Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoP/14/2014 z 1. 12. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 1. decembra 2014, sp. zn. 11CoP/14/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8513207248.1
Krajský súd Prešov | 11CoP/14/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8513207248.1 | 2014-12-01 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod
Citované ustanovenia: ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9414c5e0-f6bd-4e32-842d-5f4ec882b6e1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8513207248.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoP/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207248
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513207248.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: I. U., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, t.č.
I. XX, XXX XX G. U., proti odporcovi: D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, t.č.
I. XX, XXX XX G. U., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Starej
Ľubovni, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 2P/123/2013-52
zo dňa 27.5.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í   rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola maloletá U. U.
na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti otca, vo výroku, ktorým bola matka zaviazaná na
platenie výživného na maloletú U. U., vo výroku, ktorým súd styk matky s maloletým dieťaťom neupravil,
vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie
konanie, vyjmúc z výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v bode I. Súd manželstvo účastníkov I. U., rod. R. a D.
uzavreté dňa XX.X.XXXX v G. U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. U. vo zväzku
X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX rozviedol. Pod bodom II. mal. U. U., nar.
XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca D. U., ktorý ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok. V bode III. výroku rozsudku bola matka I. U. zaviazaná prispievať na výživu mal.
U. U. sumou 50,- eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15-ého dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám otca. V bode IV. styk matky I. U.  s mal. U.  U. neupravil. V bode V. v prevyšujúcej časti
súd konanie zastavil a v bode VI. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch tohto rozsudku, súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala,
aby jej súd manželstvo s odporcom rozviedol, aby maloletú U. na čas po rozvode zveril do jej  osobnej
starostlivosti a otca  zaviazal prispievať na  jej výživu  sumou 500 eur mesačne. Súčasne navrhla upraviť
styk otca s dcérou.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a
trvalo rozvrátené, a že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat treba kvalifikovať ako nenapraviteľný.
Účastníci konania pol roka nežijú spolu, nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé
rodinné prostredie a nemožno očakávať, žeby obnovili manželské spolužitie.
Príčinu rozvratu manželstva súd videl v odlišných povahových vlastnostiach účastníkov konania, a
v neschopnosti vzájomnej tolerancie a komunikácie. Za danej situácie je manželstvo len formálne,
neplniace účel, preto ho súd rozviedol.

Ďalej súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletého dieťaťa v návrhu navrhla, aby
maloleté dieťa na čas po rozvode bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, a otec, aby bol zaviazaný
prispievať na jeho výživu sumou 500,- eur mesačne, s tým, že otec bude oprávnený stretávať sa s



maloletým dieťaťom každú poslednú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod.. Pred začatím
pojednávania tento návrh zobrala späť s tým, že s dieťaťom pri svojej matke nemôže bývať, pretože
ju tam nechce a navrhla dieťa zveriť otcovi s tým, že výživné platiť nebude a styk s dieťaťom navrhla
neupraviť. Otec súhlasil s tým, aby maloletá dcéra bola zverená do jeho starostlivosti, s tým, že sa
dokáže o ňu postarať, pokiaľ ide o výživné, uviedol, že aj keď je to nereálne, je potrebné ho určiť v
takej výške ako požadovala matka. Styk navrhol neupravovať, keďže sa v tejto otázke dohodnú. Kolízna
opatrovníčka navrhla maloletú U. zveriť do starostlivosti otca a matku zaviazať na platenie výživného
vo výške 30,- eur mesačne, a takisto styk matky s dcérou navrhla neupravovať. Súd potom na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie maloletej U. do osobnej starostlivosti otca bude
v jej záujme. Matka sa vyjadrila tak, že o dcéru sa nechce starať, aspoň do času, kým si nezabezpečí
iné bývanie, pričom vyjadrila presvedčenie, že otec sa o dcéru riadne postará. Z hľadiska bytových
podmienok jej bude u otca lepšie.

Súd súčasne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu, a dospel k záveru,
že v schopnostiach matky je prispievať na jej výživu vo výške 50,- eur mesačne. Súd súčasne v súlade
s § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil konanie v časti,  v ktorej matka žiadala zveriť maloleté dieťa do svojej
starostlivosti, zaviazať otca platením výživného a úpravou styku otca s dcérou, pretože v tejto časti pred
začatím pojednávania zobrala návrh v celom rozsahu späť.

