Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/550/2013 z 21. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. augusta 2013, sp. zn. 4Co/550/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3112202505.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/550/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3112202505.1 | 2013-08-21 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da4c4416-53b7-4080-8898-4a05bd8b969d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112202505.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/550/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112202505
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112202505.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: G. E. K., s.r.o. so sídlom C., W. 5, P. XX XXX XXX,
zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Údernícka 5 proti
odporkyni : Ing. A. Z., bytom R., Z. C. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu T. na
ochranu občana spotrebiteľa D. so sídlom S., N. XX, P. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 894,16 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 5.
marca 2013, č. k. 22C/46/2012 - 51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi z m e ň u j e tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo
výške vo výške 141,79 Eur k rukám zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta,
č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania -
trov právneho zastúpenia vo výške 19,11 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Ambróza Motyku, advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu
trov konania, rovnako nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi konania na strane
odporcu a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 46,87 Eur navrhovateľovi. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyni
zaplatenia 894,16 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo
dňa 12.10.2012 č. k. 22C/46/2012-48- bolo konanie zastavené podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p.. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2012. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c) O.s.p.. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Na strane vedľajšieho účastníka nešlo o
trovy, ktoré bolo možné považovať za účelne vynaložené. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS vstúpilo do mnohých prebiehajúcich súdnych konaní bez ohľadu na stav týchto konaní, vôľu
spotrebiteľov či účelnosť tohto vstupu a bez znalosti skutkového stavu sporov. Súd prvého stupňa
konštatoval, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo
veci, to znamená neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a
ktoré by nemohlo uskutočňovať samotné združenie bez právneho zastúpenia. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania. V závere



rozhodnutia poukazujúc na § 11 ods. 3,4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 46,87 Eur z navrhovateľom
zaplateného súdneho poplatku z celkovej výšky 53,50 Eur, ktorý bol zaplatený kolkovými známkami.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, podal
v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového konania vo výške
141,79 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 40,25 Eur. Uviedol, že pri rozhodovaní o trovách
v konaní, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby, je nevyhnutné posudzovať
zásadne len procesné kritéria úspechu, či neúspechu účastníkov. Nebolo preukázané, že odporca svojím
správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane navrhovateľ vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia
žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Ako vedľajší účastník konania sa
v predmetnej právnej veci vyjadril podaním zo dňa 17.8.2012, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Aj
samotná odporkyňa namietala opodstatnenosť pohľadávky skutkovými okolnosťami. Vedľajší účastník
legitímnym a zákonným postupom podľa § 93 ods.2, 3 O.s.p. vstúpil do konania z vlastného podnetu,
pričom tento vstup je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z
účastníkov urobenej prostredníctvom súdu. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri nepriznaní trov
vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora
EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. V tejto súvislosti poukázal na čl.
169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, novelizované znenie § 137
O.s.p. s účinnosťou od 01.01.2012 ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010 vo veci DEB proti
Spolková republika Nemecko C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľov má
právo na advokáta aj náhradu trov konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc odvodzoval
z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Svoje tvrdenia podporil i odkazom na judikatúru súdov Slovenskej republiky.
Mal za to, že súd mal v danej veci jednoznačne aplikovať § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p..

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie v napadnutej
časti výroku o trovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O.s.p. potvrdiť. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania vo výške 40,24 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana
spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Zastával názor, že takýto vedľajší účastník musí byť sám, z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc v súdnom konaní. Podľa údajov registrácie
Ministerstva vnútra SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže
podľa § 25 z.č. 250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co
164/2012. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo
umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez
uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd
v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012. V
zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.
Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR
sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.16Co 100/2012. Vo veci nie
je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporkyňu v konaní
nezastupuje.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.



Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporkyni domáhal zaplatenia 894,16 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa
8.10.2012, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporkyni bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporkyňa
splnila to, čoho sa podaným návrhom voči nej domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá
O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporkyni
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal, pretože pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nepovažoval za účelné
uplatnenie alebo bránenie práva z dôvodu, že už z podstaty združenia na ochranu spotrebiteľa vyplýva,
že je schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach spotrebiteľom
samostatne. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru
odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo
zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom
uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z
Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 141,79 Eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia
894,16 Eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa
určuje len z istiny /nie z príslušenstva/ a podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov
právnych služieb /rok 2012/ predstavuje 51,45 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2
úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a vyjadrenie
k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej
výške 102,90 Eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 Eur,
t.j. spolu vo výške 15,26 Eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 118,16 Eur podľa § 18 ods. 3 cit.
vyhlášky o 20 % DPH, t.j. o sumu 23,63 Eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého
stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 141,79 Eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods.
1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 19,11 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 141,79 Eur, predstavujúca náhradu
trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,



spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, §
18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 eur,
znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 Eur za podanie odvolania, doručeného dňa 16.7.2013,
režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH z odmeny a náhrad, t. j. 3,18 eur, spolu trovy odvolacieho konania
vo výške 19,11 Eur.

Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.