Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/813/2015 z 26. 10. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. októbra 2016, sp. zn. 19Co/813/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3111229323.1
Krajský súd Trenčín | 19Co/813/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3111229323.1 | 2016-10-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c2166c8-1cae-44ca-abbc-bb4775ddc4f0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3111229323.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/813/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111229323
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111229323.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcov: 1/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., U. XX, 2/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., U., obaja zastúpení JUDr. P. P., advokátkou, so sídlom X.
B., Z.. T. O. XX/XX, proti žalovanému D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XXX, zastúpeného JUDr. F.
U., advokátkou, so sídlom B. nad B., A. O. XX, o určenie, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
patrí v podiele 1 do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
17. júna 2015, č. k. 22C/254/2011-166, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania   p o t v r d z u j e .

Žalovaný    n e m á    n á r o k    na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v dôsledku spätvzatia žaloby, za súhlasu žalovaného,
konanie podľa § 96 ods. 1- 3 O.s.p. zastavil. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalovanému náhradu trov konania 742,29 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 146
ods. 2 O.s.p. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že štátu náhradu trov
konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou
domáhali, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnostiach zapísaných v LV č. XXX v k.ú.
V. O. ako dom, súp.č. XX na parc.č. XXX, parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201m2,
KN-C parc.č. XXX - záhrady o výmere 63m2,  KN-C parc.č. XXX o výmere 90m2 patria do dedičstva po
nebohom X. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.  Uviedli, že k podpisu darovacej zmluvy,
ktorou poručiteľ previedol na žalovaného tieto nehnuteľnosti došlo v iný deň, vychádzajúc z denníka,
ktorý si viedol otec žalobcov 1/ a 2/ X. V., ako je deň uvedený na zmluve ako deň podpisu a poukázali
na to, že v tom čase bol X. V. v liečebni a jeho psychický stav bol taký, že nebol schopný posúdiť
následky svojho konania, preto je darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. V priebehu
konania, dňa 29.05.2015 vzali žalobu späť a domáhali sa z dôvodu okolností hodných osobitného
zreteľa, aby im súd v zmysle ust. § 150 ods.1 O.s.p. povinnosť platiť trovy konania neuložil. Súd prvej
inštancie konštatoval, že zastavenie konania v danom prípade zavinili žalobcovia späťvzatím žaloby,
preto sú povinní uhradiť žalovanému trovy konania, ktoré špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Na strane žalobcov nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by ho oprávňovali na
nepriznanie trov konania procesne úspešnému účastníkovi. Konštatoval, že nešlo o žiadnu skutkovo ani
právne náročnú vec  a žalobcovia boli od počiatku v dôkaznej núdzi, pokiaľ ide o ich tvrdenia o nedostatku
vôle poručiteľa a jeho neschopnosť urobiť takýto úkon, pričom pravosť podpisu poručiteľa na darovacej
zmluve nespochybňovali (napádali len miesto a deň uzavretia zmluvy). Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie návrhu žalobcov na nepriznanie trov konania podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p. nevyhovel.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to vo výroku o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanému trovy konania, podali
v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli napadnutý výrok uznesenia zmeniť tak, že o náhrade



trov konania bude rozhodnuté v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. K dôvodom späťvzatia žaloby uviedli,
že vzhľadom k tomu, že otec žalobcov je niekoľko rokov mŕtvy, títo sa rozhodli v konaní nepokračovať
a netraumatizovať svoju najbližšiu rodinu okolnosťami, ktoré majú pôvod v nepochopiteľnej disharmónii
vzťahov ich samotných spoločne s ich matkou a žalovaného a súrodencov ich nebohého otca. Dospeli
k záveru, že pokiaľ ich rodina odmieta akceptovať spomínať na minulosť pravdivo, a teda, že by
chceli a mali bývať v spornom rodinnom dome, ako vnuci a synovci, nebudú ďalej apelovať na ich
morálne základy a domáhať sa určenia neplatnosti tohto úkonu, pretože skutočné vzťahy v rodine, ktoré
mali záujem ako jej členovia vyriešiť, by aj tak pravdepodobne nevyriešili. Trvali na tom, že neboli v
dôkaznej núdzi ako sa uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ich vyjadrenia, písomné ako
aj na pojednávaní rovnako, ako aj vyjadrenia žalovaného svedčia o tom, že ich otec naozaj nemohol
vedieť či a čo vlastne podpisuje, akurát, že nie je možné jeho vyjadrenie zabezpečiť. Trvali na tom,
že konanie otca žalobcov nebolo prejavom jeho vôle, ale bolo prejavom vôle žalovaného. Súdu prvej
inštancie vytýkali, že pri rozhodovaní o trovách konania nezvážil okolnosti hodné osobitného zreteľa.
Zastávali názor, že zo samotnej žaloby vyplýva, že ide o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť spočíva
v okolnostiach danej veci (podstata sporu, hmotnoprávne vzťahy medzi účastníkmi konania), ako aj
v okolnostiach na strane strán sporu (súrodenecké a  rodinné väzby, jednak na strane žalovaného a
právneho predchodcu žalobcov a jednak vo vzťahu medzi žalovaným a žalobcami navzájom). Zastávali
názor, že súd prvej inštancie mal prihliadať aj na osobné, majetkové a iné pomery všetkých strán
sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Poukazovali na to, že len nedávno ukončili štúdium na strednej škole a ich príjem sa pohybuje na hranici
minimálnej mzdy. Pre žalovaného, ktorý užíva rodinný dom na podnikateľské účely, a v ktorom žalobcovia
spoločne s ich otcom žili, by bolo priznanie trov konania neopodstatnenou majetkovou výhodou. Vyjadrili
presvedčenie, že v danom prípade sú splnené podmienky na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu
k žalovanému s prihliadnutím na okolnosti prípadu a správanie sa účastníkov konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie nebolo účastníkmi spochybnené vo výroku, ktorým bolo konanie
zastavené, ani vo výroku o trovách konania štátu. V týchto výrokoch uznesenie súdu prvej inštancie
nadobudlo právoplatnosť a odvolací súd sa ich nedotýkal.

