Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/127/2007 z 25. 11. 2009 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2009, sp. zn. 3Co/127/2007, ECLI:SK:KSBA:2009:1506206113.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/127/2007 | ECLI:SK:KSBA:2009:1506206113.1 | 2009-11-25 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4283eea-95be-41ed-b47b-c56acedff4f3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2009:1506206113.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/127/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506206113
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Cisárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2009:1506206113.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Cisárovej a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Alice Oljášovej v právnej veci navrhovateľa: C. S., a.s., M.R.Š. X,. N.
M. N. V., zastúpený Mgr. D. K., advokátom so sídlom H. XX,. N. M. N. V. proti odporcovi : S. L. K., S. XX,.
B., zastúpený JUDr. O. Š., advokátom so sídlom P. S. M. XX,. B., o ochranu dobrej povesti právnickej
osoby, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 7 C 87/20006-171
zo dňa 1. februára 2007, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh, ktorým navrhovateľ sa domáhal po úprave ochrany
dobrej povesti právnickej osoby a žiadal, aby súd zaviazal odporcu strpieť na svoje náklady zverejnenie
ospravedlnenia v týždenníku Z. a mesačníku L. v znení: „S.“ a súčasne žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie 1,-Sk z titulu nemajetkovej ujmy, zamietol. Navrhovateľa zaviazal na povinnosť nahradiť
odporcovi trovy konania vo výške 8.461,90 Sk na účet JUDr. O. Š. vedený v T. B., a.s., č.účtu
XXXXXXXXXX/XXXX. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že uverejnením napadnutých
výrokov v článkoch „A.“ a „L.“ došlo k zásahu do práva navrhovateľa na ochranu dobrej povesti, resp.
že by bola poškodená dobrá povesť navrhovateľa. Mal za to, že napadnuté výroky odporcu nie sú
spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa, lebo ide o kritizujúce výroky všeobecnej povahy,
bez označenia konkrétneho subjektu, ku ktorému sa vzťahujú. Tieto výroky odporcu boli prezentované
v rámci polemiky a verejnej diskusie o otázkach pútajúcich záujem odbornej verejnosti, ktorá bola
vyvolaná navrhovateľom. Odporca len vyjadril svoj názor, kritizujúci hodnotiaci úsudok, na základe
ktorého nemohlo dôjsť k poškodeniu dobrej povesti odporcu. Konštatoval, že dobrá povesť konkrétnej
právnickej osoby je predovšetkým vytváraná na základe skúsenosti, ktoré s týmto subjektom, respektíve
s členmi jej orgánov majú jej obchodní partneri, zákazníci, alebo iné subjekty, ktoré s ňou prichádzajú
do kontaktu. Preto vzhľadom na konanie a pôsobenie PharmDr. E. K., ktorý je členom dozornej rady a
ktorého aktivity a činnosť sú predmetom trestného konania a boli podrobené kritike aj v iných médiách,
ťažko možno hovoriť o dobrej povesti navrhovateľa, bez ohľadu na skutočnosť, či PharmDr. E. K. bol
právoplatne odsúdený za rozsiahlu trestnú činnosť, ktorej sa mal dopustiť. Bol toho názoru, že text
ospravedlnenia, ktorý navrhovateľ žiada uverejniť je neurčitý, pretože nie je z neho zrejmé, ktoré
konkrétne výroky odporcu mali poškodiť navrhovateľovu dobrú povesť, resp. ktoré sa nezakladajú na
pravde a za ktoré konkrétne výroky by sa mal odporca navrhovateľovi ospravedlniť. Dospel preto k
záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby návrhu vyhovel. O trovách konania súd prvého



