{"guid": "30ffbba8-f481-4edb-8326-f8d523db37e2:3c0396e3-7f31-4f6f-8118-7bda0a087d57", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8312203668.5", "spisova_znacka": "19CoPr/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoPr/5/2017 z 9. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. apríla 2018, sp. zn. 19CoPr/5/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8312203668.5", "identifikacne_cislo": "8312203668", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2018-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c0396e3-7f31-4f6f-8118-7bda0a087d57", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8312203668.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8312203668.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8312203668.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPr/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312203668
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8312203668.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: H.. X. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX, zastúpeného JUDr. Júliusom Kvetánom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné proti
žalovanému: B. R. I. 28B, O., zastúpenému JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, Slnečná 42, Banská
Bystrica, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
12Cpr/1/2012-324 zo dňa 21.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi listom zo
dňa 17.01.2012 je neplatná. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol
tak po tom, čo predchádzajúci rozsudok č.k. 12Cpr/1/2012-246 zo dňa 22.10.2015 bol vo výroku o
vyslovenie neplatnosti výpovede zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie a
rozhodnutie, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19CoPr/1/2016-282 zo dňa 22.09.2016.
Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci rozhodol tak, že určil, že výpoveď daná žalovaným
žalobcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia citujúc ust. §
42 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. d), bod 2 Zákonníka práce skonštatoval, že z obsahu pracovnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetnou pracovnou zmluvou bol uzavretý pracovný pomer žalovaného
so žalobcom s tým, že žalobca bol zamestnaný v W. V. v W. v pracovnom zaradení riaditeľ  W. K.. Z
obsahu Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetnou dohodou o
zmene pracovnej zmluvy došlo k zmene miesta výkonu práce žalobcu dňom XX.XX.XXXX na W. v W..
Z obsahu Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetnou dohodou
došlo k zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a to tak, že pracovné zaradenie žalobcu sa dňom
XX.XX.XXXX zmenilo na riaditeľ  Y. v W. a riaditeľ W. v W.. Z obsahu Dohody o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetnou dohodou o zmene pracovnej zmluvy došlo k
zmene pracovnej zmluvy žalobcu tak, že dňa XX.XX.XXXX sa zmenilo pracovné zaradenie žalobcu
na zamestnanec pre enviromentálnu  výchovu. Z obsahu Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetnou dohodou došlo k zmene pracovnej zmluvy žalobcu tak, že sa
zmenilo  pracovné zaradenie žalobcu dňom XX.XX.XXXX na funkciu lesník a miesto výkonu práce
sa zmenilo na W. D. J. v I.. Z obsahu Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že  predmetnou dohodou došlo k zmene pracovnej zmluvy žalobcu tak, že pracovné zaradenie
žalobcu sa dňom XX.XX.XXXX zmenilo na riaditeľ Y. D. v W. a riaditeľ W. v W. a miesto výkonu práce
sa zmenilo na Y. v W. s tým, že táto dohoda bola uzavretá na dobu určitú od XX.XX.XXXX do času



obsadenia miesta riaditeľa na základe výsledku výberového konania. Z obsahu rozhodnutia riaditeľa B.
zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetným rozhodnutím bol žalobca vymenovaný dňa XX.XX.XXXX
do funkcie riaditeľa  Y. v W. a riaditeľa W. v W. na základe úspešného absolvovania  výberového konania
zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Listom zo dňa XX.XX.XXXX riaditeľ žalovaného oznámil žalobcovi, že žalobcu odvoláva dňom
XX.XX.XXXX z funkcie riaditeľa Y. v W. a riaditeľa W. v W. (čl. 53). Z obsahu výpovede žalovaného zo
dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetnou výpoveďou dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného
pomeru s odôvodnením, že žalobca prestal spĺňať požiadavku vymenovania a v zmysle § 63 ods. 2
Zákonníka práce ho zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

