Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/9/2017 z 26. 4. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. 10Asan/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1
Najvyšší súd | 10Asan/9/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1 | 2018-04-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/594cf4fe-4abe-4887-97d6-00b4f80a1ed3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Asan/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200566
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej v právnej
veci žalobkyne: ALL 4x4 s.r.o., Rosná 16/1515, Košice, právne zastúpená: JUDr. Anna Tarabčáková,
advokátka, Krivá 18, Košice, proti žalovanej (sťažovateľke): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.04.2016 č. SK/0321/99/2015, o kasačnej
sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/55/2016-72 zo dňa 19. januára
2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 6S/55/2016-72 zo dňa 19. januára 2017  z a m i e t a.
Žalobkyni  p r i z n á v a  nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

A)
1. Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom
v Košiciach, ako prvostupňového správneho orgánu, č. P/0564/08/14 zo dňa 16.03.2015 bola žalobkyni
uložená pokuta vo výške 550 € pre porušenie zákazu predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), keď žalobkyňa
ukladala spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, a to úhradu nákladov spojených s vybavením
reklamácie spotrebiteľa zo dňa 08.07.2014, pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods.
9 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď žalobkyňa nevydala spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení
reklamácie zo dňa 24.06.2014 a písomný doklad o vybavení reklamácie zo dňa 08.07.2014 najneskôr
do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 10
zákona o ochrane spotrebiteľa keď žalobkyňa neviedla evidenciu o reklamáciách žiadnym spôsobom.
2. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol, že po preskúmaní všetkých podkladov
pre rozhodnutie dospel k záveru, že za protiprávne konanie zodpovedá žalobkyňa. Povinnosťou
predávajúceho, to znamená podnikateľa, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,
je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako mu ich ukladá zákon. Za ich nesplnenie zodpovedá
predávajúci objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie zodpovedá za výsledok. Inšpektori SOI vykonávajú
v obchodných prevádzkach kontroly za účelom zistenia, či predávajúci, dodávatelia, výrobcovia, resp.
dovozcovia dodržiavajú povinnosti a zákazy, vyplývajúce im zo zákona o ochrane spotrebiteľa alebo
právnych aktov Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vykonaná kontrola bola



vykonaná v súlade so zákonom č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o štátnej kontrole“). Kontrolou bolo porušenie vyššie uvedených zákonom stanovených povinností a
zákazu predávajúce spoľahlivo preukázané.
3. Pri určení výšky pokuty bolo v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadnuté najmä
na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností a zákazu, spôsob a následky
porušenia povinností a zákazu, a preto správny orgán uložil žalobkyni pokutu na dolnej hranici zákonom
stanovenej sadzby a má za to, uloženie pokuty bude mať nielen sankčný, ale najmä preventívny účinok.
Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie.

B)
4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. SK/0321/99/2015 zo dňa 11.04.2016 zamietla odvolanie
žalobkyne a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

5. V rozhodnutí uviedla, že skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobkyne
nepochybne preukázaná. Skutočnosti uvedené žalobkyňou v odvolaní považuje žalovaná za účelové
s cieľom vyviniť sa.

II.
Konanie na krajskom súde
6. Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) S.s.p. zrušil
rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňové správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.
7. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaná i správny orgán prvého stupňa v predmetnej
veci nepostupovali v intenciách zákonných ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho
poriadku, § 2 ods. 7 a § 2 ods. 18 Trestného poriadku a § 195 písm. c) S.s.p., vo veci si nezadovážili
relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné
a súčasne oba správne orgány sa v konaní dopustili vady konania majúcej vplyv na zákonnosť
rozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutia krajský súd nepovažoval za súladné so
zákonom.

