Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/151/2012 z 19. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. septembra 2012, sp. zn. 3Co/151/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1012898459.2 Krajský súd Bratislava | 3Co/151/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1012898459.2 | 2012-09-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 5 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4572e124-6798-46e8-bb18-89832176e77f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012898459.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/151/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898459
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012898459.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Šramkovej a členov
senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v právnej veci navrhovateľky: P. N., E. I.
X, E., zastúpená: JUDr. Broňa Pavelková, PhD., advokátka, Dobrovičova 6, Bratislava, proti odporcovi:
Q.. A.. N. N., E. P. F. X, E., zastúpený: JUDr. Beáta Kaprinayová, advokátka, Šoltésovej 22, Bratislava,
o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom N.: N.É. A. N., E.
G. E., I. X, zastúpenými kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 8C 360/09-243 zo dňa 24.1.2012,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa
27.5.2000 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava I, vo zväzku C/8,
ročník 2000, na strane 150, por. č.161, rozviedol. Maloletú Margarétu, nar. 22.12.2000 a maloletého
Mariána, nar. 16.8.2002 na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
je povinná jeden krát týždenne počas víkendu informovať odporcu textovou telefonickou správou o
podstatných veciach, týkajúcich sa maloletých detí. Maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich
majetok navrhovateľka a odporca. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej Margaréty sumou 200
eur mesačne a na maloletého Mariána sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky, obom počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode. Zároveň rozhodol,
že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou Margarétou a maloletým

Mariánom: - každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 16. do 18. hodiny, každý nepárny týždeň
v kalendárnom roku v sobotu od 10. do 18. hodiny, každý kalendárny rok počas letných prázdnin od
soboty 28. týždňa v roku od 10. hodiny do soboty 29. týždňa do 18. hodiny, každý rok počas vianočných
sviatkov 26. decembra od 10. do 18. hodiny, každý rok počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočnú
nedeľu od 10. do 18. hodiny s tým, že odporca si deti prevezme v mieste bydliska navrhovateľky, kam
ich po ukončení stretnutia navrhovateľke aj odovzdá. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd v časti týkajúcej sa výšky výživného vzal do úvahy, že
maloletá Margaréta má 12 rokov, okrem bežných potrieb primeraných jej veku, má zvýšené náklady



v súvislosti so školskou dochádzkou (učebné pomôcky, školské potreby, škola v prírode, družina a
pod.), so zdravotným stavom (polročne potrebuje nové okuliare) a so záujmovou činnosťou - navštevuje
Ľudovú školu umenia, kde chodí na spev. Maloletý Marián má 9 rokov, jeho zdravotný stav vyžaduje
zvýšenú osobnú starostlivosť, často býva chorý, potrebuje kľudový režim, doporučený má pobyt pri
mori a v prírode. Okrem bežných potrieb (oblečenie, obuv, strava, hygienické potreby a pod.), má tiež
výdavky spojené so školskou dochádzkou a zdravotným stavom. Navrhovateľka obom deťom
platí poistenie, stavebné sporenie a sporí im po 10 eur mesačne, ďalšie výdavky sú spojené s pobytom
detí v letnom tábore a s dovolenkami. Priemerné mesačné výdavky detí odhadla navrhovateľka na
