiadateľov pozn.) nemôže byť využívaná na
ospravedlnenie zaistenia na celé konanie o rozhodovaní o žiadosti o azyl alebo na neobmedzenú dobu.
Poukazovala aj na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/16/2016
z 29.08.2016. Zhrnula, že žalovaný neodôvodnil náležite na individuálnom princípe prejednávania veci
dĺžku stanovenej doby zaistenia žalobkyne. V zmysle rozhodnutí všeobecných súdov SR a ustálenej
praxe je takéto pochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože
doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-1-008/2018-AV zo dňa 05.01.2018 podľa § 88a
ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) zaistil žalobkyňu na základe oznámeného a začatého
konania na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jej žiadosť o udelenie azylu, ktoré by
bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jej úteku. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC ju zaistil



na čas nevyhnutne potrebný, teda na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jej žiadosť
o udelenie azylu, najdlhšie však do 04.04.2018 a umiestnil ju v zmysle § 88 ods. 5 ZoPC v Ú. P. K. P.
N. F. (ďalej „Ú. F.“).

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 05.01.2017 bol účastník konania kontrolovaný,
pričom následne bolo zistené, že tento bol dňa 14.11.2017 zastavený pri nelegálnej migrácii, nakoľko
bol transportovaný v kamióne. Totožnosť účastníka, ako aj jeho štátna príslušnosť bola na správnom
orgáne zistená zo zápisnice, ako aj z jeho vyjadrenia, kde čestne vyhlásil svoje údaje o totožnosti
a štátnej príslušnosti. Lustráciou v informačných systémoch bolo zistené, že na území SR nemá
udelené povolenie na pobyt, ani iné právo na pobyt a taktiež nie je v súčasnosti žiadateľom o udelenie
azylu na území Slovenskej republiky. Lustráciou v systéme MIGRA (EURODAC) bola na základe
odtlačkov papilárnych línií na prstoch zistená pozitívna zhoda s Bulharskou republikou a konaním o
azyle. Dňa 14.11.2017 bolo písomne kontaktované Dublinské stredisko z dôvodu prijatia opatrení a
pridelenia identifikačného čísla. Účastník konania sa nachádza na území SR neoprávnene z dôvodu,
že nedisponuje fyzicky žiadnym cestovným dokladom, vízom alebo povolením na pobyt, ktoré by ho
oprávňovalo na pobyt. Na územie SR vstúpil neoprávnene v úkryte nákladného automobilu, pričom ako
príslušník Iraku nie je oslobodený od vízovej povinnosti.

7. Na základe zistenia, že požiadal prvotne o pridelenie štatútu azylanta na území Bulharskej republiky,
príslušný správny orgán SR začal konanie za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
podľa Dublinského nariadenia III, keďže Bulharská republika je príslušná na konanie o jeho žiadosti o
udelenie azylu. Tento bol pôvodne zaistený aj v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov,
avšak dňa 04.01.2018 prejavil vôľu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a bolo prijaté jeho
vyhlásenie o azyle. Preto zanikol účel zaistenia cudzinca a tento bol dňa 05.01.2018 aj prepustený.

8. Konštatoval, že v prípade účastníka konania zistil, že existuje riziko jeho úteku, keďže v
predchádzajúcom období už žiadal o udelenie azylu v Bulharsku, pričom mu bolo stanovené, že ako
žiadateľ o azyl na území Bulharskej republiky sa mal počas konania zdržiavať v hostiteľskej krajine,
v ktorej požiadal o udelenie azylu. Uvedenú povinnosť nedodržal, opustil územie štátu, v ktorom
požiadal o udelenie azylu a vycestoval z jej územia na územie SR, kde bol zadržaný, čím nedodržal
podmienky azylového konania a neoprávnene vycestoval do inej krajiny. Keďže v prípade účastníka
konania existuje riziko úteku (svojvoľný odchod na územie iného štátu, nelegálny pohyb za pomoci
prevádzača) a nezaistením by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania, ako aj neschopnosť
vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke (bez akýchkoľvek
dokladov totožnosti, bez finančných prostriedkov, nedokázaní sa vrátiť späť na územie Bulharskej
republiky, snaha o presun do iného štátu za pomoci prevádzača), je potrebné ho zaistiť. Doplnil, že
nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky k zabezpečeniu starostlivosti o svoju osobu, nevie si
zabezpečiť stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, ani adekvátne ubytovanie z vlastných zdrojov, ani
si ich nevie nijako zabezpečiť od iných osôb.