8. Podľa názoru krajského súdu ako z bodov 1, 2, 3, 4, 6, 7, 11, 12 a 13 rozsudku vyplýva, že správny
orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený
skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý nedostatok neodstránila ani žalovaná,
pretože vo veci žalobkyne nenariadili ústne pojednávanie, čím porušili základnú zásadu trestného
konania podľa Trestného poriadku, ktorú bolo potrebné použiť na správne trestanie, v dôsledku čoho
takáto vada mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci žalobkyne a vydanie
nezákonného rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

9. Krajský súd uložil žalovanej v ďalšom konaní nariadiť ústne pojednávanie, predvolať naň žalobkyňu,
vypočuť ju a vypočuť aj ňou navrhnutého svedka a umožniť jej právo vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom, ktoré správny orgán v ďalšom konaní vykoná. Krajský súd mal totiž vážnu pochybnosť o
tom, či podnecovateľka pani L. si u žalobkyne uplatnila reklamáciu alebo neuplatnila, pretože žalovaná
mala za to, že pani L. si reklamáciu uplatnila, vychádzala len z jedinej skutočnosti, ktorú uviedla v
žiadosti doručenej Daňovému úradu Košice a zrejme postúpenej žalovanej, keď vo svojom podnete
uviedla: „Vtedy mi bol vymenený znova termostat, lebo sa vraj roztopil a platila som aj za reklamáciu
tohto termostatu.“ Z uvedenej vety podľa názoru krajského súdu nie je možné vyvodiť, že pani L. si
skutočne reklamáciu uplatnila u žalobkyne, a preto nie je táto skutočnosť, ktorú žalobkyňa počas celého
správneho konania popiera, jednoznačne preukázaná. Uvedené rozpory podľa názoru krajského súdu
bude možné odstrániť jedine konfrontáciou medzi pani L. a svedkom, ktorého navrhovala vypočuť
žalobkyňa, technikom, ktorý s pani L. komunikoval pri jej návšteve u žalovanej za účelom opravy jej
osobného motorového vozidla.

10. Krajský súd ďalej uviedol, že v obsahu administratívneho spisu žalovanej sa nachádza len
predvolanie žalobkyne na deň 07.11.2014, kedy sa žalobkyňa zrejme k žalovanej nedostavila, ale nie
je v administratívnom spise žalovanej žiadna zmienka o tom, okrem zápisu v inšpekčnom zázname



z 24.11.2014, kedy žalobkyňa bola údajne oboznámená len s obsahom podania pani L.. Z obsahu
administratívneho spisu žalovanej ďalej vyplýva, že dňa 14.11.2014 žalobkyňa doručila žalovanej ňou
žiadané doklady, avšak ani o tejto návšteve konateľa žalobkyne niet zmienky v administratívnom spise.
Ďalej z jeho obsahu vyplýva, že v deň spísania inšpekčného záznamu zo dňa 24.11.2014 sa v tomto
zázname uvádza, že žalobkyňa bola prítomná pri spísaní inšpekčného záznamu, avšak na inšpekčnom
zázname nie je prítomnosť konateľa žalobkyne potvrdená jeho podpisom. Z uvedeného vyplýva, že s
konateľom žalobkyne žalovaná nekonala pri prerokovaní inšpekčného záznamu dňa 24.11.2014 ústne
ani bezprostredne, teda nekonala za jeho prítomnosti, aj keď                                    ho
v inšpekčnom zázname uvádza ako prítomného. Taktiež v sprievodnom liste z 25.11.2014 žalovaná
uvádza, že konateľ žalobkyne sa na predvolanie žalovanej nedostavil dňa 24.11.2014, pričom z obsahu
administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, že by žalovaná predvolala na tento deň 24.11.2014
konateľa žalobkyne v oboznámení sa s inšpekčným záznamom. Následne bolo doručené žalobkyni
oznámenie o začatí správneho konania z 12.02.2015, ku ktorému sa žalobkyňa vyjadrila a vyjadrila sa
aj k inšpekčnému záznamu listom z 23.02.2015, a to formou kópie vyjadrenia zo dňa 14.02.2015, ktoré
doručila pani L., z ktorého vyjadrenia je zrejmé, že žalobkyňa popiera, že by pani L. reklamovala opravu
osobného motorového vozidla u žalobkyne. V odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu datovaného dňa 31.03.2015 žalobkyňa odmietla porušenie zákonného ustanovenia o
nevydaní písomného dokladu o vybavení reklamácie z dôvodu, že pani L. žiadnu reklamáciu u žalobkyni
nevykonala, a to ani pri osobnej návšteve, ani následne či už písomne, alebo ústne. K porušeniu ust. §
18 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa žalobkyňa namietala, že od začatia činnosti
má inštalovaný počítačový systém Caris od spoločnosti Teas, Zlín, ČR, ktorý používajú i autorizované
značkové servisy, takže evidenciu reklamácií má v počítači, pričom túto evidenciu reklamácií od roku
2010 vedenú žalobkyňou doručila spolu so žalobou súdu. Ďalej z obsahu administratívneho spisu
žalovanej krajský súd zistil, že dňa 17.10.2014 žalovaná navštívila žalobkyňu v mieste podnikania,
avšak žalobkyňu nezastihla, keďže konateľ žalobkyne bol v Českej republike, spísal o tom len úradný
záznam, z ktorého vyplýva, že zistil telefónne číslo konateľa žalobkyne. Podľa inšpekčného záznamu
zo dňa 07.11.2014, kedy bola vykonaná kontrola a pokračovanie kontroly 14.11.2014, kedy bol konateľ
žalobkyne bez predvolania u žalovanej a 24.11.2014, kedy konateľ žalobkyne nebol predvolaný na
prerokovanie inšpekčného záznamu, aj keď z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že bol prítomný,
tak v skutočnosti prítomný nebol, ako sa vyššie uvádza. Na záver k obsahu administratívneho spisu
žalovanej krajský súd vytkol žalovanej, že jej administratívny spis nie je riadne a postupne žurnalizovaný,
nie je ani zviazaný, a preto nie je z neho možné zistiť, aké doklady žalobkyňa žalovanej doručila dňa
14.11.2014, keď sa žalobkyňa bez predvolania dostavila k žalovanej na jej výzvu zo dňa 17.10.2014, a
teda nie je možné bez pochybnosti konštatovať, že žalobkyňa nedoručila žalovanej evidenciu reklamácií
od roku 2010, ktorú doručila súdu spolu so žalobou.