3. Prvoinštančný súd v konaní zistil, že pracovnoprávny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe
pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa uvedenej pracovnej zmluvy žalobca mal pracovať
v pracovnom zaradení riaditeľ W.. Uvedená pracovný zmluva však bola opakovane menená a to
dodatkami zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, podľa ktorej sa pracovné
zaradenie žalobcu zmenilo na lesník, s výkonom práce od XX.XX.XXXX na W. D. J. v I. a ďalšou zmenou
zo dňa XX.XX.XXXX sa pracovné zaradenie lesník dňom XX.XX.XXXX zmenilo na riaditeľ Y. v W. a
riaditeľ W. V. v W. s miestom výkonu práce na Y. D. v W. a to na dobu určitú do XX.XX.XXXX - do
času obsadenia miesta riaditeľa na základe výberového konania. Posledná zmena pracovnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX bola zrealizovaná dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že doba určitá sa zmenila
na dobu neurčitú dňom XX.XX.XXXX. Podľa posledného znenia dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX bolo pracovné zaradenie žalobcu riaditeľ Y. v W. a riaditeľ W. V. v W. a to na dobu
neurčitú.  Pracovný pomer žalobcu u žalovaného  vznikol ešte na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
nie iba na základe vymenovania a po vymenovaní do funkcie riaditeľa. Keďže pracovný pomer žalobcu
u žalovaného trval niekoľko rokov pred jeho menovaním za riaditeľa, skončiť s ním pracovný pomer po
odvolaní z funkcie riaditeľa bez všetkého nie je namieste. Zamestnávateľ, teda žalovaný mal žalobcovi
ponúknuť iné vhodné pracovné miesto. Ak by preukázateľne nemal pre žalobcu žiadnu inú vhodnú prácu,
alebo ak by ju žalobca odmietol a nedošlo by k dohode o zmene pracovnej zmluvy, mohol by byť daný
dôvod výpovede.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie je podstatnou skutočnosťou to, že po odvolaní žalobcu z funkcie
riaditeľa ostalo pracovné zaradenie žalobcu na funkcii lesník W. D. J. v I. a preto bolo povinnosťou
žalovaného ako zamestnávateľa  ponúknuť žalobcovi  iné voľné pracovné miesto na W. D. J. v I. s
tým, že ponuka vhodnej práce je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa
a jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede.  Pre platnosť výpovede zo  strany žalovaného ako
zamestnávateľa sa vyžadovalo teda nielen ponúknutie iného vhodného pracovného miesta na W. D. J.
pre žalobcu, ale aj preukázanie, že žalobca ako zamestnanec túto podmienku, ponuku odmietol.

5. Žalovaný sa počas konania ani nebránil skutočnosťou, že  neponúkal iné vhodné pracovné miesto
na W. D. v I. a tvrdil, že miesto výkonu práce žalobcu podľa poslednej pracovnej zmluvy bolo na
W. D. v W.. S názorom žalovaného v tejto súvislosti nemožno súhlasiť vzhľadom na priebeh zmeny
pracovného pomeru u žalobcu, ktorý sa postupne zmenil s tým, že posledné pracovné miesto žalobcu
pred ustanovením do funkcie riaditeľa bola pracovná pozícia lesník, s miestom výkonu práce a to W.
D. J. v I.. Miesto výkonu práce v W. možno považovať iba ako dohodnuté miesto pre výkon funkcie
riaditeľa W. D. v W. a keďže žalobca bol z tejto funkcie odvolaný, jeho pracovný pomer naďalej trval a
ostal teda naďalej na pracovnej pozícii lesník W. D. J. v I.. Keďže žalovaný sa ani nebránil, že v tejto
D. J. v I. žalobcovi miesto neponúkal, súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nesplnil hmotnoprávnu
podmienku pre danie výpovede žalobcovi, t.j. ponuku vhodnej práce pre zamestnanca.

6. Preto prvoinštančný súd žalobe vyhovel a určil, že výpoveď žalovaného je neplatná. Je síce pravdou,
že počas konania žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX navrhoval, aby súd rozhodol o
tom, aby zrušil výpoveď žalovaného z dôvodu nezákonnosti a neopodstatnenosti ako neplatnú, avšak
podanie žalobcu súd posudzoval podľa § 124 ods. 1 CSP a z obsahu tohto podania vyplýva, že žalobcovi
išlo naďalej o to, že považoval výpoveď žalovaného za neplatnú a preto súd nerozhodoval o zmene
návrhu.



