{"guid": "30ece186-b1fb-416c-a6f1-3e323d5e7417:6c45825b-84d9-429b-8350-ec4076afb714", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200186.3", "spisova_znacka": "2S/20/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/20/2018 z 28. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. januára 2019, sp. zn. 2S/20/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8018200186.3", "identifikacne_cislo": "8018200186", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Helena Škrinárová", "sudca_id": 226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-skrinarova-226", "datum_vydania": "2019-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c45825b-84d9-429b-8350-ec4076afb714", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200186.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200186.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200186.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/20/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200186
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8018200186.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu U. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. O. XXX, XXX XX J. O., právnej zastúpeného JUDr. Valériou Brečkovou,
advokátkou so sídlom v Snine, Advokátska kancelária ul. Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. januára 2018 Číslo:
XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu zamieta.

II.  Náhradu trov konania účastníkom  nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol dňa 18.012018 pod Číslom: XXXXXXXXX/XXXX
ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka
Humenné zo dňa 27.09.2017 číslo: XXXXXXXXX/XXXX (ďalej len rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu), ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume
3 440 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 na základe vykonanej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až júl 2013  v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.,
že podľa § § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že voči prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca, pričom poukázal v celom rozsahu na odvolacie
námietky žalobcu, ktoré  sú totožné so žalobnými námietkami uvedenými v žalobe. Tieto odvolacie
námietky v rozhodnutí konkretizoval.
Ďalej žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal
odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistil zo spisového materiálu, že Daňový úrad Prešov ako správca
dane vykonal u daňového subjektu  U. J. kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január až júl 2013, pri ktorej overením účtovných dokladov predložených daňovým subjektom zistil, že
daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za február 2013 priznal DPH v sume 455,11 Eur, t. j. o 3
440 Eur menej ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Rozdiel dane vznikol tým, že daňový subjekt v



zdaňovacom období  február 2013 si uplatnil odpočítanie dane okrem iného aj z faktúr, na ktorých je ako
dodávateľ uvedená spoločnosť Y. s.r.o., so sídlom N. XXX, T. XXXXXXXXXX, IČ T. X a pokladničných
dokladov vyhotovených ERP, ktorej bol pridelený T. XXXXXXXXXXXXXXXX. Išlo  o tieto faktúry:
- č. XXXXXXXXX zo dňa 06.02.2013 za dodanie pneumatík, základ dane 3 700 Eur, daň v sume 740 Eur,
- č. XXXXXXXXX zo dňa 12.02.2013 za dodanie pneumatík, základ dane 3 700 Eur, daň v sume 740 Eur,
- č. XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2013 za dodanie pneumatík, základ dane 3 700 Eur, daň v sume 740 Eur,
- č. XXXXXXXXX zo dňa 25.02.2013 za dodanie reťazí a oleja, základ dane 3 600 Eur, daň v sume
720 Eur a
- č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2013 za dodanie reťazí a oleja, základ dane 2 500 Eur, daň v sume
500 Eur.

3. V rámci daňovej kontroly správca dane postupoval v zmysle daňového poriadku, vykonal ústne
pojednávanie dňa 09.03.2016, o ktorom bola vyhotovená zápisnica, pričom predmetom ústneho
pojednávania bolo podanie informácie zo strany správcu dane o nezrovnalostiach zistených pri výkone
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za kontrolované obdobie január až júl 2013 a výzva, aby
daňový subjekt uviedol, akým spôsobom prebiehali obchodné transakcie, kde preberal drevnú hmotu
a náhradné diely, kde sa uskutočnila ich nakládka, kto a ako zabezpečoval prepravu, atď. Taktiež  bol
vyzvaný správcom dane, aby sa vyjadril k svedeckej výpovedi P. P. z XX.XX.XXXX, v ktorej uviedol, že
žiadnu činnosť nevykonával  a nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti Y. s.r.o. Daňový subjekt sa
nevedel hneď vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a uviedol, že svoje vyjadrenie predloží v termíne do
18.03.2016.
K ďalšiemu ústnemu pojednávaniu došlo 24.03.2016, na ktorom daňový subjekt predložil správcovi dane
rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru uzavretú so spoločnosťou Y. s.r.o. N. a správcovi
dane daňový subjekt uviedol, že do 15.04.2016 predloží dôkazy preukazujúce obchodné transakcie so
spoločnosťou Y. s.r.o. N.. Daňový subjekt ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia sa dostavil na
daňový úrad 21.04.2016, predložil čestné prehlásenie konateľa spoločnosti Y. s.r.o. N. P. P. z pobytom U.
XXXX/XX, O. zo dňa 06.04.2016, v ktorom uviedol menovaný, že pre U. P. zabezpečoval dodávku tovaru
prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje. Na uvedenom ústnom pojednávaní správca dane
požiadal daňový subjekt, aby sa vyjadril, či má ešte nejaké iné dôkazy, ktorými by preukázal dodanie
tovaru od spoločnosti Y. s.r.o. Daňový subjekt uviedol, že žiadne iné doklady už nepredkladá.

4. Správca dane v rámci daňovej kontroly vypočul dňa 03.06.2016 konateľa spoločnosti Y. s.r.o. N.
P. P. ako svedka, pričom kontrolovaný daňový subjekt sa vypočutia svedka nezúčastnil aj napriek
upovedomeniu správcom dane. Z výpovede správca dane vyhotovil zápisnicu zo dňa 03.06.2016, do
ktorej svedok uviedol, že nadobudol podiel spoločnosti Y. s.r.o. tak, že jeho jeden známy, ktorý sa
volal O., priezvisko nevedel uviesť, ktorý už pravdepodobne zomrel mu ponúkol možnosť zárobku,
ak v M. u notára podpíše nejaké papiere, čo sa stalo a tak sa stal konateľom spoločnosti a za tento
úkon dostal 200 Eur. Ďalej uviedol, že ako konateľ spoločnosti nikdy nikoho zastupovaním spoločnosti
nepoveril, za nijakú spoločnosť nekonal, žiadnu činnosť nevyvíjal, účtovné doklady nevystavoval a s U.
P. nikdy neobchodoval, ani ho nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Taktiež uviedol, že s U. P. žiadnu
rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru neuzavrel, podpis na predloženej rámcovej zmluve nie
je jeho, túto zmluvu vidí prvýkrát, predložené faktúry nevystavil a podpis na faktúrach nie je jeho. Tovar
spoločnosti nedodal, nevykonával žiadnu činnosť a podľa neho ide o vyslovený podvod.
Doklady, ktoré mu boli dané  k nahliadnutiu preukazujúce úhrady predmetných faktúr, ktoré boli
vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou s T.: XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorá je registrovaná
na spoločnosť Y. s.r.o. N.  XXX nevystavil a peniaze od nikoho neprevzal. O žiadnej pokladni nevie,
a keby mal toľko peňazí, tak by si kúpil garsónku, aby mal kde bývať. K predloženému čestnému
prehláseniu uviedol, že toto čestné prehlásenie podpísal, pretože ho oslovil jeden kamarát, ktorý mu
povedal, že za overenie jeho podpisu u notára dostane 100 Eur, tak bol s kamarátom u notára, ktorý mu
dal dva papiere, ktoré mal overiť. On nečítal, čo je na papieroch napísané, pričom jeden papier notár
overil a ten druhý nie, lebo na ňom bolo prázdne miesto, asi tam chceli títo podvodníci niečo dopísať. Za
uvedené dostal 100 Eur, kamaráta pozná iba z videnia, ani nevie aké má priezvisko, jeho nezaujímalo
pre koho ten papier podpisuje a bol rád, že dostal nejaké peniaze.
Vzhľadom na vyššie uvedené  skutočnosti správca dane dospel k záveru, že  spoločnosť Y. s.r.o. Zubné
predmetné faktúry nevystavila, tovar deklarovaný na faktúrach nedodala a hotovosť za úhradu faktúr
neprebrala.