stupňa rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 149 ods.1 O.s.p., v konaní úspešnému odporcovi
priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní súdu prvého
stupňa vytýkal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal proti názoru súdu prvého
stupňa, že v konaní navrhovateľ objektívne nepreukázal objektívnu spôsobilosť ohrozenia dobrej povesti
napadnutými výrokmi a príčinnú súvislosť medzi touto objektívnou spôsobilosťou a neoprávnenými
zásahmi, vrátane názoru, že výroky odporcu nie sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa,
že tieto boli prezentované v rámci polemiky a verejnej diskusie, ktorá bola vyvolaná navrhovateľom a
sú všeobecnej povahy bez označenia konkrétneho subjektu a tiež proti názoru, že text ospravedlnenia
je neurčitý. Uviedol, že aj právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je postavené na princípe
objektívnej zodpovednosti, to znamená, že predpokladom zodpovednosti nie je zavinenie pôvodcu
neoprávneného zásahu. Neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti je ohrozovacím
„deliktom“, čo znamená, že na vyvodzovanie zodpovednosti postačuje ohrozenie (a nie až poškodenie)
povesti právnickej osoby. Mal za to, že výroky odporcu boli spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti,
nakoľko odporca hneď v úvode svojho listu uvádza spoločnosť C. a.s., takéto označenie u bežného
čitateľa môže vzbudiť dojem, že sa jedná konkrétne o navrhovateľa. Publikovaný článok je priamou
reakciou na článok: „V.“, kde ako autor bola uvedená spoločnosť C. S., a.s. a takisto ďalšie stanovisko
odporcu k článku presne konkretizuje spoločnosť C. S., a.s., vrátane sídla a členov orgánov spoločnosti.
Bol tohto názoru, že texte ospravedlnenia by predtým prezentované nepravdivé a difamujúce výroky
odporcu mali absentovať, v opačnom prípade by sa minul dôvod podania takejto žaloby. Vzhľadom k
uvedenému navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v
celom rozsahu vyhovel alebo ak by neboli dané podmienky na zmenu, aby zrušil rozsudok Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 01.02.2007, č.k. 7C 87/2006 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na to, že napadnuté výroky sú hodnotiacim
úsudkom, kritikou, vyslovenou odporcom v rámci verejnej diskusie o otázkach verejného záujmu, čím
odporca realizoval svoje právo na slobodu prejavu. Odporca svojimi výrokmi, tak ako odzneli v kontexte
verejnej diskusie v spojení s ostatnými, aj návrhom nenapadnutými výrokmi odporcu, vyjadril svoj
názor na pôsobenie finančných skupín v zdravotníctve (konkrétne v oblasti poskytovania lekárenskej
starostlivosti) pričom pri vyslovení hodnotiaceho úsudku aj napriek použitiu výrazov s určitou mierou
expresivity a zveličenia nevybočil z medzí prípustnej kritiky stanovených právnou teóriou a súdnou
praxou. Mal za to, že návrhom napadnuté výroky nie sú objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť
navrhovateľa. Uviedol, že právnická osoba, ktorej člen riadiaceho a kontrolného orgánu je osoba, ktorej
pôsobenie a činnosť je predmetom trestného konania, pričom táto činnosť je v kruhoch odbornej a laickej
verejnosti známa (na základe medializácie aj ostatných skúseností mnohých členov a funkcionárov
Slovenskej lekárnickej komory), objektívne nepoužíva v týchto kruhoch dobrú povesť. Skutočnosť, či
PharmDr. E. K. bol alebo nebol odsúdený nie je v tejto súvislosti určujúcou, relevantnou je skutočnosť
ako informácie o protiprávnom a nemorálnom konaní dotknutého člena právnickej osoby vníma
verejnosť, a či tieto informácie sú verejnosti známe. Je zrejmé, že návrhom napadnuté výroky odporcu k
dobrej povesti navrhovateľa neprispeli, ale za daných a v konaní jednoznačne preukázaných okolností
posudzovaného prípadu, nie je možné konštatovať spôsobilosť citovaných výrokov poškodiť dobrú
povesť žalobcu. Dodal, že súd prvého stupňa nemohol vyhovieť návrhu aj z dôvodu jeho neurčitosti,
pretože petit návrhu je v rozpore s požiadavkou určitosti, keď určite a konkrétne neoprávnený zásah
vymedzený nebol. Na základe uvedeného a aj vzhľadom na obsahovo zjavne účelovú a neopodstatnenú
argumentáciu navrhovateľa v odvolaní, žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) preskúmal vec v medziach a dôvodoch
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa vo veci samej nie je dôvodné, keď
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny.

Podľa ustanovenia § 19b ods.1 OZ právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich
zriadení. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno



domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa
tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Podľa odseku 3
tohto ustanovenia odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b
ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými
hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým
chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný
charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej
osoby (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 211/08 z 18. septembra
2008).

V danej veci podľa tvrdení navrhovateľa neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby nastal výrokmi odporcu, ktoré tvoria obsah článku „ L.“ uverejnenom v týždenníku Z. zo
dňa 16.3.2006 a v mesačníku L. Za zásah do dobrej povesti navrhovateľ považuje nasledovné výroky
odporcu:

„ N..