7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP majúc za to, že strany sporu boli v konaní
rovnako úspešné, lebo predmetom sporu boli dva nároky, a to nárok na určenie neplatnosti odvolania
z funkcie riaditeľa a určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, pričom v časti o určenie
neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa bol úspešný žalovaný a v časti o určenie neplatnosti výpovede
bol úspešný žalobca. Strany sporu teda mali v konaní rovnaký úspech, preto bolo vyslovené, že žiadna
zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie
odôvodnil ust.  § 365 ods. 1 písm. b), f), h), zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.
Vytýkal súdu prvej inštancie chyby v skutkových zisteniach, keď tento nesprávne uviedol, že posledným
dohodnutým druhom práce žalobcu po odvolaní z funkcie bola funkcia lesníka v správe D. J. v I., a preto
pre platnosť výpovede bolo potrebné, aby žalovaný ako zamestnávateľ ponúkol žalobcovi iné vhodné
pracovné miesto na správe D. J.. Poukázal na to, že na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX a tiež XX.XX.XXXX došlo k zmene zaradenia žalobcu ako lesníka dňom XX.XX.XXXX
na pozíciu riaditeľ Y. v W. a riaditeľ W. K. v W. a miesto výkonu práce W. D. J. v I. sa uvedeným
dňom mení na Y. v W.. Pričom išlo o dobu určitú do XX.XX.XXXX a na základe následnej Dohody o
zmene pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX sa zmenila doba určitá na dobu neurčitú. Poukázal aj na to, že
pracovná pozícia lesníka na W. D. J. v I. už následne bola obsadená H.. X. Q., ktorého žalobca vystriedal
vo funkcii riaditeľa. Ďalej tvrdil, že zo žiadneho zmluvného dojednania strán sporu ani zo žiadneho
ustanovenia zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce nevyplýva, aby sa v dôsledku dvojstranného
právneho úkonu strán sporu alebo automaticky opätovne zmenil - navrátil obsah pracovnej zmluvy,
ktorý strany sporu vzájomnou a slobodne prejavenou vôľou zmenili dohodami o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. Pritom podľa poslednej zmeny pracovnej zmluvy
z XX.XX.XXXX bolo pracovné zaradenie žalobcu riaditeľ Y. v W. a riaditeľ W. V. v W. na dobu neurčitú.
Teda miestom výkonu práce žalobcu od XX.XX.XXXX bolo v W., čo súd prvej inštancie vynechal. V
ďalšom poukázal na ust. § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, z ktorého vyplýva ako hmotnoprávna
podmienka platnosti výpovede povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancom inú prácu v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Rovnako uviedol, že žalobca bol prijatý do pracovného
pomeru u žalovaného pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX na pracovnú pozíciu riaditeľ W.. Až
neskôr po vytvorení novej organizačnej zložky žalovaného začal vykonávať aj funkciu riaditeľa Y. v
W.. Žalobca teda nebol zamestnancom, vo vzťahu ku ktorému by nebolo možné uplatniť výpovedný
dôvod spočívajúci v kombinácii ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce s ust. § 42 ods. 2
Zákonníka práce. Ak prvoinštančný súd dospel k opačnému právnemu záveru, napadnuté rozhodnutie je
výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Posledné miesto výkonu práce žalobcu bolo stranami
sporu dohodnuté v W. a žalovaný preukázal, že v čase dania výpovede žalobcovi nemal iné vhodné
a voľné miesto pre žalobcu na pracovisku v W. (a ani v I.). Žalovaný teda nemal možnosť žalobcu
ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce, a preto žalovaný bol oprávnený dať žalobcovi výpoveď. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že po
odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa ostalo pracovné zaradenie žalobcu na funkcii lesník W. D. J. v I. zo
spisu nevyplýva, ani v tomto smere rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, preto je nepreskúmateľný.
Možnosť uplatnenia dôvodu výpovede spočívajúceho v kombinácii ust. § 63 ods. 1 písm. d), bod 2
Zákonníka práce a ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
21.03.2012, sp. zn. 7Co/385/2011. Z uvedeného vyvodil záver o možnosti dať výpoveď zamestnancovi,
ak nespĺňa požiadavky podľa § 42 ods. 2 za situácie, ak predpokladom vykonávania funkcie štatutárneho
orgánu je voľba alebo vymenovanie ako požiadavka vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca sa
zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Teda požiadavkami v
zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce sú voľba alebo vymenovanie. Pritom založenie pracovného pomeru
je až následkom voľby alebo vymenovania. Iný výklad, a to aj prezentovaný žalobcom, že dať výpoveď
zamestnancovi môže zamestnávateľ až keď tento prestane spĺňať „všetky požiadavky podľa uvedeného
ustanovenia“ je nesprávny. Tak vedúcimi zamestnancami v priamej riadiacej pôsobnosti by sa mohli stať
iba po skončení doterajšieho pracovného pomeru a po voľbe alebo vymenovaní by museli uzavrieť nové
pracovné zmluvy. V prípade uvedeného by bol zamestnanec ukrátený na svojich nárokoch vyplývajúcich
mu napr. z § 76 Zákonníka práce na odstupnom podľa dĺžky trvania pracovného pomeru. Odvolateľ v
ďalšom poukázal aj na čl. 2 ods. 1 až 3 CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a
priznať mu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania,
a to v rozsahu 100 %.



