Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/41/2013 z 10. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. decembra 2013, sp. zn. 5CoP/41/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3112227134.1 Krajský súd Trenčín | 5CoP/41/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3112227134.1 | 2013-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1300372e-9e47-49d0-96cf-1eb7acbb5fc9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112227134.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112227134
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112227134.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o mal. M. Y. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa
rodičov M. W., bytom N. nad H., V. II XX/XX-XX, právne zastúpená JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou
so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12 a H. G., bytom N. nad H., V. II XX/XX-XX, o zvýšenie
vyživovacej povinnosti na maloletú, na odvolanie matky a otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 19. augusta 2013, č.k. 30P/319/2012-76, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. M.

Y. zo 60,- eur na 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2012, čím zmenil rozsudok Okresného súdu
Trenčín, č.k. 30P/505/2010-33 zo dňa 02.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k.
17CoP/57/2011-53 zo dňa 20.07.2011. Dlh na výživnom za čas od 01.10.2012 do rozhodnutia súdu vo
výške 220,- eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10,- eur, spolu s bežným výživným, k rukám
matky od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletá je dieťa narodené mimo
manželstva, pričom o vyživovacej povinnosti bolo naposledy rozhodované rozsudkom zo dňa 02.05.2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.07.2011, na základe ktorého bol otec
zaviazaný platiť na maloletú výživné po 60,- eur mesačne, čím bola znížená vyživovacia povinnosť otca
k maloletej zo 100,- eur mesačne. V tom čase, v dôsledku zníženia príjmu otca, ktorý prestal pracovať
v Rakúsku na sumu 465,- eur mesačne a s tým, že matka poberala aj naďalej rodičovský príspevok vo
výške 190,- eur mesačne, dospel súdu k záveru, že je potrebné znížiť vyživovaciu povinnosť otca tak,
ako bolo vyššie uvedené. V súčasnosti má maloletá 4 roky, má zdravotné problémy s imunitou, alergiami,
začala navštevovať materskú školu. Otec pracuje ako SZČO, kde potvrdil, že jeho mesačný príjem je
asi 600,- eur a výdavky si uplatňuje paušálom 40% z ročného príjmu. Matka je naďalej na rodičovskej
dovolenke s príjmom 199,60 eur a prídavky na dieťa s tým, že za čas od 01.09.2012 do 31.12.2012
poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 59,10 eur. Z lekárskej správy mal súd za preukázané, že
maloletá má zdravotné problémy. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh bol



podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania uplynuli dva roky s tým, že v súčasnosti má maloletá
4 roky, začala navštevovať materskú školu, má zdravotné problémy s čím má matka zvýšené výdavky.
Otec mal pri poslednom rozhodovaní príjem 465,- eur mesačne, v súčasnosti má príjem zo živnosti, kde
síce preukázal na základe daňového priznania za rok 2012 základ dane 0,- eur, ale sám potvrdil, že
jeho príjem je cca. 600,- eur mesačne v hrubom. Príjem otca je tak porovnateľný s príjmom, ktorý mal
pri poslednom rozhodovaní o výživnom. Pokiaľ otec poukázal na to, že matka by mohla ísť pracovať
a predložil súdu zoznam voľných pracovných miest, matka síce potvrdila kúpu osobného motorového
vozidla, ktoré má 11 rokov, avšak toto auto si zakúpila z prostriedkov, ktoré dostala z dedičstva po svojej
matke. Otec potvrdil, že nevlastní žiadne motorové vozidlo s tým, že posledné vozidlo predal v roku 2010,
prípadne 2011 svojej matke, ktorá má 73 rokov z dôvodu, že jej bol dlžný peniaze, aby vyrovnal takto svoj
dlh. Súd preto s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a napriek nesúhlasu otca dospel k záveru, že je
potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2012, teda
od podania návrhu matkou. Takto stanovenú výšku výživného súd považoval za primeranú možnostiam
a schopnostiam otca s tým, že takéto zvýšenie výživného je primerané aj veku aj potrebám maloletej.
Obaja rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť a keďže došlo k zvýšeniu výživného spätne, dlžné
výživné súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne za podmienok uvedených vo výroku
rozsudku. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletej, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd
odvolací zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné na sumu 130,-, prípadne 100,- eur mesačne.
Uviedla, že rozhodnutie súdu je opreté len o tvrdenie otca a žiadnym spôsobom si súd nezadovážil
jeho skutočné príjmy ako sú faktúry a podobne, z čoho by zistil, že jeho príjem je ďaleko vyšší, sa súd
uspokojil s tvrdením otca. Ona bez finančnej pomoci rodičov odhliadnuc od jej osobnej starostlivosti by
nedokázala zabezpečiť finančne jej potreby. Poukázala na tú skutočnosť, že podľa jej názoru príjem,
ktorý deklaruje otec vo výške 465,- eur je nedostačujúci, pretože jeho výdavky sú vyššie ako príjem.
Dcére nič nekúpil s tým, že samotný opatrovník zhodnotil situáciu tak, že navrhol výživné v sume 100,-
eur, čo zodpovedá otcovým možnostiam.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že výživné na maloletú ponechá vo výške
60,- eur mesačne tak, ako tomu bolo doposiaľ. Uviedol, že jeho príjem v roku 2012 bol cca. 500,- až
600,- eur mesačne s tým, že súdom stanovená výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám
dcéry a jeho schopnostiam a možnostiam. Suma 80,- eur vrátane dlhu plus rodinné prídavky umožňuje
matke určitý nadštandard. Poukázal na výdavky, ktoré má v súvislosti s bývaním, odvodmi, nákladmi
za telefón s tým, že po odpočítaní nevyhnutných výdavkov mu zostane z tohto príjmu suma 46,66 eur,
čo nezodpovedá ani životnému minimu. Uviedol, že on má vyžiť zo sumy, ktorá je niekoľkonásobne
nižšia ako suma, z ktorej bude žiť jeho dcéra. Okrem toho bol zaviazaný platiť matke výživné po 80,- eur
ako príspevok na výživu nevydatej matky, pričom rozsudok doposiaľ právoplatný nie je. Výživné určené
súdom nezodpovedá v zásade rovnakej životnej úrovne oboch rodičov a ich detí.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že dieťa nastúpilo do
škôlky, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa, ale aj na strane otca, ktorý sa vzdal
výhodnejšieho zamestnania a išiel pracovať na živnosť. Pri jeho veku a vzdelaní mu nič nebráni, aby si
hľadal prácu tak, aby v prvom rade pokrýval a zabezpečoval potreby dieťaťa, ktoré majú prednosť pred
všetkými ostatnými výdavkami. Uviedla, že v súčasnosti sa nachádza s dcérou v Tatrách, pričom tento
pobyt si hradí sama s tým, že pokiaľ má dlh na výživnom, tento mu vznikol jeho zavinením, pretože si
neplnil svoju zákonnú povinnosť. Uviedla, že verí tomu, že liečenie dcére pomôže a ona sa bude môcť
zamestnať a dcére zabezpečiť väčší komfort, ktorý jej v súčasnosti pomáhajú zabezpečovať jej rodičia,
no nie otec, ktorému to ukladá zákon.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.



Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny
pomerov na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletej oproti poslednej úprave o výživnom.

Správne zhodnotil zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá začala navštevovať materskú školu a
jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a vyžaduje si osobitnú starostlivosť. Táto skutočnosť je
preukázaná správou o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 25.06.2013, z ktorej
vyplýva, že skoro 4-ročné dieťa je opakovane posudzované pre recidivujúce infekty dýchacích ciest
naďalej v sledovaní alergológa s tým, že v marci 2013 bolo dieťa hospitalizované a bol vypísaný návrh na
kúpeľnú liečbu. Zdravotný stav dieťaťa je naďalej dlhodobo nepriaznivý a vyžaduje osobitnú starostlivosť
zo strany rodiča i odborných ambulancií.

Z vyššie uvedeného potom následne vyplýva, že matka vďaka tomuto ochoreniu je na materskej
dovolenke s tým, že dieťa absolvuje kúpeľnú liečbu, v dôsledku ktorej môže dôjsť k zlepšeniu jeho
zdravotného stavu (oznámenie o schválení kúpeľnej starostlivosti Dôvery, zdravotnej poisťovne zo dňa
15.05.2013).

Súd prvého stupňa v konečnom dôsledku riadne zistil ako okolnosti na strane maloletej, tak aj na strane
oboch rodičov. Riadne zistil príjmy na strane otca, ktorý ako súkromne zárobkovo činná osoba poberá
príjem 600,- eur mesačne v hrubom a na základe týchto okolností správne dovodil, že je tu dôvod
na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 60,- na 80,- eur mesačne. Je v schopnostiach a
možnostiach povinného, teda otca maloletej platiť takto stanovené výživné, pričom odvolací súd nezistil
pochybenie na strane súdu prvého stupňa pri stanovení zvýšenej vyživovacej povinnosti. Rovnako súd
prvého stupňa správne zohľadnil aj pomery na strane matky vrátane zdravotného stavu dieťaťa so
všetkých týchto okolností potom v konečnom dôsledku správne zvýšil vyživovaciu povinnosti, tak ako je
uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Rovnako neobstoja námietky matky uvedené v odvolaní, že súd prvého stupňa nezisťoval dôkladne
pomery na strane otca. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, otec bol práceneschopný až do
04.01.2012 a poberal nemocenské dávky s tým, že následne začal podnikať od mája 2012 ako SZČO,
kedy z jeho daňového priznania za rok 2012 vyplýva, že základ dane vrátane daňovej povinnosti za tento
rok mal 0,- eur, pričom z jeho výpovede je zrejmé, že si uplatňoval daňové výdavky paušálne sumou
40% z príjmu.

Z tohto dôvodu potom vyplýva, že ako odvolanie matky, tak aj odvolanie otca dôvodné nie sú, pretože
súd riadne zistil a zdokladoval príjmy na strane otca, tieto zohľadnil a rovnako nie je dôvodné odvolanie
zo strany otca, ktorý žiadal, aby bola ponechaná jeho vyživovacia povinnosť v pôvodnej výške, t.z. 60,-
eur, pretože súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal zmenami na strane maloletej, ako aj na strane
oboch rodičov.

Vo zvyšku v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .