{"guid": "3102de7a-2d5e-44eb-847d-47a600b4f4d8:557cd5ce-4d3e-4eb7-b027-e2336f52eb96", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6014201404.1", "spisova_znacka": "27Sp/53/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/53/2014 z 30. 3. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. marca 2015, sp. zn. 27Sp/53/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201404.1", "identifikacne_cislo": "6014201404", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2015-03-30", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6a", "nazov": "§ 6a zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6b", "nazov": "§ 6b zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6a", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6b", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/557cd5ce-4d3e-4eb7-b027-e2336f52eb96", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014201404.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6014201404.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6014201404.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/53/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201404
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201404.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T. XXXX/XX, XXX XX S., zast. JUDr. Michalom
Vlkolinským, advokátom so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti odporcovi: Centrum právnej
pomoci, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, 974 01
Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 5N 177/2014-KaBB zo dňa
17.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu sp. zn. 5N 177/2014-KaBB R.z. 54177/2014 zo dňa 17.09.2014 z r u š u j e  podľa
§ 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 324,40 Eur titulom trov právneho
zastúpenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia  na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím sp. zn. 5N 177/2014-Kabb zo dňa 17.09.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
o žiadosti navrhovateľa ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi 17.07.2013
rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods.
5 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“).

Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že vo veci,
s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti
kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa
odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie
nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie
právnej pomoci. Odporca mal z údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených
listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle
zák. č. 327/2005 Z.z., a preto mu nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. V odôvodnení svojho
rozhodnutia odporca uviedol, že na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žiadateľ
predložil fotokópiu Zmluvy o nájme bytu z 01.09.1996 a Návrh o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.01.2011. Odporca svojím rozhodnutím zo dňa 20.08.2013
rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci pre žiadateľa, nakoľko už z predložených
dokladov o príjme žiadateľa a príjmu s ním spoločne posudzovanej osoby bolo zrejmé, že príjem je
vyšší ako zákonom stanovená hranica materiálnej núdze. Na základe žalobcom podaného odvolania
rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom sp. zn. 24Sp/48/2013 zo dňa 14.11.2013 tak, že
rozhodnutie odporcu potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd SR Rozsudkom č. k. 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014 tak, že Rozsudok krajského súdu č.



k. 24Sp/48/2013 zo dňa 14.11.2013 v časti výroku vo veci samej zmenil a to tak, že rozhodnutie odporcu
z 20.08.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší
súd SR uviedol, že „napadnuté rozhodnutie odporcu preto neobstojí a je na mieste ho zrušiť s tým, že
v novom konaní odporca znovu preskúma žiadosť navrhovateľa, a to aj z hľadiska možnej aplikácie §
6b Zákona o bezplatnej právnej pomoci,  pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.“ Nakoľko žiadateľ
v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nespĺňal podmienku stavu materiálnej núdze,
odporca sa otázkou zrejmej bezúspešnosti, ako ďalšej kumulatívnej podmienky pre priznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci nezaoberal. Odporca preto v tomto konaní znovu posúdil žiadosť žiadateľa
(žalobcu) s prihliadnutím na dikciu ust. § 6 zák. č. 327/2005 Z.z. Z predložených listín mal odporca
za preukázané, že žiadateľ v postavení nájomcu a prenajímateľ uzatvorili dňa 01.09.1996 zmluvu o
nájme bytu na dobu neurčitú. Žiadosťou o prevod vlastníctva bytu zo dňa 06.09.1999 žiadateľ požiadal
prenajímateľa o odkúpenie nehnuteľností, a teda prevod vlastníckeho práva. Nakoľko táto žiadosť bola
podľa jeho tvrdení bezvýsledná, dňa 31.01.2011 podal na Okresnom súde Zvolen „Návrh o nahradenie
vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu“, v ktorom žiadal, aby na základe zmluvy
o prevode vlastníctva mu bol byt predaný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu
1.659,68 Eur. Odporca poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. a/ a § 16 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 182/1993 Z.z.“). Žiadateľ v
podanom návrhu o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu mal za to,
že na základe uvedeného ust. § 16 zák. č. 182/1993 Z.z. je prenajímateľ povinný s nájomcom uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu, avšak podľa odporcu „jeho konkrétny prípad nemá oporu v zákone.“
Vlastníka veci nemožno žiadnym spôsobom nútiť, aby nakladal so svojou vecou, t.j. aby ju previedol,
prenajal, keďže toto oprávnenie patrí výlučne jemu. Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
č. k. 5M Cdo/1/2011. Odporca vyvodil záver, že nájomcovi je garantované v súlade s dikciou zákona len
to, že v prípade, ak by sa prenajímateľ, t.j. vlastník nehnuteľností rozhodol previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, je povinný previesť ho nájomcovi. Tým nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka
domu. Bez vôle vlastníka ho nájomca nemôže nútiť s vecou nakladať. Z uvedeného vyvodil, že v
danej veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Odporca v
odôvodnení citoval ust. § 4 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a a § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. a s poukazom na
cit. ustanovenia konštatoval, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle
citovaných zákonných ustanovení.

