Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/190/2017 z 23. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. októbra 2018, sp. zn. 15Co/190/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6913215050.2 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/190/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6913215050.2 | 2018-10-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: § 810 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96aec7dd-40f9-4abb-b76e-4dcdc55d895f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6913215050.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/190/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215050
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6913215050.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Q. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom v S., N. J. H. XXX, zastúpený: JUDr. Ján Čipka, advokát so sídlom v Hnúšti, Partizánska 197,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpený: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Robotnícka
6, Banská Bystrica, IČO: 36868299, o zaplatenie sumy 1.079,28 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 20. apríla 2017, č. k.: 14C/203/2014- 189, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. v časti, ktorou rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania ako aj vo výroku II p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.079,28 Eur spoločne s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne od 02.09.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.079,28 Eur
spoločne s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 02.09.2011 až do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu
trov konania. Tvrdil, že dňa 18.01.2011 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V priebehu poistenia,
dňa 05.08.2011, spôsobil žalobca dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle
vo vlastníctve spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. a súčasne v leasingovom nájme spoločnosti E.P.E.T.
s.r.o. Žalobca bezprostredne po oprave tohto vozidla dňa 11.08.2011 uhradil cenu opravy vo výške
1.295,14 Eur, pričom tak urobil v záujme zníženia rozsahu škody, najmä ušlého zisku, po konzultácii s
pracovníkom žalovaného. Napriek tomu však žalovaný poukázal poistné plnenie vo výške 1.079,28 Eur
na účet vlastníka vozidla, spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o..
3. Po vykonaní dokazovania konštatoval, že za nesporné považuje to, že dopravnú nehodu zavinil
žalobca, ktorý svoje zavinenie uznal. Pri dopravnej nehode spôsobil žalobca škodu na vozidle,
vlastníkom ktorého v čase dopravnej nehody bola leasingová spoločnosť; užívateľom vozidla bola
leasingový nájomca. Úhradu ceny za opravu poškodeného vozidla vo výške 1.295,14 Eur vykonal
žalobca v hotovosti priamo v servise, ktorý opravu vozidla vykonal. Dňa 18.08.2011 poskytol žalovaný
poistné plnenie vo výške 1.079,28 Eur priamo leasingovej spoločnosti. Nesporné bolo aj to, že
medzi leasingovou spoločnosťou a leasingovým nájomcom nebola dojednaná vinkulačná klauzula.
Vinkulácia poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti nevyplýva zo žiadnej predloženej listiny



leasingovou spoločnosťou, pričom túto skutočnosť potvrdil aj zástupca žalovaného na pojednávaní dňa
20. 04. 2017.
4. Dospel k záveru, že v čase vzniku škody na predmetnom vozidle dňa 05.08.2011 mala leasingová
spoločnosť, ako vlastník tohto vozidla, postavenie poškodeného a súčasne mala nárok na náhradu škody
v zmysle článku XIII. písm. e) VPP, avšak tento nárok jej trval len do okamihu náhrady škody. Po vzniku
škody si žalobca včas a riadne splnil prevenčnú povinnosť v zmysle článku VI. ods. 1 písm. b) VPP, keď
po oprave poškodeného vozidla dňa 11.08.2011 zaplatil cenu za jeho opravu v plnom rozsahu s cieľom
minimalizovať rozsah spôsobenej škody. Žalobca pri tomto svojom konaní vychádzal z dôvodného
predpokladu možného zvyšovania rozsahu škody o prípadný ušlý zisk leasingového nájomcu (ktorý
predmetné vozidlo používal na podnikanie), ak by sa čakalo na skončenie šetrenia poistnej udalosti
žalovaným, vyplatenie poistného plnenia leasingovej spoločnosti a následné vyplatenie ceny za opravu
vozidla servisu z poistného plnenia. V čase, keď žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti (16.08.2011),
keď písomne oznamoval leasingovej spoločnosti, že jej poskytne poistné plnenie (17.08.2011), aj keď
poskytol poistné plnenie leasingovej spoločnosti (18.08.2011) už bolo žalovanému zrejmé, že cena za
opravu poškodeného vozidla bola zo strany žalobcu uhradená v plnom rozsahu dňa 11.08.2011, a preto
leasingová spoločnosť ku uvedeným dňom už nemala a ani nemohla mať postavenie poškodeného, u
ktorého existuje nárok na náhradu škody v zmysle článku XIII. písm. e) VPP. Z tohto dôvodu konštatoval,
že riadne a včasné splnenie prevenčnej povinnosti žalobcom (ako poisteným) za účelom obmedzenia
rozsahu škody nemôže byť žalobcovi na ujmu, a preto mu prináleží náhrada nákladov v sume 1.079,28
Eur, ktoré pri plnení tejto povinnosti účelne vynaložil v zmysle § 810, druhá veta Občianskeho zákonníka
a článku VIII. ods. 7 článku VIII. ods. 7 VPP. Taktiež dospel k záveru, že žalovaný postupoval nesprávne,
keď dňa 17.08.2011 priznal poistné plnenie leasingovej spoločnosti a následne dňa 18.08.2011 toto
plnenie aj poskytol, hoci nemal preukázanú relevantnú skutočnosť pre takéto plnenie, a to, či poškodený
vlastník ešte je v postavení poškodeného, a teda či mu ešte stále trvá nárok na náhradu škody.
