Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/62/2018 z 7. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. júna 2018, sp. zn. 20CoP/62/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1317216383.3 Krajský súd Bratislava | 20CoP/62/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1317216383.3 | 2018-06-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CMP, § 387 ods. 2 CMP, § 388 CMP, CMP, § 2 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08d07684-dd80-46e8-a603-5c5adb5a0ce3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317216383.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/62/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216383
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317216383.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté deti E.: K.,
J. O.M. XX.XX.XXXX M. P., J. O. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti
rodičov: matka - F.. Z. E., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom S. X, G., zastúpená JUDr. Milan Ficek,
advokát s.r.o. so sídlom: Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757 a Q. - K. E.Í., narodený dňa
XX.XX.XXXX, bytom Ú. X, G., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18. septembra 2017, č. k. 38P/225/2017-
35, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 05. marca 2018, č. k.
38P/225/2017- 101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18. septembra 2017, č.k.
38P/225/2017-35, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 05. marca
2018, č. k. 38P/225/2017-101, vo výrokoch o úprave styku otca počas bežného kalendárneho týždňa m
e n í t a k, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi E.: K., narodeným O. XX.XX.XXXX a
P., narodeným dňa XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v čase od soboty od 09.00 hod do
nedele do 19.00 hod a každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod do 19.00 hod. s výnimkou
letných prázdnin. Počas úpravy styku otca s maloletými deťmi v čase letných prázdnin neplatí úprava
styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka t.j. párny a nepárny kalendárny týždeň.
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18. septembra 2017, č.k. 38P/225/2017-
35, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 05. marca 2018, č. k.
38P/225/2017- 101, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie umožnil otcovi stretávať sa s maloletými deťmi
K. M. P. počas letných prázdnin, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 18. septembra 2017, č. k. 38P/225/2017- 35, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 05. marca 2018, č. k. 38P/225/2017- 101,
nariadil neodkladné opatrenie na základe ktorého otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi E. : K.,
narodeným XX.XX.XXXX a P., narodeným dňa XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v čase
od piatku od 15,00 hod. do nedele do 19,00 hod.; každý párny kalendárny týždeň v čase od štvrtka od
15,00 hod. do piatku do 19,00 hod. počas letných prázdnin v čase od 10.07. od 09,00 hod. do 25.07.
do 19,00 hod. a v čase od 10.08. od 09,00 hod. do 25.08. do 19,00 hod. s tým, že otec si maloleté
deti prevezme v predškolskom zariadení, ktoré navštevujú a po skončení styku ich odovzdá v mieste
bydliska matky maloletých. V prípade, že sa maloleté deti nebudú nachádzať v predškolskom zariadení,
otec si ich prevezme v mieste bydliska matky maloletých detí. Počas letných prázdnin si otec maloleté
deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých. Matka je povinná maloleté deti na styk
riadne pripraviť. Súd prvej inštancie súčasne určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedené
na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37P/237/2017.



2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom, podaným na súde prvej inštancie dňa
21.08.2017 sa otec maloletých detí K. M. P. domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol
upravený jeho styk s deťmi v zmysle jeho návrhu.
3. Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
upravovaný rozsudkom o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, kde bola ohľadom úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode schválená rodičovská dohoda, v rámci ktorej sa
rodičia dohodli, že styk otca s deťmi zostane neupravený, keďže v tom čase sa otec plánoval zamestnať
v zahraničí. K uvedenému však napokon nedošlo a na styku s deťmi sa rodičia nevedia dohodnúť.
Matka nikdy neumožní otcovi styk s deťmi v rozsahu, ktorý požaduje a styk, ktorý mu umožní absolútne
nepostačuje a v poslednom čase sa tento styk z dôvodu konania matky neuskutočňuje prakticky vôbec.
Otec sa z dôvodu neúnosnej situácie obrátil návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný
súd Bratislava II., ktorý bol podľa jeho názoru príslušný vo veci konať a rozhodnúť. Súd jeho návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň začal z úradnej moci konanie o úprave styku otca
s deťmi. Vo veci následne vytýčil pojednávanie, avšak matka namietla miestnu príslušnosť Okresného
súdu Bratislava II. a vec bola prenesená na Okresný súd Bratislava III. Po podaní návrhu prestala
matka umožňovať otcovi kontakt s deťmi úplne, resp. umožní mu styk s deťmi na tri hodiny raz za
tri týždne a to len v čase, ktorý direktívne určí ona sama. Otec v tejto súvislosti kontaktoval aj orgán
sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý sa vyjadril, že zabezpečí vo veci mediáciu, ktorá sa však do podania
návrhu nespustila. Odporučil mu tiež podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd
prvej inštancie, nakoľko z pohľadu ÚPSVaR sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. Okrem toho sa
otec samostatným návrhom domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že pokiaľ
nebude vo veci rozhodnuté, neodkladným opatrením žiada upraviť štandardný styk detí s rodičom, ktorý
nevykonáva osobnú starostlivosť o deti. Vyjadril presvedčenie, že na takúto úpravu styku majú právo tak
maloleté deti, ako aj on sám. Nakoľko situácia trvá už veľmi dlho a vzťah detí k otcovi sa môže takýmto
konaním matky trvalo narušiť, je namieste nariadiť neodkladné opatrenie, a tým poskytnúť právam detí a
otca ochranu. Matka maloletých detí zjavne robí obštrukcie ohľadom styku otca s deťmi, ktorých cieľom
je to, aby boli deti s otcom čo najmenej. Deti dáva otcovi výlučne na základe svojvoľného rozhodnutia,
ak vôbec a nechce umožniť, aby deti u otca prespali. Takémuto styku chýba potrebná intenzita a
pravidelnosť, nie je pre deti vhodný, keďže deti nerozumejú tomu, prečo nemôžu byť s otcom častejšie
a je to pre nich zmätočné. Uvedené sa dotýka aj prázdnin a sviatkov, obe deti sa pritom častejšieho
a súvislejšieho kontaktu s otcom dožadujú, čo otec podrobnejšie popísal vo svojom návrhu. Obe deti
potrebujú vo svojom živote aj mužský vzor, matka však neuznáva otca ako rovnocenného rodiča. Vo
svojom návrhu tiež podrobnejšie popísal aktuálnu realizáciu styku s deťmi, správanie matky ohľadom
styku otca s deťmi, pričom matka styk v rozsahu 3 hodín raz za tri týždne považuje za dostačujúci a vo
väčšom rozsahu otcovi styk s deťmi neumožňuje. Matka tak otcovi bráni vo výkone jeho rodičovských
práv a povinností a dôvodom pre dočasnú úpravu styku s deťmi je preto potreba mať možnosť prehĺbiť
a po všetkých stránkach rozvinúť vzťah otca s deťmi a predísť tak citovému odcudzeniu detí. Pokiaľ
ide o styk s deťmi počas letných prázdnin, tohto sa domáha z dôvodu istoty pre prípad, že by o jeho
návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti nebolo rozhodnuté do letných prázdnin roku
2018. Záverom poukázal na to, že v mieste svojho bydliska má pre deti vytvorené všetky podmienky
k riadnej starostlivosti.
4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 ods.1, Civilného
mimosporového poriadku § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods.1, § 328 ods.2 veta prvá, § 329 ods.