Proti rozhodnutiu odporcu podal žiadateľ (navrhovateľ) v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol,
že na Okresnom súde vo Zvolene sa návrhom na začatie konanie domáha nahradenia prejavu vôle
na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní. Okresný súd vo Zvolene v konaní vedenom pod č. 14C/21/2011 žalobcovi neustanovil
právneho zástupcu v konaní a odkázal ho, aby požiadal o ustanovenie zástupcu odporcu. Odporca
podľa názoru navrhovateľa neskúmal dôvody žaloby okrem splnenia/nesplnenia podmienky príjmu
žalobcu ako žiadateľa, pričom zohľadňoval len príjem žiadateľa, nie aj jeho výdavky. Takýto postup pri
posudzovaní žiadosti o priznanie právnej pomoci nepovažoval navrhovateľ (ako žiadateľ) za správny,
a preto podal žalobu na Krajskom súde v Banskej Bystrici, o ktorej rozhodol súd Rozsudkom  č.k.
24Sp/48/2013 zo dňa 14.11.2013 tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. Navrhovateľ v odvolaní poukázal
na to, že na základe navrhovateľom podaného odvolania rozhodol Najvyšší súd SR tak, že tento
rozsudok prvostupňového súdu zrušil (správne malo byť v odvolaní uvedené, že Najvyšší súd SR zrušil
rozhodnutie odporcu), pričom žalovaný sa žiadosťou navrhovateľa opätovne zaoberal. Navrhovateľ
ďalej poukázal na to, že Najvyšší súd  SR vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že „v novom konaní
má odporca znovu preskúmať žiadosť navrhovateľa, a to aj z hľadiska možnej aplikácie § 6b Zákona
o bezplatnej právnej pomoci, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní“. Navrhovateľ v odvolaní
namietal, že odporca vôbec nepostupoval v zmysle najvyšším súdom vysloveného právneho názoru,
ale začal skúmať splnenie podmienky úspešnosti/bezúspešnosti sporu a rozhodol tak, že v danej veci, s
ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa názoru navrhovateľa teda
odporca rozhodol predčasne, bez toho, aby preskúmal žiadosť navrhovateľa z hľadiska možnej aplikácie
§ 6b zák.č. 327/2005 Z.z., čím postupoval v rozpore s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom.
Žiadal preto rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.10.2014 poukázal na doterajší priebeh konania
a vydané rozhodnutia tak odporcu, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR.
Uviedol, že nakoľko žiadateľ v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nespĺňal podmienku