5. Správca dane preto odpočítanie dane zaúčtované na  základe predmetných faktúr v zdaňovacom
období február 2013 nepovažoval za riadne odpočítanie v zmysle  § 49 ods. 1 a ods. 2  písm. a) zákona
o DPH. Vo vyjadrení daňový subjekt k oboznámeniu  správcom dane s týmito závermi nesúhlasil a
žiadal  vypočuť konateľa spoločnosti F. s.r.o. X., ako aj opätovne vypočuť P. P. a vykonať ich vzájomnú
konfrontáciu. Trval na vykonaní miestneho zisťovania ohľadom použitia zakúpených náhradných dielov
od dodávateľa Y. s.r.o.
Dňa 12.04.2017 prerokoval správca dane s daňovým subjektom požiadavky, ktoré neakceptoval s
odôvodnením, že vykonanie týchto dôkazov by neviedlo k preukázaniu nákupu drevnej hmoty a
náhradných dielov od dodávateľa Y. s.r.o. .
Na ústnom pojednávaní daňový subjekt predložil fotokópiu čestného prehlásenia zo dňa 29.03.2017
P. P. a príjmový pokladničný doklad č. XXXX/XX z 29.03.2017, v ktorom menovaný opätovne čestne
prehlasuje, že ako konateľ spoločnosti Y. s.r.o.  obchodoval s U. P. a zabezpečoval mu dodávky
náhradných dielov a drevnej hmoty. Predaný tovar fakturoval a peniaze  prevzal. Na základe uvedeného
žiadal daňový subjekt o opätovné vypočutie svedka.
Správca dane zaslal na adresu trvalého bydliska svedka predvolanie na  deň 23.05.2017, zásielka
sa vrátila s poznámkou  adresát neznámy a zároveň bola neúspešná, ani žiadosť  správcu dane o
predvedenie svedka Colným úradom Prešov. O uvedenom správca dane spísal zápisnicu a oznámil
právnemu zástupcovi daňového subjektu, že ďalšie  predvedenie svedka nevykoná, pretože tento na
adrese trvalého pobytu sa nezdržiava a jeho pobyt nie je možné zistiť.

6. O výsledku vykonanej daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 12.07.2017 č.
XXXXXXXXX/XXXX, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol doručený daňovému subjektu 19.07.2017,
ku ktorému sa daňový subjekt vyjadril písomne podaním zo dňa 01.08.2017. Pripomienky a dôkazy
k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 12.07.2017 boli prerokované so splnomocneným zástupcom
daňového subjektu 21.09.2017. Na základe protokolu z daňovej kontroly správca dane vyrubil rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 3 440 Eur rozhodnutím zo dňa
27.09.2017 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, proti ktorému daňový subjekt podal odvolanie.
Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku, ako aj zákona č. 222/2004 Z.z. a
po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia sa vyjadril ku odvolacím námietkam daňového subjektu
uvedených v odvolaní.

7. Žalovaný uviedol, že  z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane v rámci vykonanej
daňovej kontroly  za zdaňovacie obdobie február 2013 preveroval u kontrolovaného daňového subjektu
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane vo výške 3 440 Eur. Postupoval pritom v zmysle
príslušných ustanovení daňových zákonov, ktoré žalovaný citoval a ako odvolací orgán nesúhlasil s
tvrdeniami daňového subjektu, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné, pretože sa nevysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými vo vyjadrení z 01.08.2017.  Žalovaný  argumentoval zápisnicou zo
dňa 21.09.2017, kde sa správca dane podľa neho vysporiadal s uvedenými námietkami.

8. K námietke daňového subjektu, že nákup tovaru od spoločnosti Y. s.r.o. N. doložil účtovníctvom
a svojimi dosiahnutými príjmami žalovaný k tejto námietke uviedol, že v prípade, ak dodanie tovaru
podľa faktúr nie je hodnoverne a presvedčivo preukázané a uskutočnenie predaja nie je potvrdené
dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, potom len formálna existencia faktúr, ako
aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie je predpokladom na uznanie
uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Pritom povinnosťou daňového subjektu je, aby preukázal správcovi
dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane
a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii.
Daňový subjekt podľa žalovaného si túto povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho
konania nesplnil. Ďalej žalovaný poukázal na to, že faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane
použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Úlohou správcu
dane pri posudzovaní opodstatnenosti odpočítania dane bolo vychádzať nielen z daňových dokladov
predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny
podklad. Pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar
bol dodaný obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ daňového subjektu, pričom
kontrolovanými zisteniami uvedenými v protokole zo dňa 12.07.2017 bolo preukázané, že tovar nebol
dodaný spoločnosťou Y.
9. V daňovom konaní nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech
daňového subjektu, naopak jeho povinnosťou je posúdiť všetky dôkazy predložené daňovým subjektom,