1, 2, § 330 ods.1, §331 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
5. Súd z návrhu otca, obsahu spisového materiálu a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti
dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný a naliehavý
právny záujem na jeho nariadenie je daný. Za daných okolností je potrebné upraviť pomery medzi
rodičmi maloletých detí K. M. P. v zmysle práva otca stretávať sa s deťmi. Každý rodič má právo budovať
si vzťah so svojimi deťmi a podieľať sa na ich výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo
nie, ktoré skutočnosti je však možné docieliť len pri realizovaní styku s deťmi. Obaja rodičia majú tak
svoje práva, ako i svoje povinnosti, pričom medzi základné práva a povinnosti rodiča patrí právo a
zároveň aj povinnosť vykonávať starostlivosť o svoje deti, ktorá v sebe zahŕňa právo rodiča stráviť so
svojimi deťmi čas, ak má o to záujem. Ťažkosti pri realizácii styku jedného rodiča s maloletými deťmi
nemôžu spôsobovať obmedzenie tohto styku. Za predpokladu, že medzi rodičmi je dohoda vylúčená,
resp. nedá sa realizovať z dôvodu nespolupráce jedného z rodičov je potrebné, aby súd stanovil pravidlá
a takto stabilizoval situáciu. Nie je možné opomenúť práva rodiča, ktorý nemá deti vo svojej osobnej
starostlivosti, na vzájomný styk, ktoré právo tak rodičovi, ale predovšetkým maloletým deťom, vyplýva



zo zákona a ktoré právo je potrebné a nevyhnutné v záujme detí rešpektovať a byť pri realizácii tohto
práva nápomocný.
6. Po oboznámení sa s návrhom otca a obsahom spisu mal súd prvej inštancie za to, že otec nemá
upravený styk s deťmi súdnym rozhodnutím, keďže pri rozvode manželstva rodičia uzatvorili dohodu
v tom smere, že styk otca s deťmi zostal neupravený, čo vyplývalo z predpokladu, že rodičia sa na
uvedenom dokážu dohodnúť. Za súčasnej situácie je však nutné konštatovať, že konanie a postup matky
odôvodňuje predpoklad, že nie je schopná dostáť svojej rodičovskej zodpovednosti rodiča, ktorý má
deti zverené do svojej osobnej starostlivosti tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Matka je povinná
rešpektovať právo otca na pravidelný kontakt s deťmi a byť realizácii tohto práva nápomocná tak, aby
ho otec mohol nerušene vykonávať. Aj z emailovej komunikácie rodičov je ale zrejmé, že rodičia nie
sú schopní dospieť k dohode bez zásahu súdu, vzájomne sa napádajú, osočujú a obviňujú. Je to však
matka, ktorá má deti zverené do osobnej starostlivosti a svojim konaním uvádza otca do situácie, kedy
je ohľadom svojho styku s deťmi závislý výlučne na jej vôli a rozhodnutí, čo však nie je vhodné a ani
žiaduce, keďže otec nemá upravený styk s deťmi súdnym rozhodnutím a pri exitujúcich nezhodách s
matkou nemá oporu v súdnom rozhodnutí, ktoré by mu zabezpečovalo aspoň minimálny kontakt s deťmi
a ktorého by sa mohol, v prípade obštrukčného konania matky, domáhať.
7. Súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia uviedol, že otcom navrhnutý rozsah styku zodpovedá
aktívnej účasti rodiča, ktorý nemá deti zverené do svojej osobnej starostlivosti, na ich výchove za
predpokladu, že má rodič o uvedené záujem. Súd prvej inštancie pristúpil k čiastočnej zmene oproti
návrhu otca a v pracovných dňoch neupravil jeho styk s deťmi od 08,00 hod keďže sa jedná o čas,
kedy sa deti s najväčšou pravdepodobnosťou presúvajú do predškolského zariadenia, preto by úprava
styku otca s deťmi v tomto čase bola nepraktická, ťažko uskutočniteľná a v neposlednom rade pre deti
stresujúca. S ohľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie upravil aj miesto preberania dieťaťa, kde
reflektoval na tú skutočnosť, že deti sa budú v pracovných dňoch nachádzať v predškolskom zariadení,
kde budú v popoludňajších hodinách aj spať. Ak by sa v niektoré dni v tomto zariadení nenachádzali,
alebo by sa jednalo o dni pracovného pokoja alebo sviatky, súd prvej inštancie upravil preberanie detí v
mieste bydliska matky. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s deťmi počas letných prázdnin, tu sa súd stotožnil
s odôvodnením otca a tento upravil s dôvodu právnej istoty, keďže z časového hľadiska nie je možné
predvídať rozhodnutie súdu v merite veci.
8. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia uviedol, že apeluje na oboch rodičov maloletých detí
K. M. P., aby uprednostnili záujem maloletých detí pred svojimi záujmami a pokúsili sa o jednotlivých
otázkach výkonu svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť, a to i cestou orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a mládeže, ktorý môže rodičom poskytnúť súčinnosť, ako tretia osoba, ktorá je schopná
zaujať k uvedenej otázke objektívne stanovisko a pri riešení uvedenej otázky navrhnúť modely úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností tak, aby tieto vyhovovali obom rodičom. Je potrebné, aby si obaja
rodičia uvedomili, že jediným relevantným záujmom v tomto prípade je záujem maloletých detí a rodičia
by sa tomuto záujmu mali prispôsobiť a byť schopní kompromisu, ktorý by v konečnom dôsledku umožnil
dohodu rodičov o všetkých otázkach, týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností.
9. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 05.03.2018 č.k. 38P/225/2017-101 opravil výrok
rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko v predmetnom výroku sa vyskytla chyba, spočívajúca v uvedení
nesprávneho dátumu úpravy styku otca s maloletými deťmi v čase letných prázdnin, keď namiesto
dátumu "do 25.07." bol vo výroku uvedený dátum "do 2.07."
10. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorá v rámci svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva z dôvodu, že podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
že podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a podľa ustanovenia § 62
ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci. Odvolanie matka podala proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia, t.j. v
celom rozsahu. Má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzal z neúplne zisteného
skutočného stavu veci. Súd rozhodoval výlučne na základe tvrdení otca maloletých detí uvedených
v jeho návrhu zo dňa 15.08.2017. Tieto tvrdenia otca sa však nezakladajú na pravde a nie sú ani
úplné. Rovnako sú súdu z jeho vlastnej činnosti známe ďalšie okolnosti nášho spolužitia, rozvodu nášho
manželstva (37P/204/2016) a nariadenia neodkladného opatrenia vo veci vylúčenia otca maloletých detí
z našej spoločnej domácnosti (11C/162/2016). Otec maloletých detí uvádza vo svojom návrhu viacero
nepravdivých tvrdení týkajúcich sa nielen jeho údajného nedostatočného styku s deťmi, direktívneho
konania a rozhodovania matky, ale aj dôvodov rozpadu ich rodiny. V tomto smere pritom zamlčal



veľmi dôležité a podstatné skutočnosti. Bez znalosti skutočného stavu našej veci nie je zodpovedné
a podľa matky ani opodstatnené takýmto spôsobom zasahovať do úpravy ich pomerov. Okresný súd
vo svojom uznesení upravil styk otca s deťmi príliš široko. Matka uviedla si uvedomuje, že je ťažké
sa s ním v poslednej dobe dohodnúť na konkrétnych časoch jeho stretnutí s našimi synmi. Otec
maloletých mal čoraz viac požiadaviek na styk s maloletými deťmi. Keby mu bola vyhovela v každom
jednom prípade, mal by deti viac než ona. Vzhľadom na jeho neakceptovateľné požiadavky a neustále
obťažovanie a osočovanie súhlasí s úpravou styku pevným spôsobom, avšak dáva súdu na zváženie
(vzhľadom na nižšie uvedené správanie sa otca a incidenty), či nie sú splnené podmienky na zákaz
styku otca s deťmi. Pre posúdenie rozsahu však bude potrebné dôkladne zisťovať skutočný stav veci
a záujem maloletých detí. V konaní vo veci samej nebude možné rozhodnúť bez toho, aby súd skúmal
danosť osobnostných predpokladov otca maloletých detí na výkon rodičovských práv a povinností.