stavu materiálnej núdze, odporca sa otázkou zrejmej bezúspešnosti, ako ďalšej kumulatívnej podmienky
pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nezaoberal. V tomto konaní preto znovu posúdil
žiadosť žiadateľa s prihliadnutím na dikciu § 6 zák. č. 327/2005 Z.z. v platnom znení. Odporca pri
posudzovaní nároku postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z. v spojení s § 8 cit.
zákona. Zopakoval dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu. Navrhol, aby súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. prejednal vec na
pojednávaní dňa 31.03.2015 a v súlade s § 250q ods. 1 O.s.p. sa pri preskúmavaní zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, oboznámil s obsahom
správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa s listinami: Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci doručenou odporcovi 17.07.2013,
ktorou navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci „Návrhu o nahradenie prejavu vôle na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu“ podaného na Okresnom súde vo Zvolene, Zmluvou o
nájme bytu z 01.09.1996 návrhom navrhovateľa podanom na Okresnom súde Zvolen dňa 04.02.2011,
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo 06.12.2012 o určení výšky starobného
dôchodku  manželky navrhovateľa od 01.01.2013, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava
zo 06.12.2012 o určení výšky starobného dôchodku  navrhovateľa od 01.01.2013, Rozhodnutím odporcu
č. 6285/2013-5 zo dňa 20.08.2013, ktorým nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej
pomoci, odvolaním navrhovateľa z 05.09.2013, Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24Sp/48/2013-16 zo dňa 14.11.2013 v spojení s Opravným uznesením č. k. 24Sp/48/2013-25 zo dňa
13.12.2013, odvolaním navrhovateľa proti predmetnému rozsudku zo dňa 06.12.2013, Rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014, výpismi z Obchodného registra a
Živnostenského registra SR, lustráciou v katastri nehnuteľností, Zápisom o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa 01.12.1972, výpisom z katastra nehnuteľností (čiastočný výpis z LV č. XXXX k. ú.
L.), fotokópiou dokladov predložených navrhovateľom o výdavkoch navrhovateľa súvisiacich s nákupom
liekov a platením inkasa a úhrad za telefóny, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 o určení
výšky starobného dôchodku manželky navrhovateľa od 01.01.2014, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne
z 05.12.2013 o určení výšky starobného dôchodku navrhovateľa od 01.01.2014.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom
odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených. Poukázal na to, že postup odporcu bol v rozpore s
právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v Rozsudku zo dňa  27.02.2014, ktorým odporcovi
výslovne uložil, aby sa v ďalšom konaní zaoberal otázkou možnej aplikácie a splnenia podmienok
na posúdenie jeho žiadosti aj v intenciách § 6b zák. č. 327/2005 Z.z., pričom odporca evidentne
takýmto spôsobom nepostupoval, keď sa zaoberal len skúmaním otázky alebo vyslovením záveru,
že sa jedná o zrejme bezúspešný spor. Takýto postup navrhovateľ považuje za nezákonný a trval
na dôvodoch uvedených v odvolaní týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia takéhoto rozhodnutia.
Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

Poverený zástupca odporca na pojednávaní uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v rozhodnutí, ako aj
na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu. Uviedol, že návrh bol zamietnutý
z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu po posúdení podmienok stanovených v § 6 zák. č. 327/2005 Z.z.
K otázke, či posudzoval predmetnú žiadosť v intenciách § 6b, keďže to z odôvodnenia rozhodnutia nie
je zrejmé, poverený zástupca žalovaného uviedol, že žiadosť bola posudzovaná len v intenciách § 6 a
po zistení, že nebola splnená jedna z podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, a to podmienka,
že nejde o zrejme bezúspešný spor, už ďalej nepostupoval v zmysle svojich interných predpisov a túto
žiadosť navrhovateľa nepredložil do Bratislavy na prípadné posúdenie žiadosti a vydanie rozhodnutia v
intenciách § 6b cit. zákona, ktorý hovorí o posúdení materiálnej stránky z dôvodov osobitného zreteľa.
Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a navrhol, aby súd toto rozhodnutie potvrdil.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej
pomoci žiadosťou doručenou 17.07.2013 vo veci vedenej na Okresnom súde vo Zvolene sp. zn.
14C/21/2011 „o návrhu na nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu“.



