Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/97/2013 z 23. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. októbra 2013, sp. zn. 7Co/97/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8311209238.1 Krajský súd Prešov | 7Co/97/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8311209238.1 | 2013-10-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod, vyhláška č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91c663c2-2f7f-4752-8dd1-1494e13c619b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8311209238.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/97/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311209238
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311209238.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne M. C., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v M., na ul. V. č. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, so sídlom v
Humennom, na Námestí slobody č. 2 proti žalovanému M. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v C. č.
XX, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v
Bratislave, na Dostojevského rade č. 4, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 25.02.2013, č. k. 5C 135/2011-95 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutím rozsudkom žalobu o náhradu škody z titulu bolestného zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 657 eur. Ďalej vyslovil, že o trovách konania
účastníkov a o trovách konania štátu rozhodne samostatným rozhodnutím.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody z titulu
bolestného po prvý krát uplatnila podaním občiansko-právnej žaloby dňa 27.10.2006.V priebehu konania
došlo k vzneseniu námietky premlčania vo vzťahu k tomuto nároku.

Pre posúdenie možnosti premlčania práva na náhradu škody z titulu bolestného nie je právne významná
doba doručenia znaleckého posudku žalobkyni, z ktorého sa po prvýkrát mala dozvedieť o výške škody.
Za deň zistenia bolesti treba považovať okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Platí totiž
ustanovenie § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého posúdenie
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať
za ustálený.

Znalec profesor MUDr. B. Z. CSc. za deň ustálenia zdravotného stavu označil 15.apríl 2012. Proti
tomuto záveru podala námietky vedľajšia účastníčka. Poukázala na skutočnosť, podľa ktorej žalobkyňa
absolvovala bezprostredne po tom čo utrpela úraz, príslušnú liečbu a v roku 2003 skracovaciu
osteotómiu pravej končatiny, pričom tento výkon bol opakovaný v roku 2004. V ďalšom období znalec
neuvádzal žiadnu liečbu žalobkyne a to až do poslednej operácie dňa 15.12.2011.



Znalec MUDr. K. L. vo svojom kontrolnom znaleckom posudku za deň ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne označil 20. máj 2004. Poukázal na to, že pre účely hodnotenia odškodnenia za bolesť,
platná legislatíva nevyžaduje ukončenie liečenia v absolútnom zmysle, ale stabilizáciu zdravotného
stavu do tej miery, aby bolo možné nespochybniteľne posúdiť mieru utrpenej bolesti a priradiť ujme na
zdraví adekvátny počet bodov. Dňa 21.04.2004 bola žalobkyňa pre zlyhanie osteosyntézy opakovane
operovaná a následne začiatkom mája roku 2004 prepustená do ambulantnej starostlivosti. Mesiac od
operácie teda bolo možné nespochybniteľne posúdiť mieru utrpenej bolesti a priradiť ujme na zdraví
adekvátny počet bodov podľa prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Žalobkyňa sa dozvedela o škodcovi a teda o tom, kto za škodu zodpovedá v deň, keď došlo k dopravnej
nehode, pretože pri nehode nedošlo k stretu dvoch alebo viacerých prevádzok motorových vozidiel.
Rovnako sporným nebolo ani to, že vodičom vozidla, v ktorom žalobkyňa sedela bol žalovaný. Pokiaľ ide
o zdravotný stav žalobkyne, tento bol ustálený na deň 20.05.2004. Dvojročná subjektívna premlčacia
doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak začala plynúť odo dňa
20.05.2004. Nakoľko žalobkyňa si svoj nárok na bolestné uplatnila až po uplynutí tejto dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, v dôsledku znesenia námietky premlčania súd prvého stupňa žalobu v
časti týkajúcej sa bolestného zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že v ortopédií presná definícia pojmu
ustálený zdravotný stav neexistuje. Vo všeobecnosti sa za ustálený zdravotný stav považuje stav po
ukončení chorobného procesu, alebo ukončenie liečby po úraze. Relatívne bezproblémovo sa dá určiť
čas, kedy je zdravotný stav ustálený, keď ide o nekomplikovaný chorobný proces a nekomplikovaný
úraz a poúrazový stav. U žalobkyni sa o nekomplikovanom chorobnom procese, nekomplikovanom
úraze a poúrazovom stave hovoriť nedá, čo potvrdili znalecké posudky. Po správne indikovanej a
vykonanej osteosyntéze nedošlo k správnemu zhojeniu zlomeniny stehna. Vzhľadom na závažnosť
úrazu žalobkyne a s prihliadnutím na komplikácie, ktoré boli liečené, dňom ustálenia zdravotného stavu
nemohol byť 20. máj 2004.

