{"guid": "30b46015-524d-45ca-9b41-f630c7d74c06:e4fb1d2d-e83d-4ed9-857b-030d383bf39e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3810217614.1", "spisova_znacka": "4CoE/64/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/64/2016 z 30. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. marca 2016, sp. zn. 4CoE/64/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3810217614.1", "identifikacne_cislo": "3810217614", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "nazov": "§ 218 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4fb1d2d-e83d-4ed9-857b-030d383bf39e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3810217614.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3810217614.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3810217614.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/64/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810217614
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3810217614.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Z. G. proti povinnému C. o vymoženie 99,85
eur s príslušenstvom, zomrel dňa 01.01.2011,o odvolaní súdneho exekútora JUDr. O. C., so sídlom
exekútorského úradu G., C. XX, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/3236/2010-17, zo
dňa 10. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora    o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku  a vo výroku II. nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. O. C., R. úrad G., C. XX, XXX
XX G., náhradu trov exekúcie. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. g/,
§ 37 ods. 3, § 196, § 197 ods. 1 § 200 ods. 2, zák. č. 233/1995 Zb. Exekučný poriadok. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa
26.11.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým bolo
rozhodnutí Z. G. zo dňa 22.02.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2008 a vykonateľnosť
dňa 14.04.2008 a č. 2004/02730-06/08698 Bos/JUJ zo dňa 15.03.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.04.2004 a vykonateľnosť dňa 19.05.2004. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi I.. O. C., R. úrad G., C. XX, XXX XX G., udelené exekučným súdom  dňa 13.12.2010. Súdny
exekútor postúpil súdu dňa 05.04.2012 oznámenie oprávneného, že povinný zomrel dňa 01.01.2011,
dedičské konanie bolo ukončené uznesením OS Prievidza č. 14D 360/2011 Dnot 86/2011, a je preto
potrebné exekučné konanie zastaviť. Z odôvodnenia vyplýva, že predmetom exekučného konania bola
v danom prípade pohľadávka štátu v správe oprávneného titulom náhrady za poskytnuté náhradné
výživné, teda plnenie, ktoré mal (dlžník) - povinný vykonať  osobne. Smrťou povinného preto zanikla aj
pohľadávka oprávneného a neprichádza do úvahy univerzálna sukcesia, teda prechod práv a povinností
na dedičov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné ďalšie trvanie exekúcie vyhlásiť za neprípustné a
exekúciu zastaviť. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu v súlade s vyššie citovanými
právnymi predpismi zastavil. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi
právo na náhradu trov exekúcie, k čomu súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že zákonná povinnosť
povinného znášať trovy exekúcie teda vyplýva z ustanovení § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka
je upravená v §  203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením.
Súd pri  prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia
oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Skutočnosť, že v priebehu exekúcie povinný zomrel,
pričom smrťou zanikla aj jeho spôsobilosť byť účastníkom konania a zanikla aj pohľadávka štátu, pretože
išlo o osobné plnenie, čo oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, viedla súd prvého
stupňa k záveru, že  súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov
exekúcie, pretože niet koho k náhrade trov exekúcie zaviazať.  Exekútor ako nositeľ práva na náhradu



trov exekúcie je v exekučnom  konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej
moci, pričom  je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný.  Svojim súhlasom stať sa súdnym
exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých
prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania  / v časti
trov/.   Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom
vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku  /rozsudok z
23.11. 1983/.  Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal
aj Ústavný súd SR /napr.   IV. ÚS 27/08  zo dňa   24.1. 2008 ,    uznesenie č. II.ÚS  272/08  z 22.10. 2008,
uznesenie I.ÚS  438/08   zo dňa  17.12. 2008 , uznesenie I.ÚS 256/08  z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých
opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom.
Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené  a do značnej miery kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie.  Len  nad rámec uvedeného súd udáva, že  obdobné
stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr.  uznesenie sp. Zn.
II.ÚS  150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS  180/06,  III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS  294/05  a iné/.  Súd prvého
stupňa v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor, a to proti výroku o nepriznaní náhrady trov
exekúcie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a  spôsobenie škody v jeho majetkovej sfére.
Mal za to, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak nepriznal
exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že smrť povinného ako účastníka exekučného konania je v tomto
prípade  objektívnou skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol predvídať a nejedná sa o prípad, kedy
by zastavenie exekúcie zavinil oprávnený. Poukázal na ust. § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa
ktorého exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov  a náhrada
za stratu času. V tejto súvislosti poukázal na nálezy ÚS SR zo dňa 10.01.2005 sp. zn. Pl.  ÚS 49/03, sp.
zn. Pl. ÚS 21/00 zo dňa 15.11.2000, II ÚS 31/04, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sž 221/00 zo dňa 27.06.2001a
iné. Mal za to, že nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou
SR garantovaného práva, a to porušenie článku 20 Ústavy. Poukázal na to, že trovy nepredstavujú len
odmenu exekútora, ale aj náhradu hotových výdavkov, ktoré exekútor vynaložil zo svojho majetku na
základe objednanej služby oprávneným. Exekútor si nevyberá, či exekúciu vykonávať bude, alebo nie.
Pokiaľ oprávnený navrhne vykonať exekúciu  a v návrhu označí konkrétneho exekútora, tento exekútor
nemá možnosť odmietnuť takto podaný návrh, ale je povinný vykonávať exekúcie v poradí, v akom
mu boli doručené návrhy na vykonanie exekúcie, ktoré spĺňajú všetky náležitosti návrhu podľa § 39
Exekučného poriadku. Mal za to, že riziko, že dôjde k zániku osoby povinného, alebo zisteniu jeho
nemajetnosti je spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a musí ho niesť oprávnený. Nie je
možné prenášať ho na súdneho exekútora, nakoľko tento nemá, na rozdiel od oprávneného, možnosť
voľby, či konktrétnu exekúciu vykonávať bude, alebo nie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 214 ods. 2 O.s.p./  či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, osobou, ktora je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti
rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

Podľa prechodných ustanovení uvedených v § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania
začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.novembra 2013 proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.



V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné  proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012). Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b
ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal súdny exekútor odvolanie dňa 24.03.2015, teda po
31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra
2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z., v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od
01.novembra 2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.novembra 2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

Odvolací súd v zmysle uvedeného dospel v danej veci k záveru, že proti výroku uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd tiež dodáva,
že súd prvého stupňa nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu
súdu o trovách exekúcie. Nesprávne poučenie súdu prvého stupňa o práve podať odvolanie však
nemôže priznať účastníkovi konania viac práv, ako mu priznáva zákon.

Keďže odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie nie je prípustné,
odvolací súd odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/3236/2010", "guid": "f8419e0e-9fe8-4721-9ccc-8e62155a194b:a8344c58-ceec-4892-9491-8dd68b4bcb21", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:57c74e49-1ce0-42d2-964c-f97500297e76", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 256/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/08 z 7. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57c74e49-1ce0-42d2-964c-f97500297e76"}, {"guid": "ussr:a635ce99-f641-4279-83f7-0e3e0c6f1290", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-24", "citacie_n": 319, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a635ce99-f641-4279-83f7-0e3e0c6f1290"}, {"guid": "ussr:33bc87b8-cf8c-45de-be64-0181da069076", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 283/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bc87b8-cf8c-45de-be64-0181da069076"}, {"guid": "ussr:888f592e-f12a-42f9-9864-0b2b9ed766f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:888f592e-f12a-42f9-9864-0b2b9ed766f8"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}], "citovane_v": []}