O trovách konania rozhodol podľa §  144  O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka, a to proti výrokom pod bodom II. až V.. Uviedla,
že svoj návrh na začatie konania, v ktorom žiadala, aby súd zveril dcéru do jej starostlivosti bola nútená
zmeniť z dôvodu, že nemohla zabezpečiť bývanie, pričom s odporcom sa zhodla na tom, že v rodinnom
dome, ktorý v súčasnosti užíva výlučne on jej bude lepšie, keďže je na prostredie zvyknutá. Krátko po
pojednávaní, dňa 7.6.2014 odporca odišiel pracovať do M. Q., a dcéru mu napriek tomu, že v zmysle
rozsudku bola táto zverená do jeho osobnej starostlivosti, nechal s tým, že v čase, keď bude v zahraničí
môže spolu s dcérou užívať ich spoločný byt, s čím samozrejme ako matka, ktorá sa o dcéru nepretržite
starala od narodenia nemala problém, a keďže by spolu mali kde bývať, s týmto návrhom súhlasila.
Odporca jej však nenechal kľúč od ich domu, na ktorom medzičasom vymenil zámky, a do domu sa
teda nemohla dostať. Našťastie v krátkom čase sa jej podarilo nájsť bývanie, a dňa 20.6.2014 uzavrela
nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej sa stala nájomcom bytu, za nájomné vo výške  185,- eur mesačne.
Z uvedeného je zrejme, že jedna prekážka, ktorá jej bránila v tom, aby mohla žiadať zverenie dcéry
do jej osobnej starostlivosti už odpadla. Keďže má spolu s dcérou kde bývať a jej otec neprejavuje
záujem o jej výchovu, nič jej nebráni v tom, aby sa mohla o ňu starať tak, ako tomu bolo doteraz, a
aby bola maloletá U. zverená do jej osobnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby odvolací
súd na základe tejto zásadnej zmeny zmenil napadnutý druhý výrok rozsudku, a maloletú U. zveril do
jej osobnej starostlivosti. V prípade zverenia dcéry do jej osobnej starostlivosti je na mieste, aby došlo
aj k zmene výroku vo výživnom a o styku s maloletou dcérou. Navrhla, aby súd otca maloletej dcéry
zaviazal na platenie výživného v sume 200,- eur mesačne vopred k rukám matky, vždy do 15. dňa toho,
ktorého mesiaca vopred. Návrh odôvodnila jednak zvýšenými nákladmi na starostlivosť o maloletú dcéru
z dôvodu jej zdravotného stavu, tak ako to uviedla v pôvodnom návrhu na začatie konania, ďalej zlou
finančnou situáciou, na ktorú poukázala v prvostupňovom konaní, ako aj na príjmy otca, ktoré má v
zahraničí. Pokiaľ ide o úpravu styku, navrhla, aby otec mal právo sa stretávať s maloletou U. každú
párnu sobotu v mesiaci, v čase od 14.00 do 18.00 hod.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla,
aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku navrhovaným smerom zmenil, alebo zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Na odvolanie matky sa vyjadril opatrovník, a poukázal na to, že maloletá U. je naďalej v osobnej
starostlivosti matky, aj napriek tomu, že sa rodičia na súdnom pojednávaní dohodli, že dieťa bude
zverené do osobnej starostlivosti otca, z dôvodu, že matka nemala s dieťaťom kde bývať. Následne po
pojednávaní otec dieťaťa odišiel do zahraničia. Podľa údajov matky ju otec požiadal, aby sa o dcéru
postarala, prisľúbil, že im ponechá auto, a sprístupní ich spoločný rodinný dom v X.. Po odchode otca
však matka dieťaťa zistila, že im otec nenechal ani kľúče od domu, kde medzičasom vymenil všetky
zámky, a ani auto. Z uvedeného dôvodu matka dieťaťa bola nútená v krátkom čase si nájsť bývanie.
Toho času býva s maloletou U. v garsónke. Počas pobytu v zahraničí otec maloletej U. zaslal za mesiac
jún 2014 výživné v sume 80,- eur a za mesiac júl 2014 výživné vo výške 100,- eur. Otec dieťaťa si po
návrate zo zahraničia v mesiaci júli vzal dcéru na týždeň k sebe. Nakoľko je maloletá U. ťažko zdravotne



postihnutým dieťaťom, otec sa nezaujímal o to, aké cviky je treba s dieťaťom precvičovať, a podľa
vyjadrenia matky odmietol maloletú U. voziť do zariadenia, a to do S.. v G. U., ktoré dieťa navštevuje.
Na naliehanie matky ju nakoniec každý deň do zariadenia odviezol. Od 4.8.2014, kedy dieťa vrátil matke
sa otec maloletej U. stretáva s ňou nepravidelne, a podľa údajov matky, odvtedy otec výživné na dcéru
neposiela. Rodičia dieťaťa spolu nekomunikujú. Vzhľadom na tieto skutočnosti opatrovník navrhol, aby
súd pri rozhodovaní zohľadnil situáciu na strane maloletého dieťaťa.