Odporca o predmetnej žiadosti rozhodol rozhodnutím sp. zn. 6285/2013-5 zo dňa 20.08.2013 (ďalej
len „rozhodnutie odporcu z 20.08.2013“) tak, že mu nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal
s odôvodnením, že po preskúmaní príjmovej situácie žiadateľa a jeho manželky G. F. ako spoločne
posudzovanej osoby, na základe predložených listinných dôkazov (Rozhodnutie Sociálnej poisťovne
zo dňa 06.12.2012, ktorým bol starobný dôchodok žiadateľa od 01.01.2013 zvýšený na 383,70 Eur a
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 06.12.2012, ktorým bol starobný dôchodok manželky žiadateľa
od 01.01.2013 zvýšený na 218,90 Eur) zistil, že započitateľný príjem žiadateľa a spoločne posudzovanej
osoby spolu vo výške 602,60 Eur presahoval v rozhodnom období výšku 1,4-násobku životného minima
pre dve plnoleté fyzické osoby a zároveň presahoval výšku 1,6-násobku životného mimina pre dve
plnoleté fyzické osoby, čím žiadateľ nesplnil podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným
predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Odporca poukázal na ust. § 4 ods.1
písm. i/, § 4ods.2 , § 6 a § 6a zák. č. 327/2005 Z.z. Odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že pri posudzovaní čistého príjmu neprihliada na výdavky žiadateľov, ani na exekučné zrážky. Proti
predmetnému rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24Sp/48/2013-16 zo dňa 14.11.2013 v spojení s opravným uznesením
č. k. 24Sp/48/2013-25 zo dňa 13.12.2013 tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa 20.08.2013 potvrdil.
Proti predmetnému Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s Opravným uznesením
podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR Rozsudkom č. k. 5Sžo/2/2014 zo
dňa 27.02.2014 tak, že predmetný rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením v časti
výroku vo veci samej zmenil tak, že rozhodnutie odporcu z 20.08.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia vyslovil Najvyšší súd SR názor, že „pokiaľ navrhovateľ
žiadal o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci s plnou úhradou, je na mieste túto jeho žiadosť
posudzovať ako žiadosť pre všetky formy právnej pomoci v hmotnej núdzi poskytované odporcom v
zmysle Zákona o bezplatnej právnej pomoci. Sám fakt, že právna pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná
v režime § 6b Zákona o bezplatnej právnej pomoci je „možnosťou“ a je na posúdení odporcu, či sú tu
také skutočnosti predpokladané zákonom, neznamená, že odporca nemá povinnosti tieto skutočnosti
skúmať, prihliadajúc tak na celkovú situáciu žiadateľa.“ Najvyšší súd v súvislosti s aplikáciou cit. ust.
§ 6b zák.č. 327/2005 Z.z. uviedol, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, ak je naplnená
požiadavka § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona, t.j. že nejde o prípad tzv. zrejmej bezúspešnosti (nepostačuje,
že túto nemožno vylúčiť) a že hodnota sporu, ak je vyčísliteľná, presahuje sumu minimálnej mzdy.
Napadnuté rozhodnutie odporcu preto zrušil s tým, že uložil odporcovi povinnosť „v novom konaní znovu
preskúmať žiadosť navrhovateľa, a to aj z hľadiska možnej aplikácie § 6b Zákona o bezplatnej právnej
pomoci a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.“

Odporca  následne výzvou z 13.06.2014 navrhovateľa (žiadateľa) vyzval na doplnenie údajov k žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci, na základe ktorej navrhovateľ predložil odporcovi fotokópiu Zápisu o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 01.12.1972, čiastočný výpis z LV č. XXXX k. ú. L., potvrdenie
o vyšetrení navrhovateľa v chirurgickej ambulancii z 27.02.2014, fotokópie dokladov osvedčujúcich
výdavky navrhovateľa: pokladničné bločky z Lekárne ENERGIA z 24.06.2014 a z Lekárne MEDEA
zo dňa 13.06.2014, poštové poukazy o úhrade 7,32 Eur pre Slovak Telekom a.s. a pre Orange
Slovensko a.s. o úhrade 9,46 Eur (bez dátumu), fotokópiu výpisu z účtu vedeného v Uni Credit Bank
zo 17.06.2014, z ktorej vyplýva výška mesačných výdavkov na bývanie v sume 275,38 Eur, fotokópie
dokladu o zaplatení inkasa za máj 2014 vo výške 44,82 Eur a jún 2014 vo výške 85,76 Eur, fotokópie
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa na sumu
392,50 Eur mesačne od 01.01.2014 a fotokópie Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 o zvýšení
starobného dôchodku navrhovateľovej manželky na sumu 227,70 Eur od 01.01.2014. Odporca ďalej
rozhodnutím zo dňa 05.08.2014 vyzval žiadateľa na doručenie vyjadrenia, na základe akých skutočností
podal návrh o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vrátane
predloženia dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia a z akých skutočností vychádzal, keď označil konanie
vlastníka nehnuteľností, (t.j. neprevedenie vlastníckeho práva) za nezákonné. Navrhovateľ na základe
predmetnej výzvy predložil fotokópiu Žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 06.09.1999 adresovaného
navrhovateľom pre Bučina -BYTY s.r.o. Zvolen, vrátane odpovede tohto subjektu zo dňa 27.09.1999.
Ďalej predložil vyjadrenie z 18.08.2014, z ktorého vyplýva, že žiadateľ - navrhovateľ sa domnieva,
že s poukazom na § 4 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. má nárok na prevod
vlastníctva bytu, ktorého je nájomcom, pričom vlastník bytu v zákonnej lehote napriek žiadosti byt
do jeho vlastníctva nepreviedol. Odporca následne vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.09.2014,
ktorým nepriznal navrhovateľovi - žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení svojho