Súdu i kolíznemu opatrovníkovi sú známe okolnosti o našom predchádzajúcom spolužití, psychického i
fyzického týrania otca maloletých detí. Matka v rámci odvolania uviedla, že otec jej v priebehu bežného
týždňa dokázal každý deň písať správy, či a kedy môže vidieť deti. Matka má za to, že otec si musí
uvedomiť, že nie je možné, aby jeho každej žiadosti vyhovela. Podľa vyjadrenia otca v jeho návrhu matka
neumožňuje styk s deťmi, lebo je frustrovaná z rozvodu. Ako dôvod rozvodu nášho manželstva uviedol
neveru matky a to, že si údajne už počas trvania manželstva našla milenca. Matka uviedla, že rozvod
bol pre ňu jedným zo zlomových momentov, ktorým sa jej život a aj maloletých detí zmenil k lepšiemu.
Už nemuseli žiť v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá ich neustále psychicky týrala a neštítila viackrát
matku i fyzicky napadnúť. Vo vzťahu k jej nevere matka uviedla, že jej manžel jej bol počas trvania ich
vzťahu najmenej 20-krát neverný, v súčasnosti sa na to pozerá už s nadhľadom. To je už minulosťou, ku
ktorej sa vracať neoplatí a v ktorej bohužiaľ otec maloletých ešte stále žije. Áno, spoločnú domácnosť
opustila matka. Bolo to 01.06.2016, kedy ich spoločnú domácnosť opustila za asistencie polície a jej
rodičov. Situácia v tom čase už bola neúnosná a v posledných okamihoch ich spolužitia som sa bála o jej
život. Každý deň sa v našej domácnosti musel opakovať rovnaký scenár a keď otec maloletých videl čo i
len najmenší náznak môjho pochybenia, bolo zle. Počas dňa matka mala pocit, že všetko robila, tak aby
bol spokojný, aby nemal žiadnu zámienku, kvôli ktorej nebude v noci opäť spať a ktorá by vyprovokovala
jeho zlú náladu. Večer, keď prišiel z práce deti ležali v posteliach, večera bola pripravená na stole v
primeranej teplote, aby sa mohla rovno konzumovať, ale nebola studená. Matka mala byť oblečená v
sexi oblečení a čakať pri dverách, kedy príde. Ako otváral dvere, išla ho privítať. A ďalej postupovala
podľa vopred dohodnutého scenáru. Otec maloletých mal vždy potrebu úplnej kontroly nad všetkým
dianím v ich domácnosti. Bez jeho súhlasu nikdy nemohla nič spraviť. Vyčkala vždy cca do 23:00 alebo
do pol noci a potom sa ho opýtala, či si ide s ňou ľahnúť spať. Väčšinou povedal, že on unavený nie je,
nech ide sama. Odišla spať. Spala vždy maximálne hodinu a potom prišiel do spálne. Postavil sa k boku
postele a kopol jej do nohy so slovami „vstávaj Jana, rieš konečne svoje problémy“. Prosila ho, aby ju
nechal spať. Stiahol jej perinu z tela a hodil ju na zem. Ona sa postavila a perinu zodvihla. Prikryla sa
a opäť si ľahla. Ešte zopárkrát z nej vždy tú perinu stiahol, znova si ju zodvihla. Potom rezignovala a
snažila sa spať bez periny. Podišiel bližšie a spod hlavy jej vytrhol vankúš. Už ho nevrátil a ona si zobrala
druhý vankúš. Vytrhol aj ten a nechal si ho. Snažila sa spať bez vankúša a bez periny. Bola zakaždým
unavená, lebo tento scenár sa opakoval každú druhú noc a niekedy aj každú noc a bolo bežné, že za
týždeň spala spolu len 15 hodín. Keď mu nepomáhalo odstránenie periny a vankúša, zasvietil svetlo.
Ona ho zhasla a ľahla si. Opäť zasvietil a podišiel k nej. Naklonil sa nad ňu a začal so svojou rutinou:
„ Jana! Jana! Jana! Jana!....Ja budem pokračovať do kým sa nezobudíš. Ja čas mám. Mne je to jedno
ako chceš. Jana! Jana! Jana! Čakám! Ja čakám! Ja čakám! Jana! Čakám...“ Potom si vždy musela
sadnúť na posteľ, prebrala sa a pripravila sa na hodinové výčitky, A čakala, či to dnes bude zase len o
kriku alebo aj o násilí. Počas toho, ako musela byť hore jej hovoril: „Jana to ako ty zase riešiš svoj život,
si obyčajná štetka! Obdivujem ťa. To aké máš gule. Jak ma máš v p..i. Čo si dnes pre mňa urobila? Ty
si myslíš, že to čo si dnes predviedla je OK? Myslíš že takto sa správa žena, ktorá sa snaží zachrániť
rodinu a získať si späť manžela? Nie! Takto sa správa žena, ktorej je úplne jedno, čo bude s jej rodinou!
