Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/242/2013 z 30. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. júna 2013, sp. zn. 8CoP/242/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7213209564.1 Krajský súd Košice | 8CoP/242/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7213209564.1 | 2013-06-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25b3f6a2-99c0-4856-a652-f70a8a0b9a99 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7213209564.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/242/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213209564
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7213209564.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. Ž. nar. XX.X.L. zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II dieťaťa rodičov X. W. nar. X.X.L.
bývajúcej v S. na I. ul. č. X a Q. Ž. nar. XX.X.L. bývajúceho v P. K. B. Č.. L. B. S. zastúpeného JUDr. Vierou
Strakovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na ul. kpt. Nálepku č. 5 v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o
odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 6.5.2013 č.k. 23P 86/2013-24 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhal zverenia mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom tak, že každý
párny týždeň od stredy 15.00 hod. do stredy 15.00 hod. nepárneho týždňa je otec povinný zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa
každý nepárny týždeň od stredy 15.00 hod. do stredy 15.00 hod. párneho týždňa do právoplatného
skončenia konania vo veci samej začatého na návrh otca 6.5.2013, ktorým sa domáhal úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. W. tak, že ju súd zverí do osobnej starostlivosti jemu a matku
zaviaže prispievať na jej výživu 50,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred jemu počnúc
dňom právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa konštatoval, že v tejto právnej veci nie je
potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov voči mal. W. nariadením predbežného opatrenia
preto, že k návrhu neboli predložené žiadne dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Za účelom overenia dôvodnosti nároku otca kontaktoval úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny s cieľom zistiť, či je rodina evidovaná a po negatívnej odpovedi úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny návrh podľa § 75 ods. 2 a § 79 ods. 1 s poukazom na § 102 ods. 1 O.s.p.
zamietol.

Otec podal odvolanie proti tomuto uzneseniu v zákonom určenej lehote z dôvodu, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Vytkol konajúcemu súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav a vyjadril názor, že danosť
práva osvedčil tým, že predložil súdu skutočnosti svedčiace o potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi konania. Tiež uviedol, že vo veci sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej
starostlivosti a do rozhodnutia v merite veci žiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov tak, ako sa táto do 30. apríla 2013 na základe dohody rodičov realizovala. Konštatoval, že
od 30.4.2013 sa s matkou na starostlivosti o maloletú nevedia dohodnúť. Za rozhodujúcu skutočnosť



odôvodňujúcu nariadenie predbežného opatrenia pokladá tú skutočnosť, že pomery medzi účastníkmi
doposiaľ upravené neboli. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v znemožňovaní mu
stretávať sa s maloletou a realizovať základné ľudské právo, ktorým je právo rodiča na styk s dieťaťom.
Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. a jeho návrhu vyhovieť.

Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu vyjadrila nesúhlas so zverením maloletej do osobnej
starostlivosti otca a do striedavej starostlivosti rodičov s odôvodnením, že tvrdenia otca v návrhu a
v odvolaní sú vymyslené, otec sa o maloletú nikdy nestaral, neprejavil o ňu veľký záujem, a nemá
zodpovednosť akú si starostlivosť o maloleté dieťa vo veku mal. W. vyžaduje. Maloletá žila od narodenia
iba s ňou, o ktorú sa 24 hodín denne vždy riadne starala. V čase spolužitia s otcom maloletej jej tento
v starostlivosti o maloletú nepomáhal, väčšinu času trávil v garáži alebo s kamarátmi a po večeroch
chodieval von. Konštatovala, že od začiatku spolužitia mali s otcom dieťaťa nezhody, nie však kvôli
jej údajnému alkoholizmu tvrdenému otcom v návrhu, ale pre jeho ľahostajný a nezodpovedný prístup
k rodičovstvu a k dieťaťu. Poprela jeho tvrdenia v návrhu o jej alkoholizme a k incidentu z 3.1.2013
popísanému v návrhu uviedla, že neovládla svoje emócie po tom, čo jej matka otca odmietla mal. W.
vrátiť. Maloletá W. žije s ňou v spoločnej domácnosti jej matky a otec sa s ňou stretáva iba sporadicky.
V závere konštatovala, že obnovenie spolužitia medzi ňou a otcom mal. Soni je vylúčené, pretože otec
maloletej má novú známosť. Navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť a zveriť maloletú
do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletou každý víkend v sobotu, resp. nedeľu v mieste
bydliska maloletej na tri až štyri hodiny za jej prítomnosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu 500,-
€ mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konanie dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z toho dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho všetky skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon preto ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení mal súd vykonať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Miera osvedčenia sa
riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadení predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a vyhodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Nota bene už zo samotného
označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi
účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezíska jeden z účastníkov silnejšie postavenie,



nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne
upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti
dodáva, že doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu vo
forme predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca. Nič nenasvedčuje tomu, že by mal. W. hrozila
ujma na fyzickom, či psychickom zdraví alebo bol narušený jej priaznivý vývoj. V súlade s prioritným
záujmom maloletého dieťaťa, ktorý je v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých prioritný,
je stabilita výchovného prostredia maloletej so zreteľom na jej vek v jej záujme. Skutočnosti uvádzané
otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v podanom odvolaní nie sú relevantné pre
konanie o nariadenie predbežného opatrenia, ale ich opodstatnenosťou sa bude zaoberať konajúci súd
v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Na základe týchto
skutočností odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.