11. Na základe vyššie uvedeného a z obsahu administratívneho spisu žalovanej krajský súd dospel
k záveru, že uvedené procesné pochybenie žalovanej, nedodržanie zásady uvedenej v ust. § 195
písm. c) S. s. p., t.j. nedodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti v konaní s konateľom žalobkyne
je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) a g) S.s.p. a vrátenie veci žalovanej na ďalšie
konanie za účelom dodržania základných zásah trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré bolo
potrebné použiť na správne trestanie.

12. Preto sa krajský súd z posledne uvedených dôvodov, pre ktoré zrušil obe rozhodnutia žalovanej a
vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie, s ďalšími žalobnými námietkami žalobkyne nezaoberal.
13. Súd žalobkyni ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania v súlade
s ust. § 167 ods. 1 S.s.p.

III.
Konanie na kasačnom súde
A)
14. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť a
to z dôvodu, že má za to, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd
sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s judikatúrou súdov týkajúcich sa zásady ústnosti a
bezprostrednosti, ktorú sťažovateľka predložila na podporu svojich tvrdení.



15. Sťažovateľka sa ďalej nestotožnila s tvrdením krajského súdu, podľa ktorého má pochybnosť, či
si podnecovateľka u žalobkyne uplatnila alebo neuplatnila reklamáciu. Podľa názoru sťažovateľky je
možné z predložených dokumentov jasne usúdiť, že išlo o reklamáciu termostatu a nie je potrebná žiadna
konfrontácia svedkov, pretože z písomných podkladov k rozhodnutiu vyplýva porušenie ustanovení
zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého sa dopustila žalobkyňa.

16. Na krajským súdom namietané nedostatky inšpekčného záznamu sťažovateľka uviedla, že
namietané administratívne chyby nemajú vplyv na zistený skutkový stav, pretože žalobkyňa bola
skutočne s inšpekčným záznamom oboznámená, keďže jej bol inšpekčný záznam nasledujúci deň
odoslaný poštou.

