Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/80/2018 z 26. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. apríla 2018, sp. zn. 6Co/80/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7216217056.1 Krajský súd Košice | 6Co/80/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7216217056.1 | 2018-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e69e2cbd-4745-430a-a3cc-56f2cf5c207a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7216217056.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/80/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216217056
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216217056.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a členov
senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/A, IČO: 35 815 256, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : Z.U. Š.T., G. XX.
M. XXXX, K. Z. C., Ď. XX, o zaplatenie 384,70 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 16. novembra 2017 č.k. 25Csp/16/2016-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania stranám sporu.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 16. novembra
2017 č.k. 25Csp/16/2016-66 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 384,70 € s 5 % úrokom
ročne zo sumy 384,70 € od 13. septembra 2017 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 15
€, splatných vždy do 25. dňa mesiaca počnúc decembrom 2017 pod stratou výhody splátok. Konanie o
zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zastavil.

2. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP, § 262 ods. 1,2 CSP a § 257
CSP. Uviedol, že žalobca bol v konaní plne úspešný, a súd aplikujúc § 257 CSP, kedy súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, mal za to, že žalovaný
ako neúspešná strana sporu (bol by povinný nahradiť trovy konania žalobcovi), avšak vzhľadom na jeho
nepriaznivý zdravotný stav, ako aj skutočnosť, že je evidovaný na úrade práce a nemá žiaden príjem,
súd posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti výroku rozsudku o nároku na náhradu trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol zmeniť napadnutý výrok a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
alebo zrušiť výrok o trovách konania a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Po citácii §
257 CSP uviedol, že podľa odvolateľa ust. § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek
bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov konania
úspešnej strane sporu, lebo aplikácia tohto ustanovenia musí byť celkom výnimočná. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery strán konania, ale aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde
a postoj strán v priebehu konania. Nárok bol uplatnený na súde v dôsledku (ne)konania žalovaného,
ktorý napriek vedomosti o svojom záväzku neriešil vzniknutú situáciu inou cestou, napr. mimosúdnou.
Inou cestou ako súdnou, by sa žalobca svojho nároku nedomohol. Spor zavinil žalovaný a je krajne
nespravodlivé, ak by sa takémuto konaniu žalovaného poskytla právna ochrana a žalobca by sa nemohol



domôcť od žalovaného ani len nároku na vrátenie súdneho poplatku, ktorý bol nútený zaplatiť. Podľa
žalobcu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné nepriznať úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok je v napadnutom výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi vecne
správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách sporových strán ust. § 255 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 257 CSP, teda správne uzavrel, že úspešný žalobca síce má právo na náhradu
trov konania, avšak vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného,
spočívajúcich v jeho zdravotných, osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, so zohľadnením
jeho postoj v konaní, nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

10. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

12. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

13. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

14. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

15. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa
sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové, zdravotné a iné
pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a
ich postoj v konaní.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na
strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanom spore dôvody
hodné osobitného zreteľa spočívajú v dôvodoch na strane žalovaného, konkrétne jeho majetkových,
sociálnych, zdravotných, osobných a zárobkových pomeroch.



18. Žalovaný na pojednávaní dňa 16. novembra 2017 uznal pohľadávku žalobcu, čo do dôvodu a aj
výšky. Opätovne poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a na svoj zdravotný stav. Po úraze bol
hospitalizovaný a bol prepustený do domáceho liečenia. Je evidovaný na úrade práce od januára 2017.
Nemá žiaden príjem. Žije sám a nemá vyživovaciu povinnosť. Má dlhy a pôžičky. Inú nehnuteľnosť ako
dom v Šebastovciach nemá.

19. Vyššie uvedené osobné, majetkové, príjmové pomery, a osobitne zdravotný stav žalovaného
odôvodňujú, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach zaplatiť žalobcovi trovy konania bez toho,
aby tým došlo k ohrozeniu jej základných životných potrieb. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi
by znamenalo ďalšie zhoršenie už aj tak veľmi nepriaznivej nielen finančnej, ale aj sociálnej situácie
žalovaného, ako aj zdravotného stavu.

21. Jediným nehnuteľným majetkom žalovaného je rodinný dom, ktorým uspokojuje svoje bytové
potreby.

22. Zároveň nepriznanie náhrady trov konania nebude mať nepriaznivý dopad na žalobcu, ktorý je
právnickou osobou, a v konaní nedeklaroval také svoje pomery, ktoré by odôvodňovali iný záver.

23. Správne súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní hodnotil aj postoj žalovaného v spore, a jeho
správanie, keď sa počas celého konania nebránil zaplateniu žalovanej pohľadávky a prejavil snahu aj
mimosúdne sa so žalobcom dohodnúť. Nakoniec pohľadávku žalobcu uznal, a jediný dôvod, pre ktorý
túto nie je schopný uspokojiť, bola jeho nepriaznivá finančná situácia, pričom nie je v jeho možnostiach
a schopnostiach si vylepšiť vykonávaním ďalšej zárobkovej činnosti.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste
nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej
inštancie.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o nepriznaní
nároku na náhradu trov konania žalobcovi ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP.

27. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto by mal proti neúspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Žalovanému, (ako vyplýva z obsahu spisu) ale trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli,
(žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní), a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).