Otec vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu matky. Pred odchodom do
zahraničia sa s ňou dohodol, že maloletá dcéra bude na čas, kým bude v zahraničí, v jej starostlivosti
v ich spoločnom dome, s čím súhlasila. Výrok, že vymenil zámky, aby sa nemohla dostať do domu
nie je pravdivý. Zámky ostali pôvodné, a menovaná mala od nich kľúče. Osobne si neoverila, či má
prístup do domu. Počas pobytu v zahraničí prevodom z banky poukázal na účet matky sumu 180,- eur
na výživu maloletej dcéry. Nie je pravdou, žeby neprejavoval záujem o výchovu maloletej U., pretože
po návrate zo zahraničia si ju prevzal do osobnej starostlivosti, ako to bolo dohodnuté. Vzhľadom na
to, že rozsudok nebol právoplatný, a z dôvodu podaného odvolania zo strany navrhovateľky je dcéra
v striedavej starostlivosti rodičov, a to dva týždne u otca, dva týždne u matky. Nesúhlasí so zverením
maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky, pretože táto bola v čase jeho pobytu v zahraničí, podľa
vyjadrenia viacerých svedkov opakovane videná v rôznych nočných podnikoch a v podnapitom stave.
Uvedené skutočnosti boli príčinou ukončenia pracovnej zmluvy v zahraničí, z dôvodu obavy o maloletú
U.. V záujme maloletej dcéry žiadal súd, aby tento posúdil spôsobilosť matky starať sa o dcéru, na
základe zdravotnej dokumentácie od psychiatra, ktorého navštevuje. Túto žiadosť odôvodnil tým, že v
čase, keď spolu žili bol svedkom častých, nevhodných a neprimeraných reakcií zo strany matky k dcére,
ktoré pretrvávajú doteraz. Jej nevhodné prejavy správania majú výrazne negatívny vplyv na zdravý vývoj
a vývin ich dcéry. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného v prípade zverenia maloletej U. do osobnej
starostlivosti matky. V súčasnosti je vedený v evidencii na Úrade práce v Starej Ľubovni, kde požiadal
o priznanie dávky v nezamestnanosti. V súčasnosti nemá žiaden príjem. Nesúhlasí ani s návrhom na
úpravu styku s maloletou dcérou tak, ako to navrhovateľka navrhla v odvolaní.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. prejednal odvolanie matky, a dospel k záveru, že je
dôvodné.

Z vyjadrenia matky, opatrovníka i otca je zrejmé, že po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva došlo
k podstatnej zmene vo vzťahoch medzi rodičmi maloletého dieťaťa, a táto zmena sa týka podmienok,
z ktorých je treba vychádzať pri rozhodovaní o tom, komu na čas po rozvode bude maloleté dieťa
zverené. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je zrejmé, že pri rozhodnutí o tom, komu
maloleté dieťa zveriť na čas po rozvode, bola rozhodujúca skutočnosť to, že matka maloletej U. nemohla
zabezpečiť bývanie pre seba a maloleté dieťa, a toto bol rozhodujúci moment pre úvahu o tom, aby
dieťa bolo zverené otcovi.

Z vyjadrenia opatrovníka vyplýva, že v súčasnosti je dieťa u matky, a teda tento stav nezodpovedá
rozhodnutiu súdu v rozvodovom konaní.

Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že je potrebné nanovo posúdiť otázku výchovy a výživy
maloletej U., a to s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové
potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je treba vychádzať z kritérií, ktoré sú uvedené
v ustanovení § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, a podľa týchto potom rozhodnúť, ktorému z rodičov
bude maloletá U. zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti, a ktorý z rodičov bude povinný
prispievať na jej výživu. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia, s tým, že zrušil aj výrok o zastavení konania v prevyšujúcej časti, ktorý sa týkal návrhu
matky, bez toho, aby v tomto smere vec vrátil na ďalšie konanie, ktorá pôvodným návrhom žiadala
zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti a zaviazať otca na platenie výživného aj upraviť styk otca
s maloletou dcérou.

V konaní o rozvod manželstva je spojené konanie v zmysle § 113 ods. 1 O.s.p. aj konanie o úpravu
pomeru manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, pričom v tomto prípade ide o
konanie, kde súd nie je viazaný návrhom, čo vyplýva z ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p., takže v takomto
prípade nebolo potrebné konanie zastavovať. Súd v prípade rozvodu manželstva by v zmysle § 113



ods. 1 O.s.p. musel rozhodovať o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na
čas po rozvode.

Podľa § 226 ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3, ak odvolací súd
zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd
prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.