Vedľajšia účastníčka na strane žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním
ktoré mu predchádzalo, vec prejedal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodneniae rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
podľa ktorej pojem bolestné a ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia Občiansky zákonník
nevymedzuje. Nie je v ňom vymedzené ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva
priznávajú. Uvedené otázky boli do 31.07.2004 upravené vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Možnosť použitia tohto
právneho predpisu i v terajšej dobe vyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého na bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.



Pre posúdenie možnosti premlčania práva na náhradu škody z titulu bolestného nie je právne významná
doba doručenia znaleckého posudku žalobkyni, z ktorého sa po prvýkrát mala dozvedieť o výške škody.
Za deň zistenia bolesti treba považovať okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Platí totiž
ustanovenie § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého posúdenie
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za
ustálený. Z uvedeného vyplýva, že akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť
bolesť. Týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy bol posudok o bolestnom
vyhotovený.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu dňa 21.04.2004 bola žalobkyňa opakovane operovaná
pre zlyhanie osteosyntézy. Pri tejto operácií sa podrobila reosteosyntéze kostených fragmentov pravej
stehennej kosti s fixáciou kostených úlomkov horného konca pravej stehennej kosti 95-stupňovou
dlahou a skrutkami s vyplnením defektu v stehennej kosti biokeramickým granulátom. Ďalšej operácií
sa žalobkyňa podrobila až dňa 15.12.2011, kedy jej bol s odstupom viac ako 7 a pol roka od operácie
zo dňa 21.04.2004, odstránený kovový materiál použitý dňa 21.04.2004. Ide o typický prípad operácie
vykonanej po skončení liečenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení
neskorších predpisov. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak sa vykoná po skončenom liečení operácia,
ktorá ma príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým
možno túto operáciu najskôr porovnávať. Operačné odstránenie cudzieho telesa po osteosyntéze je
uvedené ako príklad nového odškodnenia, ku ktorému dochádza po skončení liečenia, čo priamo vyplýva
z písmena A. I. ods. 9 prílohy vyhlášky č. 32/1995 Zb. v znení neskorších predpisov upravujúcej zásady
pre hodnotenie odškodnenia za bolesť.

Ak teda dňa 15.12.2011 došlo k odstráneniu materiálu použitého pri operácií žalobkyne dňa 21.04.2004,
a v období medzi týmito dvoma operáciami k žiadnym iným operačným úkonom nedošlo, súd prvého
stupňa správne postupoval, ak za deň ustálenia zdravotného stavu žalobkyne považoval deň 20. máj
2004, tak ako to uviedol znalec MUDr. K. L. vo svojom znaleckom posudku.

Občiansky zákonník subjektívnu premlčaciu dobu pri práve na náhradu škody upravuje v ustanovení
§ 106 ods. 1. Podľa tohto ustanovenia právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Z hľadiska behu premlčacej doby sa znalosť poškodeného o osobe škodcu viaže na okamih, kedy získal
informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná.
Tento okamih spravidla nemožno stotožniť s dátumom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol škodca
odsúdený za trestný čin, ktorým škodu spôsobil.

V prejednávanej veci ku škode na zdraví žalobkyne nedošlo v dôsledku stretu dvoch alebo viacerých
vozidiel. V priebehu konania nebolo sporným ani to, aby vodičom vozidla, v ktorom ako spolujazdkyňa
sedela žalobkyňa nebol žalovaný. Za takejto situácie len žalovaný ako vodič osobného motorového
vozidla mohol byť nositeľom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka. O tom, kto za škodu zodpovedá, žalobkyňa mala vedomosť v deň, keď došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Keďže žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody z titulu bolestného uplatnila až dňa 27.10.2006, teda
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, počítanej od dňa 20.05.2004, určeného znalcom
MUDr. K. L. za okamih ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, kedy bolo možné stanoviť bodové
hodnotenie odškodnenia za bolesť, v dôsledku vznesenia námietky premlčania nebolo možné žalobkyni
premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim s ustanovenia § 219 ods. 1,2
O. s. p., napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého
ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej , ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3 , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd
prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.