17. K vytýkanému spôsobu žurnalizácie spisu sťažovateľka uviedla, že administratívny spis je kompletný,
na základe ktorého je možné jednoznačne posúdiť skutkový a právny stav veci. Sťažovateľka naďalej
trvá na tom, že sa žalobkyňa dopustila porušenia § 4 ods. 2 písm. a), § 18 ods. 9 a § 18 ods. 10 zákona
o ochrane spotrebiteľa a sťažovateľka si nie je vedomá žiadneho porušenia zákona z jej strany.

18. Na základe uvedeného navrhla, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu zruší
a vec mu vráti na ďalšie konanie.

B)
19. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že dôvody kasačnej sťažnosti dané nie sú
a krajský súd rozhodol správne a spravodlivo, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol a napadnutý
rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil.
IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.04.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).

21. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti  bol rozsudok
krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu o uložení pokuty žalobkyni za porušenie zákazu a povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2
písm. a), § 18 ods. 9, ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto primárne v medziach kasačnej
sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobkyne sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu.
Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať
písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
Podľa § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách
a predložiť ju na požiadanie orgánu dozoru na nazretie. Evidencia o reklamácii musí obsahovať údaje
o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o
uplatnení reklamácie.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom
alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66
400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.



Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie,                       ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.
Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na
mieste ohliadky.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
22. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj
administratívny spis žalovanej dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky nie sú dôvodné.
23. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že sťažovateľka                                        a
aj prvostupňový správny orgán v konaní nepostupovali v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami, keď vo veci nenariadili ústne pojednávanie, a tým si vo veci nezadovážili dostatok
relevantných skutočností, na základe ktorých by sa mohlo konštatovať, že správne orgány presne
a úplne zistili skutočný stav veci. Obe rozhodnutia správnych orgánov je tak možné podľa názoru
kasačného súdu považovať za predčasné a zistenia správnych orgánov za nedostačujúce na riadne
posúdenie predmetnej veci.
24. K námietkam sťažovateľky týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu
neakceptovania a nevysporiadania sa s judikatúrou súdov týkajúcich sa zásady ústnosti a
bezprostrednosti kasačný súd uvádza, že sú nedôvodné. Sťažovateľka poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých
bol skutkový stav veci zrejmý a ústnym prejednaním by nedošlo k jeho ďalšiemu objasneniu. V
prejednávanom prípade však existujú rozpory v tvrdeniach žalobkyne a sťažovateľky (žalovanej), a preto
nebolo možné aplikovať na predmetnú vec judikatúru, na ktorú poukazovala sťažovateľka.
25. Kasačný súd k veci ďalej uvádza, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti,
a to z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania. Avšak povinnosť rešpektovať aj zásadu materiálnej
pravdy správne orgány zaväzuje, aby v konaní, v ktorom nie je jednoznačný skutkový stav alebo
sa v ňom vyskytujú rozpory dali účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci a
predniesť svoje návrhy a pripomienky. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý je možné použiť
v danej veci vzhľadom na § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, správny poriadok rozlišuje obligatórne
ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (takéto
prípady upravuje stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách a pod.) a
fakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. V
oboch prípadoch je pre ústne pojednávanie charakteristické, že v ňom vystupuje viac účastníkov, často
s protichodnými záujmami. Cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, a
pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy.
Ústne pojednávanie vo veci môže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo však v
danom prípade správne orgány neurobili, ale povaha veci si to vzhľadom na rozpory medzi účastníkmi
vyžadovala.
26. Z administratívneho, ako aj súdneho spisu ani podľa názoru kasačného súdu  nie je možné
jednoznačne vyvodiť záver, či si podávateľka podnetu pani L. skutočne uplatnila reklamáciu u žalobkyne
alebo nie. Uvedený rozpor je možné odstrániť jedine na ústnom pojednávaní, a to predvolaním
podávateľky podnetu a technikom, ktorý s podávateľkou podnetu komunikoval pri jej návšteve u
žalobkyne za účelom opravy jej motorového vozidla.
27. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.



28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,  že žalobkyni,
ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti nárok na náhradu trov tohto konania priznal
(§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s
dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením krajského súdu.

29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.