5. Uplatnený nárok žalobcu preto považoval za dôvodný a žalobe vyhovel, pri rozhodnutí vychádzal z
ustanovenia § 810 Občianskeho zákonníka, Všeobecných poistných podmienok. Zároveň súd priznal
žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 2. septembra 2011 až do zaplatenia, pričom konštatoval, že
prvým dňom omeškania bol 1. september 2011, pretože žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
16. 8. 2011 a 15. deň na plnenie žalovaného uplynul 31. augusta 2011. Úroky posúdil podľa § 517 ods.
1, 2 OZ a podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia číslo 87/1995 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný, a to proti výroku I. v časti úrokov z omeškania, pričom poukázal
na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. S argumentáciou súdu ohľadne priznania úrokov z omeškania sa nestotožnil, nakoľko zastáva názor,
že súd nesprávne priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v rozpore s ustanoveniami zákona č.
381/2001 Z. z. Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Poukázal na znenie ustanovenia § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 citovaného zákona.
Namietal, že súd vzhľadom na vyššie uvedené nepostupoval dôsledne pri posudzovaní nároku žalobcu
na zaplatenie úrokov z omeškania a nesprávne ustálil vznik žalobcovho nároku na ich zaplatenie v
rozpore s ustanovením § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v nadväznosti na nesplnenie povinnosti
uvedenej v ustanovení § 11 ods. 6 citovaného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského
súdu Bratislava zo dňa 14. 6. 2016, sp. zn. 8 Co/151/2016.
8. Vzhľadom na to, že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti splnil
listom zo dňa 17. 8. 2011 podmienku podľa § 11 ods. 6 písm. a) citovaného zákona, a to do troch
mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému poistné plnenie
a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia a rovnako tak, že žalovaný v trojmesačnej lehote
od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti splnil podmienku podľa § 11 ods. 6 písm. b), nevznikla
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona. Povinnosť
žalovanému plniť vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do
omeškania by sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným
rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody. Zastáva názor, že peňažná sankcia v
podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti
vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana
poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby
bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej
udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti



bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia
v sporovom konaní rozhodnuté.
9. Ďalej uviedol, že: „žalobca ako poškodený, bol na jednej strane v právnom vzťahu so škodcom, titulom
jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka a na druhej strane bol žalobca, ako poškodený, aj v právnom vzťahu so
žalovanou, ktorá bola poisťovateľom škodcu, tým že si u žalovanej žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.“
10. Omeškanie škodcu je preto potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú
žalobcovi na základe ustanovenia § 517 v spojení s § 563 OZ, teda v závislosti od toho, či si škodca
splnil svoj záväzok včas a omeškanie žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je
potrebné posudzovať výlučne podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z..
11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania žalovaného. Vyslovil názor, že
v posudzovanej veci totiž ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. zavádza povinnosť
poisťovateľa zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ak si nesplní
povinnosť podľa ods. 6. Toto ustanovenie teda jednoznačne upravuje zodpovednosť poisťovateľa za
nesplnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona voči poškodenému. Nie je sporné, že vo
vzťahu k žalovanému nie je v pozícii poškodeného, ale v pozícii poisteného. Na vzťah medzi poisteným
a poisťovateľom sa ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nemôže vzťahovať. Práve pre iné
právne postavenie nie je možné na prejednávanú vec aplikovať ani dôvody rozsudku Krajského súdu
Bratislava zo dňa 14. 6. 2016, sp. zn. 8 Co/151/2016.
