Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/429/2015 z 27. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. októbra 2015, sp. zn. 41CoE/429/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6114209358.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/429/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6114209358.2 | 2015-10-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95d541ff-ae64-4a7e-a48d-fe5b25ca728e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114209358.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/429/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114209358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114209358.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. spoločnosťou verita,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, proti povinnému I. W., nar.
XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca, XXX XX O. O., štátny občan SR, t. č. na neznámom
mieste, zastúpeného opatrovníčkou A. V., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, vedeného súdnou
exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka č. 4, 974 01 Banská
Bystrica, pod spis. zn. EX 245/14, o vymoženie sumy 2545,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1412/2014-11 zo dňa 15. mája
2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1412/2014-11 zo dňa 15. mája 2014
zrušuje a exekučné konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie sumy 2545,67 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDC12100539 vydaný dňa 23.03.2012 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“).
Okresný súd s poukazom na ust § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný
titul, zmluvu o úvere, vrátane obchodných podmienok pre úver. Skúmal aj rozhodcovskú doložku,
berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či
rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
11.11.2008 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného, obchodnou spoločnosťou V. O., a.s.,
O. a povinným (ďalej len „Zmluva“), s prihliadnutím na povahu účastníkov obsah a formu zmluvy,
vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Súčasťou Zmluvy je aj rozhodcovská doložka, uvedená v článku 7,
podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo
Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“). V článku 11.2 Obchodných podmienok
pre úver [verzia 2/2008] (ďalej len „OPpÚ“), ktoré tvoria súčasť Zmluvy, je upravené riešenie sporov
v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy,
budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská
doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. V
zmysle bodu 10.2.2 VOP sa Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb,



Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad
a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 VOP, ak
Klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie,
že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Vzhľadom na to, že povinný si
neplnil riadne svoje povinnosti zo Zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal
na rozhodcovskom súde žalobu. Okresný súd uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku,
je spotrebiteľskou zmluvou (typovou, formulárovou, adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára
dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy
(poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú
vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, pôvodne spoločnosť
V. O., a.s., O., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov, teda koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd mal za
preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy postavenie spotrebiteľa.
Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, či označenie Zmluvy ako absolútneho obchodu
podľa Obchodného zákonníka, teda nie je teda žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl.
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Okresný súd ďalej zdôraznil, že z povahy zmluvných strán, predmetu
podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu Zmluvy je zrejmé, že ide o
štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovskú súd. Uviedol,
že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti Zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky
na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany
spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva.
Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje
spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom. Uviedol, že návrh spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený
na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Súčasťou spotrebiteľskej zmluvy
sú aj OPpÚ a VOP, ktoré obsahujú veľké množstvo textu písaného miniatúrnym písmom, v dôsledku
ktorej skutočnosti spotrebiteľ nemá v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť, a
teda žiadnym spôsobom zmeniť obsah predtlačených zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť uzatvorenej zmluvy o úvere. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva,
alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Poukázal
na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Rozhodcovskú
doložku okresný súd subsumoval pod ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka s odôvodnením,
že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná ako je v článku
11.2 OPpÚ [verzia 2/2008] v spojení s bodom 10.2.2 II. časti VOP je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). S ohľadom na tieto skutočnosti okresný súd dospel k záveru,
že v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie článku 11.2 OPpÚ [verzia 2/2008] a
ustanovenie bodu 10.2.2 II. časti VOP je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho
zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí
súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Okresný súd záverom konštatoval, že keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu



dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný a teda že bol vydaný v
rozpore so zákonom a preto v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je
právoplatný a vykonateľný, preto ho už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké
účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, a preto je v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný
pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oprávnený ho rušiť, či meniť, pretože
nedisponuje takou právomocou. Skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku pripúšťa len ust. §
45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie, nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Ďalším nedostatkom rozhodnutia okresného súdu podľa vyjadrení odvolateľa je opomenutie ust. § 93b
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého bol oprávnený povinný ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa osobitného zákona. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
porušil ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a
porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a možno konštatovať, že ide o neplatnosť rozhodcovskej doložky z
dôvodu, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia,
v čom má údajná nerovnováha spočívať. Odvolateľ ďalej namietol, že okresný súd pri skúmaní žiadosti
o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom, ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal
možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Okresný
súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do
jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry
Európskeho súdneho dvora oprávnený uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky
nie je možné oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je
súčasťou úniového práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora , nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa
na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je
voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu
o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a
Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejnené pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249), rozhodnutie
je záväzné v celom rozsahu a rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre
nich. Odvolateľ dospel k záveru, že postupom okresného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov,
keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe
jeho postavenia. Okresný súd, ako exekučný súd týmto postupom nahrádza pasivitu povinného svojim
konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov
právnych vzťahov k pasivite. Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. S ohľadom na tieto skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie alternatívne, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 29.12.2014 bol okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený zároveň žiadal o vrátenie súdneho
poplatku zaplateného za začatie konania a vrátenie originálu rozhodcovského rozsudku predloženého
súdu, ako exekučný titul.

Dňa 22.01.2015 okresný súd postúpil vec odvolaciemu súdu.



Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd posúdil podanie oprávneného, ako späťvzatie návrhu na začatie exekučného konania, a
to s prihliadnutím na to, že exekúcia ešte nezačala, pretože začína až vydaním poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj s prihliadnutím na to, že oprávnený zároveň žiadal o vrátenie
súdneho poplatku za začatie konania, rovnako aj rozhodnutia predloženého súdu ako exekučný titul
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. O vrátení súdneho poplatku odvolací súd nerozhodoval,
pretože súdny poplatok bol vyrubený okresným súdom a tento o jeho vrátení rozhodne samostatným
uznesením.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil
podľa § 208 O.s.p. zrušil a exekučné konanie zastavil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.