691 eur u Margaréty a 657 eur u Mariána, včítane podielu detí na spoločných nákladoch na bývanie
a stravu. Uviedol, že priemerný mesačný zárobok navrhovateľky je necelých 614 eur. Okrem nákladov
spojených s bývaním (nájomné, elektrina, internet, telefón, káblová televízia), má výdavky na dopravu,
poistenie, stravu, ošatenie a pod.. Poukázal na to, že navrhovateľka uviedla, že pre časté choroby
mal. Mariána sa rozhodla ukončiť zamestnanie a celodenne sa o maloletého starať, bol jej už priznaný
aj opatrovateľský príspevok, výpoveď v zamestnaní zatiaľ nedala. Súd uviedol, že vzhľadom na to,
že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), k týmto zámerom
navrhovateľky do budúcnosti nemohol prihliadnuť. Na druhej strane odporca podniká
ako živnostník. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby mal v roku 2011 zo živnosti
príjmy 15 440,86 eur a výdavky 8 660,46 eur. Výdavky 8 660,46 eur sú súčtom zaplateného poistného
na sociálne poistenie 1 733,40 eur, na zdravotné poistenie 750,72 eur, a paušálneho podielu 40% z
príjmov (6 176,34 eur). Skutočné výdavky živnosti odhadol sumou 205 eur mesačne (odborná literatúra
20 eur, servis a údržba dvoch videorekordérov a jedného DVD rekordéra 35 eur, servis, údržba a
prevádzka fotoaparátu 35 eur, kancelárske potreby 10 eur, poštovné 5 eur a za vedenie účtovníctva
100 eur). Vynaloženie týchto nákladov ničím nepreukázal a navrhovateľka dôvodne namietala ich výšku,
najmä 100 eur mesačne za vedenie účtovníctva, ako neprimeranú. Z fotokópie peňažného
denníka odporcu za obdobie od 1.1.2011 do 31.10.2011 zistil, že zaplatil poistné a príspevky spolu 1
878,15 eur, režijné výdavky mal vo výške 217,12 eur, zaplatil daň z príjmu 1 150,32 eur a na osobnú
spotrebu si ponechal 10 000 eur. Súd s poukazom na ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine nevzal do úvahy
odporcom tvrdené ale ničím nepreukázané výdavky, ktoré navyše nebolo potrebné v súvislosti s jeho
živnostenskou činnosťou vynaložiť. Odporca podniká ako kameraman, všetky náklady včítane kamery
mu hradí objednávateľ, nemá kanceláriu, miestom podnikania je jeho byt. Pri zisťovaní nákladov
spojených s jeho živnosťou si na pojednávaní 14.11.2011 nevedel spomenúť na žiadne iné výdavky,
okrem baterky do mikrofónu. Pre účely určenia výživného, súd preto od celkových príjmov odporcu 15
440,86 eur odpočítal zdravotné a sociálne poistné spolu 2 484,12 eur, daň 1 150,32 eur zaplatenú v
roku 2011 a odhadom na ostatné výdavky sumu 400 eur. Odhad vychádzal z režijných výdavkov 260
eur, ktorých základom je suma 217,12 eur, ktorú podľa peňažného denníka odporca vynaložil na réžiu
za prvých desať mesiacov roka, a z predpokladaných výdavkov 140 eur, spojených so spracovaním
účtovníctva a daňového priznania. Výsledná suma 11 406,42 eur zhruba zodpovedá čiastke, ktorú si
odporca podľa peňažného denníka ponecháva pre osobnú spotrebu. Odporca odhadol svoje náklady na
živobytie, t.j. bývanie, elektrinu, káblovú televíziu, koncesionárske poplatky, telefón, dopravu, poistenie,
stravu a pod., minimálne na sumu 497,45 eur mesačne.V konaní mal súd za preukázané, že ani jeden
z účastníkov inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II č.k. 27 P 402/09-54 zo dňa 1.3.2010, ktorým sa odporca v rámci schválenej rodičovskej
dohody zaviazal platiť obom deťom výživné po 200 eur mesačne od 1.12.2009. Súčasné príjmy odporcu
sa od posledného určenia výživného nezmenili, zárobok navrhovateľky síce vzrástol o cca 60 eur, ale
vzhľadom na vek detí sa zvýšili aj náklady na úhradu ich bežných potrieb. Preto súd ponechal výživné
v nezmenenej výške aj na čas po rozvode. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144