12. Považoval za nesporné, že so žalovaným v čase škodovej udalosti mal uzavretú poistnú zmluvu
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa tejto zmluvy pri splnení
všetkých zmluvných a zákonných predpokladov vzniká žalovanému povinnosť poskytnúť poistné
plnenie. Zdôraznil, že jedným z druhov poistného plnenia sú aj náklady, ktoré vynaložil, a to až do výšky
poistného plnenia. Ak teda žalovaný, ako poisťovateľ v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z. si nesplnil svoju povinnosť poskytnúť mu do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie v deň nasledujúci po uplynutí tejto
lehoty, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a vzniklo mu právo požadovať v súlade s §
517 ods. 2 OZ nárok na úrok z omeškania. V žiadnom prípade ho nemožno považovať za poškodeného,
preto nie je možné považovať za dôvodné odvolanie žalovaného.
13. Žalovaný v replike uviedol, že v plnom rozsahu nesúhlasí s názorom žalobcu prezentovaným v jeho
vyjadrení.
14. Žalobca v duplike uviedol, že žalovaný sa v replike žiadnym spôsobom nezaoberá jeho tvrdením, že
ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. zavádza povinnosť poisťovateľa zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ak si nesplní povinnosť podľa ods. 6. Toto ustanovenie
jednoznačne upravuje zodpovednosť poisťovateľa za nesplnenie povinnosti voči poškodenému. Nie
je sporné, že vo vzťahu k žalovanému nie je v pozícii poškodeného, ale v pozícii poisteného. Na
vzťah medzi poistením a poisťovateľom sa ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nemôže
vzťahovať. Pre úplnosť doplnil, že podľa citovaného ustanovenia platí, že ak poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
15. Žalovaný sa nedostal do omeškania voči poškodenému, ale dostal sa do omeškania s poskytnutím
poistného plnenia žalobcovi ako poistenému. Preto je správne právne posúdenie súdu prvej inštancie,
ak pri posudzovaní začiatku omeškania žalovaného uplatnil ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, a to z dôvodu,
že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím peňažného plnenia, ktoré bol povinný poskytnúť do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie v zmysle § 11 ods. 7 citovaného zákona.
16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti je vecne správny. Argumenty žalovaného uvedené v odvolaní nemožno akceptovať z dôvodu,
že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, resp. aplikácie citovaných ustanovení žalovaným,



ktoré aplikuje vo vzťahu k žalobcovi, ktorý však v danom prípade nie je poškodeným, pričom z dikcie
citovaných ustanovení je nepochybné, že tieto majú vzťah k poškodenému, na čo správne poukazuje
aj žalobca vo svojich vyjadreniach.
19. Predovšetkým na úvod treba uviesť, že zákon č. 381/2001 Z. z. v § 1 ods. 1 upravuje povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tzn., že v
konaní bolo preukázané, že škodu spôsobil žalobca, ktorý má uzatvorené zmluvné poistenie podľa
citovaného ustanovenia u žalovaného. Zmysle § 2 písm. g) Je ako poškodený definovaný ten, kto utrpel
prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Podľa písm.
f) poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky, a to podľa písm. b) škody vzniknutej poškodením a veci, ale podľa písm. d) aj ušlého
zisku. Písm. c) upravuje, že poistený má právo aj na to, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
na náhradu za účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov
podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie.
20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.
21. Z tohto ustanovenia vyplývajú povinnosti poisťovateľa, teda žalovaného v danom prípade, voči
poškodenému, ktorým určite nebol žalobca, pretože poškodeným bol ten, kto utrpel prevádzkou
motorového vozidla žalobcu škodu.
22. Podľa ods. 7 poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
23. Treba zdôrazniť, že povinnosť uložená § 11 ods. 7 sa vzťahuje na poisťovateľa voči poškodenému,
pretože poisťovňa za škodcu (žalobcu) na základe poistenia hradí vzniknutú škodu poškodenému.
Potom v zmysle ods. 8, pokiaľ by žalovaný nesplnil túto povinnosť, bol by povinný zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania, teda nie žalobcovi. Ustanovenie § 15 ods. 1 upravuje, že náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému, ktorý je taktiež jednoznačne definovaný.
24. Citovaná právna úprava korešponduje aj so Všeobecnými poistnými podmienkami, kde podľa článku
I. ods. 2 poistený má nárok, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka poškodeným uplatnené preukázané nároky na náhradu škody.