ako i dôkazy získané vlastným dokazovaním, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane. Pri výkone
daňovej kontroly správca dane kládol dôraz na preukaznosť prijatých zdaniteľných obchodov, z ktorých si
kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane. Samotné predloženie faktúr nebolo dôkazom, že
zdaniteľný obchod aj uskutočnil tak, ako je deklarovaný faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad. Takýmto dôkazom nemohla byť ani rámcová zmluva o dodávkach a odberoch tovaru
uzavretá medzi U. P. a Y. s.r.o. N. XXX z  05.01.2013. Konateľ spoločnosti v postavení  svedka na
ústnom pojednávaní dňa 03.06.2016 uviedol, že spoločnosť Y. s.r.o. N. XXX neuzavrela s U. P. rámcovú
zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru zo dňa 05.01.2013, ktorej predmetom je dodávka a odber tovaru
- drevnej hmoty a strojárenských výrobkov. Ďalej uviedol, že podpis na zmluve nie je jeho a že túto
zmluvu vidí prvýkrát, on ju nepodpisoval, podpis nie je jeho, lebo on sa podpisuje celým menom.
Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že správca dane úplne a presne
zistil skutkový stav veci, zaobstaral si dostatok podkladov a dôkazov pre objasnenie skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, daňovej povinnosti. Všetky dôkazy zhodnotil v súlade s
ustanovením § 3 ods. 3, ako aj § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku.

10. Pokiaľ odvolávajúci sa vytýka správcovi dane, že napriek viacerým návrhom nevypočul ako svedkov
osoby, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na jeho strojoch a zariadeniach, žalovaný v tejto
námietke zaujal stanovisko, že správca dane logicky, nie ľubovoľne alebo arbitrárne zamietol tieto
návrhy, pretože je zrejmé, že uvedené osoby mohli potvrdiť iba to, že opravy strojov, resp. výmeny
náhradných dielov daňového subjektu naozaj vykonali, avšak nie to, že použité náhradné diely boli U.
P. dodané spoločnosťou Y. s.r.o. N. XXX. Ak by takýmito dôkazmi disponovali, disponoval by nimi aj U.
P.. Takéto predvolávanie svedkov zo strany správcu dane by sa javilo ako  zbytočné a neúčelné.

11. Pokiaľ daňový subjekt vytýkal správcovi dane neprihliadanie na čestné prehlásenie konateľa
spoločnosti Y. s.r.o. P. P. zo dňa 06.04.2016, v ktorom jednoznačne uvádza, že pre neho zabezpečoval
dodávku tovaru prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje žalovaný k tomuto uviedol, že
správca dane sa riadil svedeckou výpoveďou vyššie menovaného konateľa spoločnosti Y. s.r.o. P. P.,
ktorý do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 03.06.2016 jednoznačne potvrdil, že bol iba účelovo
dosadeným konateľom vyššie uvedenej spoločnosti, ktorá v roku 2013 žiadnu obchodnú činnosť pod
jeho vedením nevykonávala a on žiadne faktúry pre nikoho nevystavoval. Taktiež prehlásil, že s U. P.
nikdy neobchodoval, ani ho nepozná, nikdy sa s ním nestretol a žiadnu rámcovú zmluvu s ním neuzavrel.
Čo sa týka čestného prehlásenia v prospech U. P. zo dňa 06.04.2016 uviedol, že on nečítal, čo na
papieroch podpisoval, ani ho nezaujímalo, pre koho ten papier podpisuje, bol rád, že dostal nejaké
peniaze. Vyplýva z toho, že čestné prehlásenie podpisoval účelovo. Odvolací orgán preto nesúhlasí s
tvrdením daňového subjektu, že ide o kontraverznú svedeckú výpoveď P. P., na ktorú by správca dane
nemal prihliadať, práve naopak správca dane logicky kládol dôraz na svedectvo menovaného, ako na
dôraz prvej ruky a nie na účelovo podpísané čestné vyhlásenie zvlášť, ak daňový subjekt nevyužil svoje
zákonom dané právo byť prítomný pri svedeckej výpovedi a klásť svedkovi otázky.
Správca dane prihliadal aj na svedeckú výpoveď P. P. z roku 2014 uskutočnenú pri daňovej kontrole
iného daňového subjektu zo dňa 24.10.2014, pri ktorej takisto potvrdil, že spoločnosť Y. s.r.o. N. v
roku XXXX žiadnu činnosť nevyvíjala a s nikým neobchodovala. Preto rozhodne nemožno prehliadnuť
tú skutočnosť, že svedok P. P. poprel dodávku tovaru v roku 2013 nielen v prípade kontrolovaného
daňového subjektu, ale aj u iných subjektov, teda vo všeobecnosti. Žalovaný konštatoval, že nie je
pravdou tvrdenie daňového subjektu, že správca dane svoje rozhodnutie oprel len o skutkové zistenia
z uvedenej kontraverznej výpovede konateľa Y. s.r.o. P. P. z 03.06.2016.
Čo sa týka námietky odvolávajúceho sa, že v procese daňovej kontroly navrhol preskúmanie
zdravotného stavu uvedeného svedka v čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, t. j. v
aktuálnom čase v roku 2016 k uvedeným skutočnostiam žalovaný  zdôraznil, že správca dane by
vykonaním uvedeného návrhu daňovníka prekročil svoje právomoci dané Daňovým zákonom a keďže
bol povinný postupovať v medziach použiteľných v rámci daňového konania správne tento návrh
neakceptoval.

12. Pokiaľ odvolávajúci sa zdôvodnil nepredloženie iných dokladov ako faktúr, dodacích listov, stasky
a podobne tým, že tie sa zničili pri požiari budovy, v ktorej sa tieto doklady nachádzali je potrebné
poznamenať, že ide o nepravdivé zdôvodnenie, pretože k požiaru došlo dňa 16.07.2016, teda až
po vyjadrení sa daňovníka dňa 21.04.2016, že už žiadne dôkazy - doklady nepredloží, keďže ich



nemá. Žalovaný považuje aj túto ďalšiu námietku daňového subjektu, že podľa ustanovenia § 24 ods.
1 Daňového poriadku nemožno od neho vyžadovať absolútne dôkazné bremeno za bezpredmetnú,
pretože nielen že  nevyčerpal svoje možnosti na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného odpočítania
dane absolútne, ale pri tomto preukazovaní nedodržal ani svoje základné povinnosti, medzi ktoré patrí aj
povinnosť viesť svoju evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej
situácii mal dostatočné podklady na riadne preukázanie existencie práva na odpočítanie dane, pričom
správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňovníka.

13. Pokiaľ daňový subjekt spochybňuje celé dokazovanie správcu dane, ktoré bolo vykonávané „od
stola“ čo je podľa neho neprípustné, v plnej miere nesúhlasí s argumentáciou správcu dane, ktorá
sa nezakladá na platných právnych  pravidlách formálnej logiky, k tomuto odvolací orgán uviedol,
že ak správca dane vykonával dokazovanie od stola, bol  k tomu prinútený aj práceneschopnosťou
daňového subjektu počas daňovej kontroly. Ako už žalovaný konštatoval v rozhodnutí správca dane
úplne a presne zistil skutkový stav veci, zaobstaral si dostatok podkladov a dôkazov pre objasnenie
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, preto žalovaný nepripustil, že jeho
argumentácia sa nezakladá na platných pravidlách formálnej logiky. Naopak všetky znaky chýbajúcej
formálnej logiky preukazuje požiadavka daňového subjektu, že správca dane mal nevyhnutne zisťovať v
mieste podnikania daňového subjektu, či sa naozaj fyzicky nachádzal nakúpený tovar v bývalom  mieste
podnikania. Výkon miestneho zisťovania v roku 2016  v mieste podnikania daňového subjektu, ktoré už
daňovému subjektu ani nepatrí, v rámci ktorého by sa zisťovala fyzická existencia tovaru a to náhradných
dielov, pneumatík, reťazí atď., ktorý mal byť kúpený a následne použitý na opravy a údržby strojov v
roku 2013 by totiž logicky skutočne nebol akceptovateľný.

14. Pokiaľ odvolávajúci sa poukázal na rozsudky Európskeho Súdneho dvora podľa žalovaného tieto
rozsudky nie sú aplikovateľné na daný prípad z dôvodu, že situácie, na ktoré tieto rozsudky poukazujú
predpokladajú, že dodanie tovaru bolo reálne uskutočnené, čo v danom prípade nebolo. Preto poukaz
na tieto rozsudky v tomto konaní je neopodstatnené.
Podobne sa žalovaný vyjadril aj k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/192/2016 z
15.02.2017, ktorý bol vydaný na základe súdneho konania v právnej veci preskúmania zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného FR SR, kde odvolací orgán poznamenáva, že v danom prípade sa
tento rozsudok nemôže použiť ako judikát, pretože nejde o rozsudok NS SR, alebo Ústavného súdu
SR. Daňový subjekt tento rozsudok porovnáva s daným prípadom, keďže dodávateľom tovaru bola
spoločnosť Y. a konateľom mala byť pravdepodobne osoba P..
Žalovaný s poukazom na skutočnosť, že uvedená úvaha platí aj v tomto prípade v rozsudku Krajského
súdu v Bratislave na daný rozsudok neprihliadal.
V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že zákonná úprava  preukazovania oprávnenosti nároku na
odpočítanie DPH vyplývajúca z ustanovení § 49 až 51 citovaného zákona určila prísne podmienky,
ktoré musia byť pri uplatnení odpočítania dane platiteľom dane splnené. Odvolací orgán sa stotožnil so
zisteniami a záverom správcu dane a konštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu a vykonané dôkazy preukazujú, že daňový subjekt si  uplatnil právo na odpočítanie dane z
tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, čo je v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákona
o DPH a má za následok, že daňovému subjektu bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie
február 2013  v sume 3 440 Eur.

II.
Žalobné dôvody

15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal  zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. V žalobe  žalobca argumentoval tým, že
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zo 27.09.2017 je nezákonné, pretože
sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce
pre posúdenie veci, uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy a rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený
žalobca na svojich právach, pričom poukázal na citáciu čl. 2 ods. 2, 3, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 46 ods.
2 a čl.  48 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 a 9, § 24 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. c) a § 46 ods. 5
zákona č.  563/2009 Z.z. a § 2 ods. 1 písm. b), § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods.



1 písm. a) Zákona o DPH. Poukázal zároveň  na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného  na strane 9 až
11 a skutočnosti ako sa vysporiadal žalovaný s námietkami žalobcu v jeho odvolaní.

16. Žalobca sa s  argumentáciou žalovaného nestotožnil. Podľa neho žalovaný svoju argumentáciu
opiera iba o skutočnosť, že pokladá svedeckú výpoveď P. P. a jej obsah za objektívne pravdivú,
nespochybniteľnú a nevyvrátenú, s čím  žalobca v žiadnom prípade nesúhlasí. Nesúhlasí ani s
odôvodnením žalovaného o odmietnutí vykonania výsluchu osôb, ktoré mali realizovať výmenu
náhradných dielov na jeho strojoch  a zariadeniach a neprihliadania na čestné prehlásenia P. P.. Daňové
orgány podľa žalobcu postupovali v príkrom rozpore s princípom zákonnosti správy daní a viacerými
zásadami správy daní. Žalobca je totiž toho názoru, že správca dane a žalovaný svojimi rozhodnutiami
postupovali v príkrom rozpore s princípom zákonnosti správy daní a viacerými zásadami správy daní,
a to najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov, zásadou úzkej súčinnosti správcu dane a daňového
subjektu a zásadou jednotného rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené spochybnenie argumentácie správcu dane a na upresnenie žalobcom
uvedených námietok v odvolaní považuje žalobca za nevyhnutné opätovne poukázať na priebeh
realizácie správy predmetnej dane a v nej subsumovaného daňového konania a vyrubovacieho konania.

17. Žalobca trvá na tom, že nákup tovaru od spoločnosti Y. s.r.o. doložil peňažným denníkom za rok 2013,
evidenciou DPH za rok 2013, výdavkovými pokladničnými blokmi od č. XXHVXXXX do XXHVXXXX,
príjmovými pokladničnými dokladmi od č. XXHPXXXX do XXHPXXXX, prijatými faktúrami s interným
číslom od č. FP XXXXX do C odoslanými faktúrami s interným číslom od č. C do C výpisom z peňažného
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v ČSOB a.s., číslo 1 - XX/XXXX, internými dokladmi od č.
XXINXXXX do XXINXXXX, zmluvou o predaji podniku zo dňa 10.9.2013 s prílohami, pokladničnou
knihou, evidenciou záväzkov a pohľadávok k 31.12.2013, vydanými faktúrami od č. XXXX/XX do XXXX/
XX a prijatými faktúrami podľa evidencie za rok 2013.
Opakovane uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania. Takisto si uvedomuje skutočnosť, že splnenie zákonných podmienok,
na základe ktorých si daňový subjekt odpočítava daň, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, t. j. v
predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, čo znamená, že musia
nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch (v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte).