Rieš svoj život." Takýto bol bežný scenár v ich domácnosti. Otec maloletých sa neštítil /ju osočovať i pred
maloletými deťmi. Pred nimi ju označoval vulgárnymi slovami, dokonca fackal dlaňou ruky. Nebránil mu v
tom ani plač maloletých detí. Práve naopak, matka mala pocit, že mu to dodávalo sebavedomie. Dokonca
sa na ne otočil a hovoril im „Maminka dnes opäť spravila chybu. Nikdy sa nepoučí?" Jeho direktívne
správanie nemalo riadne medze, ani zábrany. Jej život, ale i život maloletých detí mal nalinajkovaný a
akonáhle bolo niečo inak, ako si to on predstavoval, mali prednášky o tom, že si to on neželá a taká
chyba sa nemôže opakovať. Tieto problémy im spôsobili vážne zdravotné problémy. Ona i starší syn
museli navštevovať psychologičku. Bola v kontakte so sociálnou kuratelou a krízovým centrom. Keď na
jeden výlet nevzala správny puding, ktorý mal na mysli otec maloletých, hodil ich o zem tak, že celá



kuchyňa bola zašpinená. Na výlet sa nakoniec nešlo a celá kuchyňa sa musela nanovo vymaľovať. Celá
situácia sa vyostrila práve dňa 01.06.2016, kedy bola donútená opustiť našu spoločnú domácnosť i s
maloletými deťmi. Na otca maloletých detí podala matka niekoľko trestných oznámení. Raz prišla domov
autom, zaparkovala pred domom a odišla domov. O pár minúť prišla suseda, že si má preparkovať,
nerozumela prečo, pretože jej nezablokovala prístup. Stalo sa však to, keďže nebola úplne zatiahnutá
ručná brzda, že zišlo pred susednú bránu a tam zostalo stáť. Matka bola vtedy v 7 mesiaci tehotenstva,
otec detí povedal, aby to šla preparkovať, pretože mala pri zaparkovaní zaradiť aj rýchlostný stupeň. Išla
k autu, naštartovala a zaparkovala opäť pri dome. Otec detí jej potom otvoril dvere na aute, vytiahol ju
oboma rukami z auta, surovo ju sotil na zem (vôbec mu nevadilo, že je tehotná), chytil ju za vlasy a ťahal
ju do domu. Nič zlé mu pritom neurobila, iba nezaradila rýchlostný stupeň. Úplne bežne sa stávalo, že
keď otcovi detí v niečom nevyhovela, sácal do nej, dokonca na ňu na jej bočnú stranu hrudníka ľahol
a svojim 120 kg telom jej tlačil na rebrá, až kým nevyhovela jeho požiadavke. Nemohla dýchať a sa
hýbať. Keď si na to spomenie, zviera jej hrdlo. Nakoľko nechcel ich spoločnú domácnosť opustiť, aby
tam mohla ďalej žiť s našimi deťmi, musela matka podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Aby im spôsobil čo najviac starostí, tak pri svojom odchode vzal z nehnuteľnosti niektoré veci. To, že
si vzal televízor alebo niektoré svoje veci matka chápala. Ale keď zistila, že z nehnuteľnosti vzal i kotol
na kúrenie (bolo to pred zimou a nemali s deťmi ako kúriť), práčku a sušičku a matrace zo všetkých
postelí, nevedela čo má robiť. Z jeho konania mala stále pocit, že im chce spôsobiť bolesť a starosti.
Otec detí považuje takéto konanie za normálne. Otec maloletých detí sa po jej nútenom odchode z
nehnuteľnosti viac než tri týždne vôbec neozval. Myslím si, že keď si už uvedomil, že niet návratu, tak
ju začal aj spolu so svojimi rodičmi tlačiť do striedavej osobnej starostlivosti. Vyhrážal sa jej tým, že to
musím urobiť nakoľko nemajú žiadne súdne rozhodnutie o maloletých deťoch. Z toho dôvodu podala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (OS BA II, 49P/132/2016). Deti boli vzhľadom na všetky
okolnosti ich prípadu zverené do osobnej starostlivosti matky a styk otcovi umožnený v sobotu a v nedeľu
bez prespania. V rozvodom konaní nebol styk otca s našimi deťmi upravený na základe jeho žiadosti. Už
vtedy som si však bola istá, že túto možnosť bude zneužívať, aby jej opäť mohol spôsobovať ťažkosti.
Od začiatku však v jeho konaní nevidela skutočný záujem o maloleté deti a to nevidím ani teraz. Deti
sa od neho (hoci s ním boli iba niekoľko hodín) vracajú apatické a smutné. Nie je ničím výnimočným
ani plač detí, pričom vtedy mi trvá aj niekoľko hodín, kým sa mi podarí upokojiť ich. Niekoľkokrát matka
bola sama svedkom toho, ako deti hucká proti nej a rozpráva im, že matka je klamárka a kvôli nej prišli
o otca. Neberie pritom vôbec ohľad na ich útly vek a city. Ak sú náhodou spoločne na návšteve lekára
pozornosť venuje matke a nie deťom. Snaží sa stále tváriť ako vzorný otec a hovorí veci "vidíš maminka
ako sa otecko dobre stará o deti..." Pritom matka vie, že keď mal deti cez víkend, tak ich vždy odviezol
na Myjavu k svojim rodičom, alebo k svojej sestre v Bratislave a oni sa o deti starali. Deti matke potom
hovorili, že sa im počas víkendu venovali starí rodičia, alebo teta s ujom. Podľa jeho slov sa mu spôsob
styku počas týždňa nepáči a on chce iba na dlhší ucelený čas. Pri dohadovaní styku sa matku snaží stále
tlačiť do kúta, aby dosiahol opäť to, čo jemu vyhovuje. Matka uviedla, že mu však nevládze oponovať.
On je povaha, že ak sa mu nepodriadi, bude sa snažiť a robiť všetko preto, aby sa mu všetci podriadili.
Niečo ako kompromis nepozná a bude to robiť stále aj vtedy, keď by už normálny človek prestal. Matka
má za to, že otec potrebuje odbornú pomoc a obávam sa aj jeho vplyvu na deti. Z jeho správania má za
to, že deti využíva iba ako nástroj, aby jej spôsoboval ďalšiu bolesť. Je jej však z toho veľmi smutno, lebo
vidí ako maloleté deti jeho neuváženým konaním trpia. Starší syn sa už nie raz aj v minulosti vyjadril, že
ocka neľúbi a nechce s ním byť. Sú to veľmi silné slová, ale za to si môže výlučne on, ktorý nie je schopný
sa preniesť cez rozvod nášho manželstva a to, že už nad našimi životmi nemá žiadny vplyv. Matka má
za to, že je to choroba. Takýto stav, aký nastolil otec maloletých a nápor jeho neustálych požiadaviek
nie je únosný. Pre všetkých z nás bude najvhodnejšie, ak bude styk otca s maloletými deťmi upravený
pevným režimom avšak iba po tom, ako odborník na psychológiu posúdi jeho vplyv na deti a to, či sú
v bezpečí a budú mať zdravý psychický vývoj, či otec maloletých disponuje osobnostnými a morálnymi
predpokladmi pre výkon rodičovských práv a povinností. So súdom určeným rozsahom styku nie je
možné súhlasiť. Stále na deťoch matka vníma pri veciach týkajúcich sa ich otca psychický blok a možno
aj strach vyvolaný jeho správaním v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Neviem si totiž predstaviť,
aké bude mať otec maloletých požiadavky na maloleté deti v školskom veku, ako bude pristupovať k ich
prípadným zlyhaniam. Ak by totiž i voči nim postupoval tak ako voči nej, počas ich spolužitia, nebolo by to
vôbec prospešné pre ich zdravie, najmä po duševnej stránke, manipulatívna osobnosť a charakter môže
výrazným spôsobom negatívne ovplyvniť ich rozvoj a budúcnosť. Nesprávne právne posúdenie veci
je možné vidieť v nesprávnej aplikácii ustanovení týkajúcich sa neodkladného opatrenia a ustanovení
zákona o rodine týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností. Otec maloletých podal na Okresný
súd Bratislava II. dňa 31.05.2017 vo veľkej časti totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.



V tomto návrhu uvádzal rovnaké argumenty a odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
tým, že jeho styk s deťmi je nepravidelný a podľa neho v nedostatočnom rozsahu. OS BA II. sa však s
jeho argumentáciou nestotožnil a vzhľadom na uvedené skutočnosti nenariadil neodkladné opatrenie,
nakoľko nevznikla potreba nariadiť neodkladné opatrenie. OS BA II. v bode 14 uviedol, "že s deťmi sa
stretáva (otec), teda neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov." Matka uviedla, že sa plne sa
stotožňuje a súhlasí s právnym názorom OS BA II. Styku otca s maloletými deťmi nebráni, tak ako to
vyplýva aj z vyššie uvedeného opisu skutočného stavu veci. Sama si uvedomuje, že s otcom maloletých
je veľmi ťažké sa dohodnúť na jeho styku s maloletými deťmi a tento styk bude vhodnejšie upraviť
pevným režimom. Nesúhlasí však s názorom okresného súdu, že je potrebné bezodkladne upraviť ich
pomery nariadením neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z princípu právnej istoty je možné uviesť, že v
skutkovo obdobných alebo zhodných prípadoch je spravodlivé očakávať rovnaké rozhodnutie okresných
súdov. Vonkoncom už neprichádza do úvahy, aby na základe totožného návrhu rozhodli v priebehu 3
mesiacov dva okresné súdy úplne odlišne a posúdili túto vec odlišne. Takýto stav nie je z pohľadu právnej
istoty účastníkov konania akceptovateľný. Matka uviedla, že otcovi maloletých detí umožňuje styk v
dostatočnom rozsahu, aby nedošlo k deformácii jeho vzťahu s maloletými deťmi. Ak by umožňovala
otcovi maloletých detí styk vždy, keď si o to povie, deti by boli v jeho starostlivosti 20 dní v mesiaci.
Vzhľadom na to je podľa matky úplne normálne, že medzi nimi vznikajú konflikty a nezhody. I otec
maloletých by si mal uvedomiť, že nie je možné všetkým jeho požiadavkám vyhovieť a vždy mu umožniť
styk keď si o to povie. V styku s maloletými deťmi mu matka nebráni. Kontakt s deťmi má zabezpečený.
Z toho dôvodu má za to, že v tomto prípade neexistujú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenie.
Nie sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nehrozí deformácia vzťahu
otca s maloletými deťmi. Okresný súd na tento prípad nesprávne aplikoval ustanovenia CSP a CMP o
neodkladných opatreniach a nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Bez bližšieho skúmania
skutočného stavu veci a pomerov v rodine určil styk otca s maloletými deťmi v tak širokom rozsahu,
na ktorý nie sú maloleté deti zvyknuté. V zmysle vyššie uvedeného popisu nášho spolužitia s otcom
maloletých detí je zrejmé, že ani počas nášho spolužitia otec maloletých nevenoval toľko času maloletým
deťom. Na základe vyššie uvedených skutočností matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 38P/225/2017 zo dňa 18.09.2017 zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že matka vo svojom odvolaní okrem iného uvádza,
že podľa nej nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 325 ods. 1
Civilného sporového poriadku: ..Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery...“. Otec uviedol, že má za to, že v ich prípade tento zákonný predpoklad na nariadenie
neodkladného opatrenia splnený je. Poukázal na skutočnosť, že aj podľa Okresného súdu Bratislava
III. a kolízneho opatrovníka tento predpoklad splnený je, jediný subjekt v tejto situácii s opačným
názorom je matka. Samotná matka uvádza vo svojom odvolaní v čl. II., že ,,je ťažké sa s ním v
poslednej dobe dohodnúť na konkrétnych časoch jeho stretnutí s našimi synmi.“ Taktiež v uznesení sa
v bode 20 uvádza: „Z mailovej komunikácie rodičov je ale zrejmé, že rodičia nie sú schopní dospieť k
dohode bez zásahu súdu, vzájomne sa napádajú, osočujú a obviňujú.“ Zásah súdu pri neupravenom
styku je teda nanajvýš potrebný a pomery je potrebné upraviť bezodkladne, čo správne vyhodnotil aj
konajúci súd. Nie je namieste návrh matky, aby súd návrh otca zamietol. Tvrdenia matky, že otcovi
styk umožňuje a v kontakte nebráni sú nepravdivé, inak by sa nedomáhal už niekoľko mesiacov súdnej
ochrany pre maloletých synov pred konaním ich matky, ktorá direktívne rozhoduje o styku a nikdy
neumožnila styk v takom rozsahu, aby mohol riadne vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Matka
zahltila odvolací súd rôznymi svojim fotografiami a listinami z minulého roku, ide však o tvrdenia matky,
ktoré nie sú preukázané a nevyplýva z nich, že by mal styk otca s maloletými deťmi byť obmedzený
pod minimálny štandard, ktorý bol otcovi uznesením priznaný. Otec uviedol, že ide o dokumenty, ktoré
matka vyprodukovala v čase pred ich rozvodom (rozvod bol dňa 29.11.2016) za účelom získania výhody
v rozvodovom konaní (všetky ňou predložené fotografie a dokumenty sú z času, ktorý predchádza
dňu pojednávania, na ktorom manželov rozviedli), pričom podľa otca matka len „recykluje“ tieto staré
tvrdenia s tým účelom, aby ho úplne odstrihla od maloletých detí, lebo vie, že ich milujem a že otcovi
na nich záleží, a už len týmto spôsobom otcovi môže ublížiť. Napokon na uvedené poukázal otec už v
návrhu vo veci samej, kde uviedol: „V rozvodom konaní ma manželka lživo obvinila z domáceho násilia s
psychického týrania, čo sa vôbec nepreukázalo. Správanie a povaha manželky však u mňa odôvodňujú
záver, že tieto tvrdenia bude chcieť opäť „ recyklovať“ a použiť v akomkoľvek súdnom konaní vrátane
tohto, týkajúceho sa našich detí, s cieľom získať v takom konaní (neoprávnenú) výhodu. Otec uviedol, že
sa ohradzuje voči akýmkoľvek podobným tvrdeniam matky, absolútne nepreukázaným v ich rozvodovom
konaní a má za to, že jediným motívom ich opätovného použitia, či použitia obdobných tvrdení bude



len diskriminácia jeho ako rodiča s cieľom (hoci aj nevedomého) porušovania práv dvoch maloletých
detí. Otec uviedol, že jeho vzťah s deťmi je pritom vynikajúci, perfektne si spolu vychádzajú, deti sú
u neho radi a on ich tiež ľúbi najviac na svete. K matkou namietanému odlišnému rozhodnutiu súdov
ohľadne jeho návrhov, otec uviedol, že medzi oboma návrhmi uplynul istý čas (niekoľko mesiacov),
kedy sa situácia zmenila, a to radikálne k horšiemu, nakoľko akonáhle sa matka dozvedela, že otec
podal návrh na úpravu styku dovtedy neupraveného, deti už takmer nevidel, pričom bol stále závislý
na jej svojvôli, kedy sa s nimi bude môcť opäť stretnúť (to dokumentujú aj záznamy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny založené v tomto spise z obdobia po podaní prvého návrhu na neodkladné
opatrenie dňa 31.5.2017). Preto súd prvej inštancie správne v bode 19 uznesenia uviedol, že za daných
okolností je nanajvýš potrebné upraviť pomery medzi rodičmi maloletých K. M. P., v zmysle práva otca
stretávať sa deťmi. Každý z rodičov má právo budovať si vzťah so svojimi deťmi a podieľať sa na ich
výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie, ktoré skutočnosti je však možné docieliť len pri
realizovaní styku s deťmi. Za predpokladu, že je dohoda vylúčená, resp. nedá sa realizovať z dôvodu
nespolupráce jedného z rodičov, je potrebné, aby súd stanovil pravidlá a takto stabilizoval situáciu....pri
existujúcich nezhodách s matkou otec nemá oporu v súdnom rozhodnutí, ktoré by mu zabezpečovalo
aspoň minimálny kontakt s deťmi. Teda nariadený styk je styk minimálny, a má byť vo veci samej
podľa možností ešte viac rozšírený. Nie je pravda, že na takýto styk (matkou označený ako široký,
avšak ide o styk minimálneho rozsahu) nie sú ich deti zvyknuté, nakoľko dokým rodičia žili spoločne v
domácnosti trávil otec s deťmi ďaleko viac času, dokým ich matka nevzala preč a nepodala návrh na
rozvod, aby mohla pokračovať vo svojom mileneckom vzťahu bez prekážok v osobe otca. Ak matka
tvrdí, že nariadením styku minimálneho rozsahu konajúci súd nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax
súdov, tak potom podľa otca zjavne nie je oboznámená s rozhodovacou praxou súdov, kde práve v
takých prípadoch nariaďuje aspoň takýto rozsah styku. Napokon sám konajúci súd k rozsahu styku
uviedol, že: „Otcom navrhnutý rozsah styku zodpovedá aktívnej účasti rodiča, ktorý nemá deti zverené
do svojej osobnej starostlivosti, na ich výchove za predpokladu, že má rodič o uvedené záujem“, čo
zodpovedná rozhodovacej praxi slovenských súdov v tejto otázke. Čo sa týka tvrdení bývalej manželky
o údajnom domácom násilí, ktoré tvoria väčšiu časť jej odvolania otec poukázal na to, že hoci sa o
tom snažila presvedčiť orgány činné v trestnom konaní tie jej výmyslom neuverili a oznámenia odložili.