9. Pokiaľ sa týka stanovenej dĺžky doby zaistenia uviedol, že táto je v súlade s § 88 ods. 4 ZoPC
s tým, že bola stanovená najdlhšie do 04.04.2018. Uvedená doba je postačujúca, nakoľko Migračný
úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhoduje pri žiadostiach o udelení azylu do 90 dní. Pri
rozhodovaní o nevyhnutne potrebnom čase zaistenia účastníka konania správny orgán bral do úvahy
skutočnosť, že dňa 04.01.2018 bolo prijaté vyhlásenie o azyle a na základe dostupných informácií
a zistení sa budú vykonávať úkony v konaní o azyle, pričom bude počas doby zaistenia v súlade s
ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC skúmať po celý čas zaistenia, či trvá jeho účel. Konštatoval,
že sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života účastníka konania v zmysle
článku 8 ods. 1 Dohovoru a plne ich rešpektuje. Tento nemá na území SR žiadnu blízku rodinu, žiadne
záväzky, nemá k nej žiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území a jeho zaistenie je
preto aj v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

10. Žalovaný neformálnou opravou chyby č. PPZ-HCP-PO7-1-011/2018-ZVC zo dňa 08.01.2018 opravil
záhlavie na prvej strane rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-PO7-1-008/2018-ZVC tak, že správne má
znieť Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce,
Ľudovíta Štúra 1, 071 01 Michalovce.



11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.01.2018 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Pokiaľ
sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia rizika úteku cudzinca mal za to, že zákonné ustanovenie
§ 88a umožňuje zaistiť aj žiadateľa o udelenie azylu v prípade splnenia nevyhnutných podmienok.
Touto podmienkou je riziko úteku, ktoré bolo uňho v predchádzajúcom období jednoznačne preukázané.
Požiadal o udelenie azylu na území Bulharska, odkiaľ odišiel, údajne z dôvodu nehumánnych
podmienok, avšak nevycestoval do najbližšieho štátu, kde mohol opätovne požiadať o udelenie azylu
z dôvodu zlúčenia rodiny v Nemecku a poukázal by na nehumánne podmienky v Bulharsku, ale
využil možnosť, za ktorú zaplatil peniaze a za pomoci prevádzača cestoval v skutočne humánnych
podmienkach úložného priestoru kamiónového návesu spolu s ďalšími cca 40 ľuďmi smerom do
Nemecka. Tvrdenie o zlých podmienkach v táboroch na území Bulharska je z jeho strany iba účelové a
aby ospravedlnil svoje konanie - odchod z Bulharska za pomoci prevádzača a žiadal tým o prepustenie
zo zaistenia.

12. Ohľadne námietky, stanovenej dĺžky doby zaistenia uviedol, že táto bola uložená aj v súlade s
ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, keďže počas celej doby zaistenia bude
skúmať, či trvá účel zaistenia. Cudzinec uviedol, že jeho príbuzní sa legálne zdržiavajú na území
Nemecka a o azyl žiada z dôvodu zlúčenia s nimi. Správny orgán mal za to, že preverenie pravdivosti
tvrdenia cudzinca, respektíve overenie, či sa príbuzní cudzinca skutočne zdržiavajú na území Nemecka
legálne a je možné ich následné zlúčenie, je základom žiadosti o azyl. Preverenie týchto skutočností
trvá istú dobu a je dôležité pre samotnú žiadosť o azyl, keďže cudzinec nie je pre správny orgán
dôveryhodnou osobou.

13. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny
b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez
zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

14. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

15. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

16. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný
d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

17. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 riziko úteku je
existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených
právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba
bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.

18. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
„Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem
nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom:
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

19. Podľa čl. 3 Dohovoru, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.

20. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému,
neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), Tento
zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,



právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

23. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

24. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

28. Z ustanovenia § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že správny súd posudzuje správnu
žalobu vo veciach zaistenia neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

29. V zmysle tejto právnej úpravy správny súd môže preskúmať rozhodnutie správneho orgánu vo
veciach zaistenia aj neformálne bez ohľadu na uplatnené dôvody. Ak teda pri prieskume rozhodnutia
správny súd zistí aj štátnym príslušníkom tretej krajiny neuplatnený dôvod nezákonnosti rozhodnutia o
zaistení, bude oprávnený a povinný žalobe vyhovieť.

30. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO7-1-008/2018-AV
zo dňa 05.01.2018 v spojení s opravou zo dňa 08.01.2018, ktorým žalovaný v zmysle § 88a ods. 1 písm.
b) ZoPC zaistil žalobkyňu na základe oznámeného a začatého konania na účel zistenia tých skutočností,
na ktorých je založená jej žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä
ak existuje riziko jej úteku a stanovil dĺžku doby zaistenia do 04.04.2018.