18. Práve preto vyššie uvedenými dokladmi sa snažil preukázať reálnosť dodania predmetného tovaru,
ktorý bol predmetom faktúr. Okrem toho viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov v súlade s
ustanovením § 24 ods. 1 a ods. 4 Daňového poriadku a s ustanovením § 45 ods. 2 písm. e) Daňového
poriadku, ako napríklad výsluch svedkov - osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na strojoch
a zariadeniach, prostredníctvom ktorých realizoval svoju podnikateľskú činnosť, a P. P., konateľa
spoločnosti Y. s.r.o., z dôvodu spornosti obsahu jeho výpovedí a čestných prehlásení týkajúcich sa
zabezpečenia dodávky tovaru, v tomto prípade náhradných dielov. Tieto však správca dane opakovane
neakceptoval s odôvodnením, že vykonanie navrhovaných dokazovaní by neviedlo k tomu, aby bol
preukázaný nákup drevnej hmoty a náhradných dielov od spoločnosti Y. s.r.o.
Žalobca argumentuje, že jemu ako daňovému subjektu, ktorý sa snaží preukázať reálnosť uskutočnenia
dodania tovaru dodávateľom - spoločnosťou Y. s.r.o., sa javí takýto postup správcu dane ako vysoko
arbitrárny, nepochopiteľný, oplývajúci ľubovôľou pri výkone právomocí orgánu verejnej správy a v
rozpore nielen s ustanoveniami § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, ale aj s princípom
zákonnosti vyjadreným v ustanovení § 3 ods. 1 Daňového poriadku, zásadou úzkej súčinnosti správcu
dane, daňových subjektov a iných osôb ustanovenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku a zásadou voľného
hodnotenia dôkazov vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
Možno objektívne skonštatovať, že správca dane nemôže dopredu vedieť, že navrhovaný výsluch
svedka neozrejmí ním tvrdené pochybnosti, resp. nemôže si vytvoriť efektívne správny úsudok o
skutočnostiach, ktoré nepodliehali riadnemu a zákonnému dokazovaniu, pričom v tomto bode je nutné
poukázať na druhú vetu ustanovenia § 24 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorej správca dane
nemusí dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Uvedené skutočnosti, ktoré sa snažil preukázať a riadne procesné dokázať podaním návrhu na vypočutie
svedka, nemožno bez žiadnych pochybností subsumovať pod uvedené znenie druhej vety ustanovenia
§ 24 ods. 3 Daňového poriadku.



19. Žalobca dôrazne uviedol, že nemožno opomenúť ani čestné prehlásenie konateľa spoločnosti
P. zo dňa 6.4.2016, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že pre neho zabezpečoval dodávky tovaru,
prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje. Uvedené potvrdil aj v čestnom prehlásení zo
dňa 29.03.2017.
Ďalej uviedol, že inými dokladmi (dodacie listy, stazky a pod.) žiaľ nedisponuje, pretože, ako už v
priebehu konania uviedol, dňa 16.7.2016 došlo k požiaru budovy, kde sa predmetné doklady nachádzali,
o čom informoval aj príslušné orgány vrátane daňového úradu. Aj z tohto dôvodu bolo preto priam
nevyhnutné zistiť skutočnosti preukazujúce nákup tovarov uvedených v sporných faktúrach a ich ďalší
predaj.

20. Žalobca opätovne poukázal na to, že správca dane a žalovaný svoje rozhodnutie opreli len o
skutkové zistenia z kontroverznej výpovede konateľa Y. s.r.o. P. P. zo dňa 3.6.2016. Na základe
tejto jeho výpovede následne správca dane založil svoj záver o nesplnení dôkazného bremena
daňového subjektu. Objektívna existencia zákonnosti rozhodnutia je založená na sporných dôkazoch,
pričom hlavný dôkaz, ktorým je výsluch svedka P. P., nemožno bez ďalších pochybností označiť ako
dôveryhodný.
Podľa žalobcu je tomu tak z toho dôvodu, že dňa 29.03.2017 P. P. opätovne potvrdil to, čo uviedol vo
svojom čestnom prehlásení zo dňa 6.4.2016, a teda, že ako konateľ spoločnosti Y. s.r.o. obchodoval so
žalobcom a zabezpečoval mu dodávky náhradných dielov a drevnej hmoty, pričom predaný tovar riadne
vyfakturoval a peniaze prevzal, no neopomenul uviesť ani to, že uvedené čestné prehlásenie podpisuje
bez akéhokoľvek nátlaku, nie v tiesni, ale slobodne a vážne.
Uvedené P. P. potvrdil vo svojom čestnom prehlásení, ktoré vyhotovil na vlastné náklady a je riadne
úradne overené. Toto čestné prehlásenie žalobca predložil správcovi dane v procese predmetnej
daňovej kontroly. V kontexte uvedeného preto neobstojí argumentácia žalovaného, že ide o účelovo
podpísané čestné prehlásenie, keďže podľa názoru žalobcu nemožno prihliadať na to, že sa
pravdepodobne z dôvodu ochrany vlastnej osoby P. P. rozhodol vypovedať tak, že popieral akékoľvek
obchodné aktivity.
Na dôvažok stačí upriamiť pozornosť na to, že kontroverzná výpoveď bola realizovaná dňa 3.6.2016,
pričom predtým P. P. uviedol v čestnom prehlásení zo dňa 6.4.2016, že so žalobcom obchodoval, čo
potvrdil aj v úradne overenom čestnom prehlásení po kontroverznej výpovedi zo dňa 29.03.2017.
Žalobca je preto toho názoru, že tento dôkaz, a teda výpoveď P. P., je natoľko spochybnená jeho
čestnými prehláseniami, že ho nemožno pri hodnotení dokazovania nielenže použiť ako hlavný dôkaz,
ale otáznym sa javí jeho použiteľnosť v podobe podporného dôkazu. Správca dane a žalovaný nemôžu
svojvoľne vyvracať úradne overené dokumenty jednoduchou konštatáciou, že ide o účelové konanie,
pretože to by museli najprv dokazovaním riadne preukázať.