Takisto otec uviedol, že podľa § 23, ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd je teda povinný
zisťovať príčiny rozvratu rodiny v rozvodovom konaní. Matka detí navrhla, aby sa súd oboznámil s
rozvodovým spisom sp.zn. 37P/204/2016, s čím otec súhlasí a dáva do pozornosti rozsudok Okresného
súdu Bratislava III. č. k. 37P/204/2016 - 139 zo dňa 29.11.2016 kde súd konštatuje, že matka uviedla,
že v domácnosti prichádzalo k domácemu násiliu po tom, čo navrhovateľka mala mimomanželský
pomer a otec poprel dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka. Nič viac nie je k veci uvedené (a dokonca
ani nevyplýva zo zápisnice o rozvodovom pojednávaní zo dňa 29.11.2016) a účastníci (obaja, teda aj
matka) sa vzdali svojho práva podať opravný prostriedok. Tvrdenia matky sa teda v rozvodovom konaní
nijako nepreukázali. Otec má za to, že tvrdenia matky sú zrejme tvrdeniami ženy s určitou poruchou
osobnosti, ktorou matka maloletých detí je (inak si jej správanie nevie vysvetliť, pričom má za to, že je
dôvodný predpoklad hraničnej poruchy osobnosti u bývalej manželky). Ak matka tvrdí, že je potrebné vo
veci samej preskúmať „danosť osobnostných predpokladov otca maloletých detí na výkon rodičovských
práv a povinností“ je celkom určité potrebné preskúmať aj danosť osobnostných predpokladov matky
maloletých detí na výkon rodičovských práv a povinností, na čom bude v konaní vo veci samej trvať, a
toto preskúmanie bude musieť urobiť u matky súdny znalec z odboru psychológie dospelých osôb, po
zvážení súdu možno aj znalec z odboru psychiatrie. Otec ďalej uviedol, že nepovažuje za normálne, aby
ho matka maloletých detí sústavne obviňovala z psychického a fyzického týrania, pričom ona ho týrala
najmä svojim dlhotrvajúcim mimomanželským pomerom (jeho 20 údajných mimomanželských pomerov
si vymyslela až následne) a aby jej zvieralo hrdlo pri nejakých vymyslených spomienkach na to, ako ju
mal otec údajne privalil z bočnej strany hrudníka (?) - to čo opisuje, si ani nevie predstaviť, ako by to
bolo fyzicky možné. Otec uviedol, že jemu naopak zviera hrdlo, že takéhoto správania je schopná matka
maloletých detí, žena, ktorú dlhé roky ľúbil a ktorú si vybral za matku ich detí. Nielenže mu zviera srdce,
je mu dokonca úzkostne a ľúto, ako veľmi sa zmenila a obáva sa skutočne o jej duševné zdravie, a aký
to môže mať vplyv na ich deti. Myslím si, že je to práve matka, ktorá potrebuje odbornú pomoc a obáva
sa jej vplyvu na deti (hoci ona práve toto tvrdí o ňom). Otec ďalej uviedol, že ak matka tvrdí v čl. II svojho
odvolania, že: „Z jeho správania mám za to, že deti využíva iba ako nástroj na to, aby matke spôsoboval
ďalšiu bolesť“ je to jasný dôkaz toho, že je matka egocentrický zahľadená do seba, myslí si, že všetko je
sústredené len na jej osobu a nedokáže akceptovať fakt, že sa rozviedli a každý si žijú svoj vlastný život
(s tým, že majú spoločné deti, ktoré by mali spoločne vychovávať), pritom to nevypovedá o objektívnej



realite, ale len o subjektívnej realite, tak ako ju vníma bývala manželka. Dokonca vymyslené tvrdenia
o tom, čo sa údajne odohrávalo v ich spálni, považuje otec za hlboko urážlivé a osočujúce. Ich intímny
život vždy považoval za normálny a ak sa aj niekedy dožadoval vysvetlenia od nej, ako plánuje naložiť
ďalej so spoločným životom po odhalení jej nevery, otec má za to, že to sú celkom normálne otázky
človeka, ktorému neverná manželka zrazu zničila jeho rodinný život. Nie je pravda, že by manželku
nenechal vyspať. Naopak, on nemohol spávať, ako ho celá situácia okolo jej nevery (s kolegom z práce,
pričom išlo o dlhotrvajúci vzťah) veľmi trápila a taktiež, ako sa správanie matky odrazí na deťoch. Otec
ďalej uviedol, že fotky s modrinami nijako nesúvisia s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko nikdy sa nepreukázalo nijakým spôsobom, že by jej tieto modriny spôsobil on, pričom otec
uviedol, že si ich bývalá manželka spôsobila sama alebo jej milenec vo vášnivej hádke. Iné vysvetlenia
nenachádza. A znovu opakuje, že v konaní vo veci samej budem trvať na vyšetrení bývalej manželky
znalcom z odboru psychológie, resp. psychiatrie. K údajnému incidentu s parkovaním auta uvádzam,
že síce auto narazilo do plotu, nakoľko bolo nezaistené, avšak okolnosti incidentu sú úplne iné ako tvrdí
bývalá manželka. On práve pracoval na stavbe ich domu keď ma manželka prišla pozrieť. Zaparkovala
vo svahu a prišla za ním do domu. Ako sa vo vnútri rozprávali tak počuli buchnutie z vonku ale nevedeli
čo sa stalo. Až keď im klopala suseda na dvere, či si môžeme preparkovať auto, že sa nemôže dostať
cez našu ulicu von tak zistili, že auto zišlo z kopca, nabúralo do plotu a blokovalo cestu. Bývalej manželke
som povedal nech to ide preparkovať a keď auto preparkovala išiel som sa pozrieť na vzniknutú škodu,
ktorá bola značná, čo ma samozrejme nahnevalo, čo som dal (len) zvýšeným hlasom najavo bývalej
manželke (pretože sme potrebovali každý cent na stavbu domu a oprava škody bol zbytočný výdavok).