9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne. Tvrdil
nemožnosť aplikácie ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 63 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu,
že jeho pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy so žalovaným dňa XX.XX.XXXX a nie
na základe vymenovania do funkcie riaditeľa po vymenovaní. Tiež uviedol, že žalovaný mu neponúkol
vhodnú prácu, a to ani na dobu určitú, napr. na miesto zamestnankyne P., ktorá bola v tom čase na
materskej dovolenke. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď ako neplatnú a aj odvolací
súd súhlasil s tým, že k novému uzavretiu jeho pracovného pomeru podľa  § 42 ods. 2 Zákonníka práce
po jeho menovaní za riaditeľa nedošlo. Plne sa stotožnil s napadnutým rozsudkom, navrhol ho potvrdiť
a priznať mu trovy konania v rozsahu 100 %, a to aj odvolacieho konania.

10. K replike žalobcu vo vzťahu k odvolaniu žalovaného sa už žalovaný nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle
zásad vyplývajúcich z  ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 28.03.2018 a  dospel k  záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci správne posúdil
nárok žalobcu, správne zistil skutkový stav veci a rovnako správne aplikoval príslušné právne predpisy
na predmetnú vec. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodu napadnutého rozhodnutia a
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

13.  Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať
požiadavky podľa  § 42 ods. 2 Zákonníka práce (§ 63 ods. 1 písm. d), bod 2 Zákonníka práce č. 311/2001
Z.z. v znení zmien a doplnkov, ďalej len ZP).

14. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie
štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako
požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho
zvolení alebo vymenovaní (§ 42 ods. 2 ZP).

15.  Z obsahu spisu súd prvej inštancie správne zistil, že prvú pracovnú zmluvu strany sporu uzavreli
dňa XX.XX.XXXX na pozíciu riaditeľa W. K.. Uvedená pracovná zmluva bola opätovne viackrát zmenená
dohodami o zmene pracovnej zmluvy, predposlednýkrát dohodou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou sa
zmenilo pracovné zaradenie žalobcu dňom XX.XX.XXXX na funkciu lesník a miesto výkonu práce sa
zmenilo na W. D. J. v I.. Následne boli uzavreté ďalšie dohody o zmene pracovných podmienok, a to
XX.XX.XXXX na pozíciu riaditeľa Y. v W. a riaditeľa W. v W., najprv na dobu určitú od XX.XX.XXXX do
času obsadenia miesta riaditeľa na základe výsledku výberového konania a následne bol žalobca dňom
XX.XX.XXXX vymenovaný do funkcie riaditeľa Y. v W. a riaditeľa W. v W.. Výpoveďou žalovaného zo dňa
XX.XX.XXXX určenej žalobcovi malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru z dôvodu, že žalobca prestal
spĺňať požiadavku vymenovania v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keďže dňom XX.XX.XXXX bol
z funkcie riaditeľa odvolaný.

16. Z uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vyvodil, že žalobcovi nevznikol pracovný
pomer u žalovaného po jeho vymenovaní na základe písomnej pracovnej zmluvy až po uvedenom akte,
ale táto zmena pracovnej zmluvy bola zrealizovaná dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od
XX.XX.XXXX. Uvedenému predchádzal vznik pracovného pomeru medzi stranami sporu na základe
pracovnej zmluvy ešte zo dňa XX.XX.XXXX a na základe dodatkov došlo k zmene pracovnej zmluvy,
na základe ktorej od XX.XX.XXXX, teda pred tým, než boli uzavreté Dohody o zmene pracovných
podmienok, na základe ktorých mal žalobca byť pracovne zaradený ako riaditeľ, na funkciu lesníka
s miestom výkonu práce v I.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, keďže pracovný pomer žalobcu u
žalovaného nevznikol na základe písomnej pracovnej zmluvy až po jeho vymenovaní do funkcie riaditeľa,
nebol daný dôvod na výpoveď danú žalobcovi žalovaným listom zo dňa XX.XX.XXXX podľa  § 63 ods.
1 písm. d), bod 2 Zákonníka práce. Táto výpoveď by mohla byť platná iba za situácie, že iný pracovný



pomer medzi stranami sporu by nebol uzavretý, iba pracovný pomer na funkciu riaditeľa, a to na základe
jeho menovania do tejto funkcie a iba v prípade, ak takýto pracovný pomer by bol uzavretý písomnou
zmluvou po jeho menovaní do funkcie riaditeľa. Keďže takáto situácia v predmetnom spore nie je,
aplikácia uvedeného ustanovenia Zákonníka práce žalovaným nebola správna.