„ V.“.

„ P.“

„K.“ (článok „ L. )

„S.“

„V.“

„S.“

( M.)

Navrhovateľ považuje uvedené výroky odporcu za pravdu skresľujúce až nepravdivé tvrdenia, ktoré
majú povahu hodnotiaceho úsudku prekračujúceho hranice oprávnenej a primeranej kritiky. Podľa jeho
názoru dotýkajú sa postavenia navrhovateľa a postupu navrhovateľa na relevantnom trhu poskytovania
zdravotníckej starostlivosti. Sú spôsobilé u čitateľa vyvolať dojem, že navrhovateľ v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi normami, na úkor pacientov a lekárnikov uskutočňuje úkony smerujúce
k likvidácii konkurenčného prostredia na trhu poskytovania lekárenskej starostlivosti. Tvrdenia odporcu
boli preto spôsobilé spochybniť renomé, ktorá spoločnosť doteraz získala v povedomí jednak odbornej,
ako aj laickej a športovej verejnosti.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bolo preukázané, že v Z. z o dňa 9.2.2006 vyšiel
článok „V.“, ktorého autorom bol navrhovateľ. Odporca mal za to, že týmto článkom navrhovateľ
poškodil dobré meno komory, jej orgánov a jednotlivých funkcionárov neakceptovateľným spôsobom.
Považoval za nevyhnutné reagovať aj formou novinového článku „ L.“ uverejnenom v týždenníku
Z. zo dňa 16.3.2006 a v mesačníku L. a novinového článku „ A.“ uverejnenom v mesačníku L. V
konaní nebolo sporné, že spoločnosť navrhovateľa nemá oprávnenie vykonávať lekárenskú činnosť,
je len spoločníkom v spoločnostiach, ktoré takéto oprávnenie majú. Tiež nebolo sporné, že odporca v
spomenutých článkoch použil výroky, ktoré sú obsahom návrhu. Sporné bolo, či tieto výroky sa dotýkali
postavenia a postupu navrhovateľa na relevantnom trhu poskytovania zdravotníckej starostlivosti, teda
či zasiahli do dobrej povesti navrhovateľa.

Správny je záver súdu prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na
to, aby návrhu vyhovel. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k žiadnym zásahom do názvu
a dobrej povesti navrhovateľa. Odporca ako profesijná stavovská organizácia združujúca lekárnikov



uverejnením vyššie spomenutých článkov zapojil sa do verejnej diskusie vyvolanej navrhovateľom o
otázkach dodržiavania právnych predpisov pri zabezpečovaní zdravotníckej starostlivosti pre občanov,
o otázkach dodržiavania zásad etiky a morálky pri presadzovaní záujmov zdravotníckych pracovníkov
- farmaceutov (lekárnikov). Formou oprávnenej kritiky komentoval konanie a pôsobenie navrhovateľa
pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, ktoré sa prezentujú pod ochranou
známkou C.. Jeho kritika nesmerovala voči konkrétnej právnickej osobe. Kritizujúce výroky sú
všeobecné a subjekty označené ako verejné lekárne, ktoré sa prezentujú ochranou známkou C., nie
sú totožné s osobou navrhovateľa. Neobstojí preto argument navrhovateľa, že napadnuté výroky sú
spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa tým, že u čitateľov vyvolávajú dojem, že proces
poskytovania lekárnickej starostlivosti vo verejných lekárňach, ktoré sa prezentujú pod uvedenou
ochranou známkou, sa uskutočňuje na úkor pacientov a v rozpore s právnym poriadkom a to pre
absenciu logickej väzby medzi údajným difamačným pôsobením výrokov voči tretím osobám - verejným
lekárňam a poškodením dobrého mena navrhovateľa. Napadnuté výroky nemohli teda žiadnym
spôsobom poškodiť alebo zhoršiť dobrú povesť navrhovateľa.

So zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s argumentáciou súdu prvého stupňa v odôvodnení
rozhodnutia, na ktorú poukazuje rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,.2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Odporca, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, má právo na náhradu trov konania podľa § 224 ods.1
O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. proti účastníkovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Náhrada týchto
trov mu však priznaná nebola, pretože návrh na ich priznanie nepodal ( § 151 ods.1 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.