31. Predpokladom zaistenia žalobkyne v zmysle citovaného ustanovenia je naplnenie účelu zaistenia
tým, že počas zaistenia sa majú zistiť skutočnosti, na ktorých je založená jej žiadosť o udelenie azylu,
ktoré by nebolo možné získať bez zaistenia, pričom musí byť súčasne splnená aj ďalšia zákonná
podmienka, a to existencia rizika jej úteku. Rovnako z obsahu citovaného zákonného ustanovenia okrem
iného vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť len za predpokladu, ak na dosiahnutie účelu
nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky.

32. Dané ustanovenie teda oprávňuje na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu, pričom samotné podanie
žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej konania,
keďže konanie podľa osobitného predpisu (zákona o azylu) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej
krajiny dotknuté (§ 88 ods. 3 ZoPC).

33. Kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti ohľadne posudzovania účelnosti zaistenia podľa § 88a
ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov poukazuje na to, že v záujme presvedčivosti preskúmavaného
rozhodnutia by v jeho odôvodnení nemala absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by
naplnenie citovaného zákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, napríklad na
základe čoho vyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa jej žiadosti o azyl, prípadne na



aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané, resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte vyžiada
(napr. rozsudok NS SR sp. zn.1Sazk/14/2017 zo dňa 26.09.2017). Bez významu nie je ani časový
horizont vykonania daných úkonov, keďže v zmysle § 88a ods. 2 ZoPC žiadateľ o udelenie azylu
môže byť zaistený iba na čas nevyhnutne potrebný a len do doby, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku
1 § 88a. Z rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že vo vzťahu k týmto skutočnostiam sa v jeho
rozhodnutí nenachádzajú žiadne dôvody, preto z tohto pohľadu je rozhodnutie žalovaného čo do
preukázania splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

34. Najvyšší súd SR vo svojom inom rozhodnutí (napr. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015) takisto dával
do pozornosti, že z obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC okrem
iného vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je možné využiť
iné menej závažné prostriedky, pričom podľa jeho názoru by v ich rámci, v prípade žiadateľa o azyl,
prichádzalo do úvahy v zmysle zákona o pobyte cudzincov [§ 23 ods. 3 písm. c), resp. § 23a ods. 1
zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle] zdržiavanie sa v azylovom zariadení bez možnosti udelenia priepustky.
Daným sa však správny orgán nezaoberal, resp. z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia to
nevyplýva.

35. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že preskúmavané rozhodnutie trpí vadou riadneho
odôvodnenia rozhodnutia v časti stanovenej doby zaistenia. Ohľadne stanovenej doby zaistenia
žalovaný uviedol, že je v súlade s ustanovením § 88 ods. 4 ZoPC a je postačujúca, nakoľko Migračný
úrad Ministerstva vnútra SR rozhoduje pri žiadostiach o udelenie azylu do 90 dní. Pri rozhodovaní
rovnako zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že dňa 04.01.2018 bolo prijaté vyhlásenie o azyle a na základe
dostupných informácií a zistení sa budú vykonávať úkony v konaní o azyle.

36. Správny súd ohľadne danej námietky poukazuje na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, v
zmysle ktorej doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia a dĺžka doby zaistenia musí byť
náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas
nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca a žalovaný je povinný zdôvodniť dĺžku doby zaistenia. Podľa
názoru kasačného súdu lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona, že
cudzinec môže byť zaistený „na čas nevyhnutne potrebný“, je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia
musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú
takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca.(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 10Sza/4/2012).

37. Správna úvaha žalovaného týkajúca sa stanovenia doby zaistenia vybočuje z medzí zákonných
požiadaviek a nespĺňa podmienku zaistenia „na čas nevyhnutne potrebný“. Stanovenú dobu zaistenia
nemožno posudzovať nezávisle od posudzovania účelnosti zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC
rozvedenej vyššie. Doba zaistenia podľa daného ustanovenia nemožne trvať počas celého azylového
konania vedeného v prvom stupni, t.j. do vydania rozhodnutia migračným úradom. Žalovaný stanovenú
dĺžku doby zaistenia neodôvodnil na individuálnom princípe, čo má vplyv na zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia.

38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v §
191 ods. 1 písm. c), d) a g) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-
HCP-PO7-1-008/2018-AV zo dňa 05.01.2018 v spojení s opravou zrejmej nesprávnosti vykonanou pod
č. PPZ-HCP-PO7-1-011/2018-ZVC zo dňa 08.01.2018 zrušil. Zároveň v súlade s § 230 ods. 1 písm. a)
Správneho súdneho poriadku súd nariadil žalovanému, aby žalobkyňa bola bezodkladne prepustená
zo zaistenia.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich
náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.