17. Odvolací súd rovnako poukazuje na čl. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovnoprávne vzťahy
podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto
nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo
spoluzamestnancov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR
sp. zn. III. ÚS/269/1996, z ktorého možno vyvodiť, že ak došlo  protiprávnym spôsobom k vytvoreniu
faktického stavu odporujúceho už samému zákonu, došlo ku konaniu s črtami svojvôle, čo je z ústavného
hľadiska vylúčené, aby takto contra legem vytvorenému stavu bola poskytnutá ochrana. Rovnako je
možné poukázať na rozhodnutie NS ČR sp. zn. Sj12/1999, podľa ktorého právnymi úkonmi, ktorými sa
obchádza zákon - na rozdiel od úkonov odporujúcich zákonu - sú právne úkony, ktoré síce neodporujú
výslovnému zákazu zákona, ktoré však svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý odporuje zákonu.

18. Dôvod výpovede z pracovného pomeru musí byť v písomnej výpovedi z pracovného pomeru uvedený
tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j.
ktorý zákonný dôvod výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený
dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z
pracovného pomeru je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením
skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,
z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z
pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné. Nedostatok týchto náležitostí
má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomer (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, 5 Cdo
285/2008, zo dňa 27. januára 2010).

19. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej
splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť
zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú
prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a
pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na
svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti
zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého
výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie
tieto práva a povinnosti zneužívať (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.08.2010, sp. zn. 4 Cdo
222/2009).
20. K odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd ešte uvádza, že po odvolaní žalobcu z funkcie
riaditeľa bolo povinnosťou žalovaného ponúknuť žalobcovi iné vhodné voľné pracovné miesto s
poukazom na to, že pracovné zmluvy, resp. dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2X.XX.XXXX,
rovnako zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré pojednávali o zaradení žalobcu do funkcie riaditeľa, nemali byť
zrealizované formou dohody o zmene pracovnej zmluvy a následne po odvolaní žalobcu nebolo správne
dať žalobcovi žalovaným výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko pracovný pomer medzi stranami sporu
pred menovaním žalobcu do funkcie riaditeľa existoval na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorou od XX.XX.XXXX žalobca zastával funkciu lesníka s miestom výkonu práce v
I.. Skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval od roku XXXX nie je možné odignorovať.
Aj odvolací súd je preto toho názoru, že v predmetnom konaní aplikácia ust.  § 42 ods. 2 v spojení
s  § 63 ods. 1 písm. d), bod  2 Zákonníka práce nebola správna. Nie je možné súhlasiť s námietkou
odvolateľa, že zo spisu nevyplýva, aby po odvolaní z funkcie riaditeľa žalobcu nebolo potrebné prihliadať
na to, že žalobca bol predtým zaradený ako lesník v I.. Podľa názoru odvolacieho súdu po menovaní
žalobcu na funkciu riaditeľa nebolo správne bez všetkého pristúpiť k dohode o zmene pracovných
podmienok zo dňa XX.XX.XXXX. Takto nesprávny postup žalovaný zvolil pri uzavretí Dohody o zmene
pracovných podmienok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou bol žalobca zaradený na funkciu riaditeľa od
XX.XX.XXXX na dobu určitú do obsadenia miesta riaditeľa a následne aj ďalšiu dohodu zrealizovanú
dodatkom zmeny pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa doba určitá zmenila na dobu neurčitú
dňom XX.XX.XXXX. Tieto právne úkony by mohli byť súladné so zákonom v prípade, ak by žalobca



so žalovaným nemal uzavretý pracovný pomer ešte od roku XXXX. Iný výklad by bol jednoznačne v
rozpore aj s čl. 2 druhá veta Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci  z
pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Preto aj
podľa názoru odvolacieho súdu, pochybenie žalovaného pri nominovaní žalobcu do funkcie riaditeľa
uzatváraním dohôd o zmene pracovnej zmluvy nemôže byť v neprospech zamestnanca, t. j. žalobcu.