rozhodnutia citoval ust. § 4 ods.1 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a a § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. a uviedol,
že na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na odporcu
obrátil, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych
podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Ďalej v odôvodnení poukázal na doterajší priebeh
správneho konania začatého na základe žiadosti navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci s tým, že
zo žiadateľom - navrhovateľom predložených listín, zistil, že žiadateľov nárok uplatnený na Okresnom
súde vo Zvolene v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva
bytu vychádza z jeho právneho názoru, že podľa § 16 zák. č. 182/1993 Z.z. je prenajímateľ povinný s
nájomcom povinný uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Odporca s poukazom na cit. ust. § 4 ods.
1 písm. a/ a § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 5M Cdo/1/2011
dospel k záveru, že právny názor žiadateľa - navrhovateľa nemá oporu v zákone. Svoj názor odôvodnil
tým, že vlastnícke právo je absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omnes. Vlastníka veci nemožno
žiadnym spôsobom nútiť, aby nakladal so svojou vecou, t.j. aby ju previedol, prenajal, keďže toto
oprávnenie patrí výlučne jemu. Nájomcovi je garantované v súlade s dikciou zákona len to, že v prípade,
ak by sa prenajímateľ, t.j. vlastník nehnuteľností rozhodol previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je
povinný previesť ho nájomcovi. Tým nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Bez vôle
vlastníka ho nájomca nemôže nútiť s vecou nakladať. Na základe uvedeného odporca dospel k záveru,
že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti
kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa
odporca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, splnením ďalších podmienok nezaoberal. Nesplnenie
hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok
negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Keďže z údajov uvedených v žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov má odporca preukázané, že žiadateľ
nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení,
rozhodol tak, že žiadateľovi - navrhovateľovi nárok na priznanie právnej pomoci nepriznal.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len \"vnútroštátne spory\"), b) v cezhraničných
sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v
rodinnoprávnych veciach,

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,

d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte a

e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu
1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a)
a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.



Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej
pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a
c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa § 6b ods. 1 a 2 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci,
môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.

(2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu
pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď
fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci
(ďalej len \"žiadateľ\"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely
určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi
sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej
len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti
uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v
stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej
lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti
zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické
osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti,
ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa
priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum
rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa
náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej
pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú
dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť
opätovne.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o
súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní)  (1) Rozhodnutie
musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak
sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.