6. Po podaní odvolania žalobcami v danej veci došlo k zmene právnej úpravy Občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015      Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého súd prvej inštancie
posudzoval všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa v občianskom súdnom konaní o náhrade trov konania
rozhodovalo podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za
náhodu. Pokiaľ výsledok konania nebol rozhodujúci pre náhradu trov konania, ktorá situácia nastávala
aj v prípade späťvzatia žaloby, na začatie konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej, o náhrade trov
konania sa rozhodovalo podľa ust. § 146 O.s.p.

10. V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemal žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie ods. 2 tohto zákonného ustanovenia
upravovalo rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia mal povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil,
že konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie bolo možné posudzovať len z procesného hľadiska,



nakoľko nárok na náhradu trov konania bol nárokom, ktorý mal oporu v ustanoveniach procesného
práva, a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené z hľadiska
hmotného práva, bol z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k
späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre správanie sa odporcu, bol povinný hradiť
náklady trov konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o
trovách konania uvedenými zásadami riadil, a pokiaľ na svoje rozhodnutie o trovách konania aplikoval
ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., bolo jeho rozhodnutie vecne správne, nakoľko späťvzatie žaloby
(návrhu) procesne zavinili žalobcovia (navrhovatelia), a preto im svedčí povinnosť zaplatiť žalovanému
(odporcovi) náhradu trov konania. Aj podľa súčasnej právnej úpravy ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. V posudzovanej veci je nepochybné, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, a preto im vznikla
povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.

12. Žalobcovia vo svojom odvolaní nesúhlasili s postupom súdu prvej inštancie. Tvrdili, že v danej veci
sú dané dôvody pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

13. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní
žalobcami ako odvolateľmi vznesené. Uplatnené námietky, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 150 ods. 1
O.s.p. sú námietkami, s ktorými sa vysporiadal už súd prvej inštancie. Nazeranie súdu prvej inštancie
na posudzovaniu moderačného práva súdu zodpovedalo aktuálnej rozhodovacej praxi, od ktorej nemá
odvolací súd dôvod sa v danej veci odchýliť. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého
uznesenia a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

16. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia správne zohľadnil tú skutočnosť, že žalobcovia
boli od počiatku konania v dôkaznej núdzi, pokiaľ ide o ich tvrdenia o nedostatku vôle poručiteľa
a jeho neschopnosť urobiť takýto úkon, pričom pravosť podpisu poručiteľa na darovacej zmluve
nespochybňovali (napádali len miesto a deň uzavretia zmluvy). Z výsluchu matky žalobcov na č.l.
57 spisu nepochybne vyplýva, že vôľa darcu previesť spoluvlastnícky podiel na žalovaného bola
rešpektovaná až do jeho smrti. Z obsahu spisu vyplýva, že „vôľa previesť spoluvlastnícky podiel na
odporcu“, bola v čase uzavretia zmluvy známa. Táto nebola v čase uzavretia zmluvy spochybňovaná.
Žaloba bola podaná až po štyroch rokoch a dôvodom jej podania bola tá skutočnosť, že poručiteľ
nepodpísal darovaciu zmluvu dňa ako je uvedená na osvedčovacej doložke, ale v iný deň. Žalobcovia
právo podpisu žalobcu pritom na darovacej zmluve vôbec nespochybňovali. Pokiaľ sa jedná o postoj
žalobcov v konaní, nemožno ponechať bez povšimnutia, že i napriek uvedenému žalobcovia navrhovali
v konaní vykonanie  dokazovania výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi, ako aj vykonaním znaleckého
dokazovania. Vykonanie znaleckého dokazovania navrhli za účelom posúdenia spôsobilosti darcu na
uzavretie darovacej zmluvy. Aj po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom - podaním znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria), v záveroch ktorého sa uvádza, že „posudzovaný bol plne spôsobilý k právnemu
úkonu, ktorý realizoval, teda k uzavretiu konkrétnej darovacej zmluvy zo dňa 19.06.2007, podpísanej
dňa 26.06.2007“ navrhovali vykonanie ďalších dôkazov, výsluchy ďalších svedkov. Aj s prihliadnutím
k uvedeným skutočnostiam, pokiaľ žalobcovia videli dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že ide
o celkom výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť mala spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach na strane strán sporu, nepovažoval odvolací súd tieto žalobcami tvrdené skutočnosti za
dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by mohol použiť ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody na použitie
moderačného práva v posudzovanej veci nevzhliadol ani pomeroch na strane žalobcov, ktorí svoje
majetkové a iné pomery odôvodňujúce použite citovaného zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom
odvolaciemu súdu naviac ani neosvedčili.



17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).