21. Žalobca opätovne uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť Y. s.r.o. pravdepodobne porušovala svoje
zákonné povinnosti voči štátu, nemôže byť žalobcovi na ujmu. Žalobca tovar riadne odoberal a ďalej
s ním obchodoval, riadne viedol účtovníctvo a plnil si všetky zákonom stanovené povinnosti. V danom
prípade nebola podľa žalobcu spochybnená materiálna existencia tovaru. Podľa jeho názoru správca
dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď mu ho v celom rozsahu určili
ako daňovému subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Dôkazné bremeno, že u iného daňového
subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní.
Žalobca ďalej argumetnoval, že v priebehu daňovej kontroly v súvislosti s rozporom vo výpovedi P.
P. a jeho čestného prehlásenia viackrát navrhoval vykonať ako dôkaz v procese daňovej kontroly
preskúmanie jeho zdravotného stavu v čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, t. j. v
aktuálnom čase v roku 2016, zamerané na psychologické a psychiatrické aspekty tohto človeka v
podobe znaleckého posudku, teda, či je táto osoba schopná rozoznávať ekonomické, daňové, účtovné
a obchodné podnikateľské pojmy, a či je spôsobilá na právne úkony.
V tomto kontexte je preto žalobca toho názoru, že správca dane a žalovaný nemali na skutočnosti
získané spornou výpoveďou P. P. zo dňa 03.06.2016 buď prihliadať vôbec, alebo malí ďalším
dokazovaním ustáliť objektívne správnu dôkaznú podstatu.

22. V ďalšej časti žaloby žalobca dôvodil poukazom na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného na str. 11 v
ods. 7 až v ods. 11 a na str. 12 v ods. 1, keď na jednej strane požaduje preukázanie materiálneho aspektu
vykonávaných obchodov so spoločnosťou Y. a na druhej strane konštatuje jeho nepreukázateľnosť
vzhľadom na časový aspekt vzniku kontrolovaných faktúr a v súčasnosti neexistencie tovaru, ktorý
bol predmetom týchto faktúr. Podľa žalobcu vyvstáva teda otázka, ako inak má existenciu tovaru



od spoločnosti Y. s.r.o. preukázať samotný žalobca, ktorý navrhoval vykonanie viacerých dôkazov v
podobe výsluchu svedkov (zamestnancov žalobcu v rozhodnom období, osôb, ktoré realizovali výmenu
náhradných dielov na strojoch a zariadeniach) alebo konfrontácie s P. P., ak nie takýmto spôsobom.
Žalobca ako daňový subjekt opätovne poukázal na skutočnosť, že bol síce informovaný o
pochybnostiach správcu dane o reálnych dodávkach tovaru od spoločnosti Y. s.r.o., no nie je mu známe,
a správca dane to ani neuvádza, akými inými dôkazmi mohol a mal ešte disponovať, aby vyvrátil jeho
pochybnosti. Požadované skutočnosti sa snažil odstrániť návrhmi na ďalšie dokazovanie, ktoré boli
nezákonne zamietnuté s nelogickým odôvodnením.
Nesúhlasí ani s odôvodnením žalovaného na str. 12 ods. 2 rozhodnutia, ktorý využíva tzv. argumentáciu
do kruhu, a teda podľa názoru žalobcu nezákonným vyhodnotením dôkaznej podstaty založenej
na spornej a preukázateľne rozpornej výpovedi P. uvádza, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu
deklarovaných obchodov, a následne uvádza, že v súčasnosti už nie je žiadnym iným spôsobom možné
dokázať skutočné zrealizovanie nákupu tovaru. Na tom základe popiera aj aplikovateľnosť uvádzaných
rozsudkov Súdneho dvora EU.

23. Žalobca považoval za nevyhnutné opätovne poukázať na v odvolaní konkretizované rozsudky
Súdneho dvora EU, aby bolo možné pochopiť ich zmysel a účel. Táto početná judikatúra Súdneho dvora
EU sa zaoberala výkladom záväzných dokumentov EU v oblasti spoločného systému DPH (ide napríklad
o rozsudok vo veci C-80/11 z 21.6.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C-285/11 zo 6.12.2012
- Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13.2.2014 - Maks Pen).
Žalobca namietal aj proti argumentácii žalovaného na str. 12 v ods. 3 jeho rozhodnutia, keď považuje za
neopodstatnené uvádzanie nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS/241/2007 zo strany odvolávajúceho
sa, pretože v danom štádiu konania je neuplatniteľná a do úvahy prichádza až v prípade, ak rozhodnutie
odvolacieho orgánu bude predmetom súdneho konania. Žalobca upriamil pozornosť na fakt, že žalovaný
neuviedol, z akého dôvodu je v tomto štádiu konania predmetný nález neuplatniteľný, a prečo prichádza
do úvahy až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho orgánu bude predmetom súdneho konania. Naopak,
žalobca je toho názoru, že nálezmi Ústavného súdu SR by sa mali riadiť nielen všeobecné súdy, ale aj
daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR. Ak by tak konali, nebolo by nutné dospieť až do tohto štádia.

24. Žalobca opakovane poukázal na rozsudok KS v Bratislave, sp. zn. 6S/192/2016 zo dňa 15.02.2017,
ktorý bol vydaný na základe súdneho konania v právnej veci o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR, a v ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol tak,
že napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava
zrušil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Podľa názoru žalobcu je nepochopiteľné, prečo sa žalovaný bližšie nezaoberal skutočnosťami
uvedenými v predmetnom rozsudku, a nezákonne ich odmietol preskúmať a adekvátne sa k nim
vyjadriť. Tento judikát žalovaný účelovo odmietol aplikovať na tento prípad, a to aj napriek príbuznosti
predmetných správ daní spočívajúcej v osobe dodávateľa, v kontrolovanom zdaňovacom období, v
kontrolovanej dani a v skutkových okolnostiach.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je pre žalobcu zrejmé, že žalovaný (a ani správca dane)
nespochybňuje dodanie tovaru a vznik výdavku, ale spochybňuje len osobu dodávateľa - spoločnosť
Y. s.r.o., s poukazom na jeho rozpornú výpoveď zo dňa 03.06.2016. Žalobca je však toho názoru, že
daňový subjekt nemá povinnosť preukazovať osobu dodávateľa, resp. aj jej prípadné nepreukázanie by
samo osebe nemalo viesť k záveru, že si daňový subjekt nesplnil pre účely dane z pridanej hodnoty
svoje dôkazné bremeno. Poukázal pritom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré
podľa neho nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale len vymedzuje rozsah
ich dôkaznej povinnosti. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí
(§ 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku). Toto dôkazné bremeno nie je možné ponímať extenzívne
a rozširovať ho aj na preukázanie iných skutočností, teda aj takých, na ktoré sa vzťahuje dôkazná
povinnosť iných subjektov.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nebol dostatočne
zistený skutkový stav veci potrebný na riadne posúdenie veci.

III.

Vyjadrenie žalovaného



25. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 04.06.2018 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na
dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 28.01.2019 a súhlasil, aby súd
rozhodol na pojednávaní bez jeho prítomnosti.

IV.