(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd v preskúmavacom konaní z predloženého administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ sa domáhal
preskúmania rozhodnutia odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o
nahradenie prejavu vôle predávajúceho zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu vedenom na Okresnom
súde vo Zvolene.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, z
dôvodov uvedených v odvolaní, súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Cieľom zákonodarcu v Zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi zák. č.
372/2005 Z.z. bolo upraviť práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou osôb v materiálnej núdzi
a konanie Centra právnej pomoci pri rozhodovaní o žiadostiach žiadateľov o poskytnutie právnej
pomoci. Predmetný zákon vo svojich ustanoveniach určuje podmienky, za ktorých vzniká fyzickej osobe
právo na priznanie takejto právnej pomoci. Pre úspešnosť žiadateľa v tomto konaní je preto potrebné
splniť podmienky stanovené v § 6 a nasl. cit. zákona, pričom odporca je povinný žiadosť žiadateľa
posudzovať ako žiadosť pre všetky formy právnej pomoci v hmotnej núdzi poskytované odporcom
v zmysle cit. zákona. V preskúmavanom prípade odporca o podanej žiadosti navrhovateľa rozhodol
pôvodne rozhodnutím zo dňa 20.08.2013 tak, že navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci
nepriznal s odôvodnením, že nespĺňa podmienky stanovené v § 6 ods. 1 a § 6a cit. zákona, pretože
príjem navrhovateľa a jeho manželky, ktorú zákon považuje za spoločne posudzovanú osobu, prekračuje
zákonom ustanovenú hornú hranicu príjmu - hranicu hmotnej núdze tak, ako je vymedzená v ust.
§ 4 ods. 1 písm. i/ cit. zákona, pričom už neskúmal ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom.
Na základe navrhovateľom podaného odvolania bolo v preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy
piatej časti O.s.p. predmetné rozhodnutie odporcu z 20.08.2013 zrušené Rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014 s tým, že „odporca v novom konaní znovu preskúma
žiadosť navrhovateľa, a to aj z hľadiska možnej aplikácie § 6b zák. č. 372/2005 Z.z., pričom svoje
rozhodnutie náležite odôvodní.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca následne po doručení
predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR navrhovateľa vyzval na doplnenie údajov k žiadosti
a rozhodnutím z 05.08.2014 konanie prerušil. Navrhovateľ odporcovi predložil fotokópie nových
Rozhodnutí Sociálnej poisťovne z decembra 2013 o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa a
jeho manželky od 01.01.2014, ako aj fotokópiu dokladov osvedčujúcich výšku pravidelných mesačných
výdavkov, ktoré navrhovateľ zo svojho príjmu uhrádza. Ďalej predložil požadované doklady, ktoré mali
osvedčiť dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku na Okresnom súde vo Zvolene. Odporca
následne napadnutým rozhodnutím opätovne rozhodol o podanej žiadosti tak, že nárok na poskytnutie
právnej pomoci navrhovateľovi nepriznal. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia odcitoval ust. § 4
ods. 1 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a a § 8 zák. č. 372/2005 Z.z. a poukázal na žiadateľom predložené
doklady, ktorými preukazoval opodstatnenosť jeho nároku uplatneného v konaní na Okresnom súde
vo Zvolene (č. k. 14C/21/2011) vo veci návrhu o „nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o
prevode vlastníctva bytu“. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ v čase podania
žiadosti nespĺňal podmienku stavu materiálnej núdze, a preto sa odporca nezaoberal otázkou zrejmej
bezúspešnosti sporu. V novom konaní skúmal splnenie tejto podmienky a dospel k záveru, že vo veci,
s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, preto žiadateľ
nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že odporca v zmysle najvyšším súdom vysloveného právneho
názoru, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepostupoval, keď skúmal len splnenie



podmienky, či nejde o zrejme bezúspešný spor bez toho, aby žiadosť navrhovateľa preskúmal z
hľadiska možnej aplikácie § 6b cit. zákona a rozhodnutie náležite odôvodnil. Súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, dospel k záveru, že odvolacie
námietky navrhovateľa sú dôvodné.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