veta prvá O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 21.02.2012, a to v časti
týkajúcej sa výšky výživného na maloletú Margarétu a maloletého Mariana. Uviedol, že nesúhlasí s
určením výšky výživného na obidve maloleté deti v celkovej v sume 400 Eur mesačne, teda na každé
dieťa vo výške 200 Eur mesačne, s poukazom na to, že jeho príjmy v súčasnosti neumožňujú zvládnuť
túto sumu výživného. Od roku 2004 je jediným odberateľom jeho kameramanských služieb Slovenská
televízia. Od 1.1.2011 je to nástupnícka RTVS, v ktorej boli hneď od začiatku prijaté výrazné úsporné
opatrenia, ktoré mali zásadný vplyv na zníženie príjmov za rok 2011, a to v podobe zníženia hodinovej
tarify aj celkového objemu objednávok. Tieto skutočnosti boli uvedené jeho právnym zástupcom na
pojednávaní a sú uvedené v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.11.2011. Jeho čistý mesačný príjem za



rok 2009 bol vo výške 824,60 Eur, za rok 2010 vo výške 744,15 Eur, za rok 2011 vo výške 511,37
Eur. Ďalej poukázal na to, že na pojednávaní dňa 14.11.2011 odovzdal doklad s názvom „Existenčná
kalkulácia“, kde exaktne vyčíslil svoje najnutnejšie osobné výdavky na prežitie na sumu 497,45 Eur. V
tejto sume ešte nie sú zahrnuté nepredvídateľné náklady (výdavky na lieky, lekárske vyšetrenia, doplatky
na zubára, vyúčtovanie energií), nutné výdavky na poštovné a podobne. Pre porovnanie priemerné
mesačné výdavky detí odhadla navrhovateľka na 691 Eur u Margaréty a 657 Eur u Mariana, čo nielenže
zjavne premrštila, ale navyše do týchto sa nezdráhala zarátať podiel detí na spoločných
nákladoch na bývanie. Ďalej uviedol, že na základe najnovšieho vývoja na začiatku zdaňovacieho
obdobia za rok 2012 zaznamenáva ďalší pokles zákaziek, a to aj oproti roku 2011. Na pojednávaní dňa
24.01.2012 preukázal nákupy darčekov, knižiek a hračiek, ktoré deťom kúpil a o ktoré ho deti samé
požiadali. Obáva sa, že v tomto roku bude môcť ťažko deťom niečo kúpiť, lebo mu už často nezostávajú
finančné prostriedky na úhradu najzákladnejších osobných výdavkov. Vzhľadom na uvedené navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí výživné na maloletú Margarétu v sume 110
Eur mesačne a na maloletého Mariana v sume 110 eur mesačne.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 13.03.2012. Mala za to,
že stanovená suma výživného 200 eur mesačne na každé dieťa je primeraná. Súd dal v priebehu konania
dostatočnú možnosť obidvom stranám vyjadriť sa k veci, predložiť príslušné doklady a dokumenty, na
základe ktorých potom vo veci rozhodol. Odporca vo svojom odvolaní uvádza, že platenie výživného
v stanovenej výške vedie k jeho existenčným problémom. Bola toho názoru, že odporca so svojim
vzdelaním a voľným časom má predpoklad dosiahnuť oveľa vyšší príjem, ako uvádza vo svojom
odvolaní. Navyše podľa jej informácií odporca disponuje s dostatočnou hotovosťou, nakoľko po úmrtí
svojho otca zdedil cca 400 Eur. K danej veci ešte uviedla, že výživné platené na deti zo strany
odporcu bude od 1. apríla 2012 hlavným a rozhodujúcim príjmom, z ktorého bude musieť ona uhrádzať
všetky nevyhnutné výdavky súvisiace so starostlivosťou a výchovou maloletých detí, nakoľko k tomuto
dátumu vzhľadom na potrebu celodennej starostlivosti o maloletého syna Mariána vyplývajúcej z jeho
zdravotného stavu, bola nútená ukončiť pracovný pomer v jej doterajšom zamestnaní.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu dňa 28.03.2012. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že matka preukázala
trvale zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom maloletých detí. Otec nepreukázal svoju
zdravotnú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem k plneniu vyživovacích povinností.