25. V konaní bolo preukázané, že žalobca priamo v autoservise nahradil škodu, pričom túto škodu
neuhradil v prospech leasingovej spoločnosti alebo nájomcu, teda k odstráneniu následkov jeho konania
došlo jeho pričinením tak, ako by sa škoda nestala, pretože ani jedna z týchto spoločností v dôsledku
konania žalobcu sa nedostala do štádia, kedy by musela vymáhať plnenie zo vzniknutej škodovej
udalosti. Žalobca konal v súlade s článkom VI. ods. 1 písm. b), kedy vykonal potrebné opatrenia
k obmedzeniu rozsahu škody, keďže nastala škodová udalosť, z ktorej by mohla vzniknúť poisťovni
povinnosť plniť. Pretože jedným z nárokov je aj úhrada ušlého zisku, žalobca konal v súlade s touto
dohodou a včas nahradil škodu, naviac, týmto aj zabezpečil, aby sa prípadne poisťovňa nedostala do
omeškania.
26. Na základe konania žalobcu treba aplikovať článok VIII. ods. 7, podľa ktorého ak poistený vykoná
opatrenia, ktoré mohol vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za nutné na zmiernenie následkov
poistnej udalosti, poisťovňa nahradí náklady, ktoré poistený na takéto opatrenia vynaložil, avšak len do
takej výšky, ktorá je úmerná rozsahu poistného plnenia, aké by bola poisťovňa povinná vyplatiť. Bolo
preukázané, že uplatňovaná suma žalobcom zodpovedá vyššie uvedenému kritériu. Žalovanému preto
vznikla povinnosť tieto náklady nahradiť žalobcovi, pričom právo žalobcu logicky vyplýva aj z ods. 10,
podľa ktorého pokiaľ poistený nahradil poškodenému škodu alebo jej časť priamo, má právo, aby mu



ju poisťovňa nahradila, a to v rozsahu a do výšky, v akej by bola povinná za poistného náhradu škody
poskytnúť.
27. Je nepochybné, že po ukončení šetrenia povinnosťou poisťovne bolo plniť poškodenému do
pätnástich dní, preto vzhľadom na vyššie uvedenú úpravu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že citované ustanovenie možno aplikovať aj vo vzťahu k žalobcovi, kedy povinnosť
plnenia žalovaného voči poškodenému sa transformuje do povinnosti nahradiť žalobcovi finančné
prostriedky, ktoré použil priamo na zaplatenie škody poškodenému. V článku VIII. ods. 7 a 10 sú
upravené v podstate rozdielne prípady, ktoré sa však navzájom dopĺňajú, pretože v zmysle ods. 7 ide o
náklady, ktoré sú spojené s vykonanými opatreniami, ktoré môžu byť rôzneho charakteru, pričom ods.
10 už jednoznačne upravuje situáciu, ak poistený nahradil poškodenému škodu priamo, pričom ods. 7
v podstate definuje ešte ďalšie finančné prostriedky, ktoré by mali zabrániť narastaniu vzniknutej škody.
28. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že podľa ust. § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ
nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život
alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Citované
ustanovenie teda určuje osobu, ktorá má právo na poistné plnenie a označuje ju ako poistený. Ako bolo
vyššie citované v zmysle špeciálneho predpisu, žalobca sa poistil pre prípad vzniku škodovej udalosti,
kedy by svojím motorovým vozidlom spôsobil škodu, ktorá má povahu v jeho prevádzke, tzn., že pre
prípad takejto udalosti za neho poisťovňa preberá povinnosť vyplatiť náhradu škody. Teda na základe
uzavretého poistenia žalobcovi vzniká právo na plnenie, ktoré spočíva v tom, že za neho náhradu
škody vypláca poisťovňa. Podľa ods. 3 toto plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Samozrejme treba rozlišovať, či ide
o poistenie, kedy prijímateľom poistného je priamo aj poškodený, napr. v prípade, že ide o poistenie
zdravia, majetku samotného poisteného, alebo ide o špecifický prípad poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorovým vozidlom. Pretože žalobca podľa Všeobecných poistných
podmienok vyplatil škodu, kedy v podstate plnil za poisťovateľa, vznikol mu nárok pri splnení podmienok
uvedených jednak vo Všeobecných poistných podmienkach, ale aj v citovanom ustanovení § 797 OZ na
plnenie v lehote do pätnástich dní. Okresný súd správne určil, kedy sa žalovaný dostal do omeškania
s plnením, svoje rozhodnutie zrozumiteľne v tomto smere odôvodnil. Odvolací súd sa s výkladom
namietaných ustanovení žalovaným nestotožnil a z tohto dôvodu potvrdil v napadnutej časti rozsudok
okresného súdu ako vecne správny.
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
30. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).