Závery správnych orgánov

26. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.). Žaloba bola podaná za účinnosti S.s.p., preto súd podľa ustanovení S.s.p. vo veci konal.

27. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul právnu  zástupkyňu žalobcu. V zmysle § 114 S.s.p. konal a
rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z neprítomnosti ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal bez
neho, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
nakoľko rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

32. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý na základe
odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo
dňa 27.09.2017 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému
subjektu rozdiel dane v sume 3 440 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie  február 2013
na základe vykonanej daňovej kontroly dane za zdaňovacie obdobie január až júl 2013 v zmysle zákona
č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, ktorý ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil ako vecne správne a zákonné.
Žalovaný zdôraznil, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie deklarovaných výdavkov na
základe faktúr od dodávateľskej spoločnosti Y. v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z.  v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného  žalobca neoprávnene účtoval
predmetné faktúry, pretože tovar deklarovaný na predložených faktúrach nebol dodaný spoločnosťou Y.
s.r.o. a predmetné faktúry spoločnosť Y. s.r.o pre žalobcu nevystavila.

33. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol ako odvolací orgán, pričom  sa riadil príslušnými
ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z., ako aj zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov.

34. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňového poriadku) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.



35. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

36. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

39. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

41. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov )prvá a druhá veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je
deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

42. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré  použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ  s výnimkou podľa
ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.  a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

45. Vzhľadom na vyššie citované príslušné ustanovenia daňových zákonov súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe mal za
bezpochyby preukázané, že daňové orgány postupovali v zmysle príslušných ustanovení vyššie
citovaných zákonných noriem.

46. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na príslušnú judikatúru NS SR v obdobných veciach
2Sžf/29/2010 z 15. júna 2011, 3Sžf/42/2009 z 9. októbra 2008.

47. S dôrazom na to, že ako dodávateľ bola označená spoločnosť Y. s.r.o. N. na sporných faktúrach
predložených žalobcom, rozhodujúcou skutočnosťou pre ktorú daňové orgány dospeli k záveru, že
predložené faktúry žalobcom neboli vystavené touto spoločnosťou bolo zistenie z daňovej kontroly a



výpovede jediného konateľa spoločnosti Y. s.r.o. P. P.. Tento uviedol pri svojej výpovedi tak v predmetnom
konaní, ako aj v iných konaniach, že nikdy nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti. Žiadnu obchodnú
činnosť v spoločnosti Y. s.r.o. nikdy nevyvíjal, účtovné ani iné doklady v prospech tejto spoločnosti
nikdy nevystavoval. Uvedené vyjadrenia jediného konateľa spoločnosti Y. s.r.o. vlastne potvrdzujú aj
ďalšie zistenie, že tovar deklarovaný na predložených faktúrach od tejto spoločnosti t. j. drevnú hmotu
a náhradné diely neboli dodané daňovému subjektu spoločnosťou Y. s.r.o. na základe tých faktúr, ktoré
žalobca predložil a ktoré boli podkladom pre priznanie DPH za zdaňovacie obdobie február 2013.
Zo zistení v rámci daňovej kontroly vyplynulo, že sídlo spoločnosti na adrese N. XXX nie je reálne,
nakoľko v obci sa nachádza najvyššie súpisné číslo XXX. Spochybnené bolo nielen sídlo spoločnosti, ale
aj vystavené faktúry uvedenou spoločnosťou a napokon aj výkon samotných platieb v hotovosti za tovar.

48. V prípade ak dodanie tovaru podľa faktúr nie je uskutočnené dodávateľom, ktorý je na
faktúre uvedený, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm
pokladničnými dokladmi, ktoré boli predložené žalobcom nie sú podkladom pre priznanie DPH za mesiac
február 2013, ako to deklaruje žalobca v  žalobe.

49. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade pri posudzovaní opodstatnenosti pre priznanie
DPH je  potrebné vychádzať nielen z predložených daňových dokladov žalobcom, ale aj zo zistení,
či k predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad, pričom nie je povinnosťou správcu dane
počas tejto daňovej kontroly zisťovať, od ktorého iného dodávateľa uvedený tovar, ktorým sa vlastne
preukazoval žalobca, skutočne prevzal, resp. akým spôsobom tento tovar získal. Správca dane však v
protokole, ako aj v rozhodnutí bezpochyby konštatoval, že tovar nebol dodaný žalobcovi spoločnosťou
Y.., pričom vychádzal z dôkazov, ktoré boli v daňovej kontrole bezpochyby potvrdené. Išlo predovšetkým
o predložené faktúry, ktorých existenciu a samotné vystavenie spochybnil konateľ spoločnosti Y. s.r.o.
P. P., ako aj predložené doklady o platbách v hotovosti na základe pokladničných dokladov, potvrdenie
o zaplatení tovaru. Samotný spôsob preukázania platieb zo strany žalobcu ako daňového subjektu
bolo odpočiatku spochybnené a to nielen tým, že ku týmto dokladom žalobca nepredložil žiadne iné
hodnoverné listiny a dôkazy, ale aj potvrdením  žalobcu, že išlo u neho o bezhotovostný styk, pričom
išlo o platenie v hotovosti cez pokladničné doklady, o čom svedčia aj predložené pokladničné doklady,
ktoré sú obsahom administratívneho spisu.
Povinnosťou  žalobcu ako daňového subjektu bolo preukázať správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce
sa uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov. Žaloba si túto povinnosť
podľa názoru správneho súdu  počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nesplnil.

50. Správny súd sa preto nestotožnil ani s námietkou, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov,
pobočka Humenné je arbitrárne, pretože správca dane vychádzal bezpochyby z dokladov predložených
žalobcom, tento aj napriek viacerým výzvam nepredložil riadne a včas všetky požadované doklady, ktoré
mal k dispozícii ešte pred samotným požiarom, ktorý bol tou skutočnosťou, ktorou žalobca argumentoval
ospravedlnenie toho, že nepredložil príslušné účtovné doklady správcovi dane včas a na základe
výziev. Napokon aj sám správca dane, ako aj žalovaný argumentovali vo svojich rozhodnutiach, že
už 21.04.2016 žalobca sám uviedol, že nemá žiadne iné doklady, ktoré by predložil. K samotnému
požiaru v budove, na ktorý poukázal žalobca došlo až 16.07.2016, tzn. až po jeho vyjadrení ohľadom
neexistencie iných dokladov. Aj podľa názoru správneho  súdu pokiaľ žalobca mal k dispozícii uvedené
účtovné doklady, tieto bolo potrebné predložiť správcovi dane včas. Tieto dôkazy  pokiaľ by nimi žalobca
disponoval a predložil by ich v lehote, ktorú mu správca dane určil bez toho, aby správca dane na
predloženie týchto dokladov žalobcu viackrát vyzýval, boli by správcom dane vyhodnotené v prospech
žalobcu. Uvedené skutočnosti  boli obsahom Protokolu zo dňa 12.07.2017, ku ktorým sa žalobca mal
možnosť vyjadrovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

