{"guid": "30bb5d24-0fe5-48b6-8965-f838f480fc5a:eaa49c0f-8ba2-416f-8d86-6706e905a37c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8617200332.2", "spisova_znacka": "24Co/138/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/138/2017 z 30. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. júla 2018, sp. zn. 24Co/138/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8617200332.2", "identifikacne_cislo": "8617200332", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eliška Wagshalová", "sudca_id": 1293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eliska-wagshalova-1293", "datum_vydania": "2018-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eaa49c0f-8ba2-416f-8d86-6706e905a37c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8617200332.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8617200332.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8617200332.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/138/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617200332
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8617200332.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu P. S., N.. XX.X.XXXX, A. F.
XXX/XX, XXX XX B., zastúpená advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník proti žalovanému TELERVIS PLUS, a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717
769, zastúpený advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702,
o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník
sp. zn. 2Csp/13/2017-35 zo dňa 10.5.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1.  Predmetom konania je nárok žalobkyne primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3, ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.
Obsah napadnutého  rozhodnutia
2. Okresný súd Svidník  ako súd prvej inštancie  (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:
„I.  Žalovaný je povinný   z a p l a t i ť   žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II.  Žalobkyni p r i z n á v a    náhradu trov konania v rozsahu 100 %. “
3.  Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že v konaní vedenom na OS
Svidník, sp. zn. 2C/36/2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zdržania sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy/iných príjmov a zároveň žiadala vydať predbežné opatrenie. Poukázala na to, že
so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K520151469 dňa 30.6.2015. Okresný súd
Svidník svojim rozsudkom sp. zn. 2C/36/2016 - 40 zo dňa 12.9.2016 žalobe vyhovel a žalovanému
uložil zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. K520151469 zo dňa 30.6.2015 na výkon zrážok zo mzdy.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2016.  Súd vzhľadom na zistenie, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatným právnym úkonom, čo súd posudzoval ako predbežnú otázku, žalobe vyhovel a
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Taktiež súd uviedol, že je
potrebné prisvedčiť námietke zástupcovi žalobkyne, že predmetný spotrebiteľský úver resp. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa  30.6.2015 neobsahuje náležitosti podľa  § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z.  platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (písm. f/ a k/  § 9 ods. 2 ZoSÚ) čo
spôsobuje, že v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov,
a v prípade použitia dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému siahnuť na majetkové práva
spotrebiteľa tým, že si nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok.



4.     Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého pri nároku na primerané finančné
zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú
(možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa
žalobkyne na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Na
súde žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva. Z uvedených dôvodov, preto má žalobkyňa
podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jej práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa
ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného, na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyni
jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť
jej ujmu vo sfére jej rodinného života. Žalobkyňa bola vystavená nedôvodne psychickému vypätiu
zo strany žalovaného v dôsledku jeho konania a zavádzania ako spotrebiteľa. Výška priznaného
finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Súd pri určovaní
zohľadňuje rôzne kritéria a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú
funkciu a podobne. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia,
bude pre žalobkyňu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur. Túto sumu považoval
súd za primeranú z ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa.
Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného,
je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj
sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ,
teda žalobkyňa nie je povinná preukazovať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v
nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich
práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva a teda boli splnené všetky  zákonné
predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.
5. Aplikoval ust.  § 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
6.    O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie  § 255, ods.1, C.s.p.  a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania
Obsah odvolania
7.  Proti rozsudku podal  v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.  Navrhol, aby  odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odôvodneniu
rozsudku vytýkal arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie. Súd však na opomenul vysvetliť, v čom
spočívala intenzita neoprávneného zásahu do práv žalobcu, aká táto intenzita bola (aký bol jej rozsah
a dôsledky) a prečo táto intenzita sa má pretaviť do priznania práve sumy vo výške 300,00 EUR.
Súd tiež neuviedol a prípadne nevysvetlil či a prečo (ne)skúmal aj iné kritériá, ktoré má vziať podľa
vlastných slov (bod 12 odôvodnenia - časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu
a podobne) na zreteľ pri rozhodovaní o predmetnej žalobe. Ak sa totiž súd upne, resp. lpie výlučne na
jednom kritériu, môže zanedbať skúmanie iných kritérií, čím zároveň opomenie rozhodnúť na základe
komplexne a teda riadne zisteného skutkového stavu, čo následne môže viesť k nesprávnemu právnemu
posúdeniu primeranosti výšky finančného zadosťučinenia. Výlučne komplexný pohľad súdu na všetky
kritériá a okolnosti prípadu môžu byť súdu „vodítkom,, pre vyriešenie najnáročnejšej otázky, a síce
výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Ak by súd postupoval správne, na základe komplexného
posúdenia ním zmienených kritérií by mohol dôjsť k záveru, že suma finančného zadosťučinenia,
ktorú požaduje žalobca žalobou, je nepomeraná čo do svojej výšky, prípadne, že vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi neprislúcha. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal vznik akejkoľvek ujmy na jeho strane ani odôvodnenosť „presne“ stanovenej
výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný je presvedčený, že ochrana spotrebiteľa
nesmie za žiadnych okolnosti bezbreho dominovať a zasahovať do práva dodávateľa v neprimeranej
miere. Suma 300,00 EUR, ktorú žalobca požaduje, nie je špecifikovaná, a nie je uvedené, akú ujmu
chce vlastne žalobca kompenzovať. Žalobca ničím nepodložil, prečo požaduje práve sumu 300,00
EUR. Predpokladom na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia je vznik ujmy, preukázanie
u)my a preukázanie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou ujmou a konaním žalovaného. Žalobca ani
jedno z daných kritérií žiadnym spôsobom nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti. Ako
vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosť učinenia, ide o prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy,
ktorá mala byť konaním spôsobená. V prípade, ak však žiadna ujma nevznikla, nie je možné tento
prostriedok reparácie uplatniť. Na to, aby mohlo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie je
nevyhnutné, aby vznikla a zo strany žalobcu bola nespochybniteľné preukázaná ujma. Táto podľa názoru
žalovaného v žiadnom prípade žalobcovi nevznikla, a pokiaľ áno, nebola v konaní preukázaná. Práve
naopak, je to práve žalovaný, na koho strane ujma na majetkových právach práve konaním žalobcu
vznikla. Nie žalobca, ale žalovaný bol ukrátený na svojich právach, keď žalobca neuhrádzal dlh v zmysle