Preto argument otca maloletých detí v odvolaní, v ktorom preukazuje pokles svojich príjmov, považuje
za nedostatočný.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia
prvostupňového súdu.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke
a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( § 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje
i odvolací súd ( § 219 ods. 2 O.s.p. ).



Na základe výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a doplneného v odvolacom konaní, dospel
odvolací súd k záveru, že určené výživné v sume 200,- Eur mesačne na maloletú Margarétu, nar.
22.12.2000 a 200 Eur mesačne na maloletého Mariána, nar. 16.8.2002, je primerané. Plne zodpovedá
odôvodneným potrebám primeraným veku maloletých detí, a schopnostiam a možnostiam odporcu.
V súvislosti s výškou výživného súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie ohľadne zistenia
majetkových pomerov obidvoch účastníkov konania. Priemerný mesačný príjem navrhovateľky v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa predstavoval sumu necelých 614 Eur. Navrhovateľka vyčíslila náklady
na maloletú Margarétu vo výške 691 eur mesačne a na maloletého Mariána vo výške 657 Eur mesačne.
Súd prihliadol aj na osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloleté deti. Matka sa aj každodennou
starostlivosťou podieľa na výchove a výžive maloletých detí, túto skutočnosť súd zohľadnil vo výške
výživného, ktorým sa otec maloletých detí má podieľať na výživnom. Z predložených dokladov odvolací
súd mal za preukázané, že navrhovateľka poberá peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 100 %, ktorou je maloletý syn Marián, nar.
16.8.2002, podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 16.4.2012 vo
výške 261,12 Eur, a v súčasnosti podľa rozhodnutia zo dňa 4.7.2012 vo výške 211,32 Eur mesačne.
Na odvolacom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti pracuje na dohodu, je to jeden deň
v týždni, a jej mesačný príjem je okolo 150 Eur až 200 Eur. Maloletý syn Marián je dosť chorý, preto
z tohto dôvodu nemohla zostať v zamestnaní, kde je stanovený pracovný čas (od 7.00 hod. do 15.30
hod.). Odporca sa v odvolacom konaní domáhal zníženia výšky výživného na mal. Margarétu vo výške
110 eur a na mal. Mariana vo výške 110 eur mesačne, pričom argumentoval tým, že došlo k poklesu jeho
príjmov. Na odvolacom pojednávaní právna zástupkyňa odporcu uviedla, že u odporcu došlo k zhoršeniu
zdravotného stavu, pričom predložila potvrdenie od všeobecného lekára, v ktorom potvrdzuje úbytok
hmotnosti pacienta (odporcu) v priebehu posledného roka. K tomuto potvrdeniu je potrebné uviesť, že
nie je dôkazom o zdravotnom stave odporcu. K námietkam odporcu ohľadne príjmu, z ktorého vychádzal
súdu prvého stupňa, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s výpočtom súdu prvého stupňa ohľadom
príjmu odporcu. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je upravená v ustanovení § 62 ods. 5 Zákona
o rodine. Odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodičov je zákonnou povinnosťou. Z
nej vyplýva, že obidvaja rodičia súd povinní vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si našli zamestnanie
a zabezpečili si tým stabilný príjem, z ktorého budú schopní zabezpečiť všetky životné potreby svojich
detí. Výživné má absolútnu prednosť pred výdavkami povinného rodiča. Potencionalita príjmov odporcu
vzhľadom na všetky jeho predpoklady, mu umožňuje zariadiť sa tak, aby mohol prispievať na výživu
svojich maloletých detí sumou 200 eur mesačne na každé z nich.

Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil závery prvostupňového súdu ako správne a rozsudok podľa §
219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 v spojení s § 144 O.s.p. tak, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.