51. Podľa názoru správneho súdu spochybnené bolo aj samotné preberanie tovaru, ako aj reálne
dodanie tovaru, pričom tvrdenia žalobcu, že k preberaniu tovaru došlo medzi ním a pánom P. osobne,
niekedy inou formou, avšak nepovedal akou. To,  či k reálnemu dodaniu tovaru vôbec došlo, uviedol iba
to, že k dodaniu tovaru malo dôjsť v spoločnosti jeho otca. Tovar, ktorý bol predmetom zdaňovacieho
obdobia február 2013 mal byť dodaný spoločnosťou Y. s.r.o. nie jemu, ale do spoločnosti jeho otca. Tieto
skutočnosti samotné spochybňujú nielen existenciu tovaru, ale aj jeho reálne dodanie. Predvolávanie
svedkov navrhovaných  žalobcom t. j.  otca žalobcu a zamestnancov je aj podľa názoru správneho súdu
v súčasnosti, kedy je skutková podstata dodania tovaru iná (tovar sa nenachádza u žalobcu, ani u otca,



náhradné diely boli použité) neúčelné a zbytočné. Zamestnanci žalobcu  by potvrdili len skutočnosti v
prospech žalobcu.
Nedôveryhodné podľa súdu bolo aj samotné preukázanie  účtovných dokladov, vyhotovených faktúr, ako
aj potvrdení o zaplatení hotovosti a samotné platenie v hotovosti za dodaný tovar. Uvedené skutočnosti
sú viac ako spochybnené samotnými výpoveďami žalobcu. A napokon uvedené skutočnosti  výpoveďou
konateľa spoločnosti Y. s.r.o., ktorý sám uviedol, že s pánom P. sa nepozná, tohto nikdy nevidel, rámcovú
zmluvu nikdy nepodpísal, ani žiadne faktúry pre neho nevystavil a dodanie tovaru zo spoločnosti Y.
s.r.o. nikdy v prospech žalobcu nedošlo. Pokiaľ žalobca mal úmysel toto tvrdenie konateľa spoločnosti
Y. s.r.o. vyvrátiť, mal možnosť zúčastniť sa výpovede tohto svedka a všetky sporné okolnosti namietať.
Svoje právo však žalobca nevyužil a odôvodňoval to tým, že disponoval čestným prehlásením konateľa
spoločnosti Y. s.r.o. z 06.04.2016.

52. Ohľadom žalobnej námietky žalobcu, že žalovaný neprihliadal na čestné prehlásenia konateľa
spoločnosti Y. s.r.o. P. P. zo dňa 06.04.2016 a 29.03.2017, správny súd považuje predloženie uvedených
prehlásení za účelové v tomto konaní, nakoľko z viacnásobných výpovedí tejto osoby vyplýva, že
podpísal papier, na ktorom ani nevedel čo bolo za účelom získania finančnej odplaty. V tejto súvislosti
považuje aj správny súd rovnako ako daňové orgán ústnu výpoveď  zo dňa 03.06.2016 konateľa
spoločnosti  Y. s.r.o. P. P. za hodnovernú a smerodajnú. Pritom správny súd svoj názor opieral aj
o výpoveď tohto svedka 24.10.2014, kedy zhodne vypovedal ako svedok pri daňovej kontrole iného
daňového subjektu.

53. Poukaz žalobcu na rozsudky Súdneho dvora EÚ považuje správny súd v tomto konaní  za účelové,
nakoľko v rozsudkoch, na ktoré žalobca poukazuje je iná skutková podstata veci a preto nie sú na dané
konanie aplikovateľné, nakoľko v uvedených rozhodnutiach je podstatou to, že dodanie tovaru, resp.
služieb bolo reálne uskutočniteľné, čo nie je prípad žalobcu.
Takisto poukaz na rozsudok KS v Bratislave 6S/192/2016 zo dňa 15.02.2017 považuje správny súd za
predčasný a v predmetnej veci   za čisto účelový v snahe ovplyvniť rozhodnutie  v tomto konaní. Uvedený
rozsudok nie je publikovaný judikát NS SR.

54. Čo sa týka navrhovaných dôkazov na tieto už súd vyššie poukázal, pokiaľ žalobca v rámci daňovej
kontroly mal v úmysle podať návrh na vypočutie ako svedka jeho otca, resp. svojich zamestnancov,
tak to mohol vykonať už skôr, ešte počas daňovej kontroly a nie ako uviedol správca dane, ako aj
žalovaný, až po  pripomienkach k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Výpoveď samotného U. P.
staršieho, aj podľa názoru správneho súdu by nepriniesli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ozrejmili daň
z pridanej hodnoty, ktorú si žalobca uplatnil na základe deklarovania vystavenými faktúrami zo strany
spoločnosti Y.. za zdaňovacie obdobie február 2013 v spoločnosti žalobcu. Tak výpovede ako aj miestne
zisťovanie v mieste podnikania, ktoré už nie je miestom podnikania žalobcu a tovaru (náhradných dielov,
pneumatík,...), ktorý už nie je v jeho vlastníctve, resp. vôbec neexistuje, by bolo neúčelné a nelogické
dokazovanie, čo považuje súd za nedôvodné.

55. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z náležite zisteného
skutkového stavu veci, pričom rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné, jasné a náležite odôvodnené a
následne preskúmateľné. V administratívnom spise sa nachádzajú všetky listiny, ktoré tvorili podklad tak
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, preto žalobné námietky považuje správny
súd za bezdôvodné.

56. Čo sa týka žaloby správny súd má za to, že žalobné dôvody neboli preukázané a preto žalobu ako
nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 190 S.s.p. zamietol.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanovením § 168 S.s.p.
Žalobca v konaní nebol úspešný a nebol naplnený ani dôvod pre priznanie trov konania žalovanému
podľa § 168 S.s.p., preto správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.)

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "30ece186-b1fb-416c-a6f1-3e323d5e7417:a31a6629-228f-429f-9754-279e3d7f2213", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200186.3", "spisova_znacka": "2S/20/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/20/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200186.3"}], "citovane_v": []}