Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/2/2018 z 30. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. mája 2018, sp. zn. 17CoE/2/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7517200982.1 Krajský súd Košice | 17CoE/2/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7517200982.1 | 2018-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 2 EP, § 44 ods. 1 písm. d) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd8b686d-5085-4fc8-b62a-b44613ecb8a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7517200982.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517200982
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517200982.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 357 248 03, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 366 138 43, proti povinnému: M. N., XXX XX Z. O. V.,
o vymoženie 217,64 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 20325/16, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie, č.k.: 12Er/216/2017-25 zo dňa 22.8.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a/, písm. b/ zákona 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3,
4, 5, 9, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a konštatoval v odôvodnení
uznesenia, že dňa 25.1.2017 bola na súd prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.:
SRSAspA 07411/16 zo dňa 3.6.2016. Podkladom pre vydanie rozhodcovské rozsudku bola podľa jeho
odôvodnenia Zmluva o bežnom účte, Zmluva o vydaní a používaní Platobnej karty č. 660779945
zo dňa 4.12.2006, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a. s. ako právnym predchodcom oprávneného. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva,
že právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť danú vec bola založená rozhodcovskou
zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinným na základe zákona č. 335/2014 Z. z. (zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej listiny
týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov vzniknutých z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. Taktiež súd zistil, že v čl. 3, bode 3.1 Rozhodcovskej zmluve je vymedzená
rozhodcovská doložka. V zmysle čl. 2, bodu 2.1 sa Rozhodcovským súdom na účely Rozhodcovskej
zmluvy rozumie: a/ Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna, a s., so
sídlom Krížna 2, Bratislava, IČO: 47 245 484, alebo b/ Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, c/
Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, Košice, IČO: 36 577
928 (ďalej len "Stály rozhodcovský súd"). Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovenia §



52 ods. 1 OZ, keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle ustanovenia
§ 52 ods. 3 OZ a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52
ods. 4 OZ. Ustanovenie § 52 ods. 1 OZ sa vzťahuje na všetky zmluvné vzťahy, pričom zároveň
súd nemal pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatvárala v inom postavení ako fyzickej osoby. V
dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom
aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská zmluva
uzatvorená medzi oprávneným a povinným nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle
OZ, a teda rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená. Súd uviedol, že v danom prípade bola
rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) vyhotovená na samostatnom liste, avšak táto dohoda
nebola individuálne dojednaná. Súd tiež poukázal na to, že zo znenia rozhodcovskej zmluvy nevyplýva
možnosť voľby pre spotrebiteľa prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní, a teda či uzatvorenie resp. neuzatvorenie zmluvy by malo vopred na uzatvorenie dopad.
Ďalej súd poukázal na to, že strany nemajú možnosť zmluvu meniť alebo zrušiť. Oproti postupu,
ktorý viedol k uzatvoreniu zmluvy, je postup odstúpenia, resp. zrušenia od zmluvy pre zmluvné strany
sťažený. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený od počiatku
sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi
zmluvy individuálne dojednaná (išlo o formulárový vopred pripravený text) a svojim obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Nekalosť spočíva v tom, že rozhodcovská
zmluva je spotrebiteľovi vnucovaná, pričom zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
tým, že dodávateľ sám spravidla určuje to, že spory zo spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi
zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, teda že ich bude riešiť konkrétna súkromná osoba,
ktorú sám vyberie. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd
prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky,
a teda je v rozpore so znením ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Z
uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola ani platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie
v predmetnej veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v
procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky. Keďže rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd
po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že tento je vydaný v rozpore so zákonom. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený mal za to,
že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej
mu zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a
formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že
exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Táto právomoc nevyplýva exekučnému
súdu ani z rozhodnutia ASTURCOM, ktorého nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu
tohto rozhodnutia publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. Oprávnený poukázal na ust.
§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p. a uviedol, že v zmysle
citovaných ustanovení právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a
spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku
ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku len vtedy, ak
by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v
rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom
hmotnom práve. Podľa slovenského hmotného práva je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej
zmluvy jedine súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému
rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť
o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné konštatovať ani s odvolaním



sa na ustanovenie Prílohy 1 písm. q) Smernice 93/13/EHS, keďže interpretácia súdov v tomto prípade
vychádza z nesprávneho prekladu tohto ustanovenia. Vzhľadom na uvedené nemožno zo slovenského
a ani z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať
exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil
si ich. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je
oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Oprávnený v
závere odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011
sp.zn. 3MCdo 11/2010 a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

4.Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP je povinný
pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8.Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

9.Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú, a tým aj
neplatnú podmienku.

10.Súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že strany neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

11.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní.



13.Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Obsah
zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť.
Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo
nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa
§ 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

14.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

15.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17.Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

18.Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať
rozhodcovský rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno
odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

19.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

20.Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

21.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a
povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

22.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).