Odporca sa citovaným ustanovením O.s.p. neriadil, a to napriek tomu, že Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie odporcu z 20.08.2013, odporcovi uložil, aby sa v novom konaní
o žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci zaoberal splnením podmienok na poskytnutie
každej formy právnej pomoci, t.j. aby skúmal žiadosť navrhovateľa aj z hľadiska možnej aplikácie § 6b
zák. č. 372/2005 Z.z. a svoje rozhodnutie odôvodnil. Odporca svoje rozhodnutie vo vzťahu k skúmaniu
podmienok možnej aplikácie ust. § 6b zák. č. 372/2005 Z.z. neodôvodnil vôbec. V odôvodnení jednak
neuviedol podmienky, za ktorých môže odporca poskytnúť právnu pomoc podľa cit. ustanovenia a
to citovaním predmetného ust. § 6b zák. č. 372/2005 Z.z., jednak z neho nevyplýva, či a s akým
výsledkom skúmal okolnosti žiadanej právnej pomoci bez finančnej účasti (v intenciách ust. § 6b
ods. 1 cit. zákona), alebo s finančnou účasťou oprávnenej osoby (v intenciách ust. § 6b ods. 2 cit.
zákona). Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca v novom konaní síce požiadal navrhovateľa o
predloženie dôkazov o svojej majetkovej a príjmovej situácii, vrátane predloženia dôkazov osvedčujúcich
jeho výdavky, ako aj dokladov, ktorými môže osvedčiť svoj nárok uplatnený v konaní vedenom
pred Okresným súdom vo Zvolene, navrhovateľom predložené dôkazy (okrem dôkazov týkajúcich sa
samotného žiadateľom uplatneného nároku vo vzťahu k skúmaniu otázky, či nejde o zrejme bezúspešné
uplatňovanie práva) však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol. Neuviedol ani to, ktoré
skutočnosti z nich zistil a tieto nevyhodnotil vo vzťahu k skúmaniu splnenia podmienok všetkých foriem
poskytnutia právnej pomoci podľa § 6, § 6a a 6b cit. zákona. V rozhodnutí absentuje aj správna úvaha vo
vzťahu k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Vzhľadom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým rozhodnutie odporcu z
20.08.2013 zrušil a ktorým je odporca v zmysle § 250r O.s.p. viazaný, preto nepostačuje, aby sa odporca
obmedzil výlučne na skúmanie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ cit. zákona. Na povinnosti preskúmať
žiadosť navrhovateľa z hľadiska splnenia podmienok ustanovených cit. zákonom, a to aj z hľadiska
možnej aplikácie ust. § 6b cit. zákona nemení nič ani skutočnosť, že aplikácia ust. § 6b zák. č. 372/2005
Z.z. prichádza do úvahy, ak je naplnená požiadavka § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ cit. zákona, t.j. že nejde o
prípad tzv. zrejmej bezúspešnosti sporu (nepostačuje teda, ako to v tomto prípade konštatoval odporca,
že túto nemožno vylúčiť) a že hodnota sporu, ak je vyčísliteľná, presahuje sumu minimálnej mzdy. Pre
úplnosť súd uvádza, že § 8 cit. zákona príkladmo vypočítava dôvody zrejmej bezúspešnosti sporu, avšak
tak z výrazu „zrejmé“, ako aj z príkladmo vypočítaných dôvodov bezúspešnosti, je nepochybné, že musí
ísť o taký dôvod, ktorý je bez ďalšieho zrejmý, priamočiary, nevyhnutný a nepotrebuje zložitý právny
rozbor a posudzovanie. V tomto prípade odporca skúmal otázku zrejmej bezúspešnosti výlučne na
základe argumentácie použitej navrhovateľom (ktorý nemá právnické vzdelanie) a to vo vzťahu k ním cit.
ust. § 16 zák. č. 182/1993 Z.z., z ktorého žiadateľ (navrhovateľ) odvodzoval svoj nárok. Neskúmal však,
či sa v tomto prípade vzhľadom na subjekt prenajímateľa nejedná o prípad, kedy by prípadne vlastníkovi
bytu vznikla povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s nájomcom (napr. s poukazom na
§ 29 zák. č. 182/1993 Z.z.).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Zároveň tým, že sa odporca neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR,
ktorým bol v zmysle § 250r O.s.p. viazaný, zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preto napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250j ods. 2
písm. d/ a e/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p.  zrušil a vec vrátil odporcovi na
ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní
plne úspešný, priznal náhradu uplatnených trov konania vo výške 324,40 Eur. Za žalobcove účelne
vynaložené trovy konania súd považoval trovy vzniknuté titulom trov právneho zastúpenia, keďže



žalobca sa dal v konaní zastupovať advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským na základe plnej moci
zo dňa 27.03.2015, ktorý vyčíslil náhradu trov konania podaním doručeným súdu 31.03.2015. Trovy
právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za právne zastupovanie za 2 úkony právnej služby spolu vo
výške 279,66 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
- [ďalej len „vyhláška“]) vo výške 139,83 Eur, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici
dňa 31.03.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky vo výške 139,83 Eur, pričom hodnota 1 úkonu
právnej služby bola stanovená v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky vo výške 1/6-iny výpočtového základu),
ďalej z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 16,78 Eur v zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky (režijný
paušál 2 x 8,39 Eur) a z náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b/ a § 17 ods. 1 vyhlášky spolu vo
výške 26,96 Eur (cesta zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť za dve začaté polhodiny 2 x 13,98 Eur).
Ďalšie trovy si navrhovateľ neuplatnil.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania priznaných navrhovateľovi
spolu vo výške 324,40 Eur na účet jeho právneho zástupcu vedený v G., a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.) v lehote 15 dní od doručenia tohto
rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5N/177/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c11f1cfa-6371-4c5c-b267-6b77810676a6:bed29d03-d3a9-4921-a1ca-fc9977cd8657", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6013201450.1", "spisova_znacka": "24Sp/48/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/48/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013201450.1"}], "citovane_v": []}