21. Na veci nemôže zmeniť nič ani názor vyslovený Krajským súdom v Žiline rozsudkom sp. zn.
7Co/385/2011, lebo v uvedenom konaní sa riešili podmienky v súvislosti s manažérskou zmluvou, no v
predmetnom konaní nie. Navyše, odôvodnenie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Žiline je mätúce,
nakoľko prvá veta jeho odôvodnenia znie: „Napadnutým rozsudkom Okresný súd určil, že výpoveď daná
navrhovateľovi listom odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatná“. V ďalšom odôvodnení uvádzal, že
okresný súd návrh navrhovateľa zamietol.

22. Žalovaný rovnako namietal nesprávne právne posúdenie veci k čomu odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade však o nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nejde.

23. Odvolací súd ešte uvádza, že založenie pracovného pomeru prostredníctvom pracovnej zmluvy v
rámci pracovnoprávnych vzťahov konkretizuje ústavné právo slobodu výberu povolania a inej zárobkovej
činnosti. Ústavnoprávna garancia slobody zabezpečuje súkromnoprávnu autonómiu zmluvných strán
nielen pri založení pracovného pomeru, ale aj v priebehu jeho trvania a pri skončení pracovného pomeru.
Pritom Zákonník práce umožňuje obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov pracovného pomeru
prostredníctvom vnútorného predpisu zamestnávateľa. Vo vnútornom predpise môže zamestnávateľ
určiť voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca, ktorý
je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Pracovnou zmluvou v takýchto prípadoch
možno založiť pracovný pomer až po vymenovaní alebo zvolení zamestnanca do príslušnej funkcie u
zamestnávateľa. V prejednávanom prípade však u žalobcu vznikol pracovný pomer so žalovaným dávno
pred jeho vymenovaním do funkcie riaditeľa, čo nemôže ostať bez povšimnutia, rovnako aj neštandardný
postup žalovaného pri nominovaní žalobcu do funkcie riaditeľa. Práve aj tieto skutočnosti. Nesprávny
postup žalovaného je možné vykladať až ako zneužitie práva, čo nemôže požívať právnu ochranu aj
v zmysle čl. 5 CSP.

24. Odvolací súd preto má za to, že by bolo výsostne nespravodlivým, ak by sa považovala výpoveď
žalovaného daná žalobcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX  za platnú.

25.  Odvolací súd po dôslednom preskúmaní obsah napadnutého rozsudku, ako aj celého spisu
konštatuje, že závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku korešpondujú so zmyslom a účelom
interpretovaných právnych noriem. Odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil taký výklad aplikácie
ustanovení Zákonníka práce, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlúčiteľné jednak so základným právom
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ani prípadný rozpor s dobrými mravmi, a
preto aj z pohľadu princípu spravodlivosti, odvolací súd posúdil výklad príslušných zákonných ustanovení
súdom prvej inštancie ako ústavne konformný. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok
zodpovedá parametrom zákonného odôvodnenia v zmysle ust.  § 220 ods. 2 CSP.

26. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako  vo
výrokoch správny, a to aj čo do výroku o trovách konania postupom podľa  § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa  § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov
odvolacieho konania proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej v zmysle § 262 ods. 2 CSP.



28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Cpr/1/2012", "guid": "f8e26bb4-1de8-44ee-a3ec-af5f37f4844c:2b86371d-80fa-4974-83d1-18a65d6078c6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "66257b18-15c0-4f9f-82d8-8659fa036609:8f24379d-f51c-4c19-8cda-2871f6019ca8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815216909.1", "spisova_znacka": "19CoPr/1/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoPr/1/2016 z 26. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815216909.1"}, {"guid": "8d882119-cd36-4c03-8180-afa0c62f4d93:df892b85-cdf8-403a-8843-c94be5a4b422", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5710200169.1", "spisova_znacka": "7Co/385/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/385/2011 z 20. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5710200169.1"}, {"guid": "4bb07543-b8ed-4e7e-9b8e-92c9d7b932d2:0a54c51e-d77d-497a-8a25-884893439515", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cpr/1/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 12Cpr/1/2012 z 14. 3. 2012", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4bb07543-b8ed-4e7e-9b8e-92c9d7b932d2:0a54c51e-d77d-497a-8a25-884893439515"}], "citovane_v": [{"guid": "30ffbba8-f481-4edb-8326-f8d523db37e2:cd5ce11b-f579-47a2-bad9-82b8e7a8057d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8312203668.5", "spisova_znacka": "19CoPr/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoPr/5/2017 z 9. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8312203668.5"}]}