dohodnutého splátkového kalendára. Okrem vyššie uvedeného má žalovaný za to, že žalobca nijakým
relevantným spôsobom neodôvodnil svoj nárok na finančné zadosťučinenie.
8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §  379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
voči rozsudku je nedôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11.  Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.f, h) C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci).

12. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie je možné považovať za správne. K nesprávnym skutkovým
zisteniam súd dospeje z vykonaných dôkazov nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti
dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

13. Odvolacie dôvody tvrdené odvolateľom neboli v prejednávanej veci naplnené. Podľa ust. § 3
ods. 5 poslednej vety zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pri výklade
tohto ustanovenia treba zdôrazniť, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
spotrebiteľovi ujmu, teda bez toho, aby ujma nastala. Zároveň možno podotknúť, že novšie znenie
ustanovenia § 3 ods. 5 vety poslednej zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.06.2013 ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z.
v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde
v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení
neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

14. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa
upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne
uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného



zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany.

15.  Úspešné uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpoklad pre priznanie práva na
primerané finančné zadosťučinenie, je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva
alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti
dodávateľom uplatnenému nároku.

16. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 12.9.2016, č. k. 2C/36/2016- 40 súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu k zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. K520151469 zo dňa 30.6.2015. Zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podrobil súdnemu prieskumu a dospel k záveru, že zmluva nespĺňa náležitosti § 9, ods. 2 Zákona č.
129/2010 Z.z. a je preto potrebné ju považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 26.10.2016.

17. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení
§ 3 odsek 5 a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno
spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje
možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom
vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je možné považovať konanie žalobkyne,
ktorá si po určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru uplatnila aj
nárok na primerané finančné zadosťučinenie, za šikanózne a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

18.  Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktoré sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite. Je teda podľa súdu prvej inštancie možné dospieť k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 Zákon o ochrane spotrebiteľa môže zodpovedať výške
finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu bola spôsobená.

19. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z ujmy, ktorá hrozila žalobkyni, ak by nedosiahla v konaní 2C/36/2016 určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Priznaná suma 300 eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi
ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Pri učení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia bolo prihliadnuté na všetky skutkové okolnosti daného prípadu,
vrátane odvolacích námietok žalovaného. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa úspešne uplatnila
porušenie práva proti dodávateľovi v konaní 2C/36/2016 Okresného súdu Svidník. Vzhľadom na
porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom je priznaná výška finančného zadosťučinenia, určená súdom
prvej inštancie primeraná vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu, pričom vo
vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či
duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa.

20.  V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyni vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06).

21. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane
správneho súvisiaceho výroku o trovách konania (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).



22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Csp/13/2017", "guid": "26cffeca-038d-4bd6-9168-0ff455105876:7889426d-2be7-4b86-b56f-02ae8ae47099", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "a7fb0e77-3e54-46fe-90e8-38241ff45498:402223d0-13bf-45ed-8365-2612bd7641db", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Csp/13/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2Csp/13/2017 z 21. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2017-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a7fb0e77-3e54-46fe-90e8-38241ff45498:402223d0-13bf-45ed-8365-2612bd7641db"}], "citovane_v": []}