Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sp/24/2013 z 1. 8. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 1. augusta 2013, sp. zn. 7Sp/24/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200754.1
Krajský súd Košice | 7Sp/24/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013200754.1 | 2013-08-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností
Citované ustanovenia: § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a793208-90c5-40d4-8cf5-0aaea2f9374d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200754.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/24/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200754
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200754.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa
katastra Košice - okolie, Pracovisko Moldava nad Bodvou, so sídlom Podhorská 28, Moldava nad
Bodvou, za účasti: L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. H. XXX/XX, T. B. X., v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 246/13 zo dňa 3.4.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozhodnutie odporcu č. V 246/13 z 3.4.2013.

Žiaden z účastníkov  n e m á  právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len
"Katastrálny zákon") o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 6.3.2013, ktorého prílohou
je Záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. a L. V., zastúpenou ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, rozhodol tak, že ho zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nemožno akceptovať ako platné uzavretie Zmluvy o zriadení
záložného práva za zmluvnú stranu záložcu, pretože Dohodu o splnomocnení treba považovať za
neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu Dohody o splnomocnení došlo v
spojení so Zmluvou o úvere - spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Dohodu o
splnomocnení podpísal záložca ako splnomocniteľ súčasne pri uzavretí Zmluvy o úvere dňa 22.11.2011
a splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci dňa 23.11.2011. Pokiaľ by nedošlo k
uzavretiu úverovej zmluvy, to znamená spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzavretiu ani Dohody o
splnomocnení. Dohoda má charakter formulára a nie je možné ju považovať za individuálne dohodnutú,
pretože dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v ktorej je označenie záložného
veriteľa aj splnomocnenca záložcu už predtlačené a je zrejmé, že nie je ponechané na vôľu záložcu, či
bude pri uzavretí Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech POHOTOVOSŤ, s.r.o. konať osobne,
resp. prostredníctvom splnomocnenca, ktorého si sám zvolí. Zo všetkých okolnosti, ktoré sú obsahom
Dohody o splnomocnení vyplýva záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka, ale z vôle
veriteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
dlžníka - splnomocniteľa. Z obsahu Dohody o splnomocnení skôr vyplýva, že splnomocnenec má hájiť



práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu, a preto je táto dohoda
neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď daný právny úkon nie je
dostatočne určitý pre jeho rozporný obsah.

Z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Š. vyplýva, že navrhované záložné právo
má byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny XXX,-
Eur, poplatku XXX,- Eur, ako aj úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb
istiny, aj jej ďalšieho príslušenstva. Zriadením záložného práva nie je rešpektovaná vyváženosť medzi
predmetom Úverovej zmluvy (výška úveru a jeho príslušenstva) a predmetom Záložnej zmluvy, ktorým
je nehnuteľnosť vo vlastníctve záložcu nepochybne v ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia
dlžníka. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným
konaním ohrozujú aj dobré mravy. Pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby príslušný súd zrušil
napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva a zároveň
zaviazal odporcu nahradiť trovy konania.

Nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia vidí v tom, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne
sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdil. Má za to, že odporca vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu
záložného práva, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu
občianskoprávnym združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázateľný rozpor medzi
záujmami záložcu a splnomocnenca, t. j. združením ProHelp.

Navrhovateľ zastáva názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislý
od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie, pričom správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho
posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Navrhovateľ má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, a preto Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a
teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Aj táto námietka je čo do právneho posúdenia nesprávna
a nedostatočne odôvodnená.

K údajnému rozporu Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že v rozhodnutí
chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Podotkol, že obsahom spisu
správneho orgánu nie je Zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť Zmluvy o úvere
bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo ani zistiť
skutkový stav veci. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne
posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. V závere konštatoval, že je evidentné, že dlžník
dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami
dohodnuté a on ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložného práva.



Na pojednávanie súdu, ktoré sa konalo dňa 2.8.2013, sa nedostavili navrhovateľ ani odporca, ktorí
písomnými podaniami súhlasili s uskutočnením pojednávania bez ich prítomnosti. Účastníčka konania
L.Š. V. uviedla, že si požičala od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu XXX Eur a z tejto sumy zaplatila
X splátky po XX Eur. Ďalej už neplatila, pretože jej bolo spolupracovníčkou spoločnosti POHOTOVOSŤ
oznámené, že nemusí dlh ďalej splácať. Neuplatnila si žiadne trovy konania.

Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, pripojeným
administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je
dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom L.
V. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 22.11.2011. Zmluvou o úvere sa veriteľ (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) zaviazal poskytnúť dlžníkovi (L. V.) úver v sume XXX,- Eur, ktorý sa zaviazal poskytnutý úver
s poplatkom v sume XXX,- Eur, úrokom z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb
istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania
až do zaplatenia, zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach. Spolu so Zmluvou o úvere dlžník (L.
V.) podpísal aj Dohodu o splnomocnení, t. j. dňa 22.11.2011, ktorou splnomocnil ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, okrem iného aj na uzavretie Záložnej
zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve, alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku  zo Zmluvy o úvere. Dohodu o splnomocnení za splnomocnenca podpísal Peter Mamojka,
predseda občianskeho združenia ProHelp dňa 23.11.2011.

Dňa 19.2.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Š. medzi záložným
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom L. V., zastúpeným splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve záložcu, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom
území T. B. X., a to byt č. X vo vchode č. XX na X. poschodí, podiel XX/XXX na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXX na parcele registra S. W. č. XXXX a pozemku parcely
registra S. W. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria  o výmere XXX m2. Záložné právo bolo zriadené za
účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy
o úvere zo dňa 22.11.2011.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v článku 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.



Ak podmienky na vklad sú splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak Zmluvu
o zriadení vecného práva (záložného práva) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnení), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom
na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná Dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi dlžníkom L. V. ako splnomocniteľom, podpísaná dňa 22.11.2011, t. j. deň keď bola uzavretá aj
Zmluva o úvere a medzi občianskym združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako
splnomocnencom, ktorý podpísal túto dohodu dňa 23.11.2011, nie je platne uzavretá. Totiž dohoda o
splnomocnení bola vpísaná vopred do predtlačeného formulára (bol tam už predtlačený splnomocnenec
a bol uvedený veriteľ, s ktorým mal dlžník L. V. uzavrieť Zmluvu o úvere) a dlžník teda nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred určeného splnomocnenca záložným veriteľom v Dohode
o splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril
Záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby si dlžník
L. V. vyhotovil sám predtlačený formulár a to už v deň uzavretia Zmluvy o úvere, ktorý je identický s
predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov
na vklad záložných zmlúv. Dokonca už pri uzatváraní Zmluvy o úvere sám dospel k rozhodnutiu, že
na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere je potrebné zvoliť si vopred zástupcu, ktorý by už v
jeho mene neskôr uzavrel Záložnú zmluvu ohľadne nehnuteľností, ktoré mu vlastnícky patria a to
v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej záväzok zo Záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie
potom občianskoprávne združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť Záložnú zmluvu a nakladať s
nehnuteľnosťami dlžníka.

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1, bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,
ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ide o dobrovoľné združenie fyzických
a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred
orgánmi verejnej správy. Podľa článku 2, bod 1 Stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca, pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

K námietkam rozporu s dobrými mravmi v poskytovaní úveru alebo poplatku, alebo úroku z
omeškania súd nevidí dôvod zaujímať stanovisko, pretože ani odporca v preskúmavanom rozhodnutí
sa nevyporiadaval s otázkou, či Zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžník pri uzavretí Zmluvy o záložnom práve
č. 058/XXXX-Š. zo dňa 19.2.2013 nebol riadne zastúpený a že Záložná zmluva je absolútne neplatná
vzhľadom na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky, poplatku a ďalšieho príslušenstva
(jeho výška je uvedená v Zmluve o úvere), ktorá je nepomerne vyššia ako predmet úverovej zmluvy, t.
j. hodnota nehnuteľnosti.



Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak odporca v napadnutom rozhodnutí takýto záver nevyslovil. Dohodu o
splnomocnení len posudzoval v kontexte so zmluvou o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo je pritom jednostranný právny úkon adresovaný
tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet
zastúpeného. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný úkon, ktorý okrem náležitosti plnomocenstva
musí obsahovať aj prejav vôle (súhlas) zástupcu. Zastupovanie na základe plnomocenstva je upravené
v ust. § 31 a násl. Občianskeho zákonníka.

Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Účastník si náhradu
trov konania neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta
v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v
sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona
č. 71/1992 Zb., na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici
v Bratislave.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a)    v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b)    konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)  súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté  dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d)  súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e)  doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f)    rozhodnutie  súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.