Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/143/2018 z 11. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. marca 2019, sp. zn. 23S/143/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200781.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/143/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200781.1 | 2019-03-11 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ee4ba5a-8c9e-48ee-968b-d2c949722c36 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200781.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/143/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200781
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200781.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: I. T., J. XXX, XXX XX J.,
W.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Elena Ľalíková, ul. Podbrezovská 34, 831 06
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102287311/2018, č. 102287448/2018,
č. 102287612/2018 a č. 102294940/2018, všetky zo dňa 20.11.2018, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) a písm.
b) SSP z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.12.2018 bola na tunajšom správnom súde osobne podaná žaloba žalobcu, ktorou sa domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, ktoré navrhol
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím č. 102287311/2018 zo dňa 20.11.2018 žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101525835/2018 zo dňa 07.08.2018, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 7 654,47 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 z dôvodu,
že nebol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený deklarovaným dodávateľom
- spoločnosťou Bretos, s. r. o., ktorá za toto obdobie nepodala daňové priznanie a nebol ani podľa
judikatúry SD EÚ dobromyseľný, lebo nepreukázal také opatrenia, ktoré možno od neho rozumne
požadovať, aby sa nepodieľal na obchodoch, ktoré sú poznačené podvodom.

3. Ďalej uvádzal, že žalovaný rozhodnutím č. 102284448/2018 zo dňa 20.11.2018 potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 101533362/2018 zo dňa 08.08.2018, ktorým žalobcovi vyrubil DPH
za II. štvrťrok 2012 v sume 4 099,20 Eur z rovnakých dôvodov, ako je to uvedené ohľadom spoločnosti
Bretos, s. r. o.

4. Ďalším rozhodnutím žalovaného č. 102287612/2018 zo dňa 20.11.2018 bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane č. 101534276/2018 zo dňa 08.08.2018, ktorým vyrubil žalobcovi DPH za III. štvrťrok 2012
v sume 13 325 Eur, tiež s odôvodnením, že fakturované práce od spoločností Bretos, s. r. o. a Univers,
s. r. o. boli správcom dane spochybnené, takže ich dodanie žalobcovi sa nepreukázalo, a tento ani
nepreukázal dobromyseľnosť pri predchádzaní obchodov poznačených podvodom.

5. Napokon, žalovaný rozhodnutím č. 102294940/2018 zo dňa 20.11.2018 potvrdil rozhodnutie správcu
dane č. 101536367/2018 zo dňa 08.08.2018, ktorým žalobcovi vyrubil DPH za IV. štvrťrok 2012 v
sume 6 940 Eur s odôvodnením, že fakturované práce od spoločnosti Univers, s. r. o. neboli žalobcom
preukázané a nepreukázal ani dobromyseľnosť pri inkriminovaných transakciách.



6. Žalobca zároveň s podaním žaloby podal aj návrh, aby súd priznal správnej žalobe odkladný
účinok. Priznanie odkladného účinku z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) SSP odôvodňoval tým,
že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí dôjde k likvidácii žalobcu, ktorý podniká v oblasti
gastronómie, v ktorej nemá voľné finančné zdroje na vrátenie DPH, ktorú už raz zaplatil a podľa písm.
b) SSP z totožných dôvodov a dôvodov vyriešenia únijného právneho problému SD EÚ.

7. Žalobca v žalobe uviedol, že súdy sú veľmi naklonené daňovým orgánom a nechránia práva drobných
podnikateľov tak, ako im to prikazuje ústava a najmä únijné právo, preto žiadal, aby správny súd konanie
prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil nasledujúcu predbežnú otázku: „Je v súlade s únijným právom, a
predovšetkým s princípom neutrality DPH taká prax daňových úradov členského štátu, ktorá podmieňuje
vyplatenie nárokového odpočtu DPH dobromyseľnosťou daňovníka, ktorý preukáže také opatrenia, ktoré
možno do neho rozumne požadovať, aby sa nepodieľal na obchodoch, ktoré sú poznačené podvodom?“.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť vo vzťahu ku všetkým
napadnutým rozhodnutiam žalovaného.

9. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom
návrhu uviedol len všeobecné dôvody na priznanie odkladného účinku a rozhodnutie ponechal na úvahe
správneho súdu.

