Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/375/2017 z 27. 11. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2017, sp. zn. 14Co/375/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6415201506.2
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/375/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6415201506.2 | 2017-11-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 256 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df208a63-9022-4d37-889d-5ba537efaf0c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6415201506.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/375/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201506
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415201506.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu M. X., nar. XX.XX.
XXXX, bytom L. P. XXXX/X, XXX XX R., proti žalovanej V. N., rod W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M.
XXX/X, XXX XX R. D. C., zast. JUDr. Janou Šálkovou ml., advokátkou, so sídlom Bystrická 101, 966 81
Žarnovica, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
dňa 21. 07. 2017, č. k. 19C/63/2015-59, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 21. 07. 2017, č. k. 19C/63/2015-59  p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaná má
nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak druhým uznesením po tom,
čo Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/47/2016-55 zo dňa 30. 05. 2017 zrušil uznesenie
okresného súdu vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zrušenie
rozhodnutia bolo odôvodnené tým, že sa okresný súd nezaoberal návrhom žalovanej na náhradu trov
konania, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie riadne neodôvodnil. V ďalšom rozhodnutí okresný
súd skúmajúc dôvod späťvzatia žaloby žalobcom (pretože konanie samotné bolo zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby) zistil, že žalobca vzal žalobu späť bez toho, že by išlo o reakciu na správanie sa
žalovanej po začatí konania. Z procesného hľadiska potom platí, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil
zastavenie konania, a preto je povinný znášať trovy konania protistrany. Rozhodol preto s poukazom na
ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalobca odvolanie. Uviedol, že žalobu stiahol
skôr, ako sa pred súdom uskutočnilo čo i len jedno oficiálne vytýčené pojednávanie. Právny zástupca
žalovanej strany preto vykonal len jeden právny úkon, ktorým bola odpoveď na podanú žalobu. Za tento
si právna zástupkyňa účtovala 300,- €. Toto považuje za neprimerané náklady za právny úkon bez
nutnosti ďalšieho čo i len jedného právneho úkonu priamo pred súdom. Vyjadruje nespokojnosť s výškou
sumy. Žiada, aby súd priznal náklady v primeranej výške za tento úkon vo výške 1/3, teda vo výške
100,- €. Poukazuje na to, že on je od roku 2014 na invalidnom dôchodku, tento predstavuje mesačne
sumu 155,40 €. Momentálne je na dlhodobej PN, nakoľko je vážne chorý. Celkový jeho mesačný príjem
je spolu okolo 410,- €. Spolu s ním domácnosti žijú dve neplnoleté deti vo veku X a XX rokov. Tvrdí,
že jeho finančná situácia mu nedovolí zaplatiť súdom odsúhlasených 100% trov, tak ako si to uplatnila
právna zástupkyňa žalovanej strany.



3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje,
že vo veci samej došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu a následnému zastaveniu konania podľa
§ 96 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

5. Počnúc dňom 30. 06. 2016 bol zrušený zákon č . 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a do účinnosti
vstúpila nová procesná norma - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa prechodných
ustanovení tohto zákona - § 470, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy súdy
rozhodovali o trovách konania a náhrade trov konania podľa ustanovení § 142 a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa súčasnej právnej normy rozhodovanie o trovách konania  upravené v šiestej
hlave počnúc ustanovením § 251 CSP, náhrada trov konania je upravená v ust. § 255 a nasl. CSP.

6. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane (podľa predchádzajúcej právnej úpravy ust. § 146 ods. 2 O.s.p.).

7. V prejednávanej veci je nesporné, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby,
procesne teda žalobca zavinil zastavenie konania a v zmysle § 256 ods. 1 CSP je povinný nahradiť
protistrane  (v tomto prípade žalovanej) trovy konania, ktoré jej vznikli. V zmysle § 251 CSP sú trovami
konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Pokiaľ za tejto situácie rozhodol súd prvej inštancie tak, že podľa § 256 ods. 1 CSP priznal
žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, je jeho rozhodnutie správne a zákonné,
zodpovedajúce príslušnej právnej úprave. O výške priznaných trov zatiaľ súd nerozhodoval, pretože o
výške sa rozhodne až následne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP - tak ako uviedol v napadnutom uznesení
konajúci prvoinštančný súd, ktorý rozhodoval o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP).

9. Odvolací súd ešte upozorňuje, že v prípade rozhodovania o trovách konania sa rozhoduje medzi
sporovými stranami (pretože ide o sporové konanie) o nároku na náhradu trov konania. To znamená,
že úspešnej strane, resp. strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP
a contrario), patrí náhrada trov konania. Neúspešná strana, resp. strana, ktorá zavinila zastavenie
konania, neplatí trovy konania advokátovi protistrany (advokát je uvedený len ako prijímateľ náhrady
trov konania), náhrada trov je priznaná protistrane, pretože táto je povinná zaplatiť za poskytnuté právne
služby svojmu advokátovi, s ktorým má uzatvorenú zmluvu. Tieto možno v prípade, keď boli strane
priznané, požadovať od neúspešnej protistrany ako náhradu výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva v zmysle § 251 CSP.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na svoju nepriaznivú situáciu, odvolací súd uvádza, že v
zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, musia však pre to existovať dôvody
hodné osobitného zreteľa. Pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva však musia existovať
skutočne výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, keď výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria sa
však vykladá prísne reštriktívne. Dôležité je pritom upozorniť, že použitie tohto oprávnenia znamená, že
úspešná sporová strana, prípadne ako v danom prípade strana, ktorá nezavinila zastavenie konania,
pri použití tohto moderačného oprávnenia nebude mať nahradené tie trovy, ktoré ona sama musela
vynaložiť. Už aj z tohto dôvodu platí pre využitie tohto moderačného oprávnenia zásada výnimočnosti
a prísne reštriktívneho výkladu.

11. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na výšku hodnoty jedného úkonu 300,- €, len okrajovo odvolací súd
uvádza (pretože o výške ešte rozhodované nebolo), že tento názor žalobcu nie je správny, uplatnená
náhrada žalovanou vo výške 300,- € je za 3 úkony právnej služby, pričom pokiaľ ide o výšku trov právneho



zastúpenia, táto sa riadi vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.  z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nie je teda svojvoľná a neurčuje si ju advokát
sám podľa vlastnej úvahy.

12. V odvolacom konaní bola žalovaná úspešnou stranou, žiadne trovy jej však v odvolacom konaní
nevznikli, preto jej neboli priznané.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).