{"guid": "30b1a756-4a08-4709-a081-03fdca6dfab1:4b3ca3b5-344d-4c70-9924-a3bee5b6a64d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7616207031.1", "spisova_znacka": "8CoP/276/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/276/2017 z 27. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. februára 2018, sp. zn. 8CoP/276/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7616207031.1", "identifikacne_cislo": "7616207031", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2018-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b3ca3b5-344d-4c70-9924-a3bee5b6a64d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7616207031.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7616207031.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7616207031.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/276/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616207031
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616207031.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUdr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
V. G. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Poprade pracoviskom v Levoči dieťaťa rodičov T. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na X. ul. č. XXX/XX v D. E.
zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Višňovskou so sídlom na Radničnom námestí č. 4 v Spišskej Novej
Vsi a E. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na M. ul. č. XXXX/X v D. L. Vsi zastúpeného advokátom JUDr.
Vladimírom Dodrvom so sídlom na Školskej ul. č. 10 v Spišskej Novej Vsi v konaní o zvýšenie výživného
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6.6.2017 č.k. 16P/126/2016-151
takto

r o z h o d o l :

M e n í   rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné od otca pre maloletého
V. zo 702,-Sk (23,30 Eur) na 150 Eur mesačne od 2.5.2016 do budúcna, ktoré je otec povinný zaplatiť
vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletého.

Dlžné výživné 1.734,29 Eur za obdobie od 2.5.2016 do 31.5.2017 je otec povinný zaplatiť do 40-tich dní
od právoplatnosti napadnutého rozsudku.

Tým m e n í  rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3.6.2008 č.k. 13P 105/2008-18.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z
3.6.2008 č.k. 13P/105/2008-18 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné od otca pre mal. V. zo 702,-
Sk (23,30Eur) mesačne na 170 Eur mesačne od 2.5.2016 do budúcna, ktoré je otec povinný zaplatiť vždy
do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. Dlžné výživné 1.993,65 Eur za obdobie od 2.5.2016 do
31.5.2017 zaviazal otca zaplatiť do 40 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky v prevyšujúcej časti
zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že konajúci súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Konštatoval,
že so zreteľom na Nález Ústavného súdu II ÚS 143/02 z 5.11.2002 skutkové zistenia konajúceho súdu,
ktoré tvorili skutkový základ právneho posúdenia a rozhodnutia vo veci samej sú vzhľadom na vykonané
dôkazy nesprávne. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd venoval veľkú časť pozornosti spoločnosti
KOV-SPIŠ, s.r.o. napriek tomu, že vlastníkom spoločnosti nie je otec maloletého a napriek upozorneniu,
že za dôkaz môže byť  vzaté len to, čo môže prispieť k náležitému zisteniu skutočného stavu  a získané
zákonným spôsobom, naďalej venoval pozornosť vyššie uvedenej spoločnosti. Namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne zistil skutočnosti ohľadom jeho životnej úrovne ako aj o jeho predpokladanom príjme



v roku 2017.  Nesúhlasil s konštatáciou konajúceho súdu, že vzhľadom na to, že nepreukázal žiadne
výdavky v podnikaní tak žiadne nemal a v tejto súvislosti poukázal na zákonnú možnosť fyzickej osoby
- podnikateľa uplatniť si paušálne výdavky vo výške 40%. Vyslovil presvedčenie, že  posudzovanie
správnosti vedenia účtovníctva nie je v kompetencii súdu, ale príslušného daňového úradu. Vyslovil
presvedčenie, že v konaní riadne preukázal svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Konajúci
súd je pri rozhodovaní vo veci viazaný Ústavou a  zákonmi a je povinný konať tak, aby neporušoval
ústavné princípy a aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľné  a nie svojvoľné. So zreteľom na zákonnú
úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom konajúci súd podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Nesúhlasil s posúdením jeho potencionálneho príjmu,
ktorý konajúci súd ustálil vo výške zodpovedajúcej jeho príjmu v roku 2013. Konštatoval, že na základe
vykonaného dokazovania ohľadom jeho možností zamestnať sa, mal byť jeho potencinálny príjem
ustálený na 700 Eur mesačne. Určené výživné označil za trest za to, že s maloletým nežije v spoločnej
domácnosti a nie za zákonne určenú vyživovaciu povinnosť, ktorá ma slúžiť na uspokojovanie potrieb
maloletého.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Uviedla, že otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie vo veci. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd sa riadne a zákonne vysporiadal so
všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli za konania najavo a náležite vykonal dokazovanie tak ohľadom
schopností, možností a majetkových pomerov otca ako aj odôvodnených potrieb maloletého. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že otec sa vlastným pričinením pripravil o príjem a v súčasnosti vykazuje
len minimálny príjem, ktorý nezodpovedá jeho skutočným schopnostiam a možnostiam.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z.  Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

6. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú  ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých  výrokoch o výživnom a dlžnom
výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k  záveru, že
konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), ale na základe  zisteného skutočného
stavu nesprávne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, pretože takto  určené výživné nie je v súlade so
zákonnými podmienkami Zákona o rodine, nakoľko konajúci súd na základe vykonaného dokazovania
nesprávne ustálil výšku potencionálneho príjmu otca, v dôsledku čoho určené výživné nezodpovedá
jeho skutočným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom so zreteľom na jeho ďalšiu
vyživovaciu povinnosť a odôvodnené potreby mal. V.. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú
zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny,
ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou
pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v
spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť
rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú



a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, potom
súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný
vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou
starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava,
nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň
dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne
zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne
alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné
obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa
premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak
dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča,
potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa.

10. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške
priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá
ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd
jeho zárobky, schopnosti, možnosti a  majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích
povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie
vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva
spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie
výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného
schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri
rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.

12. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného
dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti otca plynúce z jeho vzdelania, skúseností,
zručností a preukázaných pracovných a mzdových ponúk na trhu práce, ako aj preukázaných
pracovných a mzdových ponúk spoločnosti, v ktorej je otec konateľom,  z ktorých nepochybne vyplýva,
že ponúkaný príjem na pozícii pomocného pracovníka je vyšší ako otcom deklarovaný príjem z
funkcie konateľa spoločnosti, ustálil jeho potencionálny príjem na 800 Eur mesačne. Je nesporné,
že otec mal preukázateľne možnosť zamestnať sa v spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu konateľa
s príjmom 105 Eur mesačne na pracovnej pozícii pomocného pracovníka, ktorá zodpovedá jeho



schopnostiam, skúsenostiam a dosiahnutému vzdelaniu s priemerným ponúkaným príjmom 700 Eur
mesačne. Vzhľadom na otcom preukázaný rozsah práce konateľa spoločnosti dospel odvolací súd k
záveru, že túto funkciu bolo v jeho schopnostiach a možnostiach vykonávať popri práci pomocného
pracovníka a dosiahnuť tak mesačný príjem 800 Eur mesačne, resp. sa zamestnať na inej zo
zverejnených pracovných ponúk, ktoré zodpovedali jeho schopnostiam a taktiež dosiahnuť priemerný
príjem 800 Eur mesačne. Poukazuje na to, že túto skutočnosť deklaroval otec v podanom odvolaní, v
ktorom poukázal na to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie  zodpovedá jeho potencionálny príjem
približne 700 Eur mesačne. Na základe týchto skutočnosti odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
tak, že zvýšil výživné pre maloletého z 23,30 Eur mesačne na 150 Eur mesačne. Takto určené
výživné predstavuje približne 18% z potencionálneho príjmu otca, z ktorého na jeden deň pripadne
na výživu maloletého 5 Eur, čo  vzhľadom na vek a stupeň vývoja maloletého, ktorý má 13 rokov a
navštevuje druhý stupeň základnej školy zodpovedá uspokojeniu jeho odôvodnených potrieb v rozsahu
zodpovedajúcom skutočným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca so zreteľom na
jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V prípade, ak schopnosti otca nepostačujú na uspokojenie potrieb
maloletého v plnom rozsahu, je potrebné určiť výživné tak, aby boli jeho potreby uspokojené v takej
miere,  ktorá odzrkadľuje schopnosti a možnosti povinného rodiča, pretože len takto určené výživné
je zákonné a správne, nakoľko zohľadňuje všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o
vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a maloletými deťmi v zmysle Zákona o rodine.

13. K odvolacím námietkam otca ohľadom  porušenia práva na spravodlivý proces konajúcim súdom
konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa §220 ods. 2 CSP,
pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Odvolací súd
tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných noriem
vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že
neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva
nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Napriek tomu, že konajúci súd
nesprávne na základe vykonaného dokazovania ustálil potencionálny príjem otca, správne a zákonne
zistil skutočný stav veci a náležite vykonal dokazovanie, v dôsledku čoho odvolacie námietky otca v tejto
časti neobstoja. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýšil výživné zo 702,- Sk
(23,30Eur) mesačne na 150 Eur mesačne, rozhodol aj o dlžnom výživnom 1.734,29 Eur za obdobie od
2.5.2016 do 31.5.2017, ktoré vypočítal nasledovne. Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že otec v
posudzovanom období prispel na výživu 210,87 Eur. V posudzovanom období od 2.5.2016 do 31.5.2017
vznikla otcovi vyživovacia povinnosť voči maloletému spolu 1.734,29 Eur ( pomerná časť za mesiac máj
2016: (150 Eur /31dní) x 30 dní = 145,16 Eur + 7x150 Eur za mesiace jún až december 2016 + 5x150
Eur za mesiace január až máj 2017 = 1945,16 Eur - 210,87 Eur zaplatené výživné v posudzovanom
období = 1.734,29 Eur),  ktoré je otec povinný zaplatiť do 40 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri
rozhodovaní o lehote na zaplatenie dlžného výživného odvolací súd zohľadnil rozsah dlžného výživného
ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, tak aby nebol zaplatením dlžného
výživného ohrozený riadny výkon vyživovacej povinnosti povinného a zároveň lehota na zaplatenie nad
prípustnú mieru nebola na škodu maloletého.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je  :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)      (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/105/2008", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}], "citovane_v": []}