10. K požiadavke, aby správny súd predložil predbežnú otázku na SD EÚ žalovaný uviedol, že daňové
orgány zistený skutkový stav posudzovali podľa ustanovení zákona o DPH, v súlade so sledovanými
cieľmi DPH vyjadrenými v Smernici 2006/112/ES a v rozsudkoch súdneho dvora EÚ, na ktoré poukázal
v žalobe aj samotný žalobca, pričom zároveň nepreukázal, že by daňové orgány postupovali v rozpore s
týmito rozsudkami. Uviedol, že žalobca ani v žalobe napriek svojmu tvrdeniu, že urobil všetky opatrenia,
aby sa nestal účastníkom podvodu na DPH voči štátu, takéto opatrenia nevymenoval a podľa zistení
správcu dane ani nevykonal.

11. Podľa § 184 zákona SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

13. Podľa § 186 ods. 1 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

14. Podľa § 186 ods. 2 SSP; odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

15. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

16. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.



17. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade
správny súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu
vyhovujúce správnej žalobe.

18. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne
iného vážneho nenapraviteľného následku, zároveň priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s
verejným záujmom. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné
postupovať v súlade so znením ustanovenia § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP, pričom musí mať nad
všetky pochybnosti preukázané, že jedine priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa dostane
zadosť spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. jeho právom chráneným záujmom a zabráni sa
vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, prípadne inému vážnemu
nenapraviteľnému následku.

19. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd každú
vec posudzuje individuálne. V zásade sa neprihliada na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o
prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte
ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych
následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého
rozhodnutia.

20. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017, vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

21. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len všeobecným
poukazom na možné dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
v spojení s rozhodnutím žalovaného s tým, že nemá voľné finančné zdroje na vrátenie DPH, ktorú
už raz zaplatil. Tvrdené skutočnosti nie sú významné pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie
odkladného účinku. Svoje tvrdenia o závažnej ujme navyše žalobca neosvedčil žiadnymi konkrétnymi
skutočnosťami vo vzťahu k svojim ekonomickým a majetkovým pomerom. Potenciálna hrozba závažnej
ujmy v podobe zásahu do majetkovej sféry žalobcu v dôsledku realizácie právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia zaväzujúceho na plnenie, nie je dostatočným dôvodom pre priznanie odkladného účinku,
pokiaľ navrhovateľ neosvedčí, že by jeho realizáciou v podobe okamžitého výkonu napadnutého
rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok.

22. V prípade rozhodnutí na peňažné plnenie je zrejmé, že vykonanie týchto rozhodnutí sa dotkne
majetkovej sféry povinného (žalobcu), ale ani toto nie je rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní
opodstatnenosti návrhu na priznanie odkladného účinku. Pokiaľ by tomu tak malo byť, zákonodarca
by pri každom spochybnení zákonnosti takéhoto napadnutého rozhodnutia podaním správnej žaloby,
automaticky spájal vznik odkladného účinku ex lege aj pri týchto rozhodnutiach, čo však takýmto
spôsobom neupravil.

23. Pokiaľ by mal súd vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku len z dôvodu, že orgán verejnej
správy môže pristúpiť k vymáhaniu plnenia priznaného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím,
znamenalo by to de facto, že súdy by en bloc priznávali odkladný účinok všetkým správnym žalobám



smerujúcim voči rozhodnutiam na plnenie, čo by bolo popretím samotného účelu inštitútu odkladného
účinku a priamym prelomením (bez zákonného dôvodu) právnych účinkov právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Takýto úmysel zákonodarcu by musel byť zakotvený priamo v SSP.

24. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len z dôvodov uvedených v
§ 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V posudzovanom prípade navrhovateľ odôvodňoval návrh z oboch
dôvodov. Správny súd nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a)
SSP, pretože hrozbu závažnej ujmy žalobca neosvedčil. Rovnako nebolo možné vyhovieť návrhu ani z
dôvodu podľa § 185 písm. b) SSP, nakoľko nebola preukázaná hypotéza tejto právnej normy, t. j., že
by napadnuté rozhodnutia daňových orgánov mali podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o
ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. Žalobca v žalobe neuvádzal o aký právne záväzný akt
by sa malo jednať a už vôbec v čom by mala spočívať pochybnosť o jeho platnosti.

25. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185
písm. a) SSP, ani v zmysle § 185 písm. b) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe z oboch dôvodov aplikujúc ustanovenie § 188 SSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).