Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 27CoE/31/2014 z 30. 7. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. júla 2014, sp. zn. 27CoE/31/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8804110253.1 Krajský súd Prešov | 27CoE/31/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8804110253.1 | 2014-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3d6451f-63ae-4a49-b0a5-70cb6373899a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8804110253.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/31/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804110253
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8804110253.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnej X. F., bytom N. S. č. XXX, toho času B. M. č. XX, o vymoženie sumy
597,49 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
3Er/9/2004-43 zo dňa 16. januára 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvého stupňa) vyhlásil exekúciu
v celom rozsahu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na
samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 13.1.2004 bola podaná na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N
170/2004, NZ 28850/2004 zo dňa 3.4.2004. Notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom osvedčovala vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou podľa § 274
písm. e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a súhlas s exekúciou
podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ktorú v mene povinného spísal Mgr.
Bruno Žlnay ako advokátsky koncipient na základe plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášom Kušnírom,
ktorému toto oprávnenie vyplývalo zo splnomocnenia, ktoré tvorilo súčasť Zmluvy o úvere uzavretej
medzi oprávneným a povinnou dňa 10.6.2003. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm.
g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39, § 574 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, splniac si povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, exekučný súd
opakovane preskúmal predložený exekučný titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a
dospel k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku. Exekúcia je preto neprípustná. Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní
notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok
osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovanej osoby, povinnej. Plnomocenstvo udelené
Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o pôžičke nie je platným právnym úkonom pre zjavný rozpor
záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného. Prejav vôle povinnej bol obmedzený formulárovou
zmluvou s vopred určenou osobou zástupcu. Je teda spochybnený základný predpoklad pri udelení
plnej moci, t.j. že splnomocnenec bude chrániť záujmy povinnej. Plnomocenstvo udelené bez zrejmého
prejavu slobodnej vôle zo strany splnomocniteľa, pre konflikt záujmov je považované za absolútne
neplatný právny úkon s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukázal na to, že povinná
osoba sa udelením plnomocenstva vzdala práva uznať svoj dlh, práva, ktoré vznikne až v budúcnosti,



t.j. existuje rozpor s § 574 Občianskeho zákonníka. Neistý záväzok povinnej do budúcnosti nebol v
čase udelenia plnomocenstva dostatočne určitý a určiteľný, nebolo ani zrejmé, či omeškanie vôbec
nastane. Ak v čase udelenia plnomocenstva neexistoval dlh a nebola známa jeho výška, nemohla
povinná realizovať svoje právo dlh uznať a rovnako nemohla na takýto úkon splnomocniť inú osobu. Z
uvedených dôvodov exekučný súd exekúciu voči povinnej vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, pričom navrhol
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného
uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť predloženého exekučného
titulu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah predloženej notárskej zápisnice. Ďalej uviedol,
že postupom exekučného súdu a následne vydaným rozhodnutím došlo k porušeniu práva na súdnu
ochranu a práva na spravodlivý súdny proces oprávneného a k porušeniu zásady kontradiktórnosti a
práva na rozhodovanie podľa relevantných právnych noriem. Poukázal na to, že exekučný súd vo veci
nevykonal dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného
stavu. Podľa oprávneného je opakovaná revízia exekučného titulu vykonaná po vydanom poverení a
jeho vyhlásenie za neplatný právny úkon bez zmeny skutkového stavu v rozpore s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a tento postup porušuje
základné práva účastníkov exekučného konania. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom
poriadku Slovenskej republiky a na charakter jeho činnosti, ktorá predpokladá prezumpciu správnosti
a zákonnosti jeho úkonov. Oprávnený namietal tiež tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a je
toho názoru, že plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

K odvolacej námietke oprávneného spočívajúcej v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydaní poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok
exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011
zo dňa 29.9.2011).



Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. tiež existenciu relevantného
exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Je však nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na
základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou
mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a uvedenú právnu argumentáciu v prvom
rade konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu
zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so
záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul
plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je
bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o slobodný výber zástupcu zo strany povinnej. Výber splnomocnenej
osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol
v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnej ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinnej pri
uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a vzniká pochybnosť,
či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej osoby v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie
oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinná nemala možnosť výberu zástupcu, resp.
nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere
medzi oprávneným a povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením
plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu,
resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych
dôsledkov tohto úkonu.

Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru,
odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so
záujmami splnomocnenej osoby.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomáš Kušnírovi
ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska



zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal notár JUDr. Ondrej Ďuriač. Notárska
zápisnica predložená ako exekučný titul tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, čím nie sú
splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť
sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého
stupňa nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok možno považovať
za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodených z ním predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim, a to
podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, s ktorým oprávnený vyjadril svoj nesúhlas
(pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, ako vecne správne potvrdil.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je potrebné poukázať
predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou
výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci daný dôvod na podanie prejudiciálnej otázky.
Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup
závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže
byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka. Odvolací súd preto návrh oprávneného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.