Nie je však pravda, čo tvrdí matka, že by ju otec nasilu ťahal z auta a po zemi, voči tomu sa dôrazne
ohradil a považuje také tvrdenia za hrubo urážlivé. Nič viac sa nestalo, otec šiel pokračovať v práci
na stavbe ich domu a bývalá manželka odišla domov. Otec uviedol, že je zdesený z toho, kam ďaleko
je matka schopná zájsť vo svojej snahe zničiť ho a tým pádom vytesniť zo života ich detí! Otec ďalej
uviedol, že všetky tvrdenia matky uvedené v jej odvolaní sú nepreukázané a nezodpovedajú skutočnosti.
K fotografiám domu, ktoré matka predložila otec uviedol, že nie je možné s určitosťou preukázať kedy
boli nafotené (matkine označenia pred a po nie je možné osvedčiť) a nie je ani zrejmé, čo nimi chcela
matka povedať. Ešte pred tým než sa otec odsťahoval vrátil zapožičané veci, následne na to si zobral
veci, ktoré považoval za svoje a veci, o ktorých vedel, že budú deti u neho potrebovať - dúfal, že s
nimi budem tráviť oveľa viac času, ako to je reálne! Nakoniec poukázal na rozporuplné tvrdenie matky,
ktorá v odvolaní v čl. II uvádza, že: „V rozvodom konaní nebol styk otca s deťmi upravený na základe
jeho žiadosti. Už vtedy si bola istá, že túto možnosť bude zneužívať, aby jej mohol opäť spôsobovať
ťažkosti.“ Matka však nič neurobila, s rodičovskou dohodou súhlasila a odvolania sa vzdala priamo na
pojednávaní. Teda ide len o účelové a klamlivé tvrdenie, ako všetky ostatné v jej vyjadrení. Otec poukázal
na to, že ak bývalá manželka poukazuje na skutočnosť, že súd nezistil skutočný stav veci, má za to, že
stav ohľadne potreby stretávania sa s deťmi a odopierania tohto zo strany matky bol zistený dostatočne,
pričom zisťovanie skutočného stavu veci má svoje limity v hospodárnosti a rýchlosti konania, obzvlášť
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde nárok nemusí byť preukázaný, ale musí byť aspoň
osvedčený. Inými slovami, tvrdenia matky o údajnom týraní sa nezistili ani orgánmi činnými v trestnom
konaní, nezistil ich ani konajúci súd v rozvodovom konaní a nie je úlohou odvolacieho súdu v konaní
o nariadenie neodkladného nariadenia o styku s deťmi skúmať, čo sa dialo v našej spálni pred naším
rozvodom. Od nariadenia neodkladného opatrenia sa konečne môžem s deťmi nerušene stretnúť a tráviť
aspoň určitý čas spoločne. Stretnutia prebiehajú úžasne, na každé vyzdvihnutie deti sa veľmi teším, lebo
deti sa na mňa zjavne veľmi tešia - hneď sa mi hodia okolo krku s obrovským vrúcnym objatím, že som
im veľmi chýbal. Vždy keď má otec deti aj keď je to na krátky čas, tak sa presúvame podľa možností buď
domov na Úžiny 1 kde sa napapajú a ak je zlé počasie, tak aj hrajú, alebo ak máme dostatok času, tak
ideme pozrieť ich bratrancov, ktorí sú v rovnakom veku a deti sú na časté stretnutia s nimi zvyknuté a tešia
sa im (samy sa ich dožadujú). Väčšinu času, ak sú deti zdravé a počasie nám praje trávime vonku na
ihriskách a po rôznych výletoch (kúpalisko, Železná studnička, Pekná cesta, Pezinský park). Ako jeden
z najčastejších výletov navštevujeme starých rodičov, ktorí majú dom na Myjave čo je cca 1,5 hod cesty
z BA. Takúto návštevu starých rodičov pri bývalou manželkou ponúkanej možnosti 3 hod stretávania
s deťmi, ktorú mu v poslednej dobe pred nariadením neodkladným opatrením ponúkala nebolo možné
realizovať. U starých rodičov na Myjave majú deti obrovský dvor a neskutočne veľa možností vyžitia v
prírode, ale aj v dome, v ktorom majú svoju plne zariadenú izbu. Deti počas celej doby keď sú s otcom
neplačú ani nemajú potrebu riešiť nejaké rozvodové záležitosti. Jediné čo ich veľmi trápi, že ten čas,
ktorý s nimi otec trávi je taký krátky a pri každej návšteve sa vždy ich otázky opakujú a to prečo nemôžu
prespať a byť dlhšie. Otec uviedol, že vzťahy u nich v rodine sú veľmi vrúcne. Ich rodina sa veľmi často
stretáva a trávia spolu veľa času, čo určite aj deti vnímajú veľmi pozitívne, keďže vždy keď sú spolu by



chceli aby s nimi boli aj babinka s dedom aj teta F. s ujom Z. a ich bratranci Y. M. X.. Samozrejme trávia
čas aj osamote, len otec s jeho milovanými synmi, kedy chodia na prechádzky po lese a rôzne kratšie
výlety. Je pravda, že pri odovzdaní sú deti vždy trosku skľúčené, z toho, že čas ktorý majú vyhradený
na stretnutie s ním sa im chýli ku koncu a musí sa skončiť. A niekedy deti aj plačú pri odovzdávaní,
najmä mladší syn plače, že nechce ísť k maminke že chce ostať s ním. Ak matka uvádza, že deti v jej
prítomnosti niekoľko hodín plačú, tak otec má za to, že matka nezvláda ich výchovu, nakoľko v jeho
prítomnosti sa toto nikdy nestáva, deti sú veselé, hravé, uvoľnené, tešia sa, že sa môžu stretnúť s jeho
rodičmi a s jeho sestrou (ich babka, dedko, teta) a hrať sa aj s nimi, nakoľko matka im to nikdy nedovolila.
Pritom deti zo zákona právo rozvíjať aj vzťahy s najbližšími príbuznými, a to tak príbuznými inými ako
aj otcovými. Čo sa týka matkiných tvrdení, že vníma na deťoch nejaký psychický blok, otec má za to,
že ide o vnímanie matky cez prizmu jej fabulácií a vyjadruje len to, že matka nie je schopná akceptovať
fakt, že obaja sú rovnocenní rodičia, ktorí by si práveže pri výchove detí mali poskytovať súčinnosť v
najvyššej možnej miere. Jej špekulácie o tom, čo by bolo, ak by sa otec určitým spôsobom správal pri
dochádzke ich detí do školy sú irelevantné ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko
dúfa, že v čase dochádzky maloletých detí do školy (ktorá ešte ani zďaleka nie je aktuálna) bude vo veci
samej rozhodnuté a budú sa obaja podieľať na výchove ich detí, nakoľko potrebujú oboch milujúcich
rodičov. Otec v závere uviedol, že neodkladné opatrenia upravuje styk rodičov s deťmi pričom musí byť
použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorými je umožniť rodičovi, ktorý
s dieťaťom trvalo nežije, pravidelne a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom
možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenia rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom,
ktorá ako je všeobecne známe je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Preto navrhol, aby odvolací
súd rozsudok i uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil.
12. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa nevyjadril k odvolaniu otca.
13. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a čiastočne nedôvodné, a preto
uznesenie súdu prvej inštancie bolo potrebné v časti zmeniť ( § 388 CSP) a v časti ako vecne a právne
správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
14. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
15. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.
16. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
17. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Podľa § 367 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením
môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
19. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.
20. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,
že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
21. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletý K. má 6 rokov a P. má 4 roky. Súd prvej inštancie
v rámci skutočného stavu zistil, že Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 29.11.2016 č.k.
37P/204/2016 - 139 rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, schválil rodičovskú dohodu na
základe, ktorej maloleté deti K. M. P. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá
bude zároveň maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu
maloletého K. sumou 270,- € mesačne a na výživu maloletého P. sumou 230,- € mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred. Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Je teda
nepochybné, že napriek právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ohľadom úpravy styku otca s
maloletými deťmi rodičia nemajú žiadnu konkrétnu dohodu a vznikajú medzi nimi rozpory.



22. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
23. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočností nachádzajúcich sa v spise a existujúcich
v čase jeho rozhodnutia a na ich základe aj dospel k čiastočným správnym záverom. Rozhodnutie
o neodkladnom opatrení za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci
samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie určí, konkrétny rozsahu styku otca
s maloletými deťmi.
24. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a
nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti
musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani
záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa
by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do
starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým
dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.
25. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné, že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce
následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú
na maloleté deti, a preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu
ohľadom starostlivosti o obe maloleté deti. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými
deťmi. O styku rodičov s maloletými deťmi rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú.
Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletými deťmi a nepredpisuje pre
túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku
rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, a ani ho iným
spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje.
26. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade sú tvrdenia rodičov diametrálne odlišné. Otec v rámci
svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na to, že je v absolútnej dispozícii
matky kedy a akým spôsobom maloleté deti dáva otcovi, nechce sa mu prispôsobiť, nechce dovoliť
aby maloleté deti u otca prespali, pričom otec poprel tvrdenia matky. Matka na druhej strane zdôraznila
negatíva otca, násilie otca na nej prezentované a negatívny postoj otca k riešeniu akéhokoľvek problému.
Z odvolania otca, ako aj z vyjadrenia k odvolaniu matky odvolací súd nadobudol dojem, že rodičia medzi
sebou nedokážu v tejto fáze svojho života primerane komunikovať, tak aby sa dohodli o úprave styku
otca s maloletými deťmi preto je potrebný zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.
Vzhľadom na to, že tvrdenia rodičov sú tak diametrálne odlišné v tom, že matka tvrdí, že deti sa
vracajú od otca vystresované, nekľudné, so strachom, s ohľadom na povahové vlastnosti otca, otec
tvrdí, že deti sa mu vrhnú okolo krku a pýtajú sa kedy s ním budú môcť byť opätovne a prečo nemôžu
byť s ním dlhšie, nie je možné podľa názoru súdu túto situáciu vyriešiť bez realizácie dokazovania
t.j. prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Preto v tejto súvislosti odvolací súd volil
minimálnu možnú hranicu stretávania otca s maloletými deťmi, avšak len dočasne t.j. do vykonania
dokazovania súdom prvej inštancie z dôvodu riadneho zistenia skutočného stavu veci, a preto rozsah
styku otca s maloletými deťmi odvolací súd obmedzil iba na nevyhnutný rozsah t.j. každý nepárny týždeň
od soboty od 09.00 hod do nedele do 19.00 hod a každý párny kalendárny týždeň iba vo štvrtok od 15.00
hod do 19.00 hod. Keďže ide o neodkladné opatrenie odvolací súd má za to že, hoci v minimálnom
rozsahu, ale zostanú práva otca na úpravu určitého styku s maloletými deťmi zachované. Uvedený výrok
však neplatí počas letných prázdnin. Pokiaľ ide o výrok vzťahujúci sa k úprave letných prázdnin v tejto
súvislosti je potrebné zohľadniť skutočnosť, že sa blíži čas letných prázdnin, a preto aj odvolací súd
považoval za potrebné ponechať otcovi úpravu styku nariadenú počas týchto letných prázdnin s tým,
že počas letných prázdnin neplatí úprava párneho a nepárneho týždňa t.j. úprava styku počas bežného
roka, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že otec si v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia
plánoval s deťmi aj určité aktivity resp. program, prípadne dovolenku. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že negatívne pôsobenie otca vo vzťahu k maloletým deťom zatiaľ preukázané nebolo, a preto
nebolo v tejto súvislosti možné vyhovieť návrhu matky, aby súd zrušil návrh na nariadenie odkladného
opatrenia, respektíve, aby otcovi výlučne na základe tvrdení matky uložil zákaz styku s maloletými deťmi.



S uvedenými tvrdeniami matky sa bude musieť zaoberať súd prvej inštancie v rámci dokazovania vo
veci samej a vzhľadom k výsledkom dokazovania vyvodiť z uvedeného príslušné právne závery. V tejto
súvislosti je zrejmé, že medzi rodičmi sú vzťahy vážne narušené, rodičia sa vzájomne osočujú, nedokážu
sa povzniesť nad danú situáciu tak, aby vzájomne predchádzali konfliktom, ktoré negatívne vplývajú
na maloleté deti. Túto zložitú situáciu však nie je možné vyriešiť nariadením neodkladného opatrenia,
bez realizácie dokazovania vo veci. V tejto súvislosti musí odvolací súd pripomenúť, že neodkladné
opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez
realizácie dokazovania ) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Inak povedané
rozhodnutie o neodkladnom opatrení, nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a upravovať styk
do takých podrobností, ako sa navrhuje vo veci samej, nakoľko by sa tým nahradilo rozhodnutie vo
veci samej, čo je neprípustné. Neodkladné opatrenie slúžili iba na nevyhnutnú dobu v obmedzenom
rozsahu. Preto odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že nariadené neodkladné opatrenie, ktorým
odvolací súd otcovi umožnil otcovi predbežne sa stretávať s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny
týždeň v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 19,00 hod. a každý párny štvrtok od 15.00 hod do 19.00
hod. je nariadené v rozsahu primeranom danej situácii, s ohľadom na rozporuplné vzájomné tvrdenia
oboch rodičov. Súd prvej inštancie súčasne určil, že otec maloleté deti prevezme bude v predškolskom
zariadení resp. v bydlisku matky a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska maloletých detí a
matka je povinná maloleté deti k styku riadne pripraviť (dočasne t.j. do rozhodnutia vo veci samej).
Nariadené neodkladné opatrenie je zatiaľ dostatočnou úpravou styku medzi otcom a maloletými deťmi.
Z odvolania otca odvolací súd síce nadobudol dojem, že otec má záujem o maloleté deti, chce sa
im venovať, chce s nimi tráviť svoj čas, čo je pre maloleté deti veľkým prínosom, avšak vzhľadom na
tvrdenia matky je v predmetnej veci potrebné vykonať riadne dokazovanie. V tejto súvislosti je potom
po riadnom zistení skutočného stavu potrebné v konečnom rozhodnutí styk otca s deťmi upraviť (na
základe vykonaného dokazovania) tak, aby bol v záujme maloletých detí.
27. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia, vo
vyššie uvedenom znení je v záujme maloletých detí, bez narušenia pocitu domova a istoty, ako aj v
súlade s rešpektovaním práva na styk maloletých detí s druhým rodičom - otcom. Na základe vyššie
uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti čiastočne zmenil ( § 388
CSP) a čiastočne ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).
28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).